Budoucí výbava / augumentace / náhrada pěchoty

Historická i současná. Pušky, samopaly, kulomety, granáty.
Odpovědět
Uživatelský avatar
Ionor
nadporučík
nadporučík
Příspěvky: 877
Registrován: 18/6/2008, 03:56
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Ionor »

Vidím výhodu v mobilite a šetrení pri logistike počas vojny, ale ako je to s životnosťou týchto látok? Môžu sa vyrábať "sériovo" veľké množstvá ako v prípade dnešnej munície s životnosťou niekoľko dekád? Šlo by vytvoriť jednotnú pohonnú kvapalnú zmes pre pechotu aj delostrelectvo?
Na fórum už neprispievam, smerujte svoje nezmysli na ostatných členov fóra...
(Tech channel) youtube.com/user/IonorRea
(Satire channel) youtube.com/channel/UCjS5hvJT-No5zoxPKdX1qCA
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

Asija - ako chceš kvapalnú jednozložkovú strelivinu v "nábojovej komore" iniciovať?

Ionor - "Šlo by vytvoriť jednotnú pohonnú kvapalnú zmes pre pechotu aj delostrelectvo?"
Ako jednozložkovú len veľmi ťažko.
Streliviny (prachy) pre ručné strelné zbrane a pre delostrelectvo majú veľmi rozdielne vlastnosti - pre ručné a krátke strelné zbrane potrebuješ prachy s vysokou rýchlosťou horenia ("ostré"), aby náplň zhorela v hlavni, pre delostrelecké zbrane naopak prachy "chladné", horiace relatívne pomaly, aby neúmerne nerástli tlaky a teploty pri výstrele. Ak by si nabil typický delostrelecký prach do náboja ručnej strelnej zbrane (hoci aj v drobných zrnách), prach nestačí v hlavni úplne zhorieť a časť zŕn bude dohárať pred ústím hlavne - tým pádom máš nepravidelný vývin rany so všetkými dôsledkami na presnosť. Naopak, ak by si použil typický prach pre ručné zbrane, hoci aj vo veľkých zrnách, do delostreleckej zbrane, prachová náplň zhorí rýchlo, čím prudko vzrastú tlaky v nábojovej komore a zadnej časti hlavne - čiže buď musíš zbraň náležite dimenzovať, alebo hrozí havária zbrane. Navyše "ostré" prachy pre ručné zbrane majú aj vyššie teploty horenia, takže hlaveň je viac poškodzovaná tepelne a aj eróziou - a klesá je životnosť (a to celkom brutálne).
Všimni si tiež, aký je pomer hrúbky steny hlavne k priemeru vývrtu - ručné strelné zbrane majú steny hlavne relatívne výrazne hrubšie ako delostrelecké zbrane (dôvodov je samozrejme viac).
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
Ionor
nadporučík
nadporučík
Příspěvky: 877
Registrován: 18/6/2008, 03:56
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Ionor »

Alchymista: asija má možno na mysli niečo na spôsob fungovania dizlového motora.

Nešlo by pre použitie jednotného paliva do delostreleckých hlavní použiť dodatočne vstrekovaný spomaľovač? Precalen pre delostrelectvo ten dodatočný objem zas tak problém nieje, aj keď opotrebovanie to úplne nerieši.
Na fórum už neprispievam, smerujte svoje nezmysli na ostatných členov fóra...
(Tech channel) youtube.com/user/IonorRea
(Satire channel) youtube.com/channel/UCjS5hvJT-No5zoxPKdX1qCA
Uživatelský avatar
asija
poručík
poručík
Příspěvky: 782
Registrován: 16/9/2009, 12:00

Příspěvek od asija »

ad iniciace - nejradeji elektrickou jistrkou/zhavenym vlaknem primo zazehnout strelivinu (bez rozbusky). Bylo by to vyhodne i zhlediska bezpecnosti spousteciho mechanizmu, a integrace s elektronickymi systemy (rizeni strelby pocitacem), baterie a kondenzator k tomu potrebne mi neprijdou velky problem.
Pokud to neni realne pak by bylo mozne umistit klasickou mechnickou rozbusku do dna projektilu. Tim by se vyresil take problem s nedefinovanym vystrikem streliviny do hlavne ktery se objevuje u nekterych zbrani s kapalnou strelivinou, kdyby plynova bublina nerostla odedna komory, ale od projektilu, tak by viskozni strelivina nevystrikla.

