Kolonizácia Afriky.

Moderátoři: Pátrač, kacermiroslav, Bleu

Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od Stuka »

Kolonizácia Afriky.

Obrázek

Úvod.
Afrika sa v priebehu stáročí len pomaly dostávala do pozornosti európskych mocností. Najprv jej ostrovy a pobrežie, kde sa zakladali obchodné stanice a prebiehal čulý obchod s miestnym obyvateľstvom. Neskôr kolonizácia Ameriky podnietila dovoz čiernych otrokov z Afriky. Tento obchod dosiahol najväčší rozmach v 18.storočí. Z dôvodu priemyselnej revolúcie v Európe sa otroctvo ukazovalo menej hospodárne ako odmeňovanie za prácu, bolo teda postupne zrušené. So šírením západnej kultúry v Afrike sa zároveň šírilo prostredníctvom misionárov aj kresťanstvo a začína sa podrobnejší prieskum jej vnútrozemia.

I. časť. Civilizácia útočí.

Expanzia európskeho imperializmu do Afriky prebieha v 19.storočí a je motivovaná faktormi ekonomickými, politickými a sociálnymi. Európski kapitalisti potrebovali zdroje surovín, hľadali nové trhy na odbyt svojho tovaru, lacné pracovné sily a nové možnosti ako ziskovo investovať. Ekonomické faktory teda boli prvou najdôležitejšiu hybnou silou novodobej kolonizácie Afriky. Nie menej významné boli aj politické faktory, kedy európske mocnosti Británia, Francúzsko, Belgicko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a Portugalsko súperili o moc v rámci vnútroeurópskej politiky. Obsadenie čo najviac území po celom svete vrátane Afriky, pomáhalo ekonomickému a politickému rastu krajiny a tým sa zvyšoval jej vplyv a medzinárodná prestíž. Ani sociálny faktor expanzie do Afriky nie je zanedbateľný. Dôsledkom industrializácie sa v Európe objavuje nezamestnanosť, chudoba, bezdomovci, preľudnenie miest. Jedným zo spôsobov ako tento problém vyriešiť, bol vývoz nadmernej alebo nežiaducej európskej populácie do kolónií.

Nastáva doslova ruvačka o Afriku. Ťahanice o Afriku nabrali takú intenzitu, že to viedlo k obavám, že dôjde k ozbrojeným konfliktom alebo vojne. Aby sa tomu zabránilo, nemecký kancelár Otto von Bismarck zvolal diplomatický summit európskych mocností, samozrejme bez afrického zastúpenia.

Osud Afriky bol spečatený na prelome rokov 1884-1885 na konferencii v Berlíne, kedy sa európske veľmoci dohodli na regulácii expanzie do Afriky a vytvorili pravidlá pre rozdelenie si jej územia, pričom pero európskej rozpínavosti ohraničilo priamkami územia bez akéhokoľvek ohľadu na väzby a vzťahy kmeňov. Rozdelilo rodiny a spriatelené kmene a pospájalo znepriatelené. Urýchlene nastal zhon v čo najkratšom čase podpísať kontroverzné zmluvy s miestnymi vládcami. Podpísanie takejto zmluvy pre Európanov znamenalo, že africkí vodcovia uznávajú zvrchovanú suverenitu cudzieho štátu. Afričania ale ponímali zmluvy len ako diplomatické a obchodné na báze priateľstva. Po zistení, že boli oklamaní a prišli o moc vo svojich krajinách a taktiež, že sú obchádzaní v obchodných záležitostiach, začínajú organizovať vojenský odpor proti cudzej nadvláde. Afričania sa buď otvorene organizovane búrili alebo viedli partizánsku vojnu. Napokon zväčša prehrali a rozsiahle oblasti Afriky zabrali Británia a Francúzsko. V menšej miere Taliansko, Belgicko a Nemecko. Španielsku a Portugalsku ostali niektoré jej pobrežné časti. Koncom 19.storočia ostalo v Afrike iba niekoľko nezávislých štátov, ktoré skoro všetky v priebehu nasledujúcich rokov tiež podľahli európskej invázii.

Obrázek

Koloniálne správne systémy, založené a udržiavané vojenskou silou, bez súhlasu tých, ktorým vládli, sa líšili vzhľadom na vnútroštátne tradície jednotlivých európskych impérií a aj vzhľadom na politické podmienky v rôznych teritóriách, ktoré si impériá podmanili. Francúzi napr. preferovali priamu správu kolónií, tj. francúzski úradníci riadili všetky záležitosti kolónie a nezapájali do správy miestnych afrických vládcov a ich vlády. V praxi sa ale spoliehali na tých afrických vládcov, ktorí správu Francúzov podporovali, ale na rozdiel od Britov do každej ich miestnej záležitosti aj tak zasahovali. Dôležitým rysom francúzskej kolonizácie bolo, že Francúzi sa hrdili, že vyvádzajú domorodcov zo zaostalosti a robia z nich nových civilizovaných ľudí. Výsledkom bolo, že každého chceli pretransformovať na Francúza, aby prijal aspekty francúzskej kultúry, zabudol na svoje a hovoril po francúzsky. Poddaní v kolóniách sa mali asimilovať. Z tohto dôvodu Francúzi podporovali zmiešané manželstvá. Niekdajšie obete kolonializmu postupne Francúzi premenili na občanov, ktorí mali právo voliť a počas vojenskej služby nosiť zbraň. Takto znela propaganda. V skutočnosti iba málo Afričanov získalo občianstvo s rovnakými právami ako francúzski kolonialisti, pretože základnou podmienkou pre udelenie francúzskeho občianstva bola dokonalá znalosť francúzštiny. Avšak Francúzi neposkytli dostatočný vzdelávací systém, aby sa táto podmienka dala splniť. Zväčša teda Afričania ostali pre Francúzov predmetom bez práv, určení len na prácu. Z Francúzska (týka sa to ale aj iných impérií) ako koloniálni úradníci spočiatku prichádzali osoby kompromitované, neschopné zarobiť si inak na živobitie alebo bývalí kriminálnici. Mnohí z nich sa preslávili krutosťou voči domorodcom a väčšinou zastávali názor, že ich nároky sú oprávnené vzhľadom k všeobecne rozšírenému názoru, že biela rasa je nadradená všetkým ostatným a je nositeľom civilizácie. Domorodci boli prísne trestaní aj za priestupky, ktoré sa vo Francúzsku nepokladali za porušenie zákona a voči ktorým sa nemohli odvolať. Bez riadneho súdneho procesu mohli byť odsúdení na roky nútených prác. Daňový systém bol voči domorodcom nastavený tak, že pre robotníka na kaučukovej plantáži vo Francúzskom Kongu sa daň rovnala sto dňom práce za rok. Ak v dedinách meškali s poplatkami, vybrané osoby museli na nútené práce, aby odpracovali daň. Takýmto spôsobom sa v krajinách budovali cesty, železnice.

