PALBA.CZ

Čo môže byť pre život oporou v nestabilite, dokonca v aktuálnej kríze klímy, prírody? Odpovede možno hľadať na nečakanom mieste. V Miloviciach, na kedysi najväčšej sovietskej základni v Československu, ktorú tanky zničili „na kašu“.
Vystriedalo sa tu viac veľkých armád. Od roku 1904 tu cvičila armáda Rakúsko-Uhorska, po prvej svetovej vojne Československá armáda. Počas druhej svetovej nemecký Wehrmacht. Sovietski okupanti sa tu usídlili v roku 1968, odišli v roku 1991.
Zanechali totálne zničenú, rozjazdenú pôdu. Nebolo tu vôbec nič. Bezútešný nekonečný kus českej zeme, ktorý pred majiteľov – české samosprávy – kládol neriešiteľnú otázku: Čo s tým? Na dokaličenom teréne neprichádzala do úvahy pastva hospodárskych zvierat, už vôbec nie strojové kosenie. Čochvíľa sa „pohotovo“ natískala výstavba.
No vedci zistili, že nie je celkom pravda, že tu nič neprežilo. Práve naopak.
Vojenské cvičisko bolo ušetrené od nástupu priemyselných hnojív. A tak sa práve sem stiahol vzácny život z okolitej otvorenej krajiny, ktorý vyhnalo od polovice 20. storočia intenzívne poľnohospodárstvo.
Paradoxne pohyb veľkých skupín vojakov, tankov a ťažkej techniky mnohým druhom vyhovoval. Pretože simulovali, hoci vzdialene, pohyb veľkých stád kopytníkov, zubrov, praturov a divokých koní, ktoré brázdili strednú Európu v čase, keď sa ňou potulovali lovci a prví poľnohospodári.
A keď tanky na prelome 80. a 90. rokov odišli, jedno z posledných útočísk biodiverzity v českej krajine začalo chradnúť. Voľný priestor prudko zarastal krovinami, ukradli svetlo ostatným druhom, ktoré sa začali vytrácať.