Terorizmus, hybridné vojny, destabilizácia spoločnosti

[Zemakt]

Blesk hadr.

[pjaro77]

To si píš. V každom druhom príspevku je : Výborne, pán Fico/Blaha/Blanár/Danko, dobre ste mu naložil/stojíme za vami.
Nasledujú slovenské a ruské vlajočky a spústa smailikov.

[pjaro77]

Otakar Foltýn vysvetľuje detaily hybridných operácií a čo robí česká vláda a zákonodarsvo proti nim.

phpBB [video]

[pjaro77]

Rusko potrebuje, aby sme sa hádali a neverili vlastnému štátu, hovorí český plukovník Foltýn
https://dennikn.sk/3489935/rusko-potreb ... nik-foltyn

S presvedčenými konšpirátormi je podľa odborníka na informačné operácie zbytočné strácať čas. Odporúča zamerať sa na nepresvedčených.
Vojenský analytik a donedávna veliteľ vojenskej polície Otakar Foltýn sa špecializuje na oblasť informačných operácií. Prokremeľská propaganda má podľa neho dva základné ciele: oslabiť dôveru občana v štát a v inštitúcie, a oslabiť dôveru medzi ľuďmi navzájom.

„Ruská propaganda by sama osebe nezradikalizovala našu spoločnosť. Vysokú úroveň štiepenia naštartovali sociálne siete, ktoré tak robili za účelom efektívnejšieho cielenia reklamy. Rusko takúto situáciu len využilo a snaží sa infikovať rozhádanú spoločnosť témami, ktoré vyhovujú jeho záujmom,“ hovorí Foltýn v rozhovore pre Denník N.

Súhlasíte s názorom niektorých českých dôstojníkov, že mediálna výchova je brannou výchovou 21. storočia?
V zásade áno. Pokiaľ na náš mozog cielia vojenské operácie nepriateľa, tak je úplne prirodzené budovať si voči tomu obranu. Je to podobný postup, ako keď budujeme zákopy proti nepriateľským tankom. Takouto obranou však nie je iba mediálna výchova, teda vytváranie porozumenia o tom, ako fungujú moderné médiá. Hovoríme celkovo o potrebe budovania informačnej gramotnosti a o posilňovaní spoločne zdieľaných hodnôt.


Aj NATO uznalo, že „cognitive warfare“, voľne sa to dá preložiť ako vojenské operácie proti našim mozgom, môžu predstavovať vojenskú hrozbu. Stalo sa tak však až po anexii Krymu. Zaspali sme?
Zaspali sme ako v mnohých iných oblastiach. Rusko dlhé desiatky rokov rozvíjalo a rozvíja schopnosti tohto druhu, my sme však o tom začali nahlas hovoriť až po anexii Krymu v roku 2014. Pritom ešte aj po Kryme, keď sme s mojimi kolegami upozorňovali, že Rusko sa správa voči nám agresívne, tak nás niektorí obviňovali z rusofóbie a šírenia paniky. Každopádne, dnes už aj NATO vo svojich doktrínach oficiálne uznáva informačné prostredie za ďalší priestor, v rámci ktorého môžu byť členské štáty napadnuté: po zemi, vzduchom, po vode a z vesmíru.

Hybridné operácie nie sú vynálezom Ruska.
Samozrejme, že nie. Už staroveký čínsky majster Sun-c’ napísal, že najlepší vojvodca je ten, ktorý dokáže vyhrať vojnu bez boja. Dokáže vnútiť svoju vôľu protivníkovi bez toho, aby jeho vojaci museli bojovať s jeho vojakmi. Na to slúžia techniky, ktoré označujeme ako hybridné spôsoby vedenia vojny: použitie ekonomických, spravodajských, informačných, diplomatických, kriminálnych a rôznych ďalších nástrojov. Tie používa agresor buď ešte pred použitím hrubej vojenskej sily, alebo aj paralelne s ňou. Ich súčasťou sú aj informačné operácie, ktorým sa ľudovo hovorí nepriateľská propaganda.

Aj pre nedávny podcast Deep talks Petra Ludwiga povedali, že za viac než 2500 rokov od čias Sun-c’ sme v oblasti hybridných vojen nevymysleli nič extra nové.
Ponúknem príklad, ktorému budeme všetci rozumieť: keď si chce agresor odkusnúť časť iného územia, začne tým, že využije nejakú menšinu vo vnútri daného štátu. Povzbudí ju, aby vznášala požiadavky voči centrálnej vláde, ktoré môžu byť spočiatku aj legitímne, potom však tieto požiadavky stupňuje až do neprijateľnej úrovne. Popri tom tej menšine posiela peniaze, vojenských poradcov, zbrane a masíruje menšinu propagandou, aby ju postavil proti vlastnému štátu. Tento postup využil Putin v roku 2014 proti Ukrajine, ale už pred ním ho využil aj Hitler v roku 1938 proti Československu.

Takže podstata sa nemení.
Ak nebudeme brať do úvahy kybernetické operácie, ktoré sú vynálezom modernej doby, tak Československo 1938 a Ukrajina 2014 boli veľmi podobný príbeh. A čo, žiaľ, tiež pretrvalo, to je vnímanie Európanov, čo je a ešte nie je vojna. My sme si v Európe nalinkovali jasnú čiaru medzi mierom a vojnou. Mier je normálny stav, ktorý sa snažíme za každú cenu udržať a vojna pre nás začína, keď na naše mestá padajú bomby .
Ázijská vojenská kultúra, kam patrí samozrejme aj Rusko, takéto deliace čiary nemá. Ruská vojenská doktrína dokonca operuje s termínom „permanentný konflikt“. Oni s nami vedú konflikt stále, ktorý len v čase, keď to považujú za výhodné, môže pripomínať mier. Na to my nie sme mentálne zvyknutí.