Nepriamu správu svojich kolónií preferovala Británia, (ale nevyhýbala sa ani priamej správe) , ktorá sa snažila miestnych vládcov začleniť do správy kolónií, zväčša z pragmatického dôvodu. Tam, kde našla fungujúci a funkčný domorodý administratívny systém, využila ho a tým pádom ušetrila. Aj tak sa ale africkí vodcovia museli zodpovedať britským úradníkom. Tým bol systém do určitej miery znefunkčnený, pretože naviazanosť vodcov na ich ľudí sa prerušila. Teraz boli naviazaní na svojich koloniálnych pánov a buď sa nechali za výhody nimi manipulovať, alebo sa odtrhli z reťaze a stali sa tyranmi a utláčateľmi, keďže zodpovednosť v konečnom dôsledku niesli Briti. Okrem toho, britské úrady urobili medzi niektorými etnickými domácimi skupinami veľa zla, pretože ak jednu podporili, ostatným sa to nepáčilo a dochádzalo ku konfliktom. Taktiež sa Briti dopustili chýb, ak v oblastiach, kde spoločenstvá domorodcov dlhodobo fungovali bez centrálneho riadenia, trvali na tom, aby si zvolili svojho vodcu, čím narušili pôvodný bezproblémový chod spoločnosti a objavili sa nepokoje a vzbury.

Ostatné európske mocnosti využili na správu svojich kolónií rozličné administratívne systémy tiež s cieľom uľahčiť si kontrolu a maximálne krajinu hospodársky vyžmýkať.

Vcelku ale platí, že nech už správy kolónií boli hocijaké, európske mocnosti museli svoju agresívnu politiku riadiť bez efektivity legálnych normálnych vlád. Zásadné zákony preniesli zo svojich domovských štátov a aplikovali ich bez ohľadu na rozdielnosť a potreby africkej spoločnosti. Aj tým hlboko pozmenili tvár Afriky.

II. časť. Choroby

Môže sa zdať podivné, že Afrika bola tak dlho pomimo záujmu Európy. Vzhľadom na dostupnosť bola predsa priamo pri ruke. Lenže zo severu bolo potrebné prekonať Saharu a z východnejšej časti preraziť cez silné arabské a osmanské spoločenstvá. Taktiež aj ostatné pobrežia Afriky neboli všetky ľahko po mori dostupné, vzhľadom na ich prípadnú neprístupnosť. Ďalším faktorom, ktorý Európu odrádzal od výbojov do Afriky bola jej veľká zaľudnenosť. Na celom kontinente boli mnohé dobre fungujúce spoločenstvá - ríše a kráľovstvá, nie celkom odrezané od okolitého sveta. Najmä Arabi priniesli do určitých častí Afriky svoju kultúru a technológiu, takže jej obyvatelia by sa Európanmi nedali tak ľahko ovládať a zastrašiť, ako v iných častiach sveta. Európania si museli počkať na čas, kedy sa čierny kontinent stane oslabeným z dôvodu úpadku tamojších spoločenstiev, ku ktorému značne dopomohli misionári, o ktorých pohovorím neskôr. Taktiež si museli počkať na čas, kedy európska veda prinesie také poznatky, že budú môcť prekonať snáď najvýznamnejšiu prekážku na dobytie Afriky, a tým boli choroby. Domáce obyvateľstvo bolo vcelku ako tak aklimatizované, ale belosi umierali vo veľkom.

Európske koloniálne ambície v Afrike teda hatila vysoká úmrtnosť na tropické choroby - žltá zimnica, malária, lepra, dyzentéria (čiže úplavica) a iné. Bolo potrebné tieto choroby udržať na uzde alebo úplne zlikvidovať. Výskum sa ale nedal robiť v európskych laboratóriách, i keď si skoro každá z imperiálnych mocností zriadila ústav tropických chorôb aj vo svojej domovskej krajine. V odľahlých (nielen) afrických kolóniách sa zriaďovali laboratóriá a nemocnice, kde pracovali priekopníci bakteriológie, ktorí riskovali životy, často cestovali a vykonávali pokusy.

Francúzsky lekár Charles L. A. Laveran (1845-1922)
Obrázek

- v roku 1878 odišiel do Alžírska a venuje sa pátraniu po pôvodcovi malárie. 6.novembra 1880 v krvi nakazeného pacienta uvidel pod mikroskopom pohyblivé nitkovité telieska. Bola to šťastná náhoda ale aj výsledok dlhodobého výskumu a trpezlivosti, pretože tieto nitky je možné vidieť len v určitej krátkej fáze životného cyklu parazitického prvoka zv. Plasmodium, ktorý maláriu spôsobuje. Laveran počas nasledujúcich rokov hľadá všade prenášača - vo vode, vo vzduchu, v bahne. Nenachádza nič a tak správne usudzuje, že parazit sa prenáša komármi hojnými v daných oblastiach, kde sa malária vyskytuje. V roku 1883 síce z Alžírska odchádza definitívne, ale naďalej sa vo Francúzsku venuje výskumu tropických chorôb spôsobených patogénnymi prvokmi. Od roku 1900 študuje spavú nemoc a objavuje jej pôvodcu - parazitického prvoka zv. Trypanosama brucei.

Ďalším významným bádateľom bol nemecký bakteriológ Robert Koch (1843-1910),
Obrázek

ktorý ako prvý dokázal, že Bacillus anthracis je pôvodcom antraxu (1876). Ako prvý tiež popísal Mycobacterium tuberculosis - baktériu, ktorá spôsobuje väčšinu prípadov tuberkulózy (1882). O rok neskôr objavil pôvodcu cholery - patogénnu baktériu Vibrio cholerae. Koch veľa cestoval aj po Afrike a skúmal ďalšie nebezpečné choroby ako spavú nemoc, lepru a maláriu.

Alexandre Yersin (1863-1943)
Obrázek

- bol švajčiarsky bakteriológ s francúzskymi koreňmi, ktorý neskôr už študuje a aj pracuje vo Francúzsku. Hojne cestuje po Francúzskej Indočíne a juhovýchodnej Ázii. V roku 1894 je vyslaný francúzskou vládou do Hongkongu, aby sa venoval výskumu epidémie pľúcneho moru. Tu objavuje pôvodcu moru baktériu zv. Yersinia pestis. Skoro súčasne (údajne pár dní pred Yersinom) urobil rovnaký objav v Hongkongu aj japonský bakteriológ Kitasato Shibasaburo. Spor o prvenstvo bol napokon vyriešený tak, že sa u objavu uvádzajú obidve mená. Yersin je známy aj tým, že sa v Indočíne stal priekopníkom v pestovaní kaučukovníka dovezeného z Brazílie a snažil sa tu aj o aklimatizáciu chinínovníka, ktorý kedysi doviezli z Ánd Španieli a z ktorého sa dá získať účinný liek na prevenciu a liečbu malárie. Yersin sa pokúšal proti moru vyvinúť aj sérum, ale nemalo uspokojivé výsledky.

