Znovudobytie Barmy
Napsal: 25/11/2011, 10:42
Kohima a Imphál
Japonci dobyli na jar 1942 od Britov Barmu. Plánovali odtial zaútočiť na Indiu. V dôsledku nedostatku zdrojov, nepriaznivého terénu a iných komplikácií nebol útok okamžite možný. Pripravení boli až začiatkom roka 1944. Situácia sa za ten čas ale zmenila a proti nim už nestála rozbitá britská armáda z roku 1942, ale konsolidovaná sila pripravená sama útočiť.
Britským jednotkám velil na začiatku roka 1944 generál Wiliam Slim, ktorý stál na čele 14. armády. Pripravoval svoju armádu na prechod rieky Čjintwin a tým chcel začať operácie na znovudobytie Barmy. Hlavný útok plánoval viesť z oblasti imphálskej planiny, ktorá bola vhodná na vedenie vojenských operácií. Pozemnou cestou sa sem dali z Asámu( územie vo východnej Indii) dopravovať zásoby len jednou úzkou cestou, ktorá sem viedla zo severu cez Kohimu do Dimapuru v Asáme, kde bola hlavná zásobovacia základňa. V Dimapure už začínala železnica, ktorá smerovala do Indie.
Japoncom v tom čase velil generál Renja Mutaguči. Plánoval zabrániť Britom v prechode do protiútoku a preto naplánoval protiúder, ktorého cieľom malo byť dobytie Imphálu a Kohimy . Pod jeho velením bola 15. armáda, ktorú tvorili 15., 31. a 33. divízia. Japonci nazvali svoj útok - operáciou U-go. Útok začal 6.3.1944 a predišli tým Britov.
Briti sa dozvedeli informácie o Japonskom útoku a generál Slim upravil svoje plány tak, že nariadil stiahnutie svojich jednotiek do obranných pozícií v priestore Imphálu. Jeho armáda sa tak mohla dostatočne pripraviť na obranu proti japonskému úderu. Japonci museli najprv prekonať velké vzdialenosti prechodom cez džunglu a už to ich značne vysílilo. Z juhu útočila a Imphál 33. divízia a z východu 15. divízia. Na britskej strane bojovali 17., 20. a 23. indická divízia , 254. Indická tanková brigáda a 8. pluk kráľovského stredného delostrelectva .
Japoncom sa napriek tvrdému britskéhu odporu darilo pomerne rýchlo postupovať na Imphál. Slim musel rýchlo zabezpečiť zálohy, aby mohol Japoncov zastaviť. Letecky do Imphálu previezli 5. indickú divíziu a 50. indickú paradesantnú brigádu. Tieto jednotky sa čo najrýchlejšie zapojili do bojov. Vdžungli okolo Imphálu prebiehali velmi tvrdé boje, často sa stávali , že jedno miesto niekoľkokrát prešlo z rúk Japoncov do rúk Britov a naopak. Britom sa však postupne podarilo postup Japoncov zastaviť. Boje vyvrcholili v polovici marca.
Velmi nebezpečná situácia sa v tom čase vytvorila aj v priestore asi 100 km severne od Imphálu v okolí Kohimy. Cez Kohimu viedlo jediné pozemné spojenie z Imphálu do Dimapuru a Indie. Briti dosť podcenili situáciu. Nepredpokladali, že by Japonci na Kohimu vyslali nejaké velké zoskupenie vojska, a preto Kohimu príliš nezabezpečili. Prístupové cesty do Kohimy chránil iba jeden asámsky pluk. Kohima bola zásobovacím centrom, administratávnym a nemocničným centrom. Slim si uvedomil nebezpečenstvo, ale na dopravenie posíl bolo treba viac času, preto najprv do Kohimy poslal skúseného plukovníka Hugha Richardsa, ktorý mal zorganizovať obranu. Situácia na mieste nebola ružová. Zásob bolo dosť, ale britské jednotky tam tvorili väčšinou podradné domorodé sily. Plukovník narýchlo zorganizoval obranu. Jeho prekvapenie bolo velké, keď koncom marca zistil , že proti nemu stojí celá japonská 31. divízia pod vedením generála Satu. Japoncom sa pomerne rýchlo podarilo preťať spojenie medzi Kohimou a Imphálom a Kohimu izolovali. Základňa si musela vystačiť iba zo svojich zásob a zásob, ktoré začali zhadzovať lietadlá. Z Dimapuru dostali obrancovia Kohimy menšie posily , ale kritickú situáciu to neriešilo.
