Archeogenetika ma zatial dva zasadne problémy. Jeden objektívny a druhy subjektívny. Ten objektivny je založeny na prostredi v ktorom sa daju najsť ludske ostatky vhodne na analyzu. V zasade v chladnom prostredi vyrazne lahšie ako v krajinach s teplym podnebím. A druhy subjektívny je založeny na existencii labakov v ktorych sa analyza robi. Napr. v Madarsku je labak a tak je k dispozicii množstvo udajov z Madarska. Na Slovensku a v Česku nie je a tak aj ked iste su skladoch archeologov tisice ostatkov vhodnych na skumanie, tak genetickych udajov je pramalo.
Tu je mapa s udajmi o vysledkoch genetiky analyzovanych jednotlivcov
https://umap.openstreetmap.fr/en/map/an ... /52.382813
Boje v praveku
- palo satko
- Kapitán

- Příspěvky: 2636
- Registrován: 16/9/2013, 17:59
- Bydliště: Pezinok, Slovensko
Re: Boje v praveku
Nadviažem na Lordov elaborát o riešení toxickej maskulinity v starých kmeňoch. Spýtal som sa zrkadielka, čo vie všetko teda AI.
Antropológovia (napríklad Richard Lee pri štúdiu kmeňa !Kung v púšti Kalahari) opísali fascinujúce mechanizmy, ktorými tieto spoločnosti udržiavali prísny rovnostársky systém (egalitarizmus) a krotili mužské ego.
Medzi hlavné stratégie kmeňov patrili:
1. „Zhadzovanie úlovku“ (Insulting the meat)
Keď lovec priniesol do tábora obrovský úlovok, kmeň ho neoslavoval. Naopak, ostatní členovia začali mäso kritizovať, hovoriť, že je chudé, staré alebo že nestojí za nič.
• Cieľ: Udržať lovca pri zemi. Lovec musel prejaviť skromnosť a s kritikou súhlasiť. Tým sa zabránilo tomu, aby nadobudol pocit, že je dôležitejší ako ostatní, alebo že by si za jedlo mohol nárokovať moc či ženy.
2. Kolektívne zosmiešňovanie a humor
Ak sa nejaký muž začal správať arogantne, prejavoval agresiu alebo sa pokúšal rozkazovať, kmeň na to okamžite reagoval humorom. Celá skupina (vrátane žien a starších) si z neho začala verejne uťahovať, skladať o ňom vtipné piesne alebo ho napodobňovať. V malej komunite, kde neexistovalo súkromie, bol verejný výsmech mimoriadne účinným trestom.
3. Výchova k empatii namiesto potláčania emócií
V mnohých kmeňoch lovcov-zberačov (napríklad u kmeňa Aka v strednej Afrike) neexistoval koncept, že „muži neplačú“ alebo že starostlivosť o deti je len ženská práca. Otcovia z kmeňa Aka trávia v tesnej blízkosti svojich detí takmer polovicu dňa, objímajú ich, upokojujú a prejavujú nehu. Agresivita a hnev nie sú vnímané ako prejav sily, ale ako slabosť a strata sebakontroly.
4. Rozptýlené vlastníctvo zbraní
Aby sa zabránilo tomu, že najlepší lovec získa vďaka svojim schopnostiam monopol na moc, šípy na lov často nevlastnil samotný lovec. Výroba šípov bola spoločná alebo ich muži medzi sebou neustále vymieňali. Podľa kmeňových pravidiel mäso nepatrilo tomu, kto zviera zabil, ale tomu, kto vlastnil šíp. To znamenalo, že úspešný lovec bol často len vykonávateľom vôle niekoho iného, čo bránilo akumulácii moci.
5. Ostrasizmus a vyhostenie
To už bolo popísané.
V krajných prípadoch (ak išlo o nenapraviteľného psychopata alebo vraha) sa kmeň tajne dohodol a dotyčného v spánku alebo počas lovu popravil – často to vykonali jeho vlastní príbuzní, aby sa predišlo krvnej pomste.
Antropológovia (napríklad Richard Lee pri štúdiu kmeňa !Kung v púšti Kalahari) opísali fascinujúce mechanizmy, ktorými tieto spoločnosti udržiavali prísny rovnostársky systém (egalitarizmus) a krotili mužské ego.
Medzi hlavné stratégie kmeňov patrili:
1. „Zhadzovanie úlovku“ (Insulting the meat)
Keď lovec priniesol do tábora obrovský úlovok, kmeň ho neoslavoval. Naopak, ostatní členovia začali mäso kritizovať, hovoriť, že je chudé, staré alebo že nestojí za nič.
• Cieľ: Udržať lovca pri zemi. Lovec musel prejaviť skromnosť a s kritikou súhlasiť. Tým sa zabránilo tomu, aby nadobudol pocit, že je dôležitejší ako ostatní, alebo že by si za jedlo mohol nárokovať moc či ženy.
2. Kolektívne zosmiešňovanie a humor
Ak sa nejaký muž začal správať arogantne, prejavoval agresiu alebo sa pokúšal rozkazovať, kmeň na to okamžite reagoval humorom. Celá skupina (vrátane žien a starších) si z neho začala verejne uťahovať, skladať o ňom vtipné piesne alebo ho napodobňovať. V malej komunite, kde neexistovalo súkromie, bol verejný výsmech mimoriadne účinným trestom.
3. Výchova k empatii namiesto potláčania emócií
V mnohých kmeňoch lovcov-zberačov (napríklad u kmeňa Aka v strednej Afrike) neexistoval koncept, že „muži neplačú“ alebo že starostlivosť o deti je len ženská práca. Otcovia z kmeňa Aka trávia v tesnej blízkosti svojich detí takmer polovicu dňa, objímajú ich, upokojujú a prejavujú nehu. Agresivita a hnev nie sú vnímané ako prejav sily, ale ako slabosť a strata sebakontroly.
