PALBA.CZ

Snáď tu nikto triezvy nechce zásobovať ťažkú brigádu leteckým mostom Na to vždy boli a budú železnica a konvoje nákladných áut. Brigáda má ohromnú spotrebu všetkého.

Spartan je taktické lietadlo. Dokáže vysadiť jednotku špeciálov, zhodiť jej nejaké zásoby, ak sa nachádza v ťažko prístupnom teréne alebo časovej tiesni.

Letecký transport má vo všeobecnosti zmysel, len keď ide o urgentné dodanie nejakého dôležitého materiálu (napr. letecký motor alebo náhradný diel do radaru), ktoré by štandardne po zemi alebo vode trvalo neúmerne dlho, bolo by logisticky komplikované alebo ide o dodávku na nejaké odľahlé, zle prístupné miesto. A samozrejme v rámci krízového managementu, keď ide o životy a evakuáciu ranených.

Pokiaľ nebudujeme väčšie aeromobilné jednotky, vytváranie masívnych leteckých prepravných kapacít nemá veľký zmysel. To ale neznamená, že by mi vadilo zopár Spartanov navyše..

kenavf- pri tej Cyperskej simulácii:
a)Spartan 3x3 palety, čo je celkovo 9 paliet, nutné dotankovanie na Cypre pri takej náloži nákladu
b) C-130J (krátky) 1x6 palety +1X Spartan 3 palety čo je celkovo 9 paliet, nutné dotankovanie len u Spartana

Váhovo je to a) 3x9 ton=27 ton (viď nutný dolet)
b) 1x19 ton+9 ton=28 ton

niko: myslím si, že tých logických chýb tu máme viacej

Hall: letecký most na ťažkú brigádu tu nebral vážne nikto, spomenutá bola sila práporu či pluku z nej v ostrom nasadení

Letecký transport je nie len o dodávaní radarov a motorov, to by sme nemali ani turbolety. Motory nám akosi na MiG-29 a Albíky nelietajú a radary sú v stave roky po životnosti.
Naopak, letecké zásobovanie potrebujeme už teraz na Cyprus, Pobaltie, predtým Afganistan, Irak,Golany, Eritrea, KFOR, SFOR. Plus jednotky tam sa nedoručovali len Salisom a ani ich výbava a technika detto.
Tieto náklady, plus extra náklady všade tam, kde teraz nelietal Spartan, sú enormné tiež.
S výnimkou pobaltia komfort železnice nemáš nikde. A doteraz sa jednalo zásadne o mierovú prepravu/humanitárne a policajné misie, žiadnu silno rizikovú krízovú situáciu, vojnový stav či vyspelého protivníka.

Máme k dispozícii 5.PŠU a 23. mopr pre aeromobilné účely. Myslím si, že aktuálne 2x Spartan je málo. Armáda nebude lietať v najbližších rokoch menej, naopak myslím si, že viac. A náklady na ďalšie typy prepravy nad možnosti nielen Spartanu budú narastať. Bohužiaľ, k cenám týchto prepráv sa asi nedopátrame, ale lacnejšie ako in-house asi nebudú. Antonovy a Iľjušiny neboli nikdy ekonomický šampióni a charitu nám v SALISe a inde nerobia.
Paradoxne aj taký BH má cenu letovej hodiny podobnú Spartanu. Napriek tomu BH lietajú veľa a často.

Za mňa viacej BH a viacej či už Spartanu alebo hocičoho iného

Ale Herkulesom SALIS nenahradis. Jednak jeho dolet s maximalnym nakladom je 3300km, cize ani na sucasnu situáciu a vyuzitie SALIS na dovoz materialu z Ciny, by nam nestacili.