Čo sa teda s príchodom 21. storočia pri hybridných vojnách zmenilo? Len technológie?
Ak zostaneme pri informačných operáciách, tak v tejto oblasti priniesli technológie zásadný zlom. Šírenie myšlienok bolo historicky vždy náročné. Najprv ste potrebovali mať pisára, potom prišla kníhtlač, vynález rotačky, keď sa postup zjednodušil, ale stále to bolo časovo, finančne a technicky zložité. Až príchodom internetu a zvlášť sociálnych sietí sa informačné operácie stali dostupné a nadobudli netušené rozmery.
Zoberme si zdravotnícke dezinformácie. Keby ste si prečítali bludy o očkovaní z 19. storočia, tak by vám veľmi pripomenuli fámy z obdobia covidu. Odporcovia prvých vakcín proti kiahňam strašili, že ženám po nich narastie kravské vemeno a z muža sa stane vôl. Odkazovali tým na to, že pri ich výrobe sa využíval vírus z kravských kiahní. Publikovať a šíriť takéto nezmysly však bolo drahé, preto ani ich vplyv nebol devastačný. Dnes však do takýchto dezinformácií stačí investovať len relatívne málo, dokážete ich šíriť rýchlo, dokážete zasiahnuť oveľa viac ľudí a týchto ľudí nimi môžete ohadzovať každý deň, až sa stanú presvedčenými.

Takže zásadný posun nie je v kvalite dezinformácií, ale v ich kvantite a dosahu.
To je prvý posun. Druhý je niečo, čomu sa hovorí vytváranie názorových bublín, hovorím tomu efekt krčmy. Bývam na dedine a každý, kto je z dediny, to asi pozná. V dedinskej krčme máte jedného až dvoch kibicov, ktorí neustále provokujú, šíria nezmysly a každého tým otravujú. Až ostatným dôjde trpezlivosť a kibicov vyhodia oknom. V internetovom prostredí to však už nikto nezastaví. Vytvárajú si vlastné, pomyselné internetové krčmy a tam sa vzájomne motivujú. Môžu vypustiť akúkoľvek lož a v reálnom čase ňou infikovať ďalších a ďalších. Algoritmy sociálnych sietí ich v tom ešte podporia. To je podhubie, ktoré agresori ešte v minulosti k dispozícii nemali.

Prečo dnes s informačnými operáciami spájame hlavne Rusko?
Je ekonomicky aj technologicky oveľa slabšie než Západ. Nedokáže s ním súperiť v konvenčnom spôsobe vedenia vojny, o to efektívnejšie je preto pre neho podnikať lacné informačné operácie. Pomocou nich môžete viesť vojnu, aj keď na tú konvenčnú vojnu nemáte prostriedky. Rusko na tieto operácie vynakladá podľa odhadov len dve percentá zo svojho vojenského rozpočtu, čo je skoro nič. Druhým dôvodom, prečo práve Rusko, je skutočnosť, že je to autoritársky štát. A takýto štát nemá vnútorné poistky proti zneužívaniu moci.

Rusko nám teda môže robiť to, čo my mu robiť nemôžeme?
Áno. Naše zákony spravidla neumožňujú našim vládam, aby pomocou propagandy alebo kybernetických útokov poškodzovala iný štát. Určite nie v čase mieru. Rusko sa takýmito predpismi obmedzovať nemusí. Limitujú ho iba jeho vlastné záujmy alebo naša prípadná reakcia. Ak nejakým typom odstrašenia nedáme Rusku najavo, aby prestalo, tento režim nemá dôvod s tým skoncovať.
To je ako počas studenej vojny. Aj vtedy Sovietsky zväz pochopil, že ekonomicky ani ideologicky nedokáže Západ poraziť, môže ho však oslabiť pomocou dezinformácií.
Kontinuita je tam úplne jednoznačná. V 90. rokoch došlo v Rusku k rozvratu armády i ďalších silových zložiek. Jedna z mála zložiek, čo sa nerozpadla, boli jadrové sily a spravodajské operácie. Tam si zachovali pôvodné know-how a tieto zložky v rámci možností ďalej rozvíjali.
Hybridná vojna sa spája s takzvanou Gerasimovovou doktrínou z roku 2013 pomenovanou po šéfovi ruskej armády Valerijovi Gerasimovovi. Rusko podľa nej musí proti protivníkom využívať vojenské i nevojenské prostriedky.
Gerasimova doktrína je mýtus. Tento mýtus vyvrátil aj človek, ktorý pojem „Gerasimovova doktrína“ vymyslel, britský odborník na Rusko Mark Galeotti. V roku 2013 skutočne vyšiel v istom vojenskom časopise prepis Gerasimovovho prejavu, na ktorý vtedy Galeotti upozornil, po obsahovej stránke tam však nebolo nič priveľmi inovatívne. Ten prejav bol len veľmi pútavo, prehľadne a inteligentne naformulovaný, čo pri vysokopostavenom ruskom generálovi nebývalo zvykom. Preto jeho myšlienky tak zarezonovali. Aj laik dokáže z Gerasimovovho prejavu pochopiť, čo presne Rusko chce robiť a prečo to údajne robí.
Mimochodom: aj to jeho zdôvodnenie stojí za pozornosť. Gerasimov povedal, že Rusko vraj musí podnikať hybridné operácie z dôvodu, že na neho rovnakým spôsobom útočí Západ. To je, samozrejme, lož. Je to tradičná súčasť ruskej propagandy, ktorá potrebuje ospravedlniť nepriateľské aktivity voči inému štátu tým, že sa iba bráni. Takže ten Gerasimovov prejav jej sám osebe informačnou operáciou.

Náčelník slovenského generálneho štábu Daniel Zmeko hovorí, že tvorcovia informačných operácií potrebujú nájsť výbušnú tému, ktorá rozdeľuje spoločnosť: za vakcínu – proti vakcíne, za Rusko – proti Rusku, za medvede – proti medveďom. A okolo tejto témy ďalej priživujú konflikt. Sedí to?
Ruská propaganda túto radikalizáciu len multiplikuje a zosilňuje. S radikalizáciou však primárne začali sociálne siete, ktoré tak robili, aby efektívnejšie cielili reklamy. Rusko takúto situáciu len využilo a snaží sa infikovať rozhádanú spoločnosť témami, ktoré vyhovujú jeho záujmom. Nerobí to však len Rusko, rozhádaná spoločnosť vyhovuje aj mnohým domácim aktérom, vrátane niektorých politikov.