4. Rozptýlené vlastníctvo zbraní
Aby sa zabránilo tomu, že najlepší lovec získa vďaka svojim schopnostiam monopol na moc, šípy na lov často nevlastnil samotný lovec. Výroba šípov bola spoločná alebo ich muži medzi sebou neustále vymieňali. Podľa kmeňových pravidiel mäso nepatrilo tomu, kto zviera zabil, ale tomu, kto vlastnil šíp. To znamenalo, že úspešný lovec bol často len vykonávateľom vôle niekoho iného, čo bránilo akumulácii moci.
5. Ostrasizmus a vyhostenie
To už bolo popísané.
V krajných prípadoch (ak išlo o nenapraviteľného psychopata alebo vraha) sa kmeň tajne dohodol a dotyčného v spánku alebo počas lovu popravil – často to vykonali jeho vlastní príbuzní, aby sa predišlo krvnej pomste.
Já bych všechny ty internety a umělý inteligence zakázala.
Re: Boje v praveku
Prechod od lovcov a zberačov k usadlému poľnohospodárstvu zásadne zmenil dynamiku medzi mužmi a ženami. Archeologické nálezy naznačujú, že práve v neolite sa začala formovať ideológia, ktorá spájala mužskú identitu s agresiou a dominanciou.
S príchodom neolitu sa objavuje hromadenie majetku (pôda, dobytok, zásoby zrna) a potreba tento majetok brániť.
• Symbolika zbraní v hroboch: Mužské hroby v neskorom neolite začínajú čoraz častejšie obsahovať projektily, sekery a kyjaky.
• Skalné umenie: Na rozdiel od starších malieb, kde dominovali zvieratá, neolitické umenie začína zobrazovať organizované skupiny mužov bojujúcich a loviacich pomocou lúkov a šípov. U žien sa takéto paralely takmer nevyskytujú.
2. Spojenie súkromného vlastníctva a kontroly nad ženami
S usadlým spôsobom života súvisel aj demografický boom. Ženy rodili deti v oveľa kratších intervaloch (keďže už nemuseli neustále migrovať), čo ich viac pripútalo k domácnosti a starostlivosti o potomstvo.
• Patrilinearita: Aby si muži zabezpečili, že ich ťažko vybudované polia a majetky zdedia ich vlastní biologickí synovia, začala rásť snaha o kontrolu sexuality a mobility žien.
• Žena sa v niektorých agrárnych kultúrach postupne stala komoditou alebo ekonomickým spojencom, čím sa vytvorili podmienky pre vznik patriarchátu.
Druhá strana mince: Neolitická flexibilita
Hoci neolit priniesol zárodky hierarchie a násilia, archeológovia varujú pred prílišným zjednodušovaním. Nedávne výskumy (napríklad z maďarských lokalít Csőszhalom alebo anatolského Çatalhöyük) ukazujú, že rodové roly boli v neolite síce odlíšené, ale stále pomerne flexibilné. Našli sa hroby žien pochovaných s nástrojmi typickými pre mužov a s kostrovými zmenami, ktoré dokazovali, že vykonávali ťažkú fyzickú prácu.
Rigidný a toxický model maskulinity (totálne potlačenie emócií, systémový útlak žien, pohŕdanie slabosťou), sa plne rozvinul až neskôr – s príchodom doby bronzovej, kedy vznikli prvé centralizované štáty, bojovnícke kasty a panovnícke dynastie.
S príchodom neolitu sa objavuje hromadenie majetku (pôda, dobytok, zásoby zrna) a potreba tento majetok brániť.
• Symbolika zbraní v hroboch: Mužské hroby v neskorom neolite začínajú čoraz častejšie obsahovať projektily, sekery a kyjaky.
• Skalné umenie: Na rozdiel od starších malieb, kde dominovali zvieratá, neolitické umenie začína zobrazovať organizované skupiny mužov bojujúcich a loviacich pomocou lúkov a šípov. U žien sa takéto paralely takmer nevyskytujú.
2. Spojenie súkromného vlastníctva a kontroly nad ženami
S usadlým spôsobom života súvisel aj demografický boom. Ženy rodili deti v oveľa kratších intervaloch (keďže už nemuseli neustále migrovať), čo ich viac pripútalo k domácnosti a starostlivosti o potomstvo.
• Patrilinearita: Aby si muži zabezpečili, že ich ťažko vybudované polia a majetky zdedia ich vlastní biologickí synovia, začala rásť snaha o kontrolu sexuality a mobility žien.
• Žena sa v niektorých agrárnych kultúrach postupne stala komoditou alebo ekonomickým spojencom, čím sa vytvorili podmienky pre vznik patriarchátu.
Druhá strana mince: Neolitická flexibilita
Hoci neolit priniesol zárodky hierarchie a násilia, archeológovia varujú pred prílišným zjednodušovaním. Nedávne výskumy (napríklad z maďarských lokalít Csőszhalom alebo anatolského Çatalhöyük) ukazujú, že rodové roly boli v neolite síce odlíšené, ale stále pomerne flexibilné. Našli sa hroby žien pochovaných s nástrojmi typickými pre mužov a s kostrovými zmenami, ktoré dokazovali, že vykonávali ťažkú fyzickú prácu.
Rigidný a toxický model maskulinity (totálne potlačenie emócií, systémový útlak žien, pohŕdanie slabosťou), sa plne rozvinul až neskôr – s príchodom doby bronzovej, kedy vznikli prvé centralizované štáty, bojovnícke kasty a panovnícke dynastie.
Já bych všechny ty internety a umělý inteligence zakázala.