Priam neohrozeným bádateľom bol ruský bakteriológ Waldemar Haffkine (1860-1930),
Obrázek

ktorému bolo umožnené emigrovať do Švajčiarska a potom od roku 1889 pracuje v Pasteurovom inštitúte v Paríži. Haffkin sa tiež najprv zaoberá prvokmi, ale neskôr sa zameriava na baktérie a na vývoj vakcíny proti cholere. Napokon získa oslabenú formu baktérie, tým že ju vystavil horúcemu vzduchu. Vakcínu skúša na zvieratách a zisťuje, že je účinná. Potom ju skúša aj na sebe. V roku 1893 sa sťahuje do Indie, kde cholera najviac zúri a zdravotníci očkujú asi 25.000 dobrovoľníkov, z ktorých väčšina prežila. Po tom, čo sa Haffkine nakazil maláriou, vrátil sa späť do Francúzska. Neskôr sa obetavo vracia do Indie a riadi očkovanie ďalších nakazených. Keď roku 1896 indické mesto Bombaj zasiahol mor, Haffkin je vládou požiadaný o pomoc. Po troch- štyroch mesiacoch práce, Haffkin získava vakcínu z mŕtvych baktérií. Látka sa najprv testuje na väzňoch - dobrovoľníkoch a potom už okamžite aj v teréne asi na 8.000 pacientov. Haffkin za to získal uznanie od významných občanov Bombaj, ale lekárska komunita vo svete bola naďalej celkove voči očkovaniu skeptická. Očkovanie si iba pomaly získavalo všeobecnú podporu. Aj sám Haffkin musel roku 1902 čeliť tomu, že 19 ľudí z jeho očkovacieho programu proti moru náhle zomreli na tetanus. Až neskôr sa zistilo, že na vine nebola očkovacia látka, ale že jej podanie bolo v týchto prípadoch kontaminované.

Felix d´ Herelle (1873-1949)
Obrázek

bol kanadský mikrobiológ, ktorý sa ako bakteriológ v Guatemale venoval výskumu žltej zimnice a malárii. Pobýval však počas života v rôznych krajinách - v Mexiku, v Argentíne, v Egypte, Indii a dokonca aj v ZSSR, kde bol vítaný za svoje objavy ako hrdina a stretol sa aj so samotným Stalinom. D´Herelle bol objaviteľ bakteriofágov - tj. vírusov, ktoré infikujú baktérie. Od roku 1917 sa bakteriofágy začali používať ako vcelku účinné činidlá v liečbe rôznych bakteriálnych infekcií ako dyzentéria, cholera a iné. Fágová terapia však nebola všeliekom a ukázalo sa, že jednotlivé fágy musia byť vysoko špecifické pre daný patogén. Nahradili ich napokon účinnejšie a spoľahlivejšie antibiotiká.

Tu doplním krátku zaujímavosť: Cez druhú svetovú vojnu bola penicilínom prednostne zásobovaná armáda. Po vojne sa zázračný liek pustil pre širokú verejnosť a fágová terapia upadala do zabudnutia. Týkalo sa to ale len západnej Európy a Spojených Štátoch, kde antibiotiká už boli bežne dostupné. Nie ale vo východnej Európe a v ZSSR. Tu výskum fágovej terapie ešte stále prebiehal. Najviac štúdií a vedeckých prác produkoval aj po vojne vedecký ústav v Tbilisi (Gruzínsko). Práve tento ústav D´Herelle navštívil viackrát - prvýkrát v roku 1934, kedy prišiel na pozvanie zakladateľa ústavu - riaditeľa Dr. Georga Eliavu, s ktorým sa zoznámil pri jeho pobyte v Pasteurovom inštitúte v Paríži a nadchol ho výskumom pre bakteriofágy. D´Herelle pracoval so súhlasom Stalina v Tbilisi skoro rok a venoval mu aj jednu svoju knižku o výskume, ktorú tu napísal. Do Tbilisi sa vrátil (asi roku 1937) a chcel tu ostať natrvalo a začal si dokonca stavať dom. Ale Eliava sa údajne zamiloval do ženy, ktorú mal pod palcom aj Berija a jeho osud bol tým spečatený. Eliavu zatkli a odsúdili ako nepriateľa ľudu na trest smrti. D´Herella musel urýchlene z Gruzínska ujsť (alebo to stihol tesne pred tým) a už sa tam nikdy nevrátil. Jeho kniha bola v ZSSR okamžite zakázaná, ale výskum bakteriofágov pokračoval aj bez dvoch hlavných aktérov.

Tým by som krátky zoznam lekárov - objaviteľov ukončila, aj keď zďaleka neobsahuje všetky mená, ale na dokreslenie situácie, ktorej musel kolonializmus v Afrike (ale aj inde) čeliť, stačí.

Objavy, ktoré európski bádatelia urobili, pomohli kolónie udržať a rozšíriť. Domorodcom sa vnútili západné medicínske poznatky a lieky a zakazovalo sa šamanstvo. Francúzi rozšírili svoj vlastný zdravotný systém na celú Francúzsku západnú Afriku a zriadili bezplatnú zdravotnú službu pre domorodcov. V Senegale sa roku 1904 zaviedlo povinné očkovanie proti pravým kiahňam. Ničili sa močariny, kde sa rozmnožovali komáre a vďaka tomu sa potlačila malária. Nakazené domorodé obyvateľstvo sa izolovalo. Distribuoval sa bezplatne chinín. Vedecké poznatky teda priniesli prospech nielen belochom ale aj domorodcom. Opäť sa ale objavila aj odvrátená tvár tohto úspechu. Výskumné ústavy zriadené v Európe sa spočiatku viac zaoberali chorobami, ktoré zabíjali belochov - najmä maláriou a žltou zimnicou, než chorobami, ktoré zabíjali Afričanov - cholerou a spavou chorobou. Keďže peňazí a zdrojov veľa nebolo, do vzdialenejších dedín sa pomoc nedostávala. Liekov pre domorodcov ubúdalo alebo prichádzali s veľkým oneskorením. Kvôli ochrane zdravia belochov musela ustúpiť pôvodná myšlienka Francúzov o asimilácii domorodcov. Afričania, ktorí mali byť podľa zaužívaného tvrdenia nositeľmi infekčných chorôb, museli byť oddelení. Oddelene bývali a ich vzdelávanie sa obmedzilo a pokiaľ sa u nich objavila epidémia, koloniálne úrady tvrdo zasiahli. Keď Senegal zasiahol čierny mor, francúzske úrady domovy nakazených spálili, obyvateľov násilne presťahovali a držali v karanténe pod ozbrojenou strážou. Mŕtvych nenechali pochovať podľa tamojších zvykov, ale nahádzali ich do jamy a zasypali vápnom. Vzbury domorodcov nenechali na seba dlho čakať, ale boli potlačené.

III. časť. Kultúrna arogancia, rasizmus a eugenika.

Predohrou ku kolonializmu v Afrike boli teórie, ktoré Európa všeobecne kladne prijímala a ktorými odôvodňovala dobývanie a správu kolónií. Tieto teórie sa vytvorili na základe pseudovedeckého rasizmu a kultúrnej arogancie. Kresťanská Európa zrušila obchod s otrokmi a cítila morálnu prevahu nad pohanmi Afriky. Tento pocit ešte posilňovala rasová nadradenosť, kde beloch je na vrchole rebríčka a černoch úplne dole. Beloch bol predstavovaný ako morálny obor, ktorý do tmárskej Afriky prináša európsku kultúru, náboženstvo a filozofiu. Samozrejme iba do určitej miery, pretože černoch vo svojej podstate nie je schopný dosiahnuť úplnú premenu a pretransformovať sa do normálnej ľudskej bytosti. Tým pádom ani nie je schopný riadiť svoje záležitosti, nemá dôstojnosť, chýba mu kreativita a nezaslúži si rešpekt od civilizovaných ľudí. Iba beloch vie všetko najlepšie a čo je domorodé, to nie je podstatné. Černoch teda nemôže súťažiť s belochom. V súlade s týmito názormi boli Afričania deptaní v oblasti ich sebavedomia a tvorivosti. Výskum rasy a polemiky o rozdielnosti rás sa stal v európskych kruhoch veľmi populárny. Biela rasa bola aj z vedeckého hľadiska očividne nadradená a rozhodne najhodnotnejšia a bolo ju treba chrániť. Britský vedec Francis Galton roku 1883 zakladá novú vedu - eugeniku - ktorá sa zaoberá tým, ako pomocou genetiky zlepšiť kvalitu rasy. Prostriedkom k dosiahnutiu tohto cieľa mala byť sterilizácia mentálne a telesne postihnutých ľudí. Prvý zákon o sterilizácii menejcenných a asociálnych ľudí bol vydaný v Spojených štátoch roku 1907.

