Ohromený Hromníkom, alebo o knihe Sloveni a Slovensko.
Napsal: 16/2/2016, 11:52
Ohromený Hromníkom, alebo o knihe Sloveni a Slovensko
Prečítal som knihu Sloveni a Slovensko ktorú napísal Cyril A. Hromník a vydala Matica Slovenska . Predáva sa za ctihodných 17.70 EUR, ale ja som si ju požičal v Malokarpatskej knižnici, čo sa ukázalo ako veľmi rozumne. Kniha ma úctihodnych 925 strán a tak sa naplno prejavila moja schopnosť „rýchleho“ čítania, ktorému dnes niektorí vravia aj skenovanie textu a zhltol som ju v relatívne krátkom čase dvoch týždňov s prestávkami na užitie si Vianoc a Nového roku.
Podľa predslovu, ktorý napísal Marian Tkáč, toho času predseda Matice, je určená najmä pre mňa, človeka akademicky neštudovaného v dejepise, od prirodzenosti skeptického, hádavého a neveriaceho autoritám. Obsah mi mal otvoriť oči, aby som dokázal nájsť Slováka nielen v celom svete, ale aj vo všetkých časoch. Čo môže Slováčisko ako ja, ktorý si už 15 rokov nekúpil ani len jednu fľašku vina z cudziny chcieť!
O čom kniha je? Nie tak rýchlo, treba najskôr popísať štruktúru ako je kniha napísaná. Predstavte si mapu Slovenska a pridruženého okolia a keď kliknete na vyznačene miesto vygeneruje sa „záležitosť“ a jej riešenie. Schválne používam slovo záležitosť a nie problém, alebo príbeh dokonca už vôbec nie fakt. Táto záležitosť obsahuje spojenia s tým, čo už poznáte, upozornenie, že ste sa stali obetou protislovenského sprisahania a veľké množstvo slov, ktoré vám vysvetlia, že to je inač a tentoraz už absolútne presne a pravdivo vyjasnené. Je úplne jedno na aké vlastnosti a okolnosti sú so záležitosťou spojene, vždy nájdete rovnakú schému argumentácie. Oboplávanie Afriky z Indie do Baltického mora, nápis na Velesture a ďalších 167 nanovo objasnených záležitosti ma silnú spojitosť so Slovákmi a Slovenskom.
Prvé čo vás napadne pri čítaní obsahu je, že dielo nemôže byt činom jedného človeka, ale minimálne širokého týmu z rôznych vedných oblasti., lenže keď postupujete stránku za stránkou, autor vás brilantne vyvedie z vášho omylu. Nie je treba široké spektrum znalosti, aby sa na každý problém a udalosť podarilo nájsť slovenské riešenie a ako univerzálna pomôcka sa použilo slovo. Nakoniec aj Písme stojí, že na počiatku bolo Slovo. Žiadne vykopávky, analýzy kovov, uhlíkové datovanie, letopisy, genetika a nedajbože kritické zhodnotenie. To všetko sa darí nahradiť rodoľubým nadšením a spájaním slovenčiny s jazykmi ďalekej Indie.
Popravde toto spojenie je už druhým a tentoraz slovenským pokusom autora preniesť svoje poznatky z Indie do vzdialeného regiónu. Už pre časom sa spojil dravidskych obyvateľov Indie v dobe pred narodením Krista s Južnou Afrikou a nie každého sa mu podarilo presvedčiť. Ale aby sme tu nemudrovali nad Hotentotmi a zlatými baňami Zimbabwe, vrátime sa radšej pod Tatry.
Cyril Hromnik používa slova z indických jazykov a vytvára spojenia so zemepisnými a miestopismymi označeniami v našom priestore a samozrejme aj s ostatnými slovami označujúcimi ľudské činnosti a pomenovanie tunajších historických ľudských skupín. Ako podporný argument používa mytológiu. Samozrejme, že autor nemôže poznať 169 slovenských mýtov našich predkov na objasnenie 169 pravekých záležitosti. Lenže dnešná India má cca 5 miliónov božstiev a 1,2 miliardy obyvateľov a je zdrojom mýtov nielen pre hrubú knihu, ale pre celu Galaxiu. Takže Cyril Hromnik skoro vždy jednoducho „prišrauboval“ k popisovanej záležitosti pomocou podobnosti slov vysvetlenie z indickej mytológie. Má to obrovskú výhodu.
O starovekosti Dravidov nik nepochybuje a ich spojenie so Slovákmi je podľa neho dôkazom starovekosti Slovákov. Autor vyškrtol zemepisnú vzdialenosť, hmotnú kultúru, vývoj jazyka a zameral sa len na spodobňovanie niektorých slov ako dokaz. Samozrejme, že to samé o sebe nemusí byt zle, nakoniec v jazyku sa premieta aj história a interakcie určitej skupiny ľudí s okolím v dlhom dejinnom období. Ma to ale jeden zadrhel, treba to správne zdokumentovať.
Bohužiaľ, ale Cyril Hromník ma vlastný postup. Ukážeme si to na slove valaška (str.114). Podľa neho pojem „valaška“ (sekierka Valachov) ma spojitosť s indickým božstvom Šiva a dravidskym slovom „vál“ znamenajúcim ostrosť. Keďže bronzové sekierky sa našli aj na Slovensku a aj v priestore kde sa tradične chovajú ovce je úplné zjavne že indicky Šiva a náš Perún sú minimálne bratia už od doby bronzovej. Musí to ale zodpovedať pravde. Vôbec netuší, ako nazývali tu sekierku ľudia čo ju odliali v dobe bronzovej a ignoruje to, že novoveká mala sekierka je spojená s pastierskym etnikom zvaným Valaší, ktoré z dnešného Rumunska preniklo na hornaté územie Slovenska a časť Moravy s chovom oviec na konci stredoveku a neskôr o čom sú písomne záznamy a dá sa dokázať v genetike.
