https://e.dennikn.sk/3555643/statny-man ... 1621719860
V novembri 2020 poslal vtedajší šéf štátnej zbrojovky Konštrukta Defence Roman Ušiak rázny list českej firme Excalibur Army. Jeho predmet znel: „Upozornenie na podozrenie z nekalosúťažného konania.“
Reagoval tak na prezentáciu českej húfnice s názvom Dita, ktorú vyvinul holding vplyvného českého zbrojára Michala Strnada – oficiálne vlastnými silami. Ušiak v liste napísal, že tento výrobok možno obsahuje súčiastky zhodné so súčiastkami slovenskej húfnice Zuzana, ktorej výrobcom je práve dubnická firma Konštrukta.
„Časti produktu zobrazeného a opísaného v prezentácii samohybnej kanónovej húfnice Dita, napríklad úsťová brzda, hlaveň, kolíska, elevačné časti, nabíjacie zariadenia, podávače, lafeta, sa javia ako takmer identické s predmetnými časťami samohybnej kanónovej húfnice Zuzana,“ písal Ušiak.
List poslal v kópii aj štátnym inštitúciám, konkrétne ministerstvu obrany, ktoré viedol Jaroslav Naď (dnes Demokrati), a ministerstvu hospodárstva, to viedol Richard Sulík (SaS). Ich zástupcovia tak dostali informáciu, že v Česku vzniká možná kópia slovenskej húfnice, ktorej vývoj v minulosti financoval štát.
„Máme podozrenie, že v súvislosti s výrobou, prezentáciou, prípadne predajom húfnice s názvom Dita mohlo a môže dôjsť k porušeniu platných právnych predpisov a k poškodeniu našej spoločnosti,“ písal ďalej Ušiak.
Samohybná kanónová húfnica Zuzana 2000 od spoločnosti Konštrukta Defence. Foto – Army Recognition
Naď: Vznikol na môj pokyn
Ušiakov list doteraz nebol verejne známy, Denník N získal jeho kópiu pri zisťovaní pomerov v slovenskom zbrojárstve.
Vo veci jeho obsahu sme oslovili obe ministerstvá, ani jedno ho priamo nekomentovalo. Ministerstvo hospodárstva, ktoré vedie minister Peter Dovhun, sa nevyjadrilo vôbec. Ministerstvo obrany len odkázalo, že sa o túto tému „aktívne zaujíma“.
Konkrétnejšie sa vyjadril bývalý minister obrany Naď. Hovorí, že list vznikol a bol rozoslaný ďalším príjemcom na základe jeho pokynu.
„Jeho cieľom bolo získať stanovisko druhej strany (spoločnosti Excalibur Army – pozn. red.) a najmä upozorniť ich, že evidujeme podozrenie, že by mohlo dochádzať k porušeniu autorských práv. List jasne preukazuje, že sme sa touto problematikou zaoberali.“
Dnes je už zrejmé, že list nemal efekt. Strnadova firma Excalibur Army odmietla podozrenie z nekalého konania a vyhlásila, že sa k svojmu delu dopracovala svojpomocne.
„Nie sme si vedomí žiadneho porušenia práv duševného vlastníctva či pravidiel hospodárskej súťaže v súvislosti s vývojom, výrobou a predajom húfnice Dita. Akékoľvek tvrdenia a špekulácie o opaku kategoricky odmietame ako nepravdivé a vnímame ich ako poškodzovanie práv, oprávnených záujmov a dobrej povesti spoločnosti Excalibur Army,“ napísal hovorca firmy Andrej Čírtek.
Štát urobil presný opak
Takéto vysvetlenie akceptovalo aj ministerstvo obrany. Podľa Naďa nebol do jeho nedávneho odchodu z funkcie ministra k dispozícii „žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by tieto podozrenia potvrdil“. Stanovisko firmy Excalibur dočasne akceptovala aj štátna spoločnosť Konštrukta, z ktorej Ušiak odišiel pár týždňov po odoslaní listu, v januári 2021.