Japonci opäť raz predviedli svoju húževnatosť a generál Sato sa so svojimi 15 000 mužmi predral džunglou a začal obliehať Kohimu. Japonci mali mhohonásobne početnú prevahu a obrancovia Kohimy boli zatlačovaní stále na menšie územie. Bojovalo sa medzi jednotlivými domami. Obrancov držalo pri živote iba to ,že verili, že čoskoro príde na pomoc britská 2. divízia, ktorá sa k nim predierala z Dimapuru. 12 dní sa museli brániť japonským útokom. 18.4. dorazili do Kohimy prvé pomocné jednotky. Obrancovia vtedy držali už iba perimeter so stranami dlhými 320 metrov. V bojoch zahynulo 600 obrancov. Bitka však ešte neskončila. Briti postupne zvyšovali tlak a Japoncom dochádzali sily a zásoby. V polovici mája boli Japonci velmi oslabení a už sa iba bránili. Rovnaká situácia bola v tom čase aj v okolí Imphálu, bolo jasné, že Japonská ofenzíva stroskotala.
Keď Briti zhromaždili zásoby a dosiahli aj početnú prevahu, začali protiútok. 22.6 obnovili pozemné spojenie medzi Kohimou a Imphálom. Japonci sa museli dať na ústup k svojim základniam v Barme a ustúpiť za rieku Čjintwin. Výsledok bojov o Kohimu a Imphál bol nasledujúci. Japonci stratili 50 000 mužov, z toho 30 000 zahynulo. Briti stratili okolo 16 000 mužov. Japonci po tejto porážke už neboli schopní obnoviť útočné operácie. Kohima a Imphál znamenali obrat vojny na východe.
Použitá literatúra : John MacDonald - Veľké bitky druhej svetovej vojny, Slovart , Bratislava 1995
Japonci dobyli na jar 1942 od Britov Barmu. Plánovali odtial zaútočiť na Indiu. V dôsledku nedostatku zdrojov, nepriaznivého terénu a iných komplikácií nebol útok okamžite možný. Pripravení boli až začiatkom roka 1944. Situácia sa za ten čas ale zmenila a proti nim už nestála rozbitá britská armáda z roku 1942, ale konsolidovaná sila pripravená sama útočiť.
Britským jednotkám velil na začiatku roka 1944 generál Wiliam Slim, ktorý stál na čele 14. armády. Pripravoval svoju armádu na prechod rieky Čjintwin a tým chcel začať operácie na znovudobytie Barmy. Hlavný útok plánoval viesť z oblasti imphálskej planiny, ktorá bola vhodná na vedenie vojenských operácií. Pozemnou cestou sa sem dali z Asámu( územie vo východnej Indii) dopravovať zásoby len jednou úzkou cestou, ktorá sem viedla zo severu cez Kohimu do Dimapuru v Asáme, kde bola hlavná zásobovacia základňa. V Dimapure už začínala železnica, ktorá smerovala do Indie.
Japoncom v tom čase velil generál Renja Mutaguči. Plánoval zabrániť Britom v prechode do protiútoku a preto naplánoval protiúder, ktorého cieľom malo byť dobytie Imphálu a Kohimy . Pod jeho velením bola 15. armáda, ktorú tvorili 15., 31. a 33. divízia. Japonci nazvali svoj útok - operáciou U-go. Útok začal 6.3.1944 a predišli tým Britov.
Briti sa dozvedeli informácie o Japonskom útoku a generál Slim upravil svoje plány tak, že nariadil stiahnutie svojich jednotiek do obranných pozícií v priestore Imphálu. Jeho armáda sa tak mohla dostatočne pripraviť na obranu proti japonskému úderu. Japonci museli najprv prekonať velké vzdialenosti prechodom cez džunglu a už to ich značne vysílilo. Z juhu útočila a Imphál 33. divízia a z východu 15. divízia. Na britskej strane bojovali 17., 20. a 23. indická divízia , 254. Indická tanková brigáda a 8. pluk kráľovského stredného delostrelectva .
