Na druhou stranu ten humbuk je nejspíše pro tohle:
Ako je to s Benešovými dekrétmi: Čo sa deje na južnom Slovensku a čo skutočne navrhuje Progresívne Slovensko?
Ak by dnes štát začal odoberať majetky potomkom vojnových slovenských Židov, išlo by o škandál medzinárodných rozmerov. Obdobná situácia sa v súčasnosti skutočne deje na južnom Slovensku. Netýka sa však židov, ale prevažne obyvateľov maďarskej národnosti.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
"Prišli by za nejakým človekom a povedali by mu, že tento váš dom bol v roku 1942 arizovaný, pretože váš starý otec bol Žid a my ho teraz konfiškujeme v prospech potomkov arizátora," prirovnáva advokát a vedecký pracovník v oblasti ľudských práv János Fiala-Butora.
Slovenský pozemkový fond zrejme už od roku 2018, no s výraznou intenzitou v roku 2025, totiž podľa Fialu-Butoru, ale aj právneho experta Viktora Bugára začal konfiškovať rozsiahle súkromné pozemky a odvoláva sa pritom na Benešove dekréty, teda právne neuplatňované dokumenty z rokov 1940 až 1945.
Tento postup fondu už roky oživuje a sprítomňuje dovtedy viac-menej utlmené historické krivdy maďarskej menšiny na Slovensku, keďže na základe Benešových dekrétov boli po roku 1945 mnohí ich predkovia zbavení majetku a nútene vysídlení z Československa.
Aj preto sa z tohto problému stáva v južných okresoch Slovenska mimo pozornosti slovenskej majority aj celoštátnych médií výrazná téma v maďarskej komunite na Slovensku.
Do takejto čoraz intenzívnejšej atmosféry minulý týždeň bezprecedentne vkročila najpopulárnejšia a zároveň opozičná strana Progresívne Slovensko a vyslúžila si ráznu až agresívnu kritiku nielen od oponentov.
Denník SME preskúmal zámer Progresívneho Slovenska a na základe rozhovorov právnymi expertmi na problematiku Benešových dekrétov podrobne vysvetľuje, či sú obavy zvyšku politickej scény opodstatnené.
V článku sa dočítate:
1. Čo sa to deje na južnom Slovensku?
2. Prečo to Slovenský pozemkový fond robí?
3. Čo sú Benešove dekréty?
4. Chce Progresívne Slovensko otvárať Benešove dekréty?
5. Ako reaguje koalícia a ďalšie strany?
6. Ako postup PS obnažil falošné partnerstvo koalície s Maďarskom?
1. Čo sa to deje na južnom Slovensku?
Ešte v júni redakcia denníka Napunk patriaceho pod Denník N zverejnila informáciu, že Slovenský pozemkový fond len v prvých mesiacoch roka 2025 požiadal o zoštátnenie väčšieho počtu pozemkov podľa Benešových dekrétov než za celé roky 2023 a 2024 spolu.
Samotné konfiškovanie pozemkov v prospech štátu sa podľa zistení SME na fonde deje v skutočnosti od roku 2018 .
Po druhej svetovej vojne na základe Benešových dekrétov Slovenská národná rada nariadila konfiškovať majetky Maďarov nedobrovoľne vysídlených z československého územia. V skutočnosti však išlo o také množstvo majetku, že štátny aparát nemal kapacitu na to, aby všetok majetok aj skutočne skonfiškoval.
Po Nežnej revolúcii si niektorí potomkovia pôvodných vlastníkov začali nárokovať vrátenie týchto pozemkov. Rozhodujúcou pre ich prípady bola skutočnosť, či dokážu preukázať, že pozemky vlastnili práve ich predkovia a predovšetkým to, že práve tento pozemok nebol štátom skonfiškovaný.
To znamenalo, že museli podstúpiť časovo náročné a finančne nákladné hľadanie historických dôkazov v starých pozemkových knihách, na farách či v rozhodnutiach národných výborov.
Rovnako náročnú úlohu však mal aj štát. Na ňom totiž ležalo dôkazné bremeno, ak chcel v minulosti konfiškované pozemky prevziať do svojho vlastníctva a zapísať ich do katastra nehnuteľností ako štátny majetok. Musel totiž nájsť a dôsledne preukázať, že daný pozemok bol po vojne skonfiškovaný.