ad unifikovana strelivina pro tanky a pro pechotu - to co rikas je pravda ale plati to pro pevne streliviny u nichz zalezi rychlost deflagrace na velikosti zrn. U kapalne streliviny s malou viskozitou by se dala velikost kapek regulovat vstrikovaci tryskou. U kalaliny vysoke viskozity zase, pokud predpokladame konstantni rychlost horeni by trvalo horeni tluste vrstvy strelivyny v tankovem kanonu podstatne dele, nez v male komore pusky. Dale by to slo regulovat vetsim poctem bodu zazehnuti v tankove komore.

ohledne stability - detaily samozdrejme neznam ale:
Obecne plati ze kapalne strelivyny jsou tekavnejsi nez pevne, take jejich vetsi pohyblivost (rychlost difuze) usnadnuje jejich reakce s necistotami a okolnim prostredim, takze kapalne streliviny jsou nezbytne o neco mene stabilni nez pevne, presto u mnoha uvazovanych latek je stabilita i tak dostatecne a tekavost mala.

V uvahu pripada nekolik skupin latek
1) Aromaticke nitraty (derivaty odvozene od TNT napr.) jejich chemicka stabilita je vysoka, nejsou priliz nachylne k detonaci, ale kompaktni rigidni molekula ma za nasledek relativne ostry a vysoky bod tani a to ze jejich viskozita je mala (presny opak dobreho motoroveho oleje :) )
2) Alifaticke nitraty - lehke alifaticke nitraty (nitromethany) jsou velice tekave a malo viskozni. Tezke aromaticke nitraty ( typu hexa-nitro-hexanol) jsou sice netekave viskozni kapaliny v siroekem rozshahu teplot ale jsou relativne nakladne na pripravu (nelze je nitrovat primo, mozne).
3) Alifaticke nitroestery - je mozne je pripravovat levne z dostupnych surovin (nitrogricelin a strelna bavlna nebo strelna zelatina sem patri) a je znich mozno namichat smesi s pozadovanou viskozitou v siroekm rozsahu teplot. Tyto latky jsou ale ze vsech uvadenych nejmene stabilni jak z hlediska chemicke reaktivity (ve vlhkem prostredi pomalu hydrolizuji, rychle potom v zasaditem nebo kyselem, produkty tohoto rozkladu jako kyselina dusicna pak mohou pusobit silne korozivne na kovy a dale zrychlovat proces rozkladu). Lehci a mene viskozni nitroestery jsou pak nebezpecne z hlediska moznosti vybuchu (viz. nitrogricelin). Je mozne je do jiste miry stabilizovat (napr. pridanim maleho mnoztvi aminu/amidu, jako mocovina).

Vetsina tekavych nitrolatek je jednak docela jedovata, a jednak jejich pary ve vzduchu tvori explozivni smes v relativne sirokem rozsahu konsentraci.
Kalaplne trhaviny (vetsina kaplanych strelivin jsou totiz obvykle mirne modifikovane trhaviny) obecne jsou nebezpecne tim ze se vnich dobre siri razove vlny, a v pripade obsahu bublinek (ktere mohou vznikat i samovonym rozkladem) slouzi imploze techto bublinek jako mala perkusni rozbuska, proto jsou citlive k narazu.

Mnoho techto problemu resi heterogeni suspenze, ktere maji i vhodnou viskozitu. Nitrolatky se bohuzel obvykle v sobe docela dobre rozpousti.
Slibna by byla napr spuspenze dusicnanu amoneho v nejakem nitratu/nitroesteru (podobne kapalnym dinamitum pouzivanym v lomech)
bohuzel dusicnan amony je hydoskopicky (vaze vzdusnou vhkost a sam se vni rozpousti) a dosti koroznivni.


Dulezite je ale si uvedomit, ze zatimco jednou vyrobene naboje je potreba dlouhodobe skladovat s spotrebovat, zasoby kalalne streliviny je mozne obmenovat, cistit, recyklovat nebo zneskodnit mnohem snadneji. Proto nemyslim ze by bylo kalaplne streliviny potreba skladovat desitky let ve skladech, a diky prenaseni v jedne kompaktni nadobe, by ani tolik nehrozilo znecnisteni jako u klasickych naboju.
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

Ionor - neviem, možno. ďalším problémom ale potom bude správne miešanie spomaľovača so strelivinou. Mimochodom, väčšina beznábojnicových systémov má celkom vážny problém s utesnením záveru - nábojnica, hoci aj polospaliteľná, tu plní len ťažko nahraditeľnú úlohu tesniaceho prvku znižujúceho prenikanie spalín s vysokým tlakom do záverového systému zbrane.