Spomenuli ste medvede. Aj ja som poľovník a mnoho poľovníkov je proti tomu, aby medvede alebo vlky len tak pobehovali vo voľnej prírode. Ochranári to vidia inak a za normálnych okolností by sa o tom debatovalo niekde na prírodovedeckých fakultách. Vplyvom sociálnych sietí však dôjde k tomu, že sa z toho stane celospoločenská téma. Dezinformační aktéri tento konflikt ďalej vyhrocujú a nakoniec na téme medveďov rozštiepite spoločnosť.

Presne to sa deje na Slovensku: časť populácie má zrazu pocit, že počet medveďov je hlavným problémom Slovenska. O to sa však postarali politici, ktorých čakajú voľby, nie kremeľská propaganda.
Všetci máme z detstva zakódované rôzne archetypy z rozprávok: zlý vlk zjedol Karkulku, krvilačná šelma z lesa strašila dedinčanov. A na tomto archetype môžete stavať. Môžete desiť ľudí, aby sa báli do lesa, a potom im sľubovať, že túto hrozbu za nich vyriešite. Vyriešiť pár chlpatých medveďov je oveľa jednoduchšie než urobiť dôchodkovú reformu.
Môžete do toho zapracovať odpor voči Európskej únii: to pre zlý Brusel vás tieto šelmy ohrozujú. A rovnako môžete na medvede našiť ďalší obľúbený naratív: „Toto predtým nebývalo.“ Už antickí autori pred 2000 rokmi vyplakávali, ako to v časoch ich mladosti bolo lepšie. Rovnako to funguje aj dnes. Časť ľudí si dokáže spoľahlivo získať tým, keď im poviete, že „za boľševika“ by sa niečo také nemohlo stať. A vidíte, toto spôsobila tá vaša demokracia.

Aké ďalšie témy môžu byť takýmto spôsobom zneužiteľné?
Takmer akékoľvek, ktoré vyvolávajú emócie. A tieto témy sa môžu líšiť v čase i priestore. Tvorcovia informačných operácií dobre poznajú prostredie v krajinách, na ktoré cielia. Poznajú ich historické kódy, poznajú démonov z minulosti. V Česku a ešte viac na Slovensku je hlboko zakorenený panslavizmus: nech sa deje čo sa deje, hlavné je, že sme Slovania. A slovanské Rusko je tým pádom náš brat, hoci historicky aj geopoliticky je to úplný nezmysel.

S čím by napríklad v Poľsku nepochodili.
Presne tak. V Poľsku pri jeho tragických skúsenostiach s Ruskom panslavizmus nemá šancu. Takže informačné operácie budú v Poľsku priživovať iný typ konfliktu, napríklad liberáli vs. konzervatívci. Vôbec najúčinnejší a najlepšie pochopiteľný konflikt je vždy „my a oni“. Nútia vás najprv identifikovať sa s nejakou skupinou a následne vám ukážu inú skupinu, ktorá by mala byť váš nepriateľ. Tým „oni“ môže byť niekto v zahraničí, alebo aj niekto v rámci našej spoločnosti.

Česká tajná služba BIS pred ôsmimi rokmi napísala, že cieľom ruských informačných operácií je „relativizácia pravdy a objektivity a presadenie motta‚ že všetci klamú“. Platí to stále?

Presadiť pocit, že všetci klamú, je skôr prostriedok. Informačné operácie sa skutočne neusilujú o to, aby ste za každú cenu verili Rusku. Im stačí, keď nebudete veriť ničomu. Základným cieľom informačných operácií je niečo iné: narušiť dôveru.

Dôveru v štát?
Áno, jednak dôveru občana v demokraciu a vo svoj vlastný štát, a tiež dôveru medzi ľuďmi navzájom.

Aký je potom dôsledok?
Ak neveríte vlastnému štátu a neveríte ani vlastnému susedovi, tak sa nebudete občiansky angažovať. No a v prípade ohrozenia nebudete chcieť za svoj štát bojovať.

A v čase mieru?
Napríklad sa nebudete očkovať. Štát vám bude hovoriť, že očkovanie je dôležité kvôli vám aj kvôli kolektívnej imunite, vy však štátu neveríte, preto si vakcínu pichnúť nepôjdete. Teraz vám štát hovorí, že je správne pomáhať ukrajinským utečencom aj Ukrajine ako takej. Vy štátu neveríte, takže nič z toho robiť nebudete.

Pri ľuďoch, ktorí nekriticky veria propagande, ste nedávno použili termín „padlí na poli informačnej vojny“.
Ten termín je síce pripisovaný mne, ale vymyslela ho pani Alexandra Alvarová (česká odborníčka na propagandu, autorka dvoch kníh o tejto téme – pozn. red.)
Z môjho pohľadu nie je tá metafora presná. Ľudia tohto typu nie sú padlí, oni sú skôr prebehlíci, ktorí teraz šíria propagandu nepriateľa.

Môže byť. Jeden kolega v tejto súvislosti použil termín zombie, teda oživené mŕtvoly. To sú ľudia, ktorí skutočne bojujú za druhú stranu a snažia sa nepriateľskou propagandou infikovať ďalších. Takže môžeme hovoriť o zombíkoch informačnej vojny.
No a v tejto súvislosti tvrdíte, že títo ľudia sú pre nás stratení a je zbytočné o nich bojovať.

To je zložitejšie. Aj títo ľudia sú naši spoluobčania a bolo by nádherné, keby ich štát a občianska spoločnosť dokázali dostať zo zovretia radikalizácie a ruskej propagandy. Je to však mimoriadne namáhavé a v súčasnosti na to nemáme čas.