Uskutočňuje sa rasový a biologický výskum. V Afrike sa domorodci merajú od hlavy po päty, skúmajú sa ich tváre, lebky mŕtvol alebo ich mumifikované hlavy sa posielajú do ústavov v Európe. V Nemecku prichádzajú k záveru, že Židia a černosi sú vzhľadom k vylepšeniu ľudského genofondu nekvalitnou rasou a nordická rasa je tá najlepšia. Rasová hygiena čiže kontrola populácie, aby sa zaistilo prežitie tých najlepších rasových vlastností, je nadšene prijímaná aj v Británii, ktorá bola zásadne proti miešaniu rás, aby tým vyššia rasa nestratila svoje kvality. Eugenika sa ukazovala ako možné východisko v boji proti chorobám - s cieľom vyšľachtiť odolného človeka. Filozofovia zasa rozvíjali teórie, že môže pomôcť pri obrodení civilizácie v Európe a vyrieši jej neduhy.

Židovský typ.
Obrázek

IV. časť. Misionári.

Traduje sa, že misionári priniesli do Afriky iba to dobré. Popri šírení viery zároveň aj vzdelávali, stavali školy, nemocnice, starali sa o chorých, očkovali ich. Lenže aj misionári prišli do Afriky v prvom rade s vedomím, že všetko európske je lepšie než africké. Afričanov vnímali ako necivilizovaných, barbarských, lenivých a rasovo menejcenných. Keď sa do Afriky nahrnuli európske impériá, niektorí misionári im dobre poslúžili a stali sa dôležitým koloniálnym nástrojom pre koloniálnu vládu. Získali si už v mnohých prípadoch dôveru miestnych a pomohli svojej vláde si ich podrobiť. Doslova im pripravili živnú pôdu a neskôr zametali cestičku. Kresťanskými princípmi ospravedlňovali akcie kolonialistov a oslabovali vzdorovitých domorodcov tým, že im vysvetľovali, že je správne, ak sa všetkého vzdajú a nebudú bojovať. Hlásali o pokore, odpúšťaní, raja po smrti a nastavení druhej tváre brutalite a útlaku.

Na druhú stranu - kolonializmus zasa poslúžil misionárom v ich horúčkovitom šírení misií na kontinente, ktorý bol do tej doby viac menej pre cirkev iba okrajový. A tak ruka v ruke kráčali misionári, obchodníci a koloniálna správa za spoločným cieľom - ako si čo najviac ukrojiť z afrického koláča v duchu hesla: pomôžeš ty mne, pomôžem ja tebe. Nič iné sa ani nedalo. Kolonializmus je vo svojej podstate v priamom rozpore s kresťanskými zásadami. Ide mu len o to, ako si podmaniť, kontrolovať a využiť cudzí národ a jeho zdroje a legálnymi prostriedkami to urobiť nemožno. Bolo dôležité, aby sa Afričania dobrovoľne vzdávali svojej slobody a kultúry a prijímali nevoľníctvo a nový životný štýl. Bol vítaný každý, kto im hovoril báchorky o tom, že je to v ich záujme. Ak aj prišli misionári do Afriky spočiatku s dobrým úmyslom šíriť vieru a civilizáciu a utužovať obchodné vzťahy, časom sa vedome alebo nevedome (radi alebo menej radi) stali nástrojom pre šírenie kolonizácie v najhrubšom slova zmysle.

Veď aj toľko oslavované vzdelávanie Afričanov, ktorým sa misionári hrdili, malo napokon pre domorodcov negatívne následky. Vzdelávalo sa iba natoľko, aby Afričania rozumeli a dohovorili sa cudzím jazykom a mohli vykonávať určité menej kvalifikované práce, ale vyššieho vzdelania sa im nedostávalo. To bolo vyhradené iba pre vybraných domorodcov napr. pre synov miestnych náčelníkov. Takisto aj učenie v remesle napokon poslúžilo koloniálnej správe, ktorá mohla využiť lacnú pracovnú silu domácich v továrni a nemusela voziť remeselníkov zo svojej krajiny. Misionári ale častejšie prevádzkovali poľnohospodárske školy, kde vzdelanie bolo obmedzené už z princípu, že domorodcov treba manuálnou prácou zamestnať, aby sa zabránilo nepokojom. V konečnom dôsledku bolo cieľom, aby domorodci držali hubu a krok a dreli do úmoru na ekonomiku vládnuceho impéria.

Vzdelávanie domorodcov malo ešte ďalšiu negatívnu stránku. Jedincom spôsobilo traumy a frustrácie zo straty kultúrnej identity a tradičné spoločenstvá oslabilo, podlomilo ich súdržnosť a fungovanie, keďže menilo ich zvyky, podkopávalo ich národnú hrdosť a vzbudzovalo pocit menejcennosti. Misionári verili, že prinášajú civilizáciu a že európska expanzia je odôvodnená, pretože Európania milostivo odovzdávajú svoju vynikajúcu kultúru nevedomým pohanom Afriky. O to usilovnejšie odrádzali miestnych od ich zvykov a tradičných postupov. Tešili sa, ak videli všade pobehovať malých čiernych anglosaských kresťanov, ktorí sa správne obliekali, správne jedli, správne hovorili. Niektorí misionári sa ale snažili naučiť sa domorodý jazyk a aj ho vyučovať. Ani tým veľa neposlúžili, keďže v konečnom dôsledku, mladý domorodec, ktorý nevedel úradný jazyk, mal všade zavreté dvere. Vyššieho vzdelania sa domorodcom nedostávalo aj z dôvodu, že misionári zistili, že najlepšie šíria evanjelium tí z nich, čo majú iba základné vzdelanie. Ak čierny vedel čítať Bibliu - to prakticky stačilo a misionári boli spokojní. Nemenej dôležitým faktorom pre poskytnutie nízkeho vzdelania domorodcom bol odveký súboj o duše - medzi katolíckymi a protestantskými misionármi. Išlo o počet získaných duší a nie, čo vedia. Výsledkom tohto snaženia bolo to, že v dedine, ktorá potrebovala iba jednu kvalitnú multi-školu, misionári založili škôl viac a súťažili o študentov na úkor výuky. Pravda sa ukázala v oblastiach, kde koloniálna politika toto súťaženie neumožňovala, keďže škôl tam potom skoro nebolo. Aj samotné vzdelávanie sa odlišovalo podľa kvality vyučujúceho a niekedy sa koloniálna vláda sťažovala, že absolventi škôl sú skoro analfabeti a tobôž nepoužiteľní do nižšej úrovne správy. Ale aj koloniálna vláda často priamo prispela k nízkej úrovni vzdelania, keď napr. nariadila, že domorodci môžu absolvovať školu iba do určitého stupňa alebo nemala o ich vzdelávanie záujem a nerobila žiadnu kontrolu nad inštitúciami, ktoré dotovala.