„Vedenie našej spoločnosti absolvovalo pracovné stretnutie so zástupcami spoločnosti Excalibur Army a ďalších zainteresovaných aktérov, pričom sme nezískali relevantné informácie, ktoré by potvrdzovali tieto podozrenia,“ napísal pred časom Ušiakov nástupca, súčasný riaditeľ Konštrukty Alexander Gurský.
Štát teda proti českej firme nepodnikol žiadne právne kroky. Stal sa presný opak: umožnil inej svojej firme, zbrojovke ZTS Špeciál, aby pre českú húfnicu Dita vyrábala súčiastky. Okrem iného aj také, o ktorých sa Ušiak domnieval, že môžu byť odkopírované.
Ministerstvo obrany a jeho firma ZTS Špeciál tým pomohli Strnadovmu holdingu vyrobiť zbraň, ktorá dnes predstavuje konkurenciu slovenskej húfnici Zuzana – konkrétne jej staršej verzii Zuzana 2000. Dita sa v súčasnosti už sériovo vyrába a české firmy sa zúčastňujú zahraničných tendrov, kde Slovensko súťaží so svojím výrobkom Zuzana.
Roman Ušiak (v skupinke v strede) viedol firmu Konštrukta Defence do januára 2021, v súčasnosti pracuje v firme spoluvlastnenej Strnadom. Foto – TASR
Podozrenia nezmizli
Ušiak sa po odchode z Konštrukty zamestnal vo firme ZVS Holding, ktorá vyrába delostreleckú muníciu. Tá je formálne pološtátna, manažérsku kontrolu v nej však má Strnadova skupina. Obsah svojho listu nepoprel, komentovať ho však nechcel. Vysvetlil to tým, že obsahuje obchodné tajomstvá.
„Disponujete listinou, ktorá nie je verejne dostupná. Na obdobie, keď som vykonával danú funkciu, ako aj na obdobie po jeho skončení som zaviazaný mlčanlivosťou. Porušením mlčanlivosti by som bol sankcionovaný, z tohto dôvodu nechcem niesť zodpovednosť za porušenie svojho záväzku mlčanlivosti,“ odpísal Ušiak.
Prečo teda jeho list stojí za pozornosť?
Pretože podozrenie, že nová česká húfnica Dita môže byť kópiou slovenskej Zuzany, nie je vyvrátené ani po tom, ako ich Strnadov holding odmietol a ako sa ministerstvo obrany s týmto vysvetlením uspokojilo.
Podľa zdrojov Denníka N sa o podozreniach z priemyselnej krádeže hovorilo v zbrojárskom prostredí aj v nasledujúcich rokoch. Verejne ich však pomenoval toto leto až náčelník slovenského delostrelectva plukovník Roman Bobaľ. Českú húfnicu Dita v rozhovore označil len za čiastočne modernizovaný „derivát“ slovenskej húfnice Zuzana 2000.
„Ditu považujem za plagiát našej 155-milimetrovej samohybnej kanónovej húfnice, vzor 2000 Zuzana. Zhotoviteľ Dity zmenil len škrupinu, ale všetko podstatné pod tou škrupinou zostalo identické,“ povedal.
Zrejme prvýkrát sa stalo, že vysoký dôstojník armády vystúpil proti vplyvnej zbrojárskej skupine, ktorá len na Slovensku zamestnáva stovky ľudí (v prevádzkach v Novákoch, Trenčíne, Dubnici nad Váhom či v Snine). „Pán Strnad získal svoje delo pravdepodobne tak, že sa dostal k už vyvinutým technológiám. A podľa môjho presvedčenia sú to technológie, ktorých vývoj v minulosti platilo Slovensko,“ vyhlásil Bobaľ.
Prečítajte si
Česká firma odkopírovala našu húfnicu Zuzana, hovorí veliteľ slovenských delostrelcov
Už druhý hlas
Po tomto rozhovore dostal Bobaľ podľa informácií Denníka N zákaz sa k tejto téme ďalej vyjadrovať do médií. Jeho slová však primali súčasného riaditeľa zbrojovky Konštrukta Alexandra Gurského podozrenia oficiálne preveriť.