Slovenský pozemkový fond však roky čelí podozreniam, že ako štátna inštitúcia s vlastným úradníckym aparátom zneužíva svoje postavenie voči jednotlivým dedičom.
Menší, ale závažný problém je, že nároky štátu na pozemky fond totiž podľa právnikov Bugára a Fialu-Butoru dostatočne nepreukazuje. Obaja už dedičov aj právne zastupovali. Keďže historické záznamy obsahujú často len meno vlastníka bez dátumu narodenia či ďalších údajov, nie je podľa Bugára možné automaticky tvrdiť, že takýto pozemok patril osobe, na ktorú sa vzťahovali Benešove dekréty.
"Môže ísť napríklad o menovca, čo sa aj stáva," hovorí Bugár zo svojej skúsenosti z právnej praxe.
Ešte vážnejší problém je, keď ku konfiškácií pozemku po vojne vôbec nedošlo, prípadnej tento proces nebol dokončený, a teda nie je platný.
"Fond však konfiškuje pozemky, ktoré vtedy neboli konfiškované. Oni nájdu dôkazy o tom, že mali byť. Potom tieto konfiškačné procesy dokončujú teraz v 21. storočí," tvrdí Fiala-Butora.
Upozorňuje, že fond to robí navyše netransparentne, teda potichu, a neinformuje o tom dedičov. "Vyberá si na konfiškáciu také pozemky, kde je veľa veľa rôznych dedičov, a preto nebudú mať schopnosť brániť sa pred súdom," opisuje Fiala-Butora.
Zoštátňovanie pozemkov, ktoré boli preukázateľne konfiškované po vojne, je legálne. Ak však štát dokončuje konfiškácie po 80 rokoch, keď už tento proces z pohľadu súčasných zákonov nie je legálny, to je podľa Fialu-Butoru absurdné.
2. Prečo to Slovenský pozemkový fond robí?
Na Slovensku je množstvo pozemkov, ktoré nemajú známeho vlastníka a medzi nimi sú aj tie, pri ktorých sú posledné známe záznamy práve z obdobia 30. a 40. rokov 20. storočia.
Slovenský pozemkový fond ich zo zákona spravuje v mene týchto neznámych vlastníkov, ktorých práva na pozemky však nezanikajú. Môže tieto pozemky dávať do užívania niekomu inému, ale stále nepatria štátu.
Ak sa štát rozhodne na takýchto pozemkoch stavať diaľnicu, čo sa skutočne stalo napríklad pri výstavbe bratislavského obchvatu D4/R7, štát môže tieto pozemky od fondu odkúpiť za zákonom stanovenú výkupnú cenu.
Takto získané peniaze sa nestávajú majetkom fondu, ale sú zachovávané napríklad pre situáciu, že by sa prihlásili dediči. Tým by potom mal fond sumu za predaj vyplatiť, ak preukážu, že skutočne ide o ich dedičstvo.
Ak však štát takéto pozemky skonfiškuje, stávajú sa majetkom štátu. Zjednodušene to znamená, že štát potom nič nestojí na takýchto pozemkoch stavať, keďže peniaze za ich predaj získava zase len štát - Slovenský pozemkový fond.
Denník SME sa na konfiškáciu pozemkov pýtal Slovenského pozemkového fondu. Na otázky prečo, na základe čoho a akej dôkaznej situácie konajú, fond do uzávierky neodpovedal.
SME sa spojilo s bývalým šéfom fondu z éry vlád OĽaNO Jánom Maroszom. "To je čistá nadpráca odboru usporiadania vlastníctva vo fonde, kde pracujú traja - štyria ľudia," hovorí Marosz.
Tvrdí, že sa túto prax neúspešne snažil zastaviť už v čase jeho pôsobenia v úrade. "Keď som sa ich pýtal, podľa akého kľúča si vyberajú tie pozemky na konfiškovanie, nevedeli mi odpovedať," opísal a celý postup považuje za podozrivý. "Je to istým spôsobom klientelistická nadpráca pár úradníkov SPF, ktorá nie je ničím podložená," dodal.