Celkove platí, že to dobré, čo misionári urobili, je zatienené zlom, ktoré vedome alebo nevedome v Afrike spáchali. Mali v podstate smolu. Ich príchod do Afriky bol zle načasovaný, keďže vo veľkej miere prišli ich organizované misie súbežne s koloniálnou správou a dobré úmysly museli ísť teda bokom. Misionári, ak nechceli byť v núdzi, museli často podporovať nečisté praktiky obchodníkov a ak chceli byť v bezpečí, museli poklonkovať koloniálnej správe.

Obrázek

V. časť. Čím sa "preslávili".

Británia.

Briti sa v Afrike preslávili tým, že založili ako prví v histórii koncentračné tábory v masovom meradle. V rokoch 1899-1902 prebiehali anglo-búrske vojny s cieľom zabrať dve republiky Búrov (potomkov európskych osadníkov) pre Britániu, aby sa dostala k zlatým búrskym baniam. Briti si mysleli, že bez problémov vyhrajú, ale narazili na tvrdý odpor, ktorý sa začal vliecť. Použili teda surové metódy ako vytrvalosť nepriateľa zlomiť. Farmy a osady Búrov vypálili, ich polia zničili a studne otrávili, aby zamedzili zásobovanie nepriateľských bojovníkov. Ich rodiny - ženy, deti, starých ľudí nahnali do koncentračných táborov, aby bojujúcich odrezali od podpory domácich. Británia uväznila asi 120.000 búrskych obyvateľov, zväčša ženy a deti. V priebehu 2 rokov zomrelo asi 4.000 žien, 22.000 detí mladších ako 16 rokov a 1.700 starých mužov následkom chorôb a hladu.

Búrske dieťa.
Obrázek

Pohľad na jeden z britských koncentračných táborov ( z celkového počtu asi 40) v Južnej Afrike. V každom stane bolo natlačených 10 až 20 ľudí. Viaceré z táborov boli postavené na nevhodných miestach, napr. v močarinách. Stany neposkytovali žiadnu ochranu proti nepriazni počasia a neboli v nich postele a matrace. Ľudia museli spať na vlhkej holej zemi. Z dôvodu preľudnenia a nehygienických podmienok sa šírili choroby. Zvyšok umieral na hlad. Ich jediným previnením bolo to, že stáli medzi Britániou a jej túžbou po ich zlate.

Obrázek

Nemecko.

Nemci sa v Afrike preslávili tým, že ako prví legitimizovali vyhladenie. Aj iné európske veľmoci a Spojené štáty síce používali genocídu ako účinnú metódu na dosiahnutie svojich cieľov, ale zastierali ju kde čím a otvorene ju nepriznávali.

Nemecká juhozápadná časť Afriky (teraz Namíbia) bolo jediným miestom, kde sa vo veľkom usídľovali nemeckí osadníci. Žilo tu pôvodne asi 80.000 Hererov, 20.000 Namov a ďalšie etnické skupiny. Keď v roku 1890 oblasť zasiahol dobytčí mor, domorodci sa zadĺžili u nemeckej správy a nestíhali dlh splácať. Nemci im pobrali dobytok - jediný zdroj ich obživy. Herero sa vzbúrili a vzbura prerástla na povstanie. Najväčší úder zasadili Herero, keď 12. januára 1904 pod vedením Samuela Mahareru podnikli výpady proti nemeckým základniam. Zabili každého nemeckého muža. Ušetrili len ženy, deti a misionárov. Zahynulo viac ako sto osadníkov. Guvernér Theodor von Leutwein nechcel genocídu domorodcov, aby neprišiel o pracovnú silu. Avšak Nemecko volalo po rozhodujúcom údere. Preto nemecký cisár Wilhelm II. povolal generála Adriana Dietricha Lothara von Trothu, aby nastolil poriadok. Trotha sa preslávil krutosťou už v Nemeckej východnej Afrike. Priviedol 14.000 armádu a proti chabo vyzbrojeným domorodcom postavil ľahké delostrelectvo a guľomety. 11.augusta 1904 vyhral kľúčovú bitku u Waterbergu a vyzval Herero, že sa musia vysťahovať, inak zomrú. Herero museli odísť do púšte, kde vo veľkom zomierali, pretože vodné zdroje strážili Nemci. Mali príkaz bez varovania zastreliť každého Herero, ktorý sa k vode priblíži, bez ohľadu na to, či ide o ženu alebo dieťa. Zvyšných Herero, ktorí sa vzbury nezúčastnili, boli najprv čistkami masakrovaní a potom nahnaní do táborov na nútené práce, kde za hrozných podmienok zomierali.

Namovia, ktorí Nemcom najprv proti povstaniu Herero pomáhali, sa nedočkali žiadnej vďaky. Po povstaní boli Nemcami odzbrojení a deportovaní. Vlastnú vojnu proti Nemcom zahájili 3.októbra 1904. Poučili sa z neúspechu Herero, vyhli sa priamemu stretu a viedli partizánsku vojnu. Vodca Namov - Witbooi sa obrátil listom na Leutweina, ktorý bol ochotný s domorodcami vyjednávať, ale bol odvolaný do Nemecka. Brutalite a drastickému spôsobu boja, ktorý viedol Trotha, sa oficiálne udelilo požehnanie z najvyšších kruhov. V decembri 1904 boli z príkazu nemeckého cisára vybudované tábory podľa vzoru britských búrskych táborov, najmä pre ženy a deti na zlomenie odporu bojujúcich. Boje sa vliekli až do apríla 1905, kedy Trotha vyzval ku kapitulácii s tým, že kto sa vzdá, dostane milosť. Nikto sa nevzdal a boje sporadicky prebiehali až do začiatku roka 1907. Po bojoch smeli na svojich pozemkoch ostať iba tie etnické skupiny, ktoré sa k odboju nepridali. Kmene Herero a Nama boli prakticky zlikvidované. Ak neboli zabití v boji alebo v čistkách, umierali vo veľkom v zajateckých a koncentračných táboroch. Prežili len tí, ktorí včas ušli mimo nemeckého dosahu alebo boli deportovaní.

Najznámejší nemecký koncentračný tábor bol na Žraločom ostrove neďaleko obce Lüderitzbucht. Podmienky tu boli veľmi kruté, úmrtnosť sa blížila k 80 percentám. Ľudia tu boli ponechaní, aby zomreli a vykonával sa tu rasový a biologický výskum.

Pred vzburou bolo Hererov asi 80.000, po nej ostalo len 15.000. Namaov bolo 20.000, ale pri sčítaní roku 1911 ich bola len polovica.

Adrian Dietrich Lothar von Trotha
Obrázek

Herero
Obrázek

Belgicko.

Belgičania sa v Afrike preslávili tým, že sa správali k domorodcom najhoršie zo všetkých. Ich kráľ Leopold II. (1835-1909) chcel rozsiahle územie v Afrike a najal si novinára a cestovateľa Henryho M. Stanleyho, ktorý pre neho objavil Kongo. Leopold II. sa stal súkromným vlastníkom Konga a bezohľadne využíval jeho surovinové a ľudské zdroje prostredníctvom armády. V priebehu jeho vyše 20 ročnej vlády krajinu totálne vydrancoval a zanechal po sebe asi 10 miliónov mŕtvol domorodcov (presný údaj o mŕtvych už nikto nezistí). Rok pred smrťou sa musel Konga vzdať v prospech belgickej vlády, keď správy o krutostiach a úmrtiach v Kongu vyvolali medzinárodný škandál.