Zásobníky tekutej streliviny budú tiež predstavovať zvýšené riziko pri zásahu alebo havárii zbrane a to aj v ručných zbraniach - v systéme s nábojnicami dochádza k výbuchu jedného alebo postupného výbuchu niekoľkých nábojov s náplňou v jednotkách gramov streliviny - v prípade výbuchu zásobníku s kvapalnou strelivinou dôjde k výbuchu niekoľkých desiatok až stoviek gramov streliviny, čo je už porovnateľné s výbuchom ručného granátu priamo v rukách strelca... Navyše systém prívodu streliviny do nábojovej komory predstavuje priame prepojenie so zásobníkom streliviny, u ktorého sa nedá vylúčiť vznik prenosovej cesty.
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
Ionor
nadporučík
nadporučík
Příspěvky: 877
Registrován: 18/6/2008, 03:56
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Ionor »

asija: zbraň vyžadujúca elektrinu resp. náchylná na EMP mi príde ako krok späť minimálne pre pechotu, reálnejšie je mechanické odpaľovanie iskrou alebo tlakom.

Alychymista: to by šlo vyriešiť u zbraňaní zo záklzom (dnes napr. ťažké odstreľovačské pušky) ktoré by automaticky posuvom pri odpálení náboja uzavreli prívodovú komoru, len vytvoriť bezpečnostný systém najlepšie mechanický ktorý nepovolí vypálenie v nesprávnej polohe.
Na fórum už neprispievam, smerujte svoje nezmysli na ostatných členov fóra...
(Tech channel) youtube.com/user/IonorRea
(Satire channel) youtube.com/channel/UCjS5hvJT-No5zoxPKdX1qCA
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

Asija - iniciácia iskrou/výbojom by bola možno ralizovateľná, ale počítaj s nízkou životnosťou iskrišťa - bude silne opalované jednak výbojom (aby priamo inicioval strelivinu musí byť intenzívny, silný - podstatne silnejší ako v elektrickej roznetke či rozbuške) a jednak spalinami. Navyše to nebude celkom jednoduché ani z hľadiska udržania stabilného izolačného odporu. Žhaviace vlákno bude mať v podmienkach nábojovej komory len veľmi malú životnosť a jeho výmena pri poruche je náročná - porovnateľná zhruba s výmenou zlomeného uderníku/zápalníku klasickej zbrane.

Nastrekovanie kvapalnej streliviny do nábojovej komory vo forme aerosolu zrejme nebude to pravé - nedosiahneš potrebné nabíjacie hustoty náplne, respektíve dosiahnuteľné nabíjacie hustoty budú menšie ako u klasických tuhých strelivín a to znamená väčšie rozmery "nábojovej" komory. Predpoklad konštantnej rýchlosti explozívneho horenia v nábojových komorách s rôznou geometriou je dosť obtiažne splniteľný, explozívne horenie strelivín je obvykle značne závislé na tlaku v spaľovacom priestore. Navrhovaný spôsob iniciácie náplne "od strely" by bol určitým riešením, ale bude mať za následok zvýšené tepelné namáhanie spalovacieho priestoru (strelivina bude horieť "na mieste", podobne ako čelne horiace zrno TPH v raketovom motore).

Výbušniny, ktoré spomínaš (nitrometan, nitroglycerín...) majú jednu spoločnú nevýhodu - vysokú citlivosť na mechanický impulz. Tekuté výbušniny sú spravidla na mechnický náraz a tlakový ráz citlivejšie ako výbušniny tuhé. To je ostatne jedna z požiadaviek na dobrú strelivinu - nízka citlivosť k mechanickému impulzu. Pritom v systéme zásobovania zbrane tekutou strelivinou je pomerne mnoho miest, kde je strelivina vystavená alebo môže byť vystavená tlakovému rázu.
Tekutá strelivina by mala byť samo o sebe značne necitlivá, aby sa maximálne znížila pravdepodobnosť nežiadúcej iniciácie v systéme skladovania a dopravy do "nábojovej" komory - to ale na druhej strane zasa komplikuje spôsob iniciácie pri výstrele, pretože s klesajúcou citlivosťou streliviny rýchlo vzrastajú nároky na energiu iniciačného impulzu... Čiastočným riešením sú dvoj a viaczložkové tekuté streliviny nehypergolického typu.
U hypergolických látok zasa celkom výrazne stúpa požadovaný výkon čerpadiel, ktoré musia po začatí reakcie "pretlačiť" zložky proti rastúcemu tlaku v "nábojovej" komore.