Zohráva tam úlohu aj to, že mnohí z týchto ľudí sú z rôznych dôvodov nešťastní a frustrovaní? Preto je ťažké na nich pôsobiť faktami…
Je známe, že ľudské nešťastne produkuje hnev, závisť či smútok. A ľudia toho typu sú ideálnou cieľovou skupinou informačných operácií. Časť z nich má pocit, že demokracia im nič nepriniesla, cítia hnev na štát a treba dodať, že niektorí ho cítia aj oprávnene. Nie je predsa možné, aby sme v krajine ako Česká republika mali osem percent populácie zasiahnuté exekúciami. Pričom rozhodne nie všetci sú v tej exekučnej pasci vlastnou vinou. To ich, prirodzene, neospravedlňuje, ak sa postavia proti vlastnému štátu, ale je dobré tieto súvislosti zohľadniť.

Keď sa na presvedčených nemáme sústreďovať, na koho potom?
Čas a energiu je potrebné venovať ľuďom v strede. To sú ľudia, ktorí ešte neprebehli na druhú stranu, ale môže sa to stať, ak na nich budú dlhodobo vplývať informačné operácie. Podstatné je, že s touto skupinou je ešte možné komunikovať. Na rozdiel od presvedčených sú schopní vnímať fakty a možno nimi nehýbe až toľko frustrácií. Preto by sme sa mali zamerať prioritne na túto skupinu v strede, aby sa nákaza ďalej nešírila a v rámci nej.

Akým spôsobom to môžeme robiť?
Nepoviem asi nič nové, keď spomeniem investíciu do vzdelávania. V školách musí byť priestor na informačnú gramotnosť a rozvíjanie spoločných hodnôt, na ktorých stoja naše štáty. Preto je kľúčové, aby v nich pracovali dobre zaplatení učitelia, ktorí nebudú učiť len svoj vlastný predmet, ale budú schopní komunikovať aj občianske témy. Je jedno, či ide o fyzikára alebo učiteľa občianskej náuky, v ideálnom svete by učiteľ mal byť pre svojich žiakov inšpiratívnou osobnosťou aj v hodnotovej oblasti.

To sú žiaci, no čo s dospelými? S nimi to je ešte zložitejšie.
Štáty musia konečne robiť riadnu strategickú komunikáciu, nielen o nej rozprávať. Táto komunikácia musí byť odvážna a inovatívna, aby sa na sociálnych sieťach dokázala presadiť proti algoritmom. To znamená, že ju nemôžu dostať na starosť úradníci, ktorí sa do svojich funkcií dostali vďaka lojalite. Od takých obvykle nemôžete čakať odvahu.

Strategická komunikácia je snaha štátu komunikovať svoje dlhodobé ciele a hodnoty. Ako by mala vyzerať?
Jej súčasťou by malo byť šesť zásad: odvaha, pravdivosť, hodnotovosť, autenticita, príťažlivosť a zrozumiteľnosť. Štát si musí najať ľudí, ktorí budú mať talent a znalosti tieto atribúty napĺňať. Tvorcovia škodlivej propagandy to majú jednoduchšie: oni tiež potrebujú talent, ale nepotrebujú pravdivosť ani hodnotovosť.

Ako sa pozeráte na blokovanie webov, ktoré šíria kremeľskú propagandu? Slovenské úrady dali pár takýchto webov dočasne zablokovať po Putinovom útoku na Ukrajinu.
Takýto krok pomáha iba krátkodobo, aj to iba v extrémnych situáciách, ako bol práve vlaňajší február a marec. Zablokujete jeden web, založia si druhý. Viac môže fungovať blokovanie ich účtov na sociálnych sieťach, ale aj to má len obmedzený efekt. Oveľa účinnejšie je tlačiť na prevádzkovateľov sociálnych sietí, aby obsah týchto kanálov prestali podporovať svojimi algoritmami.

Dotknutá strana bude okamžite tvrdiť, že je to cenzúra.
Nejde o žiadnu cenzúru, oni operujú s úplne zvráteným poňatím slobody slova. Sloboda slova bola zavedená ako ochrana občana proti štátu – aby občan mal právo vyjadriť svoj názor a štát ho za to nemohol postihnúť. Sloboda slova neznamená, že niekto iný, napríklad digitálne platformy, majú povinnosť tieto vaše tvrdenia šíriť. My sme sa dostali do situácie, že na sociálnych sieťach sa lož šíri sedemkrát rýchlejšie než pravda. A teraz sa snažíme dostať do bodu, aby to bolo aspoň pol na pol.

Vy ste dlhoročný vojak, bývalý príslušník špeciálnych síl. Čo s týmito hrozbami môže robiť armáda?
Moderné ozbrojené sily sa nevenujú len tomu, čomu sa v našich kruhoch hovorí „kinetické hrozby“. Súčasťou vojenských operácií sa už dávno stali aj takzvané hybridné operácie. Medzi prvými sa im začali venovať špeciálne sily, tak som sa k tejto téme dostal aj ja. Dnes už má armáda v tejto oblasti svoju expertízu, má vycvičených ľudí, ktorí dokážu takéto hrozby identifikovať a navrhovať riešenia. Je však vecou politického vedenia štátu, či to využije.

Predpokladám, že máte prehľad aj o slovenských špeciálnych silách. Sú tiež pripravené na tento typ hrozieb?

Špeciálne sily majú zásadu, že sa vzájomne nekomentujú. Môžem však povedať, že odborná a intelektuálna úroveň príslušníkov slovenských špeciálnych síl zodpovedá tým našim a je plne porovnateľná s najlepšími zahraničnými jednotkami.

Český prezident Petr Pavel po svojom zvolení povedal, že je znepokojený vývojom na Slovensku. Vidíte to podobne?
Áno. Tiež som znepokojený. Situácia na Slovensku je pre nás varovaním a priamo sa nás dotýka. Naše spoločnosti sú si také blízke, že to, čo sa deje na Slovensku, sa v nejakej podobe môže prelievať do Česka. Na druhej strane: vaša občianska spoločnosť ukázala po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, že si dokáže vynútiť zmenu, takže nie som pri Slovensku úplný pesimista.