Je taký starý príbeh o Američanovi, čo navštívil Sovietsku akadémiu vied. V hlavnej chodbe boli obrazy slávnych sovietskych vynálezcov: Žiarovkina čo vynašiel žiarovku, Telefonoviča čo vynašiel telefón, Gramofonka, Protónová, atd. a na konci bol človek s menom Ryškov. Tak sa spýtal, kto že to je ten Ryškov? Dostal odpoveď, že to je ten čo vynašiel všetkých tých vynálezcov na obrazoch. Niečo podobne nájdete aj knihe Sloveni a Slovensko. Cyrilovi Hromnikovi sa podarili históriu sveta medzi rokmi 3200 BCE o 907 A.D. zaľudniť Slovákmi. Podľa slov Mariana Tkáča mal by obsah knihy podnietiť „premýšľanie“.
Takže, naozaj máme zobrať Hromnikovu metódu a Hromnikove argumenty a nanovo „premerať“ náš minulý svet? Je naozaj Hromnikova kniha nástrojom pre lepšie poznanie dejín Slovákov a ľudí obývajúcich územie Slovenska? Môže archeológ keď vykope hlinený črep zvolať: „A Cyril mal predsa pravdu!“ a pripísať 3000 rokov starý hrniec Slovákom z Turca? Naozaj môže slovensky historik pomocou tamilčiny dokázať židovskému historikovi, že slovo šabat prebrali židia od Slovákov (str.286)? Slovenský archeológ a historik to neurobí, ale modlime sa bratia a sestry, aby ani nikoho z laikov nenapadlo použiť "Slovenov a Slovensko" ako argument v debate vedenej nad stolom a nie pod stolom. Hromnikova kniha urobí z každého, kto jej uverí hlupáka. Je argumentačne nepoužiteľná pre vysvetlenie dávnej histórie nášho sveta a dejín Slovákov, tak stojíme pred otázkou, prečo potom vznikla a prečo ju vydali?
Stretol som sa s tým na začiatku 90-tych rokov minulého storočia v podnikateľskej sfére. Prichádzali Slováci z cudziny odhodlaní pomôcť a zarobiť si. Navštívil ma podnikateľ z juhu Afriky, ktorý dlhé roky chodil so svojim obytným nákladiakom po farmách Botswany, Namíbie a JAR. Zaoberal sa filtrovaným starých použitých olejov na ich opätovne využitie pri mazaní reťazových pil a poľnohospodárskych strojov. Oleje pochádzali s dieselagregatov, ktoré na farmách vyrábali elektriku. Mal predstavu, že vytvoríme spoločnú firmu a budeme chodiť po Slovensku, filtrovať olej a čistý predávať lesníkom.
Bol sklamaný keď som mu povedal, že na Slovensku je elektrina na každom kroku, posledný dieselagregat Slávia bafkal pri mláťačke v roku 1960 a že ani ma nenapadne predávať lesníkom olej, ktoré sa v prírode nedokáže rozložiť. Nebol sám, viacerí žili s predstavou o utlačenom, nevedomom a bezmocnom národe, založenej na dlhoročnom, niekedy generačnom odlúčení. Snažili sa u nás presadiť svoj biznisplán, ale skoro vždy sme mali lepšie slovenské, alebo európske riešenia. Predpokladám, že aj Cyril Hromník žijúci dlho v Južnej Afrike mal na začiatku pomýlene predstavy o nás Slovákoch a našom poznaní vlastnej minuosti. Došiel sem a "narazil" a tak sa zaťal, že to neprajníkom vytmaví.
A tak dvojica Marian Tkáč ako riaditeľ Matice a Cyril A. Hromník ako autor nám ponúkajú „nový slovenský kabát“. Je na každom, aby sa rozhodol, či si ho kúpi. Len chcem povedať, že tento „kabát“ je malý, staromódny, ušitý z mizernej latky a ma strih pre dvorného šaša. Ta kniha nemala byt vydaná. Podľa mňa jej vydanie je osobnou zlomyseľnosťou voči slovenskej vedeckej komunite. Táto zlomyseľnosť ale napácha najviac škody medzi laickou verejnosťou s úprimným záujmom o dejiny Slovákov a Slovenska. Myslím, že poslanie Matice by malo byt iné a kniha o dejinách by nemala byt: Tisíc báchoriek o Slovákoch a Slovensku.
Ako jeden z tých čo ju čítal, vám odkazujem: Nekupujte si tu knihu.
Základní zdroje:
http://johnlbradfield.com/history/gold- ... onnection/
http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/N ... hbrich.pdf
Proste niečo je pomylenost a niečo zaluba premenená na kšeft, čo samozrejme nik otvorené nepovie. V tychto prípadoch su hluposti očividne a lahko sa im človek vyhne. Horšie je to so selektívnym vyberom faktov a publikovaním lubivych "novych a objavných" suvislosti vedcami s službe dnešnej ideologie. Bolo vyročie skončenia WWII a človek sa o tej vojne dozvedel uplne novy dejepis: Najťažši boj bol na plaži Omaha, najdoležitejšia bitka vojny ta o "vybežok" v Ardénach a Československo oslobodili Američania a Rusi ho hned okupovali a to len preto lebo Putin obsadil Krym. Tamto je hlupost a toto "moderne a objavne" je zamerne klamanie, podobne ideologickym paškvilom, čo som zažil v mladosti na Politickom školeni mužstva. 