Japoncom sa napriek tvrdému britskéhu odporu darilo pomerne rýchlo postupovať na Imphál. Slim musel rýchlo zabezpečiť zálohy, aby mohol Japoncov zastaviť. Letecky do Imphálu previezli 5. indickú divíziu a 50. indickú paradesantnú brigádu. Tieto jednotky sa čo najrýchlejšie zapojili do bojov. Vdžungli okolo Imphálu prebiehali velmi tvrdé boje, často sa stávali , že jedno miesto niekoľkokrát prešlo z rúk Japoncov do rúk Britov a naopak. Britom sa však postupne podarilo postup Japoncov zastaviť. Boje vyvrcholili v polovici marca.
Velmi nebezpečná situácia sa v tom čase vytvorila aj v priestore asi 100 km severne od Imphálu v okolí Kohimy. Cez Kohimu viedlo jediné pozemné spojenie z Imphálu do Dimapuru a Indie. Briti dosť podcenili situáciu. Nepredpokladali, že by Japonci na Kohimu vyslali nejaké velké zoskupenie vojska, a preto Kohimu príliš nezabezpečili. Prístupové cesty do Kohimy chránil iba jeden asámsky pluk. Kohima bola zásobovacím centrom, administratávnym a nemocničným centrom. Slim si uvedomil nebezpečenstvo, ale na dopravenie posíl bolo treba viac času, preto najprv do Kohimy poslal skúseného plukovníka Hugha Richardsa, ktorý mal zorganizovať obranu. Situácia na mieste nebola ružová. Zásob bolo dosť, ale britské jednotky tam tvorili väčšinou podradné domorodé sily. Plukovník narýchlo zorganizoval obranu. Jeho prekvapenie bolo velké, keď koncom marca zistil , že proti nemu stojí celá japonská 31. divízia pod vedením generála Satu. Japoncom sa pomerne rýchlo podarilo preťať spojenie medzi Kohimou a Imphálom a Kohimu izolovali. Základňa si musela vystačiť iba zo svojich zásob a zásob, ktoré začali zhadzovať lietadlá. Z Dimapuru dostali obrancovia Kohimy menšie posily , ale kritickú situáciu to neriešilo.
Japonci opäť raz predviedli svoju húževnatosť a generál Sato sa so svojimi 15 000 mužmi predral džunglou a začal obliehať Kohimu. Japonci mali mhohonásobne početnú prevahu a obrancovia Kohimy boli zatlačovaní stále na menšie územie. Bojovalo sa medzi jednotlivými domami. Obrancov držalo pri živote iba to ,že verili, že čoskoro príde na pomoc britská 2. divízia, ktorá sa k nim predierala z Dimapuru. 12 dní sa museli brániť japonským útokom. 18.4. dorazili do Kohimy prvé pomocné jednotky. Obrancovia vtedy držali už iba perimeter so stranami dlhými 320 metrov. V bojoch zahynulo 600 obrancov. Bitka však ešte neskončila. Briti postupne zvyšovali tlak a Japoncom dochádzali sily a zásoby. V polovici mája boli Japonci velmi oslabení a už sa iba bránili. Rovnaká situácia bola v tom čase aj v okolí Imphálu, bolo jasné, že Japonská ofenzíva stroskotala.
Keď Briti zhromaždili zásoby a dosiahli aj početnú prevahu, začali protiútok. 22.6 obnovili pozemné spojenie medzi Kohimou a Imphálom. Japonci sa museli dať na ústup k svojim základniam v Barme a ustúpiť za rieku Čjintwin. Výsledok bojov o Kohimu a Imphál bol nasledujúci. Japonci stratili 50 000 mužov, z toho 30 000 zahynulo. Briti stratili okolo 16 000 mužov. Japonci po tejto porážke už neboli schopní obnoviť útočné operácie. Kohima a Imphál znamenali obrat vojny na východe.
Použitá literatúra : John MacDonald - Veľké bitky druhej svetovej vojny, Slovart , Bratislava 1995