Osobne si myslím, že kvapalné streliviny sa v praxi tak skoro neuplatnia, pokiaľ vôbec - okrem teoreticky vyššieho dosiahnuteľného výkonu prinášajú oproti klasickým tuhým strelivinám len komplikovanejšiu konštrukciu zbrane. Tá totiž musí riešiť všetky problémy ako klasická zbraň plus vyriešiť problém skladovania, dopravy a dávkovania tekutej streliviny a problémy s utesnením pohyblivých spojov v systéme rozvodu tekutej streliviny i systému podávania striel.

A jedna poznámka offtopic - asija, čítaš po sebe svoje príspevky? Tvoj lavopis je totiž dosť desivý, až do tej miery, že chvíľami sťažuje čítanie tvojich príspevkov. Skús https://addons.mozilla.org/cs/firefox/language-tools/
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

Ionor - opäť - možno by to šlo, ale skôr nie. Záklz hlavne začína až v momente, keď začne pohyb strely - a to je už nezanedbateľná časť streliviny spálená. Pokiaľ si spomínam, u nejakej delostreleckej zbrane, tuším to bol 100mm kanón, bol záklz hlavne v okamihu, keď strela opúšťala hlaveň len nejakých 8 cm, teda zhruba desatina celkového záklzu. U ručných zbraní to bude zrejme podobné - záklzový pohyb hlavne bude v čase horenia náplne príliš krátky, než aby sa dalo reálne uvažovať o spoľahlivom uzatvorení prívodov pohybom hlavne.
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
Ionor
nadporučík
nadporučík
Příspěvky: 877
Registrován: 18/6/2008, 03:56
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Ionor »

Tak potom už len navrhovaný systém z dizelu kde by mix paliva a plynného okysličovadla v malom množstve odpaľoval tlačiaci piest ktorý by zároveň uzatváral komoru, bez ktorej zatvorenia by k tlakom potrebným na detonáciu ani nemohlo dôisť. výkyvy vo výkone pre rychlopalnú zbraň s podstatne väčším zásobníkom by nebol veľký problém.
Ale pokiaľ nebude každý vojak pobehovať v kompozitnej veste je táto technológia pre pechotu stejne len stratou peňazí.
Na fórum už neprispievam, smerujte svoje nezmysli na ostatných členov fóra...
(Tech channel) youtube.com/user/IonorRea
(Satire channel) youtube.com/channel/UCjS5hvJT-No5zoxPKdX1qCA
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

Hm... Myslím, že aj potom. Totiž - čo získaš aplikáciou kvapalných strelivín? Teoreticky vyšší balistický výkon zbrane - ostatné parametre zbrane sa nezmenia, alebo, ako som poukázal, skôr zhoršia, pretože zbraň bude komplikovanejšia a technologicky náročnejšia. Neušetrí sa príliš ani na hmotnosti a teda počte nábojov nesených jedným vojakom, ani na logistike - tá sa naopak skôr skomplikuje, pretože bude treba vojakovi vydávať oddelene strelivinu a strely.

Pokiaľ bude každý vojak pobiehať v kompozitnej veste, stojí skôr za úvahu premýšľať nad zmenou konštrukcie striel pre ručné strelné zbrane s cieľom zvýšiť ich priebojnosť a zachovať alebo zvýšiť zastavovací a smrtiaci účinok. Keďže značná časť vypálených striel ani dnes nie je smerovaná na konkrétne ciele, stojí za úvahu zlepšenie presnosti paľby cestou použitia balistických počítačov pre zamierenie a využitia optoelektroniky pre presnejšiu a rýchlejšiu identifikáciu cieľov v zložitom prostredí. Zvýšenie efektivity paľby spôsobí pokles potrebného počtu nábojov a tie môžu byť zasa ťažšie a hlavne výkonnejšie - čož je žiadúce, pretože ciele, proti ktorým sú určené, sú odolnejšie.

Osobne to teda vidím skôr na návrat zbraní, ako sú samonabíjacie a automatické pušky - zbrane určených pre náboje s úsťovou energiou 3-4kJ, počiatočnou rýchlosťou strely okolo 1000m/s a (vďaka optoelektronike) s efektívnou diaľkou paľby 700-1000 metrov proti nechráneným cieľom a najmenej do 500m proti cieľom s ochrannými prostriedkami.
Pre boj v stiesnených priestoroch - v mestskej zástavbe a podobnom prostredí, kde je výhodná "malorozmerná" zbraň stojí za úvahu zavedenie zbrane podobnej niektorým PDW - zbraň s malými rozmermi na náboje s vysokou počiatočnou rýchlosťou pri použití krátkej hlavne. Efektívny dostrel proti chráneným i nechráneným cieľom potom plne postačuje na hranici 200-250 metrov.
...............
Už som najmenej raz viedol nasledujúcu úvahu:
Exituje mnoho desiatok rôznych klonov a "vylepšení" automatov AK-47 a samopalov vz.58. Zlepšujú ovládateľnosť a užívateľské vlastnosti zbraní a celkom dobre sa predávajú. Z hľadiska balistiky a účinku však neprinášajú nič nové. A naopak - existuje len minimum pokusov zlepšiť balistické vlastnosti náboja 7,62x39 vz.43 pri zachovaní jeho použiteľnosti v existujúcich zbraniach.
Otázka je - prečo?
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
Ionor
nadporučík
nadporučík
Příspěvky: 877
Registrován: 18/6/2008, 03:56
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Ionor »