Na druhú polovicu septembra zvolal stretnutie aktérov, predovšetkým štátnych, ktorí vlastnia práva na projekt Zuzany 2000. Či toto stretnutie prinesie nejaký zvrat, alebo ministerstvo znovu skonštatuje, že podozrenia z možnej krádeže slovenských technológií nie sú opodstatnené, v tejto chvíli nie je zrejmé.
Situácia je však iná v tom, že o podozreniach sa nehovorí už len v internej korešpondencii, ale verejne na ne upozornil aj najvyššie postavený delostrelec v slovenskej armáde, ktorého odbornosť nikto nespochybnil.
„Plukovníka Bobaľa plne rešpektujeme, platí však, že uvedené podozrenia sa dodnes nepotvrdili,“ napísalo v reakcii na jeho tvrdenia ministerstvo obrany.
Bobaľom prezentované podozrenia sú totožné s tým, čo v tri roky starom liste opisoval už bývalý štátny manažér Ušiak. Obaja poukázali na to, že zo slovenskej húfnice Zuzana 2000 mohli byť prevzaté súčiastky, ktoré tvoria hlavnú časť streleckého mechanizmu húfnice Dita – teda všetko, čo je ukryté v zbraňovej veži a posadené na kolesový podvozok.
„Už keď ju predstavili, bolo na prvý pohľad vidno, že je to len inak zabalená salónka. Vymenili obal, dali tam nový počítač, ale určite nepostavili žiadne nové delo. Hlaveň, úsťová brzda a elevačné časti – to všetko je použité z húfnice Zuzana 2000,“ vysvetlil Bobaľ.
Dve verzie
Ako sa firmy zbrojára Strnada mohli k húfnici Dita dopracovať?
V Česku sa desiatky rokov žiadne húfnice nevyrábali, pretože ich výrobu po druhej svetovej vojne presunuli vo vtedajšom Československu na Považie. Bobaľ aj preto tvrdí, že je nereálne, aby tamojšie firmy získali funkčné, moderné delo prakticky len za pár rokov.
No Strnadovi manažéri tvrdia, že dokázali postaviť nové delo vlastnými silami. Zobrali osvedčenú československú húfnicu DANA, prispôsobili ju na západný kaliber 155 milimetrov a vyvinuli z nej húfnicu Dita – podobne ako slovenskí zbrojári postavili na tejto platforme húfnicu Zuzana.
„Húfnica Dita koncepčne vychádza z osvedčeného československého systému DANA, rovnako ako ďalšie nástupnícke produkty slovenskej výroby – húfnica Ondava, Zuzana 2000 alebo aktuálne Zuzana 2,“ tvrdia zástupcovia Excalibur Army.
A potom je tu iná verzia, v ktorej hrá dominantnú úlohu druhá spomínaná štátna firma: zbrojovka ZTS Špeciál, ktorú riadi štátom poverený manažér Miroslav Sim.
Štátne zbrojovky sú zastrešené pod skupinu DMD. Patrí do nej zhotoviteľ húfnic Konštrukta, výrobca munície ZVS (spoluvlastnený Strnadovou skupinou CSG) a výrobca delostreleckých súčiastok ZTS Špeciál.
Táto firma vyrába pre húfnice dôležité súčiastky, ako je hlaveň. Zástupcovia ZTS Špeciál Denníku N potvrdili, že týmto spôsobom spolupracuje aj na projekte Dita.
Aj na základe Bobaľových vyjadrení sa objavilo podozrenie, že ZTS Špeciál nevyrobila pre Strnada nejaké vlastné súčiastky, ale dodala mu aj konkrétne tie isté súčiastky, ktoré štát dal vyvinúť pre projekt Zuzana 2000.
Podľa zdrojov Denníka N mohlo ísť napríklad o náhradné diely k už vyrobeným húfniciam Zuzana 2000, ktoré sú vo výzbroji slovenskej armády. Bobaľ napríklad tvrdí, že prototyp húfnice Dita má podľa zverejnených fotiek rovnakú hlaveň, akú pôvodne vyrobili pre Zuzanu 2000.