3. Čo sú Benešove dekréty?
Benešove dekréty sú sériou právnych nariadení československého prezidenta Edvarda Beneša vydávaných v rokoch 1940 – 1945. Cez ne sa po skončení druhej svetovej vojny obnovovala povojnová správa nad Československom. Zároveň sa však stanovoval právny režim voči obyvateľstvu, ktoré bolo považované za nepriateľské.
Najznámejšie dekréty sa týkali konfiškácie majetku a odňatia československého občianstva Nemcom, Maďarom a kolaborantom. Tieto menšiny boli následne nedobrovoľne vysídlované z Československa a ich majetok sa stával majetkom štátu.
Dekréty zároveň zneplatňovali Mníchovskú dohodu z roku 1938 či Viedenskú arbitráž, po ktorej prišlo Československo o značnú časť území v prospech Tretej ríše a tiež Maďarska.
Sú teda právnym základom pre územnú integritu vtedajšieho Československa v jeho pôvodných hraniciach, respektíve v hraniciach, ktoré vyplynuli z mierových rokovaní po druhej svetovej vojne.
4. Chce Progresívne Slovensko otvárať Benešove dekréty?
Nie.
Po straníckych výjazdoch vo Vrábľoch, v Komárne, Dunajskej Strede, Kolárove, Šamoríne, vo Veľkom Mederi a v Strekove minulý týždeň sformulovalo Progresívne Slovensko stranícke uznesenie.
V dokumente s názvom "Uznesenie k spolužitiu a rozvoju na južnom Slovensku" strana tvrdí, že odsudzuje povojnový princíp kolektívnej viny, ktorý viedol k odňatiu občianstva a vysídľovaniu Maďarov," a žiada vládu, aby na základe Benešových dekrétov nebolo možné "robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti", teda dodatočné odnímanie pozemkov.
Ani uznesenie Progresívneho Slovenska a taktiež ani žiadne vyjadrenia jeho predstaviteľov či iný dokument, či iniciatíva strany nevyjadruje zámer zrušiť, meniť či inak zasahovať do Benešových dekrétov.
"Benešove dekréty nechceme rušiť, no jednoznačne stojíme za naším vyhlásením, že odmietame princíp kolektívnej viny a sme proti tomu, aby sa aj dnes na základe Benešových dekrétov niekomu vyvlastňoval majetok," povedal v stredu predseda PS Michal Šimečka.
Vecnou podstatou iniciatívy PS je zámer zabrániť štátu uplatňovať kolektívnu vinu Maďarov po osemdesiatich rokoch od uplatňovania Benešových dekrétov.
Strana žiada rešpektovanie právneho stavu, ku ktorému sa zaviazal aj parlament uznesením prijatým ešte v roku 2007. Dokument odsudzuje princíp kolektívnej viny, čím parlament uznal, že kolektívne odsudzovanie celých etnických skupín nie je legitímne.
Progresívne Slovensko uvádza príklad, ako by sa mohlo na Slovensku postupovať podľa českého vzoru. Česká republika v roku 1997 prijala spolu s Nemeckom politickú deklaráciu "o vzájomných vzťahoch a ich budúcom rozvoji".
Nemecko v deklarácii vyjadrilo ľútosť nad utrpením, ktoré českému národu spôsobila nacistická politika, okupácia a následné zločiny. Česko vyjadrilo ľútosť nad povojnovým násilím na nemeckom obyvateľstve vrátane odsunov obyvateľov.
Nemecko sa zároveň vyjadrilo, že nebude podporovať majetkové nároky potomkov odsunutých sudetských Nemcov. Obe krajiny zriadili spoločný fond, z ktorého obnovovali pamiatky a odškodňovali obete nacizmu.
(zdroj: TASR)
5. Ako reaguje koalícia a ďalšie strany?
Koaličné strany Smer, Hlas a SNS a tiež KDH začali iniciatívu PS interpretovať s rôznou mierou intenzity až agresie tak, že PS chce "otvárať Pandorinu skrinku", čo by vraj mohlo viesť k zhoršeniu slovensko-maďarských vzťahov alebo až k ohrozeniu územnej celistvosti Slovenska v prospech Maďarska.