No, získam penetráciu a väčšiu zásobu munície pri stejnom váhovom limite, čiže hádam pre výsadkárov/špec. jednotky ktoré majú stejne najnovšie hračky. Tvoje námietky berem, konieckoncou aj sám som napísal, že táto technológia je výhodná skôr pre delostrelectvo.

Na tvoju otázku odpoviem jednoduho: lebo sú to klony :) .
Ale vážne, plno dobrých nových zbraní a munície bolo vyvynutých, ale ich zavádzanie diktuje v konečnom dôsledku len protivník. Ktoré krajiny a zoskupenia sú kupcami AK-47? Prečo si túto zbraň vybrali a kto je ich protivník? Vyjde ti ,že ich požiadavky sú diametralne odlišné od expedičných armád.

PS: tvoje požiadavky spĺňa väčšina modifikovaných dnešných pušiek s novou muníciou, pre mesto plne stačí MP7.
Na fórum už neprispievam, smerujte svoje nezmysli na ostatných členov fóra...
(Tech channel) youtube.com/user/IonorRea
(Satire channel) youtube.com/channel/UCjS5hvJT-No5zoxPKdX1qCA
Uživatelský avatar
asija
poručík
poručík
Příspěvky: 782
Registrován: 16/9/2009, 12:00

Příspěvek od asija »

ad zivotnost iniciacniho jiskriste - nejsem si jisty okolik jsou tlaky a teploty v strelnych zbranich vyzsi nez v spalovacich motorech. Vychazel jsem z predstavy ze pokud to vydrzi automobilova svicka, tak by to mel vydrzet i iniciator v takove zbrani, zvlast bude li vyroben napr. z wolframu.

ad nebezpeci vybuch zbrane - sice kapalne streliviny jsou nachylnejsi iniciaci narazem (coz jsem psal) a neda se vyloucit ani zapaleni, rozhodne by tu ale nemelo byt nebezpeci "vybuchu jako rucni granat". Kapalna strelivina musi byt rozhodne znacne necitliva uz proto aby ji bylo mozne plnit do horke nabojove komory a aby v hlavni by deflagrovala a ne detonovala. Pokud by byl nabojnik mekky (jako PET flaska) s bezpecnostnim ventilem, tak myslim ze i kdyby doslo k zapaleni (na coz by musel byt nabojnik vystaven vysoke teplote nebo prime detonaci, normalni prustrel by nestacil) tak by stejne mela strelivina poklidne zhoret kvuli nizsimu tlaku. (samotny nitrogricelin samozdrejme pouzitelny neni :)

ad vetsi spalovaci komora - vetsi spalovaci komora mi nepripada u kapalnych strelivin jako zavazny problem, protoze nijak neovlivnuje delku pohybu zaveroveho mechanizmu. Proto bych ji doporucoval z vice duvodu. Napr. proto ze vzduchova/plynova rezerva mezi plynem a trhavinou by zvysila jistotu ze tlak nepresahne hodnoty pri niz by presla deflagrace v detonaci.

ad Vykonejsi naboje - ano souhlasim, ale kaplane streliviny mi pripadaji jako cesta jak nest vetsi mnozstvi vykonych naboju. U dnesnich naboju zabira zdaleka nejvetsi prostor vzduch v nabojnici, a zdaleka nejvetsi hmotnost mosazna nabojnice ten vzduch obklopujici, samotne streliviny je jen malo, a kulka je take mala.

Reseni navrhovane Ionorem - tj. iniciace na zpusob diezlu a zakluz hlavne by podle me skutecne delala pusku na kapalne streliviny slozitou. Energie prenasene mechanizmem k iniciaci tlakem by byly srovnatelne s energii vystrelu, a navic by hrozila detonace.