Leopold II.

Obrázek

Francúzsko.

Francúzi sa v Afrike preslávili tým, že založili armádu, v ktorej bývalí africkí otroci vytvorili regulárnu pechotu (r.1857 Senegalskí strelci). V priebehu prvej svetovej vojny, ale boli černosi hnaní do prvej línie ako dobytok na bitúnok.

Francúzi sa v r.1917 dostali do zlej situácie a vyzeralo to, že vojnu prehrajú. Trpeli nedostatkom vojakov a potrebovali koloniálnu armádu doplniť. Ako riešenie sa núkala najmä Afrika. Domorodci z francúzskej Afriky však dobrovoľne narukovať za Francúzsko nechceli. Dostali teda ponuku: kto vstúpi do armády, dostane franc.občianstvo, vojnoví veteráni budú oslobodení od daní a dostanú slušný dôchodok. Tí, čo padnú pod paľbou, nepadnú ani ako bieli ani ako čierni. Padnú ako Francúzi.

Prísľub francúzskeho občianstva mal úspech. Počas vojny bojovalo v Európe 164.000 mužov z Franc. západnej Afriky a z Rovníkovej Afriky, čo bola podstatná časť z takmer pol miliónovej koloniálnej armády z celého francúzskeho impéria. Odvedencov skúmali podľa najnovších rasových teórií a prišli k záveru, že vzhľadom k tomu, že nemajú dostatočne vyvinutý nervový systém, budú africkí vojaci viac odolní proti strachu a menej pociťovať bolesť ako ich bieli kolegovia.

V apríli 1917 sa špeciálny koloniálny zbor, ako súčasť 6.armády generála Charlesa Mangina a 10.armády generála Denisa Duchèna ocitol na Chemin des Dames proti opevnenej 7.nemeckej armáde pod velením generála von Bohma. Francúzsky veliteľ - generál Robert Nivelle bol presvedčený, že sa mu na fronte podarí dlho očakávaný prielom. 16.apríla poslal Senegalčanov do prvej vlny útoku, aby ochránil životy Francúzov, ktorí postupovali za nimi a tým mali mať zaistené dobré pozície. Senegalčania padali ako muchy. Celkove vo vojne zahynul každý piaty západoafričan. Vo veľkom ich kosil aj zápal pľúc. Podľa francúzskych lekárov preto, lebo mali rasovú dispozíciu pre túto chorobu.

Obrázek

Záver.
Afrika bola a je ničená Európou. Nestačilo, že otroctvo narobilo veľa škody. Muselo dôjsť k priamemu rozdeleniu jej územia a k brutalite a útlaku za honbou po jej bohatstve. Z trosiek potom vyrástli ekonomicky a politicky slabé subjekty, ktoré si len namáhavo hľadali a hľadajú vlastnú identitu.

Či príchod civilizácie a jej výdobytkov aspoň v niečom zlepšil stav v Afrike je dodnes polemický. Jej kolonizácia sa ale uskutočňovala z pozície nadradenosti a rasizmu. Nie je teda nič čudné na tom, že nacistické Nemecko sa oprelo o tieto všeobecne tolerované základy a dotiahlo ich do definitívnej podoby.

Zdroje:
Ferguson N.: Civilizácia, Kalligram 2014
Ferro M.: Dějiny kolonizací, Lidové noviny 2007
http://www.sahistory.org.za/dated-event ... est-africa
http://nassmer.blogspot.sk/2013/06/konc ... zbach.html
http://exhibitions.nypl.org/africanaage ... frica.html
https://norkinvirology.wordpress.com/20 ... e-therapy/
http://www.gymberoun.cz/dokumenty/dud/2 ... k/BAO.html
https://en.wikipedia.org/wiki/Alexandre_Yersin
http://www.hafftka.com/bio/great-uncle.html
https://www.ockovacicentrum.cz/cz/zluta-zimnice
http://www.tropicke-nemoci.cz/spava-nemoc
http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/ ... n-bio.html
http://www.britishempire.co.uk/maproom/africa.htm
http://dejinyasoucasnost.cz/archiv/2005 ... a-witbooi/
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Franz Trubka
7. Major
7. Major
Příspěvky: 1815
Registrován: 14/10/2010, 04:16

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od Franz Trubka »

Stuko,ten clanek je vytahnuty z nejake ucebnice Marxismu-Leninismu?
Nelibi se mi,je strasne zjednoduseny a tendencni.
Omlouvam se,proste to tak vidim.
Proc je na titulnim snimku uplakany cernousek?
Nevypada ani nemocny,ani podvyziveny.
Ma to neco symbolizovat?
Naposledy upravil(a) Franz Trubka dne 27/4/2016, 18:51, celkem upraveno 1 x.
ObrázekObrázek

Pink Floyd-On The Turning Away
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od palo satko »

Europania nevstupili do "panenskej" Afriky. Väčšinu Afriky už pred Europanmi vykorisťovali moslimovia skoro vždy povodom Arabi. Ich obchod s otrokmi a surovinami bol omnoho desivejší než stavba železnice Angličanmi. Da sa povedat, že europsky kolonializmus odstranil väčšie zlo.
Obrázek
Uživatelský avatar
Rase
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 12968
Registrován: 11/2/2010, 16:02
Bydliště: Prostějov

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od Rase »

Vztahy mezi Araby a Afrikou by si taky zasloužily detailnější zpracování, v samostatném článku. Přeci jen zde (na Východním pobřeží) byl velice rozšířený obchod s otroky. Arabové otroky jen překupovali ve svých základnách na pobřeží, od kmenů, které konvertovaly k islámu. z jedněch se tedy stali lovci a z druhých lovené zboží, což sousedským vztahům taky moc nepomohlo. Navíc vzhledem k velikosti Afriky a různorodosti obyvatel, se ani nedalo mluvit o nějaké národní jednotě. Kmeny se mezi sebou nesnášely i před příchodem Evropanů a jediné co bránilo ovládnutí většího území bylo, že síly byly povětšinou vyrovnané. V průběhu času se ale vzmáhaly různé kmeny i ve vnitrozemí, které dokázaly vybudovat fungující království, která dokázala zabírat sousední území. Často tomu tak bylo, když "zbohatly" z obchodu s Araby (dostaly se ke zbraním, lepší taktice atd.) - kmeny často bojovaly o získání přístupu k jejich překladištím (pobřeží, nebo velké řeky). Viděl jsem kdysi seriál o velkých královstvích v Africe, a bylo to hodně zajímavé.