Keď rovnakú tému otvoril vtedy ešte ako predseda Hlasu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini pred druhým kolom prezidentských volieb, nevyvolalo to z ich strany žiadnu reakciu. Pellegrini bol kandidátom všetkých troch koaličných strán.
V apríli 2024 pritom avizoval, že chce nájsť riešenie problému konfiškácie majetkov na južnom Slovensku. Keď redakcia Napunku na začiatku leta oslovila Pellegriniho bývalého poradcu Krisztiána Forróa, ten mal na starosti pracovnú skupinu pre konfiškáciu majetku.
Premiér Robert Fico (Smer) teraz ostrým slovníkom z výjazdového rokovania vlády vo Vyšnom Orlíku odkázal Progresívnemu Slovensku, aby prestali "ťahať tú marišku" a aby sa spamätali. Fico v rozpore so skutočnosťou tvrdil, že PS navrhuje zrušenie Benešových dekrétov.
Vláda zároveň prijala uznesenie, v ktorom oznamuje, že tému Benešových dekrétov považuje za uzatvorenú a odmieta ich otváranie.
Šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok nazval predsedu PS Michala Šimečku "sluhom cudzích záujmov", šéf SNS Andrej Danko zas naznačil, že by mohol požadovať zrušenie Progresívneho Slovenska.
Takto získané peniaze sa nestávajú majetkom fondu, ale sú zachovávané napríklad pre situáciu, že by sa prihlásili dediči. Tým by potom mal fond sumu za predaj vyplatiť, ak preukážu, že skutočne ide o ich dedičstvo.
Ak však štát takéto pozemky skonfiškuje, stávajú sa majetkom štátu. Zjednodušene to znamená, že štát potom nič nestojí na takýchto pozemkoch stavať, keďže peniaze za ich predaj získava zase len štát - Slovenský pozemkový fond.
Denník SME sa na konfiškáciu pozemkov pýtal Slovenského pozemkového fondu. Na otázky prečo, na základe čoho a akej dôkaznej situácie konajú, fond do uzávierky neodpovedal.
SME sa spojilo s bývalým šéfom fondu z éry vlád OĽaNO Jánom Maroszom. "To je čistá nadpráca odboru usporiadania vlastníctva vo fonde, kde pracujú traja - štyria ľudia," hovorí Marosz.
Tvrdí, že sa túto prax neúspešne snažil zastaviť už v čase jeho pôsobenia v úrade. "Keď som sa ich pýtal, podľa akého kľúča si vyberajú tie pozemky na konfiškovanie, nevedeli mi odpovedať," opísal a celý postup považuje za podozrivý. "Je to istým spôsobom klientelistická nadpráca pár úradníkov SPF, ktorá nie je ničím podložená," dodal.
Čo sú Benešove dekréty?
Benešove dekréty sú sériou právnych nariadení československého prezidenta Edvarda Beneša vydávaných v rokoch 1940 – 1945. Cez ne sa po skončení druhej svetovej vojny obnovovala povojnová správa nad Československom. Zároveň sa však stanovoval právny režim voči obyvateľstvu, ktoré bolo považované za nepriateľské.
Najznámejšie dekréty sa týkali konfiškácie majetku a odňatia československého občianstva Nemcom, Maďarom a kolaborantom. Tieto menšiny boli následne nedobrovoľne vysídlované z Československa a ich majetok sa stával majetkom štátu.
Dekréty zároveň zneplatňovali Mníchovskú dohodu z roku 1938 či Viedenskú arbitráž, po ktorej prišlo Československo o značnú časť území v prospech Tretej ríše a tiež Maďarska.
Sú teda právnym základom pre územnú integritu vtedajšieho Československa v jeho pôvodných hraniciach, respektíve v hraniciach, ktoré vyplynuli z mierových rokovaní po druhej svetovej vojne.
Chce Progresívne Slovensko otvárať Benešove dekréty?
Nie.
Po straníckych výjazdoch vo Vrábľoch, v Komárne, Dunajskej Strede, Kolárove, Šamoríne, vo Veľkom Mederi a v Strekove minulý týždeň sformulovalo Progresívne Slovensko stranícke uznesenie.