Opravdu prosazuju spolu s elektronizaci vseho ostatniho i elektrickou iniciaci zbrane. EMP podle me nepredstavuje vazne nebezpeci (samotny iniciacni obvod je robusni, staveny na prenaseni velkych proudu a pritom ma velkou indukcnost)

k bezpecnemu oddeleni spalovaci komory od zasobniku staci obycejny ventil, tady problem opravdu nevidim.
Naopak problem vidim v zajisteni stejnych vlastnosti streliviny v pripade vstrikovani do ruzne teple spalopvaci komory (prvni rana vs. strelba davkou davka).

Stale si myslim ze pusky na kapalnou strelivinu mohou byt lehci, jednoduzsi a spolehlivejsi nez pusky dnes, a logistika take jednoduzsi.
Zaplatit by se ale za to asi muselo ponekud nizsi bezpecnosti (kvuli zapalnosti a jednovatosti), a kratsi dobou skladovani (kvuli vyparovani a rozkladu)

omlouvam se, jednak jsem zvykly pouzivat anglickou klavesnici a psat bez hacek a carek, a jednak mi pravopis skutecne dela problemy. To ze si pak lidi mysli ze jsem debil mi az tolik nevadi :) Pokud je to ale nezbytne k pochopeni tak se muzu snazit psat s hackama a carkama. Ctu to po sobe letmo jednou. Kdybych se chtel ale vyvarovat chyb musel bych to precist tak 10x a stravil bych tim tak 5x tolik casu coz se mi vazne nechce
Naposledy upravil(a) asija dne 6/11/2010, 19:23, celkem upraveno 1 x.
Uživatelský avatar
kopapaka
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 3837
Registrován: 26/1/2008, 20:47
Bydliště: kósek od Prostějova

Příspěvek od kopapaka »

Alchymista píše:opäť - možno by to šlo, ale skôr nie. Záklz hlavne začína až v momente, keď začne pohyb strely - a to je už nezanedbateľná časť streliviny spálená. Pokiaľ si spomínam, u nejakej delostreleckej zbrane, tuším to bol 100mm kanón, bol záklz hlavne v okamihu, keď strela opúšťala hlaveň len nejakých 8 cm, teda zhruba desatina celkového záklzu. U ručných zbraní to bude zrejme podobné - záklzový pohyb hlavne bude v čase horenia náplne príliš krátky, než aby sa dalo reálne uvažovať o spoľahlivom uzatvorení prívodov pohybom hlavne.
Tak zrovna tohle by šlo vyřešit předkluzem ( snad to píšu správně ), takže by to proběhlo ještě před výstřelem, navíc by se omezil zpětný ráz...
ObrázekObrázek Obrázek
"Válka je Mír, Svoboda je Otroctví a Nevědomost je Síla!"
Uživatelský avatar
skelet
4. Brigádní generál
4. Brigádní generál
Příspěvky: 17710
Registrován: 26/1/2008, 15:48

Příspěvek od skelet »

asija píše:Zaplatit by se ale za to asi muselo ponekud nizsi bezpecnosti (kvuli zapalnosti a jednovatosti), a kratsi dobou skladovani (kvuli vyparovani a rozkladu)
už jen tohle stačí k zavrhnutí celého nápadu
ObrázekObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Ionor
nadporučík
nadporučík
Příspěvky: 877
Registrován: 18/6/2008, 03:56
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Ionor »

Kinetickú energiu s pohybu hlavne by šlo využiť aj na tvorbu elektriny stejne ako ju pohybom tvorí linearny motor.
Teoreticky pri vybratí záklzového mechanizmu by šlo ručným hýbaním hlavne nahore a dole vyrobiť pri pár minútovom kurbľovaní puškou dostatok energie aby sa vojak budúcnosti s vybitými batériami mohol dovolať veleniu vysielačkou. Funkcia integrovaného dynama nemusí byť v budúcnosti na zahodenie.
Tento princíp by šlo aplikovať aj na dnešné zbrane

V druhej navrhovanej verzii popisovanej v príspevku 17:35, tj. piest na konci hlavne by zase odpadalo nebespečenstvo z odpálenia kvapalnej zmesy pri otvorenej prívodovej komore.