To su tak vynimocne situacie teraz a tiez nutnost otocit Cyprus trikrat za 4 dni. V roku 2018 bolo Spartanmi vykonanych 50 zahraničných letov. S tým, že ten druhý prisiel v Apríli 2018. 300dni z roku sedeli tie lietadla na riti.
Nema ziadnu logiku v momentalnej situacii rozmyslať nad vacsimi prepravnymi lietadlami. USA kedysi do vyberu ponukli C-130J, ale ich ponuka bola odmietnuta, pretože armáda vyhodnotila, okrem ceny, charakteristiky Herkulesa pre OSSR ako predimenzované.

Súhlasím, SALIS má svoj zmysel techniku nad veľkosť defíku neprepravíme ničím, čo máme, bohužiaľ.

To že Spartany sedeli často na riti v r.2018 je smutné, čim menej lietaš, tým drahšia letová hodina, mimo palivo. Ale vtedy asi sa hľadal spôsob efektívneho nasadenia plus skúsenosti pilotov.
Uvidíme do budúcnosti, či udržia súčastný nárast letových hodín. A prípadnú nutnosť ďalšieho dopraváku, dopravákov. Niečo asi bude treba, ak sa bude modernizovať seriózne pozemné vojsko a plus to myslíme vážne so silami pre špecálne operácie

EDIT: odstránenie zbytočnej citácie

Juraj Tichý píše:...
To su tak vynimocne situacie teraz a tiez nutnost otocit Cyprus trikrat za 4 dni. V roku 2018 bolo Spartanmi vykonanych 50 zahraničných letov. S tým, že ten druhý prisiel v Apríli 2018. 300dni z roku sedeli tie lietadla na riti. ...

Lenže Spartany nelietajú iba do zahraničia. Kopec letov je na území SR. Takže naozaj nesedia 300 dní v roku na riti. Druhá vec je, že dopravné lietadlo nie je osobné auto. Na každú hodinu vo vzduchu potrebuješ aj určitý čas kedy je vykonávaná údržba.

Snáď sa od Pána Transparentného dočkáme zverejňovania reportov vzdušných síl a zistime koľko LH Spartany nalietali za jednotlivé roky. A teda nie len Spartany, ale aj ine zložky vzdušných síl.
Jasne, robia aj domáce, hlavne cvične lety a hlavne asi trening zoskokov. Lebo neviem si predstavit, aky materiál by bolo treba tak surne poslať, čo by nezvládla Tatra 8x8.
Aj vzhľadom na ukončenie misii v Iraku a AFG, mne pride počet dvoch Spartanov momentalne a aj do roku 2030 dostatocny.

Aj piloti dopravákov musia splniť normu nalietaných hodín.

Za 2019 piloti C-27 prekrocili rocny nalet letovych hodin o 15 %. Tolko k tomu nevyuzivaniu.

Spartany sa nám tiež pekne rozlietali ako BH. Nemyslím si, že by sa znižoval nálet, skôr zostane a bude sa zvyšovať, preto je tu tá otázka rozšírenia počtov o minimálne 1 ks. Pri veľkosti našej "armády" sú tieto stroje dostatočné, väčšie veci sa prepravujú železnicou alebo cestou, väčšie stroje by sme mali zdieľať, ako sa to chystá ČR (Airbus A330).
C-390 Millenium sa mi zdá progresívnejšie ako C130J (aj keď s tým zdieľajú C27J pohonné jednotky). C-390 Millenium je maximum, čo by sme si mohli dovoliť, aj to len v počte 1 ks a otázka je, či by sme ho vedeli využiť/uživiť?

mikojan, ten KC390 bol plánovaný s "costs about $1,000 per flight hour to operate"