[pjaro77]

Otakar Foltýn: Desinformace jako zbraně (EKK 5.10.2023)

phpBB [video]

[pjaro77]

Otakar Foltýn – "Lež se šíří 7x rychleji než pravda"

phpBB [video]

[pjaro77]

https://dennikn.sk/3925150/finsko-proti ... potlacani/
severská krajina pravidelným šampiónom v inej, tiež veľmi špecifickej zručnosti: v odolnosti proti dezinformáciám.
Nadácia Open Society zverejňuje od roku 2017 medzinárodné porovnanie úrovne mediálnej gramotnosti a Fínsko v ňom bolo zatiaľ vždy prvé. S pohodlným náskokom pred Nórmi, Dánmi a ďalšími.
Keď sa pustil do hľadania priamo na mieste Respekt, zistil čarovný detail: korene fínskeho úspechu siahajú za polárny kruh. Konkrétne na Laponskú univerzitu v Rovaniemi, kde sa zhruba pred tridsiatimi rokmi začal tím fínskych pedagógov vedecky zaoberať mediálnym vzdelávaním.
Ich poznatky sa stali súčasťou vzdelania ďalších generácií fínskych učiteľov a následne presakovali do školských lavíc.
Jeden z členov tímu, Leo Pekkala, začal v roku 2012 viesť novozriadený štátny úrad, ktorý má podľa zákona na starosti mediálnu gramotnosť. K Laponsku má pedagóg Pekkala stále vrelý vzťah, väčšinu pracovného týždňa trávi tam a pracuje z domu. „Potláčanie dezinformácií pre nás nie je prioritou. Nemá veľký zmysel uvádzať konkrétne klamstvá na pravú mieru,“ hovorí priekopník v boji proti dezinformáciám trochu prekvapivo.
Konšpiračným teóriám verí len veľmi malá menšina Fínov. A tí nedôverujú štátu, preto je prakticky nemožné, aby ich zástupcovia toho istého štátu presvedčili o opaku.

„V jadre nášho prístupu je niečo iné,“ približuje Leo Pekkala fínske tajomstvo. „Podporiť a posilniť väčšinu spoločnosti a jej mediálnu gramotnosť.“
Vysoká odolnosť proti dezinformáciám je podľa Lea Pekkalu výsledkom spojenia mediálneho vzdelávania a výučby, ktorá kladie dôraz na čo najlepšie porozumenie demokratickým hodnotám, spoločnosti, politike a svetu.
Táto práca sa začína už v škôlke. „Trojročné či štvorročné deti sa napríklad učia natáčať príbehy na mobil, pokojne len polminútové videá. V škole potom žiaci sami vytvárajú novinové články alebo televízne šoty,“ hovorí Leo Pekkala.
„Vďaka tomu sa odmalička učia, že za každým príbehom stoja konkrétni ľudia. Vždy sledujú nejaký cieľ a vyberajú a publiku ponúkajú len časť reality a časť faktov.“
Na základných a stredných školách sa mediálna výuka nevyučuje v rámci konkrétneho predmetu – má prestupovať všetkým, ideálne aj matematikou či telocvikom. Neexistujú prísne osnovy a úrad, ktorý vedie Leo Pekkala, iba poskytuje učiteľom materiály s rôznymi nápadmi.
Do Helsínk preto cestujú zvedaví novinári aj vládne delegácie z iných krajín a hľadajú onen svätý grál internetovej éry.

Žiakom opisuje logiku bulváru – túžbu po čítanosti za každú cenu – a ukazuje im weby verejnoprávnej televízie a veľkých serióznych médií. Preberá, kde sa dá zrozumiteľne a pravdivo dostať k informáciám a zaujímavostiam z prírodných vied.
V momente, keď deti začnú pripravovať vlastné projekty, napríklad o nejakej krajine a jej hospodárstve, vždy vyžadujem zoznam použitých zdrojov,“ hovorí Koivisto.
Vďaka tomu môže svojich zverencov smerovať k ďalším dôveryhodným zdrojom, prípadne včas podchytiť, keď hľadajú informácie na pochybných serveroch. „Učím ich, aby pristupovali opatrne aj k Wikipédii a brali ju skôr ako rázcestie k ďalším informáciám než ako objektívny zdroj.“

Na druhom stupni sa učitelia špecializujú na jednotlivé predmety a každý skúša zaradiť do svojich hodín trochu mediálnej gramotnosti. Na hodinách matematiky sa napríklad učia o štatistikách a grafoch – a o možnosti manipulácie s nimi.
Dejepisárka Taru Järvenpää potom otvára svoju učebnicu pre siedmakov na stranách venovaných európskemu kolonializmu. Sú v nej úryvky z dobových britských a francúzskych novinových článkov, ktoré obhajovali dobývanie iných krajín napríklad odkazom na civilizačnú a humanitárnu misiu Európanov, aj dobová vizuálna propaganda. Žiakov to má viesť ku kritickému pohľadu aj na súčasné debaty.
Taru Järvenpää pestuje kritické myslenie aj voči sebe samotnej. „Žiakom hovorím, že aj ja sa mýlim, že ma kedykoľvek môžu opraviť alebo so mnou nesúhlasiť. Niekedy úmyselne urobím chybu a všímam si, či ju objavia. Väčšina síce nedáva pozor, ale niekto sa obvykle ozve,“ hovorí.
Osnovy založené na spochybňovaní autority nevedú podľa jej dvadsaťročnej praxe k tomu, že by mladí ľudia stratili orientáciu a prestali všetkému veriť. „Naopak, mám pocit, že tým ich dôvera v učiteľa a nakoniec v celú spoločnosť stúpa,“ hovorí Järvenpää.

„V posledných desiatich rokoch došlo k radikálnej zmene. Vplyvom sociálnych sietí žiaci prestali čítať, majú naozaj veľké problémy s porozumením textu,“ hovorí pedagogička z krajiny, ktorá v pravidelných medzinárodných porovnaniach žiackych zručností (PISA) v minulosti obsadzovala popredné miesta v kategórii porozumenia textu. Žiaci používajú médiá, ktoré my nepoužívame a ani nechceme používať, napríklad TikTok,“ hovorí Järvenpää, „a my už s nimi teda nežijeme v tej istej realite. V takejto situácii je kľúčové, aby sa nás nebáli pýtať. A oni sa neboja, veľa, naozaj veľa spolu hovoríme.“
Permanentná a otvorená diskusia je podľa učiteľky Järvenpää pri mediálnej výchove kľúčová. Jej žiaci potom počas prestávky vo vyučovaní hovoria, že majú – aj s učiteľmi – spoločnú skupinu na WhatsAppe, kam občas niekto vloží odkaz s otázkou, či je daná informácia – uvádza príklad o škodlivosti covidovej vakcíny – pravdivá.