Samozrejme najprv bude musieť byť vyriešená životnosť kvapalnej pohonej hmoty aspoň na dekádu...
Naposledy upravil(a) Ionor dne 6/11/2010, 20:59, celkem upraveno 1 x.
Na fórum už neprispievam, smerujte svoje nezmysli na ostatných členov fóra...
(Tech channel) youtube.com/user/IonorRea
(Satire channel) youtube.com/channel/UCjS5hvJT-No5zoxPKdX1qCA
Uživatelský avatar
asija
poručík
poručík
Příspěvky: 782
Registrován: 16/9/2009, 12:00

Příspěvek od asija »

jeste k te pusce na kapalne streliviny - obrazek myslim pomuze pro rychle ujasneni o co mi jde.
Obrázek
ten revolverovy zaver povazuju za dost velkou vyhodu, umoznil by vystrelit davku 3-6ti ran s velmi vysokou opakovaci frakvenci (3000-5000 ran/min) a tim dosahnou vysoke pravdepodobnosti zasahu.

jinak pokud opustim myslenku kapalne streliviny a beznabojnicove munice, zajimalo by me jestli je najaky duvod proc nevyrabet nabojnice z hliniku namisto mosazi (vkuli uspore hmotnosti a zlevneni)

dale mi pripada ze strely tvorene hlinikovym/horcikovym telem s ocelovym podkalibernim jadrem by mohly byt
- vyrobne levne
- vysoce prurazne
- malo opotrebovavajici hlaven
- relativne dobre stabilizovane rotaci
- bylo by mozne malou upravou dosahnou vzniceni horcikoveho obalu a velice silneho zapalneho efektu


Alchimista > Myslis ze je mozne nejak vyrazneji zvysit vykon standarnich naboju raze 7.62 popr. 5.56? Pripada mi ze od doby kdy tyto projektyly vznikly nebyl ucinen zadny vyrazny pokrok v technologii bezdymych prachu ktery by daval nejake nove moznosti. Nebo ano? (V podstatne nic o tehle problematicke nevim, rad si poslechnu tvuj napad/navrh)
Naposledy upravil(a) asija dne 6/11/2010, 21:14, celkem upraveno 1 x.
Uživatelský avatar
Ionor
nadporučík
nadporučík
Příspěvky: 877
Registrován: 18/6/2008, 03:56
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Ionor »

Už len mechanizmus ktorý nabije náboj zo zásobníku do revolveru. Moja rada, skús dať zásobník za revolverový nabíjač, nech nemusíš zasúvať náboje širšou časťou...
Na fórum už neprispievam, smerujte svoje nezmysli na ostatných členov fóra...
(Tech channel) youtube.com/user/IonorRea
(Satire channel) youtube.com/channel/UCjS5hvJT-No5zoxPKdX1qCA
Uživatelský avatar
asija
poručík
poručík
Příspěvky: 782
Registrován: 16/9/2009, 12:00

Příspěvek od asija »

Ionor > nabijeni revolveru funguje naprosto spolehlive a bezproblemove v leteckych kanonech pri kadenci nekolik 1000 ran/min. Tady by ani takova rychlost potreba nebyla, protoze by se dobijel az po vystrelu cele davky.
Reseno je to naklonenou rovinou (po spirale) ktera naboj postupne zasouva jak se revolver otaci.
Nabojnik ze zepredu schvalne (kvuli tvarovani prechodu mezi revolverem a spalovaci komorou). Projektyly jsou obvykle castecne zuzene i vzadu (na obrazku to neni nakresleno, omlouvam se) takze by to nasouvani naboje do revolveru nebylo myslim problem ani takhle zepredu.
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