Skusim nadhodit taky ten globalnejsi pohlad. Chceme mat poriadne dopravne letectvo ? Aj by sme si ho vedeli dovolit, len je otazkou, ci ho dokazeme na 100 % vyuzit a ufinancovat prevadzku ? Co takto si pomoct novou legislativou. Izraelske letectvo, z mojho pohladu najlepsie letectvo na svete umoznuje prenajat si letove hodiny dopravnych lietadiel, u nas sa to preco neda ? Ved kupme 4 C-27 a k tomu 2 x C-390 a urobme z tohto leteckeho utvaru polokomercnu cargo jednotku, ktora povedze, ze z 1200 nalietanych hodin rocne, ponukne 500 hodin na komercne ucely. Takto nam v podstate niekto iny zaplati vylietanost pilotov a zarobene peniaze sa daju investovat do prevadzky ostatnych lietadiel. Zaroven to umozni ciastocne financovat moderny cargo terminal v Kuchyni zakaznikmi, ktori budu platit poplatky za skladovanie atd. No a v pripade potreby by sme mali 6 spickovych lietadiel.

niko, Tvoj model je veľmi zaujímavý a mne sa páči. Ak už zdieľame Sliač pre chartre, Kuchyňa by si konečne mohla niečo zarobiť tiež a ako cargo základňa pri BA. Len to je také, že to bude konkurovať BTS.ň
Tam by to bolo o lobbingu a Naď nemá brata , švagra a frajerku, či strýka a uja na Kuchyni.

Pri cost per flight hour okolo 1000USD pre KC390 ale ďalší nákup Spartanov príliš nedáva zmysel.
V prípade, že ten údaj o nákladoch je skreslený (čo asi je), aj keď ho zdvojnásobíš či strojnásobíš, stále vychádza Embraer zaujímavejšie. A to hovoríme len o nákladoch na prevádzku stroja.
O cargo možnostiach KC390 vs Spartan asi radšej nebudeme Pri tomto Hercules J nemá šancu, možno len tá predľžená verzia. Ale tam sú zasa náklady vyššie.

Při otázce ufinancovatelnosti a vytížení větších transportních letadel mě vždy zajímalo jestli se někdo zamyslel nad vznikem společné česko-slovenské transportní letky. Které by provozovala řekněme 3-5 kusů C-390 a sloužila a by potřebám obou armád.

Tu na fóre to už pár krát padlo.
Problem je u kompetetných a tým, že reálna Československá spolupráca sa len deklaruje, poobjímame sa, poplieskame po ramenách, ale skoro vôbec nič nedotiahneme spoločne dokonca.
Ani radary, ani letectvo a vyzerá to, že ani delá, OT, BVP a podobne.
Ale tá letka by mala veľký potencíal. Ak prikúpite ďalšie dve CASA, tak ale aj to je nereálne.
Bohužiaľ.

EDIT: myslel som nové reálne BVP, nie BPsV, BVP-1, BVP-2, OT-90 a BVP-M

Neverím tomu, že C-390 má lacnejšiu letovú hodinu ako C27J. Podľa mňa sú to len také marketingové reči, vzhľadom k tomu, že prvé lietadlá ešte len začínajú lietať u svojich prevádzkovateľov. Navyše, C27J by sa mali dovybaviť sebaochrannými systémami, ktoré doteraz nemajú.
Nikov formát sa páči aj mne, treba využiťi voľné kapacity, ale myslím si, že na dlhšie ich budeme mať sami málo. Nové stroje sa momentálne neplánujú a o väčších nikto nehovorí.
Spoločná letka s ČR, tu sa o tom hovorilo, ale reálne to vyzerá ako s ostatnými "spoločnými" projektmi - nijako.

A ešte jedna dôležitá vec, v Kuchyni by sa mala tiež obnoviť infraštruktúra ako na Sliači. Možno nie v takom rozsahu, ale určite by sa s tým malo tiež niečo robiť, niekedy to tam vyzerá ako skanzen socializmu.

Scotty87 píše:Při otázce ufinancovatelnosti a vytížení větších transportních letadel mě vždy zajímalo jestli se někdo zamyslel nad vznikem společné česko-slovenské transportní letky. Které by provozovala řekněme 3-5 kusů C-390 a sloužila a by potřebám obou armád.