[pjaro77]

Pokračovanie:
Hlavnú úlohu pri mediálnej výučbe v hervantskej sídliskovej škole však nehrajú dejepisárky alebo učitelia spoločenských vied, ale fínčinári a fínčinárky.
„Vyučujeme jazyk, ale tiež sa snažíme žiakov naučiť čítať obrazy, animácie, fotografie,“ hovorí Vilhelmiina Tuominen.
Deviatakom na svojich hodinách premieta napríklad televíznu reklamu a celá trieda diskutuje o tom, ako sa režisér snažil divákov ovplyvniť, aké vizuálne a obsahové triky použil. Potom žiakom zadá, aby vytvorili – ako obraz či video – vlastnú reklamu.
Táto prax nemá viesť len k rozoznaniu pokusov o manipuláciu a k zvýšeniu odolnosti proti komerčným reklamám. Žiaci sa majú naučiť aj niečo pozitívne: ako v spoločnosti presadiť svoju ideu, teda v podstate byť lepšími aktivistami.
Ďalšia fínčinárka, Taru Kallio, ukazuje učebnicu fínčiny pre siedmakov. Sú v nej kapitoly o gramatike, rétorike, literatúre – a v rovnakom rozsahu kapitola o médiách.
Na príslušných stránkach je napríklad fotka Donalda Trumpa alebo snímky z utečeneckej krízy, takže úplne aktuálne impulzy na výučbu. Niekoľko strán sa venuje sociálnym sieťam vrátane dvojstrany o Instagrame. Rozoberajú sa napríklad rozdiely medzi spravodajským článkom, reportážou, komentárom a príspevkom na sociálnej sieti.

„Žiakom sa snažím vysvetľovať, ako fungujú algoritmy. Často pritom premietam svoje vlastné sociálne siete a oni môžu na vlastné oči vidieť, že im a mne predkladajú inú realitu – tá moja napríklad obsahuje veľa videí s pečením,“ usmieva sa Taru Kallio.
Obe fínčinárky sa počas našich rozhovorov opakovane vracajú k tomu, že najdôležitejšia je diskusia. So žiakmi sa ju snažia viesť o aktuálnych udalostiach, pri tom im pomáha špeciálny web pre školákov (Yle Triplet), ktorý pripravuje fínska verejnoprávna televízia Yle. Je plný krátkych videí – o dianí na Ukrajine, v Gaze, novinkách zo sveta vedy –, o ktorých trieda hovorí.

Práve odovzdanie vysokej mediálnej gramotnosti rastúcemu počtu prisťahovalcov je – okrem mediálneho vzdelania fínskej staršej generácie – jednou z hlavných výziev, ktorú počas rozhovoru spomína aj Leo Pekkala, hlavný fínsky stratég mediálneho vzdelávania.
„Máme hustú sieť knižníc, ktoré seniorom ponúkajú rôzne technické školenia, a lektori sa v rámci nich venujú práci s informáciami. U migrantov zatiaľ účinné recepty hľadáme,“ hovorí.
Prisťahovalci podľa jeho slov často pochádzajú z krajín, kde predstavitelia štátu vedú represívnu politiku, médiá potom majú propagandistické úlohy. Teda úplne iné ako vo Fínsku. Nedôvera voči štátnym autoritám je u týchto prisťahovalcov hlboko zakorenená. To kontrastuje so základným nastavením Fínska, ktorého vysoká odolnosť proti dezinformáciám stojí, naopak, na základoch nazvaných dôvera – v expertov, politikov, v klasické médiá.
Aj preto Fíni podľa Lea Pekkalu nemajú sklon veriť dezinformáciám, veľmi slabý zásah v tamojšej spoločnosti mali napríklad konšpiračné teórie týkajúce sa očkovania proti covidu.

Pomáha vraj aj jazyk: fínčina je taká špecifická a zložitá, že zahraniční – teda ruskí – tvorcovia dezinformácií veľmi ľahko urobia gramatické chyby, ktoré ich odhalia.

[Rase]

Ruská ropucha kroužící u Dánských vod

Zatímco Dánsko v posledním týdnu čelilo sérii narušení vzdušného prostoru drony, které přerušily provoz na několika letištích, u hranic dánských výsostných vod krouží s vypnutým transpondérem ruská válečná loď. Upozornil na to list Ekstra Bladet, který si najal vrtulník a plavidlo vyfotografoval. Dánský ministr obrany Troels Lund Poulsen mezitím řekl, že za incidenty s drony stál "profesionální aktér", což Moskva kategoricky odmítá. Výsadková loď "Alexandr Šabalin" (BDK-60) třídy Ropucha (Projekt 775/II) se nachází přibližně 70 až 270 km od všech postižených letišť a vojenských zařízení – a dosud nehybně stojí přímo na hranici mezi mezinárodními a dánskými vodami - nachází se zhruba 12 km od břehů dánského ostrova Langeland a v oblasti je přítomná už několik dní. Loď má vypnutý transpondér, takže ji nelze snadno najít, dodal deník. "Je těžké uvěřit, že je to náhoda, že ruská válečná loď už několik dní pluje těsně za hranicí dánských teritoriálních vod," míní bývalý hlavní analytik dánské vojenské rozvědky Jacob Kaarsbo. "Nemyslí si ale, že by loď Aleksandr Šabalin sloužila přímo k vypouštění dronů, protože by to prý bylo příliš 'očividné'. Místo toho může sloužit jako podpora pro lodě stínové flotily, které mohou drony vypouštět." Tento týden kvůli hlášeným dronům došlo k uzavření letišť ve městech Kodaň, Aalborg a Billund. Drony byly také hlášeny u letišť ve městech Esbjerg, Sönderborg a u letiště Skrydstrup, kde mají základnu dánské stíhačky. Poslední případ je z noci na pátek, kdy bylo letiště v Aalborgu uzavřeno již podruhé.

