Kanon 2A46 byl zavedenej do výzbroje už v roce 1967,
Nebol. 2A46-1 bol prvý krát vložený do obj. 434 / názov po prijatí do výzbroje T-64A / až v máji 1974. Dovtedy bol v tanku T-64 / obj. 432/ a prvých sériách tankov T-64A kanón 2A21 / 115mm / respekt. 2A26 / 125mm / . Ešte v auguste 1975 dochádza k úprave kanónu 2A46-1 a je pridaná termická ochrana. To je jeho orientačný dátum narodenia.
M-256 je nemecká L-44, ktorej vývoj začal v roku 1964 a testy / aj v USA / v roku 1974, tzn. rovesníci a teraz to príde - zatiaľ čo M-256 je v nezmenenej podobe do dnes, tak u 2A46-1 sa išlo nasledovne - 2A46-1, 2A46-2, 2A46M, ...M-1,...M-2 a zrazu sme v rokoch 90. a je tu 2A46M-4 a 2A46-M5 / tá je v T-90A/ Ešte stále máš pocit, že je to delo z rokov 60. ? To určite nie, lebo rozdiel je po všetkých smeroch -od presnosti až po životnosť obrovský. Pre porovnanie, slovenská 2A46MS prekonávala 2A46-2 o cca 30%. Posledné verzie ruských 2A46 sú niekde inde ako prvé.
Další věc, uložení munice v téčkách limituje délku projektilu, tudíž i průraznost.
To je pravda, ale prieraznosť ich podkaliberných projektilov, do konca 80. rokov, bohate postačovala na drvivú väčšinu vtedajších tankov NATO a na prelome 80. a 90. rokov začali práce na "Svincovi"a "Lekale", ktoré by zase prípadnú stratu na panciery eliminovalo.
Možno ťa to prekvapí, ale napr. už T-72B s Kontaktom -1 / cca rok 85, 540mm základný pancier + Kontakt -1 cca 100 až 200mm / je až do dnešnej doby čelne neprestreliteľný štandardnými podkaliberkami západnej školy. Samozrejme, ide o značne zjednodušené videnie danej problematiky a ja som sa do toho chytil. Ale to je jedno.
Výhoda proti M259 je schopnost střílet rakety, ale ty jsou proti novým verzím M1 ne moc účinné.
Vážne ? A aká je "hrúbka" oslabených čelných zón na tanku M1A2 ? Prípadne "hrúbka" bočného a zadného panciera ?
Automatický nabíjení je sice rychlejší, než ruční u M 1, ale já o něm mluvil jako o nevýhodě právě z důvodu limitované délky munice, proto ten odkaz na to, že už je zastaralý z 60. let.
Budem teraz troška impertinentný, ale oni srali na prieraznosť, im stačila tá čo bola. Pre nich bolo podstatnejšie šupnúť muníciu dole, zabezpečiť stabilnú rýchlosť streľby za všetkých okolností a zbaviť sa chlapa čo dostane pred bojom sračku, alebo celý čas počas akcie do mikrofónu vrieska "teraz to určite schytáme" Nabíjač je totálny archaizmus a nepresviedčaj ma o jeho výhodách. Konštruktéri Téčiek vedeli, že sú schopný vynesením munície na povrch, dosiahnuť lepšie vlastnosti podkalberiek, ale načo ? Aj v tejto podobe mali výkonné kumulatívne, trieštivé projektily a samozrejme rakety. Kvôli jednoúčelovým projektilom, určeným na ciele, ktoré bude aj tak ničiť letectvo a delostrelectvo je škoda pokaziť si dobrú ochranu.
Ukrajina vyvinula T-72-120 a nejaký derivát T-84 s muničným boxom von. Dokonca bola k tomu údajne aj vyvinutá munícia podkaliberná s prieraznosťou okolo 800mm, ale žiadny záujem.
S tím vyhnutím se raketě, zrovna tady na palbě je článek od Tonyho Hazarda, kde se píše, že zasahování Abramsů raketama z pozemních ramp a vrtulníků bylo obtížné i z důvodu vysoké rychlosti a manévrovatelnosti tanku. pro příklad, když odpálí raketu na tank, z maximálního dostřelu 5 km, PTŘS většinou neletí rychleji, než 500 m/s, tudíž tankista má dobrých deset sekund na reakci, buď zahájit palbu na toho, kdo navádí, nebo zkusit kličkovat, někam zajet.
To to je , teoreticky, možné len pri raketách prvej max druhej generácie, ktoré mali sami osebe značný problém s presnosťou. Pri raketách navádzaných laserom, tepelne a mm radarom až do posledného momentu, by bol takýto spôsob ochrany zázrak - načo potom pancier, načo dynamickú ochranu, načo aktívnu ochranu. Je zbytočné komentovať
Četl jsem popis jedné bitvy v Iráku, americké tanky útočily na T 72, do boku se jim dostali BVP 1, odpálili rakety, tankisti si jich všimli, otočili věže a našili to do nich, navaděči zemřeli dřív, než stihli rakety navést.
Navádzať "Maljutku" počas pohybu BMP-1 je prakticky nemožné. Aj počas stoja, je to na idúci cieľ dosť ťažké. Tu to vnímam,ako znááááčné fantazírovanie.
Přiznám se, tu poslední tvoji větu s 90% jsem nepochopil.
To som sa troška obával, lebo Ťa podozrievam z toho, že si myslíš, že tank má len čelnú stranu. Keď sčítaš dokopy plochy čelnú + zadnú + dve bočné dostaneš súčet týchto plôch a to je plocha, ktorá je najčastejšie zasahovaná súperom a z tejto plochy je len do 10% silne chránená / časť čela veže a čela podvozku / všetko ostatné sa dá, nielen Kornetom, prebiť.