Asi už budem vyzerať ako škarohlíd - ale takto riešená zbraň by mala celkom dosť problémov - pokiaľ by vôbec fungovala.
1) Máš tam dve dosadacie plochy okolo podávacieho valca, ktoré musia spoľahlivo tesniť proti tlakom 280-450MPa, čo sú bežné tlaky puškových nábojov zo 70. rokov. Tiež by som celkom rád videl, ako chceš tesniť dve protiľahlé plochy na valci v rozmedzí teplôt -40 až +500°C
2) Tvar a objem "spaľovacej komory" (I) - v takto tvarovanej komore môžeš akurát vyrábať teplý vzduch, ale nie tlakový plyn pre urýchľovanie strely. Alebo si vieš predstaviť piestový motor s takto tvarovaným a umiestneným spaľovacím priestorom? Asi ťažko, však - a pritom strelná zbraň je v podstate spalovací motor s nie práve zanedbateľným výkonom - bežná 9mm pištoľ má pri výstrele výkon na urovni 1MW, puška 3-5MW.
3) tvar a objem "spaľovacej komory" (II) detto - tvoja spaľovacia komora má obrovský objem a povrch - bude teda veľmi dobre odvádzať teplo zo spalín -> pokles teploty spalín -> pokles tlaku... -> mizerné využitie energie
4) tvar a objem spaľovacej komory (III) - po výstrele ti zostane objemná spaľovacia komora naplnená celkom horúcim plynom, takže zbraň sa bude hriať ... až do prehriatia.
5) tvar a objem spaľovacej komory (IV) - koľko kvapalnej streliviny chceš dávkovať na jeden výstrel? Normálna dávka je zlomok hmotnosti strely, len veľmi málo nábojov má hmotnosť prachovej náplne väčšiu ako hmotnosť strely. Pritom objem tvojej spaľovacej komory je niekoľkonásobne väčší ako objem hlavne....
6) plnenie kvapalnej streliviny piestom poháňaným odberom plynov z hlavne - to by mohlo fungovať u nejakého motoru, ale určite nie u zbrane - potrebuješ vystreliť práve jedne výstrel, tvoj systém vlastne okamžite vstrekuje ďalšiu strelivinu do spaľovacej komory, ktorá ešte obsahuje spaliny s teplotou niekoľko sto stupňov... bum!
7) plnenie kvapalnej streliviny piestom poháňaným odberom plynov z hlavne - nechci vidieť, ako by sa zachoval aj hodne lenivá výbušnina, keď jej dáš takýto tlakový impulz...
8)...
nabijeni revolveru funguje naprosto spolehlive a bezproblemove v leteckych kanonech pri kadenci nekolik 1000 ran/min
Vymenuj dva jednohlavňové revolverové kanóny, ktoré majú kadenciu aspoň 2000 rán za minútu...
revolverovy zaver povazuju za dost velkou vyhodu, umoznil by vystrelit davku 3-6ti ran s velmi vysokou opakovaci frekvenci (3000-5000 ran/min) a tim dosahnou vysoke pravdepodobnosti zasahu.
Zabudni...
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

K otázkam
Hliníkové nábojnice - existovali aj pre náboj vz.43. V ČSSR bol dokonca postavená a odskúšaná linka na výrobu týchto nábojov s hliníkovou nábojnicou. Bolo na nej vyrobených niekoľko desiatok tisíc nábojov, potom bola linka odstavená a zakonzervovaná pre prípad potreby. Pár takých nábojov som držal v ruke, dnes sú to vzácne zberateľské kúsky.
Prečo sa hliníkové nábojnice bežne nepoužívajú - jedna sa dosť blbo vyrábajú, hliník nie je na tradičnú technológiu výroby nábojníc viacnásobným ťahaním na tŕňoch práve vhodný materiál, a jednak celkom dosť svinia nábojovú komoru zbrane a vôbec celú mechaniku zbrane - hliník je ešte mäkší ako mosadz, takže z neho mechanika stavaná pre použitie oceľových nábojníc stružliká drobné triesky a špóny a tie sa dobre zatierajú - všade, ale na klzných plochách najlepšie (a pokiaľ si nevidel, ako sa na samopale otvára záver kilovým kladivom, tak nevieš, ako vyzerá skutočne zasvinená zbraň - dostalo sa mi pochybnej cti čistiť samopal, z ktorého starší páni práve vystrieľali vyše tucta zásobníkov spomenutých nábojov z hliníkovou nábojnicou - výrobná séria vtedy neprešla, pretože zbraň ich odmietla ďalej strieľať - ona sa vôbec odmietala ďalej hýbať, preto kladivo. Bol tam nejaký problém so zložením a štruktúrou použitého duralu).

v skratke:
ale mi pripada ze strely tvorene hlinikovym/horcikovym telem s ocelovym podkalibernim jadrem by mohly byt
- vyrobne levne - sporné, hliník sa blbo spracováva - a strely s z veľkej časti vyrábané ťahaním a podobnými technológiami, horčík - neviem.
- vysoce prurazne - ano, isté zlepšenie by bolo možné, pretože strela s hliníkovým telom je ľahšia - ale zároveň sa zmení balistika
- malo opotrebovavajici hlaven - diskutabilné, hliník má celkom "blbé" trecie vlastnosti, takže bude dosť zatierať hlaveň a na rozdiel od medi ho len tak zo stien hlavne nedostaneš
- relativne dobre stabilizovane rotaci - ani nie, hliník je mäkší ako tombak, takže je väčšia pravdepodobnosť strhnutia plášťa strely do drážok. Tento a predošlý problém by sa dal riešiť napríklad teflonovaním strely alebo polygonálnym vývrtom hlavne
- bylo by mozne malou upravou dosahnou vzniceni horcikoveho obalu a velice silneho zapalneho efektu - sporné, mohlo by sa to tiež zapáliť už v hlavni pri výstrele
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Odpovědět

Zpět na „Pěchotní výzbroj“