https://www.novinky.cz/clanek/zahranicn ... .seznam.cz

[Rase]

Norská nákladní loď Oslo Carrier 3, která se plavila poblíž Kodaně v době, kdy drony uzavřely tamní letiště, je vlastněna společností s pobočkou v Kaliningradu. Ředitelem pobočky je ruský občan napojený na RSB Group, ruskou soukromou vojenskou společnost.

https://twitter.com/michaeldweiss/statu ... 9868314743
https://danwatch.dk/droneangreb-i-koebe ... er-gruppe/

[Rase]

Bývalá šéfka MI5 Eliza Manninghamová-Bullerová tvrdí, že Británie je možná již ve válce s Ruskem, a to nikoli v tradičním smyslu, ale prostřednictvím neustálých kybernetických útoků, sabotáží a tajných operací prováděných Moskvou. Varovala, že nepřátelství Ruska se od invaze na Ukrajinu jen prohloubilo, a zopakovala názor Fiony Hillové, že Západ je již napaden.

https://mstdn.social/@noelreports/115286532672731634

[pjaro77]

Tom Clancy by si v dnešnom svete pošmákol. Nevedel by o čom písať skôr.

[Rase]

Polští a litevští vyšetřovatelé tvrdí, že agenti GRU plánovali teroristické útoky v Polsku, Litvě a Německu za použití dronů a obyčejně vypadajících plechovek naplněných výbušninami. Byla nalezena výbušná zařízení a zatčen podezřelý s částmi dronů a SIM kartami.

https://mstdn.social/@noelreports/115303681040777491

[pjaro77]

https://plus7dni.pluska.sk/zahranicie/k ... mi-lutovat
Sociálne siete mnohí z nás dodnes vnímajú ako prostriedok komunikácie, zdroj zábavy, relaxu, možno i poučenia. Opakovane sme sa však presvedčili o negatívach týchto zväčša diletantsky moderovaných platforiem, ktoré sa viac desia odhaleného ženského tela či politickej nekorektnosti, než šírenia nebezpečných bludov. Denne sa z nich na nás sypú prívaly nenávistných prejavov, agresie, verbálne útoky samozvaných odborníkov a názorové prúdy, ženúce národ do náruče populistov. Ideálnejšie prostredie na ovplyvňovanie verejnej mienky zvonka si ťažko predstaviť.

„Netrúfam si povedať, či je psychologická vojna lacná, rozhodne je však mimoriadne účinná,“ pokračuje Bednář. „Stojí hlavne na princípe - donekonečna opakovaná lož sa stáva pravdou. A takisto na zahltení informačného priestoru množstvom rozporuplných tvrdení, aby ich prijímatelia stratili niť a vo výsledku nevedeli, čo si vlastne myslieť. Ich pôvodcovia na seba nabalia užitočných idiotov i zmanipulovaný dav, ktorí dezinformácie či úplné výmysly šíria ďalej cez svoje okruhy. Stane sa z toho nezadržateľná snehová guľa, ktorá je veľmi nebezpečná.“
Techniky sú v súčasnosti omnoho sofistikovanejšie a ťažšie čitateľné ako v minulosti. Rusom už nejde o otvorenú propagáciu svojich záujmov či ideológie. Dokonca v rámci informačného chaosu sami sebe odporujú. Pokojne sa priklonia na stranu všemožných aktivistov, menšinových politikov, budú brojiť proti očkovaniu, ale aj „hujerovať“ zaň, podporovať nacionalizmus, fašizmus, postavia sa na stranu extrémistickej ľavice i pravice, pustia sa do rozoberania pracovnoprávnych vzťahov, systému odmeňovania, kritiky nášho právneho systému či skorumpovanosti súdnej moci. Podstatné je vyvolávanie zloby, hnevu, rozporov. Oslabiť vieru v oficiálne zdroje, lojalitu voči elitám, demoralizovať „nepriateľa“ a relativizovať realitu. S rozhádaným súperom sa potom bojuje omnoho ľahšie.

„Ako hovoril Bezmenov, Rusi nemusia útočiť konvenčnými zbraňami, rozvrátia krajiny záujmu zvnútra,“ vysvetľuje náš počítačový expert. „Ich práca vedie k tomu, že vznikajú masy, ktoré už neveria ničomu a nikomu. Potom ponúknu seba ako spásu. Propagandu sa učili robiť desiatky rokov, preto to majú aj u nás relatívne jednoduché.“
Popri dezinformačných stránkach nemožno podľa neho ignorovať ani trolling, pretože rovnako dokáže narobiť veľké škody. „Rusi dávno pochopili, aká lacná, no účinná zbraň je napríklad Facebook, a obrátili ho proti nám všetkým.

Hybridná vojna je konflikt vedený pomocou vojenských a nevojenských prostriedkov. Patria sem psychologické techniky, propaganda, ekonomický tlak či sankcie, kriminálne, záškodnícke aj teroristické akcie. Mieria na všetky zložky štátu. Okrem ozbrojených síl na ekonomiku, samosprávy, politické štruktúry, na celú spoločnosť a často nie je možné jasne určiť, kto za útokmi stojí. Rôzne jej formy sa vyskytovali už v dávnej minulosti, ale s príchodom internetu nadobudla celkom nové rozmery.
„Dovolím si ironicky tvrdiť, že ešte budeme radi spomínať na starú dobrú studenú vojnu,“ uviedol pred pár rokmi pre Natoaktual bývalý eurokomisár a veľvyslanec pri NATO Štefan Füle. „Hybridná vojna - alebo skôr hybridný mier - je totiž oveľa horšia.“ Podľa neho Kremeľ túto stratégiu neustále zdokonaľuje. Dnes už to nie je ten klasický čierno-biely a kŕčovitý nátlak, ale efektívna, spochybňujúca a mobilizujúca lavína. Pomaly, plazivo vedie ľudí k tomu, aby sa sami rozhodli konať podľa prianí útočníkov, dokonca bez toho, aby si to vôbec uvedomili.
Spisovateľ, účastník misií v Kosove a Afganistane generál Karel Řehka, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje, v rozhovore pre iRozhlas upozorňuje: „V prípade informačnej vojny bude množstvo ľudí tvrdiť, že sa vlastne nič nedeje. Ťažko sa totiž definuje, kedy ide len o prirodzené súperenie a kedy prerastie do aktu nepriateľstva. Navyše sa útoky v kybernetickom priestore veľmi ťažko dokazujú.“