V podstatě si některé kmeny na pobřeží myslely, že Evropané jen vystřídají araby a nebudou se snažit zasahovat do vnitřního dění v královstvích. Z počátku tomu tak i bylo (i pro evropany lovili otroky místní lidé - kmeny). Ovládnout afriku se podařilo také až se získáním převahy ve vojenství (a zbraních), do té doby to nebylo dobře možné (Janované se o to raději ani nepokoušeli). Tedy krom nemocí, tak evropanům hrozila smrt i z rukou domorodců, což byla větší překážka, než ony nemoci

Hodně masivní silou, která se velice dravě rozhodla zabírat území okolních kmenů, byli Zuluové. Vojensky byli Zuluové sjednoceni počátkem 19. století králem Šakou (v Evropě přezdívaným Černý Napoleon). Měli své velké dobře vycvičené vojsko. Tahle armáda zabírala okolní kmeny a počínala si hodně nevybíravě, a kvůli jejich záboru museli své území opustit mnohé porobené kmeny. Reálně soupeřili s Búry a Brity o vládu nad Jihovýchodní Afrikou. Roku 1879 však Britové moc Zuluů zlomili. Pro nemálo kmen bylo velkou úlevou, když byli Zuluové poraženi, zpacifikováni a jejich hrozba eliminována.
Více třeba zde: https://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%A0aka

Eugeniku bych do toho moc netahal, ta by si taky zasloužila pořádný článek, protože takhle mi to přijde vytržené z kontextu a zdá že že eugenika měla jen za cíl vyhladit černochy a židy.
Zaprvé se nejednalo o jednotné hnutí a mělo určitý vývoj. Tohle je zbytečné zobecňování.

Jinak jako zajimavost, tak Afriku kolonizovali částečně i číňané, když se u jejich břehů údajně potopila jedna z jejich lodí - "flotily pokladů" (na cestě do Arábie)
Obrázek

"Účelem života není být šťastný. Účelem života je být užitečný, čestný a soucitný"
Uživatelský avatar
Polarfox
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 5849
Registrován: 5/11/2010, 21:01
Bydliště: Praha

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od Polarfox »

Stuka píše:Afrika bola a je ničená Európou. Nestačilo, že otroctvo narobilo veľa škody. Muselo dôjsť k priamemu rozdeleniu jej územia a k brutalite a útlaku za honbou po jej bohatstve. Z trosiek potom vyrástli ekonomicky a politicky slabé subjekty, ktoré si len namáhavo hľadali a hľadajú vlastnú identitu. Či príchod civilizácie a jej výdobytkov aspoň v niečom zlepšil stav v Afrike je dodnes polemický. Jej kolonizácia sa ale uskutočňovala z pozície nadradenosti a rasizmu.
Polemický je pouze potud, pokud tě žádné výdobytky civilizace jako jedno z měřítek nezajímají. Ekonomicky a politicky slabé subjekty v Africe nevyrostly protože Evropa, ale protože Afrika. Bez kolonialismu by ty subjekty a moderní státy, včetně drtivé většiny infrastruktury a základů ekonomiky, nevznikly a neměly by ani kam nazpět spadnout (poté, co se evropská správa v 50tých a 60tých letech zdekovala a ponechala místní na pospas vlastním schopnostem a řízení).

A bohužel silnější a vyspělejší/"vyspělejší" vždy vykořisťuje slabšího. A Afrika byla slabá, velice slabá. To že Afrika a vůbec většina tehdejšího světa podlehla evropské mašinérii, má svůj důvod. A i z tohoto důvodu je směšné se domnívat, že bez zásahů zvenčí by se africké komunity dokázaly natolik rozvinout, aby dnes představovaly ve světě důstojné mocenské/ekonomické/politické/kulturní partnery. Nedokáží to ani po technologickém/kulturním impulsu, který jim spolu s útlakem dal kolonialismus. Jakmile se střetnou dvě entity, tak silnější požírá slabší. Jediná možnost, jak ochránit slabší, je uměle ji zaštítit, což ji ale zároveň vytrhává z nějakého řádu věcí. Tenhle princip možná není vždy hezký a lidumilný (zvláště pokud člověk stojí na slabší straně), ale prostě to tak funguje.

A v neposlední řadě - je třeba si sundat ty růžové brejličky. Ani samotní Afričané nejsou nějaká neviňátka. Vyhlazování a mučení protivníka nejsou rozhodně koncepty, které by Afrika před příchodem cizinců neznala. Velice kruté praktiky a pohrdání lidským životem jakbysmet. Někdo může želet toho, jak okolní svět hrubě zasahuje do původní kultury a zpochybňovat dosažené výdobytky. Jenže ta původní kultura zahrnuje i spousty lahůdek typu pižlání ženských ňader/pohlavních orgánů, žena=bezprávná bytost (protože jsi sama žena, tak jsem uvedl tyto příklady, protože by tě mohly třeba zajímat) atd. atd.

Když se řekne A, musí se říci i B. Jak tu již bylo podotknuto, tento článek je velice tendenční. Tady nejde o to glorifikovat kolonialismus, ale nezavírat oči před jinými nepříjemnými skutečnostmi, které z ostře černobílého obrazu tvoří těžkou šeď.
ObrázekObrázekObrázek

U národa, u něhož je nejoblíbenějším historickým spisovatelem Vlastimil Vondruška, se nějakého historického prozření a sebereflexe dočkáme opravdu jen velice stěží. (Polarovo motto pro rok 2019)

“Without data, you're just another person with an opinion.” W. Edwards Deming

Brána do Mordoru: https://twitter.com/fbeyeee?lang=cs
Mirek58
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4794
Registrován: 31/7/2012, 19:15

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od Mirek58 »

Ekonomicky a politicky slabé subjekty v Africe nevyrostly protože Evropa, ale protože Afrika.
To je pravda, s tím se nedá polemizovat.
Afrika byla prostě vývojově jinde, přesněji na nižším stupni společenského vývoje.
Ovšem kolonialismus vývoji Afriky přinesl "velký skok" a to se dnes, myslím 20 stol., velice nevyplatilo.
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Martin Hessler
poručík
poručík
Příspěvky: 715
Registrován: 12/5/2009, 16:49
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od Martin Hessler »

Faktograficky velmi zajímavé, ale poněkud jednostranně pojaté... Omlouvám se za upřímnost, ale byl jsem k ní vychován. Nějak mi z toho čpí "kapitalistická rozpínavost", "vykořisťování ubohých černoušků" a vyvolávání pocitu, že jim jako potomci těch zlých kolonialistů něco dlužíme...
Pár povšechných poznámek:
V dobách koloniální nadvlády možná nebyla Afrika zemí zaslíbenou, ale byla hospodářsky a potravinově víceméně soběstačná - koloniální mocnosti tam exportovaly své průmyslové výrobky, což přispívalo k rozvoji hospodářství, a zároveň kolonie produkovaly tolik surovin a potravin, že je mohly ve velkém vyvážet. Koloniální správa rovněž bránila permanentním mezikmenovým válkám, které sužovaly černou Afriku od šerého dávnověku a vlastně nikdy úplně nevyhasly. Stoupla porodnost v přímé úměře k tomu, jak se zvětšovaly možnosti obživy domorodého obyvatelstva. Zvýšila se průměrná vzdělanost, i když nikterak závratně, ale přece jen: I nekvalifikovaní dělníci museli ovládat alespoň určité úkony související s jejich prací a co víc - měli se OD KOHO UČIT. Po rozpadu koloniálního systému se projevily jednak důsledky onoho necitlivého dělení území bez ohledu na etnické vazby, jednak prastarých mezikmenových sporů, nenávistí a kulturního barbarství, doutnajícího pod povrchem. Nicméně, ať už mezi sebou jednotlivé kmeny a etnika začaly znovu vést krvavé občanské války či nikoli, prakticky bez výjimky všude nastal hladomor, úpadek hospodářství a ochromení infrastruktury. Ubozí vykořisťovaní černoušci prostě najednou neměli bílé pány, aby je nahnali do rachoty a ukázali jim, co mají dělat. Navíc jim kdosi řekl, že teď je Afrika zase jenom a jenom jejich, jenže dohromady nikdo z nich netušil, co s tím počít. Tak zbaštili co kde bylo a když už nic nebylo, servali se o trosky potravinových zdrojů jako koně. Nic nefungovalo, nikdo se o nic nesnažil, všichni si jen vzájemně podřezávali krky a hrabali pod sebe. Skoro by se dalo říci, že domorodí Afričané projevili takovou kolosální neschopnost spravovat sami své záležitosti, že snad lepší argument hlasatelům "arogantní evropské rasové nadřazenosti" ani nemohli poskytnout... A když pak někdo z profesionálních humanistů přišel s nápadem, že Evropa bude posílat nebohým uplakaným černouškům jídlo, léky a ošacení zdarma (jako zlí kolonialisté jim to přece dlužíme, nebo ne?), nebozí černoušci rezignovali na jakoukoli snahu postarat se o sebe sami a začali ve velkém plodit další černoušky. Výsledek? Přečtěte si zprávy o tzv. migrantech, ve skutečnosti nájezdnících, kteří v důsledku přelidnění Afriky a pozastavení evropského přísunu papáníčka podnikají hromadný útok na Evropu, neboť slyšeli od Frau Merkel, že tady jim pečení holubi budou létat zdarma do úst...