V dokumente s názvom "Uznesenie k spolužitiu a rozvoju na južnom Slovensku" strana tvrdí, že odsudzuje povojnový princíp kolektívnej viny, ktorý viedol k odňatiu občianstva a vysídľovaniu Maďarov," a žiada vládu, aby na základe Benešových dekrétov nebolo možné "robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti", teda dodatočné odnímanie pozemkov.
Ani uznesenie Progresívneho Slovenska a taktiež ani žiadne vyjadrenia jeho predstaviteľov či iný dokument, či iniciatíva strany nevyjadruje zámer zrušiť, meniť či inak zasahovať do Benešových dekrétov.
"Benešove dekréty nechceme rušiť, no jednoznačne stojíme za naším vyhlásením, že odmietame princíp kolektívnej viny a sme proti tomu, aby sa aj dnes na základe Benešových dekrétov niekomu vyvlastňoval majetok," povedal v stredu predseda PS Michal Šimečka.
Vecnou podstatou iniciatívy PS je zámer zabrániť štátu uplatňovať kolektívnu vinu Maďarov po osemdesiatich rokoch od uplatňovania Benešových dekrétov.
Strana žiada rešpektovanie právneho stavu, ku ktorému sa zaviazal aj parlament uznesením prijatým ešte v roku 2007. Dokument odsudzuje princíp kolektívnej viny, čím parlament uznal, že kolektívne odsudzovanie celých etnických skupín nie je legitímne.
Progresívne Slovensko uvádza príklad, ako by sa mohlo na Slovensku postupovať podľa českého vzoru. Česká republika v roku 1997 prijala spolu s Nemeckom politickú deklaráciu "o vzájomných vzťahoch a ich budúcom rozvoji".
Nemecko v deklarácii vyjadrilo ľútosť nad utrpením, ktoré českému národu spôsobila nacistická politika, okupácia a následné zločiny. Česko vyjadrilo ľútosť nad povojnovým násilím na nemeckom obyvateľstve vrátane odsunov obyvateľov.
Nemecko sa zároveň vyjadrilo, že nebude podporovať majetkové nároky potomkov odsunutých sudetských Nemcov. Obe krajiny zriadili spoločný fond, z ktorého obnovovali pamiatky a odškodňovali obete nacizmu.
(zdroj: TASR)
6. Ako reaguje koalícia a ďalšie strany?
Koaličné strany Smer, Hlas a SNS a tiež KDH začali iniciatívu PS interpretovať s rôznou mierou intenzity až agresie tak, že PS chce "otvárať Pandorinu skrinku", čo by vraj mohlo viesť k zhoršeniu slovensko-maďarských vzťahov alebo až k ohrozeniu územnej celistvosti Slovenska v prospech Maďarska.
Keď rovnakú tému otvoril vtedy ešte ako predseda Hlasu a prezidentský kandidát Peter Pellegrini pred druhým kolom prezidentských volieb, nevyvolalo to z ich strany žiadnu reakciu. Pellegrini bol kandidátom všetkých troch koaličných strán.
V apríli 2024 pritom avizoval, že chce nájsť riešenie problému konfiškácie majetkov na južnom Slovensku. Keď redakcia Napunku na začiatku leta oslovila Pellegriniho bývalého poradcu Krisztiána Forróa, ten mal na starosti pracovnú skupinu pre konfiškáciu majetku.
Premiér Robert Fico (Smer) teraz ostrým slovníkom z výjazdového rokovania vlády vo Vyšnom Orlíku odkázal Progresívnemu Slovensku, aby prestali "ťahať tú marišku" a aby sa spamätali. Fico v rozpore so skutočnosťou tvrdil, že PS navrhuje zrušenie Benešových dekrétov.
Vláda zároveň prijala uznesenie, v ktorom oznamuje, že tému Benešových dekrétov považuje za uzatvorenú a odmieta ich otváranie.
Šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok nazval predsedu PS Michala Šimečku "sluhom cudzích záujmov", šéf SNS Andrej Danko zas naznačil, že by mohol požadovať zrušenie Progresívneho Slovenska.
https://www.sme.sk/domov/c/ako-je-to-s- ... -slovensko