„Dita používa aj úplne rovnakú 45-kalibrovú hlaveň, akú má Zuzana 2000. Pri bližšom pohľade na niektoré zverejnené fotky ste dokonca mohli vidieť, že jej hlaveň nesie výrobné označenie, aké sa používa pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky,“ povedal Bobaľ.
Kritici projektu Dita hovoria, že toto delo je vybavené úsťovou brzdou, ktorú podľa výrobného čísla vyrobili pre Zuzanu 2000. Foto – EA
Ak spoločnosť ZTS Špeciál poskytla či vyrobila Čechom súčiastky, ktoré boli vyvinuté pre projekt Zuzana, tak na to podľa všetkého nemala povolenie.
Správcom dokumentácie projektu Zuzana je druhá štátna firma Konštrukta Defence. Aj bývalý riaditeľ Ušiak v liste upozornil, že neudelil súhlas, aby sa súčiastky z projektu Zuzana objavili na inej húfnici.
„Naša spoločnosť neudelila žiadnej tretej osobe žiadne práva na integráciu vyššie uvedených častí do nového produktu – húfnice Dita –, ani do žiadneho iného nového typu húfnice,“ písal Ušiak.
Denník N sa priamo spýtal ministerstva obrany, či cez štátnu spoločnosť ZTS Špeciál mohlo dôjsť k úniku technológií smerom k firmám zbrojára Strnada. Ministerstvo odpísalo len stručne, že celá vec sa preveruje a nateraz sa nebude vyjadrovať.
„V tejto veci bude iniciované zasadnutie spolumajiteľov práv na húfnicu Zuzana 2000. Keďže ministerstvo koná a naďalej bude konať len na základe faktov, do výsledkov zasadnutia nebudeme celú vec komentovať,“ odpísala hovorkyňa Mária Precner.
Kocúrkovo v štátnom zbrojárstve
Celá záležitosť len dokresľuje neprehľadné pomery v štátnych zbrojovkách. V Dubnici nad Váhom vedľa seba fungujú dve firmy patriace štátu, ZTS Špeciál a Konštrukta Defence. Tie spolupracujú na viacerých projektoch vrátane slovenského projektu Zuzana, v iných si však ide každá firma svoju líniu.
ZTS Špeciál tak vo výsledku vyrába súčiastky pre českú húfnicu Dita, ktorú sesterská Konštrukta označuje za konkurenta svojej Zuzany a ktorú vysoký dôstojník armády dokonca nazýva jej plagiátom.
Jedným z dôvodov tohto stavu je takmer neohrozené postavenie riaditeľa ZTS Špeciál Miroslava Sima, ktorý túto firmu vedie ešte od časov Smeru a SNS.
Minister obrany Naď i jeho nástupca Sklenár ho ponechali vo funkcii napriek tomu, že Sim má blízko k politikovi Smeru Robertovi Kaliňákovi (za prvej Ficovej vlády bol Sim aj vysokým úradníkom ministerstva obrany, ktoré ovládal Smer).
Naď aj Sklenár argumentovali tým, že Sim je dobrý manažér a firme ZTS Špeciál sa pod jeho vedením darí. Nechali tak voľný priebeh tomu, aby Sim pomohol na svet konkurenčnej húfnici Dita.
Ministerstvo obrany však tvrdí, že pre štát je výhodné, keď si jeho firma rozširuje svoj záber a pomáha súkromnému českému projektu Dita a stále spolupracuje aj na slovenských húfniciach Zuzana.
„Ak by sa spoločnosť ZTS Špeciál napriek dostatočným kapacitám rozhodla nepodieľať sa na projekte Dita, spoločnosť CSG by sa pravdepodobne obrátila na konkurenčné spoločnosti. To by bolo v príkrom rozpore aj so záujmami ministerstva a v širšom zmysle aj Slovenskej republiky,“ odpísala hovorkyňa ministerstva.
Doteraz však nie je jasné, čo presne táto podpora českému súkromnému projektu štátu priniesla. Denník N chcel od ministerstva podrobnosti o tom, koľko ZTS Špeciál na tejto spolupráci zarobila. Tieto otázky hovorkyňa nechala bez odpovede.