Ako je možné, že to tak dobre funguje? Možné príčiny analyzovali odborníci americkej armády. Z ich záverov vyplýva, že na to, aby bola psychologická súčasť hybridnej vojny efektívna, musia v napádanej krajine panovať vhodné podmienky. Ideálny je roztrieštený, zle riadený štát, so silne polarizovanou spoločnosťou, ktorá bojuje s ekonomickými problémami, dlhodobou frustráciou obyvateľov. Vhodné je, keď v ňom bujnie akýkoľvek extrémizmus, nacionalizmus, korupcia či klientelizmus. To už však nehovoríme len o Ukrajine...
Mnoho aspektov psychologickej vojny sa prejavuje aj na Slovensku. Aj tu dezinformátorom prvá fáza bývalého sovietskeho plánu prechádza bez vážnejších prekážok. Nakoniec, väčšinu podmienok na to, aby virtuálnym agresorom priniesla ovocie, „úspešne“ spĺňame. Štát je riadený katastrofálne, inštitúcie skôr nefungujú, ako fungujú, spoločnosť je rozdelená viac než kedykoľvek v minulosti a volanie po zvrhnutí vlády, zmene systému či vystúpení z obranných štruktúr je čoraz intenzívnejšie. Trollovia sa ani veľmi nemusia snažiť. Stačí im z času na čas priliať olej do ohňa, rozprúdiť debatu, kde si ľahko aj bežný nespokojný občan vyslúži prívlastok ruského agenta. A potom už len spokojne sledovať, ako sa našinci žerú medzi sebou.

[pjaro77]

https://www.ta3.com/clanok/1015073/umel ... ch-videach
Ako uvádza The Washington Post, animácia jedného takéhoto videa stojí približne 30 dolárov, ďalších 30 si tvorcovia účtujú za syntetický hlas. Materiály sa rýchlo šíria cez platformu Telegram a štátom podporovanú sociálnu sieť VKontakte. Umelá inteligencia pritom vychádza z dostupných fotografií či krátkych záznamov, z ktorých následne vytvára realistické pohyby a hlasy pripomínajúce zosnulých.
Podľa denníka tieto videá využíva Kremeľ a jeho priaznivci na posväcovanie vojenskej agresie. Namiesto smútku tak šíria kult obety a vykresľujú vojnu ako spravodlivú. Technológia nahrádza skutočný zármutok umelým pocitom uzavretia a zároveň potláča otázky o zodpovednosti za tisíce mŕtvych vojakov. „Toto nie je spomienka – je to indoktrinácia,“ povedal pre denník výskumník digitálnej kultúry. „Režim zneužíva mŕtvych, aby si udržal poslušnosť živých.“
Rodinám, ktoré sa nikdy nedočkajú tiel svojich blízkych, tak propaganda ponúka falošné digitálne napodobeniny – náhradu za pravdu. Manipuláciou emócií ruský režim premieňa tragédiu na nástroj propagandy, čím rozmazáva hranicu medzi smútkom a mýtom, dodáva The Washington Post.
Tisíce účtov riadených umelou inteligenciou
United24 Media pripomína, že už skôr výskumníci odhalili tisíce účtov na Telegrame riadených umelou inteligenciou, ktoré zaplavovali miestne kanály na okupovaných územiach Ukrajiny koordinovanou prokremeľskou propagandou. Cieľom bolo vytvoriť dojem širokej podpory Ruska.


https://is.muni.cz/th/noo9o/Umela_intel ... agandy.pdf

[Rase]

Tady je to video z odkazu:

[pjaro77]

Je to primitívne ale na ľudí , za ktorých myslia emócie to zaberá.

[Koba]

Propaganda z Kremlu jede naplno. Rusové, zachraňte nás, požadují na falešných videích Ukrajinci
Ruská propaganda masivně šíří na sociálních sítích, zvláště na TikToku, falešná videa, na kterých demonstrují Ukrajinci a volají po tom, aby jim Rusko přišlo na pomoc. Jde o cílenou falešnou propagandu vytvořenou ze starých záběrů, napsalo Centrum pro boj s dezinformacemi při Radě národní bezpečnosti a obrany.

Jak analytici centra zjistili, ruští propagandisté pro tyto padělky využívají záznamy skutečných protestů, které se ale na Ukrajině konaly v různých letech. Některé záběry pocházejí dokonce z doby před více než deseti lety. K těmto starým záběrům je pak domontován nový zvuk, na kterém jsou slyšet volání po „ruské pomoci“.

https://www.forum24.cz/propaganda-z-kre ... -ukrajinci

[pjaro77]

Vidíme propagandu na vedeckej úrovni, proti ktorej je spústa ľudí bezbranná.

[danny1691]

Ona je propaganda stejně blbá jako její uživatelé
Za Moskvou je jen bída, vodka a medvědi? I když by to tak mohlo někdy z debaty v Česku vypadat, ruské regiony paradoxně i přes astronomické náklady na válku vzkvétají. Otevírají se nové parky, sportovní kluby, nábřeží a válku připomínají hlavně plakáty pobízející ke vstupu do armády. I ty se ale omezují hlavně na místa, kde žijí chudší lidé.

O tom, jak dnes vypadají ruské regiony a proč se Rusko rozvíjí častěji v době dobyvačné války, než v době míru, se baví Vojtěch Boháč, Eva Čeplová a Lucie Sulovská v novém díle redakčního podcastu Krize!
https://youtu.be/hSObMXH5U5E?si=rZYVnOXmMaOHCWZK