Aby sme spustili ten nas obojstranny folklor, kto na koho doplaca? Kto tomu bude velit? Kde bude servisne zázemie? Atd, atd. Stoja tie prachy za prznenie vztahov?

Niko: zaujimavy napad. Len by som to urobil naopak. Súkromná spoločnosť s bazou na BTS a zazemim na LZMC, stat by uhradzal cast nakladov a objednal by stabilne pocty LH rocne na dlhu dobu. Lietadla by boli pri krize okamžite k dispozícii štátu.

mikojan, to s tým KC390 treba rozhodne sledovať do budúcnosti. Možno sa raz dozvieme "nemarketingové" čísla od Portugalcov.
Je škoda, že pár testovacích strojov nemá napríklad USAF či RAF, tam by sme sa tie čísla vedeli v pohode dopátrať.
Ako som písal minulú stranu diskusie, po rozchode Embraeru s Boeingom môže projekt a dokončenie vývoja dopadnúť všelijako. Celé odvetvie mieri do pekných, ehm, "problémov".
Jediná pozitívna správa na tom je, že piloti a všetko šikovné už nebude od armády utekať k civilom, skôr naopak.
Pri tejto situácii sedí skôr Jurajov scénar ako mať kapacity poruke a nemusieť si pri tom vŕtať koleno.

Akurát s našim "dynamickým" obranným plánovaním som výrazne skeptický k nejakému rozumnému vývoju dopravného letectva.
No a obranných prostriedkoch tiež, zatiaľ naše peacemakerove stroje nikoho okrem pár diskutérov netrápia a keď už niečo sa šustlo, nikdy nebol plán upgradu pre všetky stroje.

Juraj Tichý píše:

Scotty87 píše:Při otázce ufinancovatelnosti a vytížení větších transportních letadel mě vždy zajímalo jestli se někdo zamyslel nad vznikem společné česko-slovenské transportní letky. Které by provozovala řekněme 3-5 kusů C-390 a sloužila a by potřebám obou armád.

Aby sme spustili ten nas obojstranny folklor, kto na koho doplaca? Kto tomu bude velit? Kde bude servisne zázemie? Atd, atd. Stoja tie prachy za prznenie vztahov?

Když se dokáží domluvit Nizozemí, Belgie, Německo, Lucembursko, Norsko a ČR na provozování společné letky tankovacích letadel, tak by snad nebyl problém dohodnout se mezi dvěma státy. Doufám že jsme se od devadesátých let už přeci jen trochu posunuli a přinejhorším se ta letka dá vždycky rozdělit dvě ku jedné.
Ona by to nebyla stejně záležitost nejbližších let. Odhaduji že dalších 6-8 let budou obě armády realizovat jiné důležitější projekty.

C-390 budem sledovať, páči sa mi a dopĺňa miesto na trhu.
Neviem, či LZMC je vhodná na zázemie pre nejakú spoločnosť, je to typické vojenské letisko, jedna VPD, pár rolovačiek, letová stojánka a stojánka pri hangároch. Úzke a dlhé, pochybujem, že by vypilovali kus lesa naokolo, aby tam mohli vystavať ďalšie odstavné plochy. To skorej to BTS.

V dobe keď Slovensko prevádzkuje 2x A319, 2x Fokker, 2x C27J nie je otázka prevádzkovania 1,2ks C390 otázkou peňazí, ako skôr využitia a chcenia. (minimálne tým Fokkerom moc nerozumiem). C390 je veľmi podarený vojenský stroj, sam Embraer ma filozofiu stavania jednoduchých a na údržbu nenáročných strojov a minimálne civilnym radom Exx-E2 a vojenským A29 SuperTucano je úspešný. Ohľadne C390 si stačí pozrieť aké nehody, incidenty prežil pri testoch. Netreba zabúdať že nie mala časť z toho stroja sa navrhovala v ČR a pricuchlo k tomu dosť Čechov a pár slovakov . Aero nie je len obyčajný si dodávateľ, ale je to risk-sharing partner.