Suma summarum, nebudu rozebírat etiku kolonialismu. Jako svobodymilovný tvor neschvaluji a nemohu schvalovat jakoukoli formu vnucené vlády. Nicméně z hlediska společenského a ekonomického koloniální velmoci vesměs přinesly Africe hospodářský rozkvět (uvědomme si, že před příchodem Evropanů žili domorodci v podstatě na kulturní úrovni doby kamenné, a dnes mnohde žijí opět - jen se namísto oštěpů a kyjů ohánějí kalašnikovy a RPG-čky) a držely ji jakžtakž na uzdě.

Doporučuji knihu F. Forsytha "Žoldáci" (Wardogs). Jedná se sice o fikci, avšak na velmi reálném základě a podloženou hlubokou znalostí problematiky postkoloniální Afriky.

Obdobná situace v malém nastala na jihu USA v letech 1864-66, po prohrané občanské válce. Armáda Unie "přinesla svobodu" černým otrokům (někteří z nich se ovšem záhy na plantáže vrátili, teď už jako zemědělští dělníci, protože jim tam celkem nic moc nechybělo). A ti pak v tlupách od nekolika jedinců do několika tisíc lidí táhli krajinou, neschopní se o sebe sami postarat, rabovali farmy, usedlosti i menší obce a vraždili "zlé bělochy" bez ohledu na věk, pohlaví či společenské postavení. Ostrakizované rasistické organizace (nejznámější je asi Ku-klux-Klan) vznikly původně jako ilegální domobrana za situace, kdy Konfederace kapitulovala, obyvatelstvu bylo zakládání domobrany zakázáno (Druhý dodatek americké ústavy tehdy na území Jihu dočasně neplatil) a armáda Unie se o bezpečnost civilního obyvatelstva nestarala. O jejich pozdější či dnešní podobě nebudu diskutovat, to je ovšem o něčem zcela jiném...
Naposledy upravil(a) Martin Hessler dne 26/4/2016, 12:49, celkem upraveno 1 x.
Neexistují žádné zoufalé situace. Existují pouze zoufalí lidé. /Heinz W. Guderian/
Uživatelský avatar
Rase
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 12968
Registrován: 11/2/2010, 16:02
Bydliště: Prostějov

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od Rase »

Afrika nebyla rozdělená ideálně, a některé kmeny tak byly rozděleny mezi víc států, ale když se podíváme na mapu Afriky podle jednotlivých etnik, od amerického antropologa George Murdocka (z konce 50.let), tak ideálně rozdělit snad ani nešla. Navíc je k tomu potřeba připočíst, že od počátků kolonizace některé kmeny zmizely, jiné se přesunuly (šli na lepší půdu, nebo byly vytlačeny), vznikaly nové atd. To by se musely hranice taky průběžně měnit.
zdroj:
https://peterslarson.com/2011/01/19/afr ... tribution/

Obrázek

Pokud tedy chtěla Afrika nějak fungovat, tak buď musela být násilně sjednocena pod jedno království (jako Čína), nebo se rozparcelovat do větších celků přirozeně (jako v Evropě), ale k tomu neměli ani ty velké království Afriky technologie, společenské zřízení (chyběl feudalismus). Měnu (zlato a střbro nešlo tak efektivně nahradit kousky látky, mušličkami atd.) a státní aparát, byť některé království dokázaly fungovat po nějaký čas (dost civilizovaně) - teď nemyslím Severní Afriku.
Tady jsou třeba jen jazykové skupiny:
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/ ... s_1996.jpg
Obrázek

"Účelem života není být šťastný. Účelem života je být užitečný, čestný a soucitný"
ringlett
praporčík
praporčík
Příspěvky: 308
Registrován: 6/3/2012, 19:41
Kontaktovat uživatele:

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od ringlett »

Martin Hessler píše:Navíc jim kdosi řekl, že teď je Afrika zase jenom a jenom jejich, jenže dohromady nikdo z nich netušil, co s tím počít. Tak zbaštili co kde bylo a když už nic nebylo, servali se o trosky potravinových zdrojů jako koně. Nic nefungovalo, nikdo se o nic nesnažil, všichni si jen vzájemně podřezávali krky a hrabali pod sebe. Skoro by se dalo říci, že domorodí Afričané projevili takovou kolosální neschopnost spravovat sami své záležitosti, že snad lepší argument hlasatelům "arogantní evropské rasové nadřazenosti" ani nemohli poskytnout... A když pak někdo z profesionálních humanistů přišel s nápadem, že Evropa bude posílat nebohým uplakaným černouškům jídlo, léky a ošacení zdarma (jako zlí kolonialisté jim to přece dlužíme, nebo ne?), nebozí černoušci rezignovali na jakoukoli snahu postarat se o sebe sami a začali ve velkém plodit další černoušky. Výsledek? Přečtěte si zprávy o tzv. migrantech, ve skutečnosti nájezdnících, kteří v důsledku přelidnění Afriky a pozastavení evropského přísunu papáníčka podnikají hromadný útok na Evropu, neboť slyšeli od Frau Merkel, že tady jim pečení holubi budou létat zdarma do úst...

Suma summarum, nebudu rozebírat etiku kolonialismu. Jako svobodymilovný tvor neschvaluji a nemohu schvalovat jakoukoli formu vnucené vlády. Nicméně z hlediska společenského a ekonomického koloniální velmoci vesměs přinesly Africe hospodářský rozkvět (uvědomme si, že před příchodem Evropanů žili domorodci v podstatě na kulturní úrovni doby kamenné, a dnes mnohde žijí opět - jen se namísto oštěpů a kyjů ohánějí kalašnikovy a RPG-čky) a držely ji jakžtakž na uzdě.

Doporučuji knihu F. Forsytha "Žoldáci" (Wardogs). Jedná se sice o fikci, avšak na velmi reálném základě a podloženou hlubokou znalostí problematiky postkoloniální Afriky.

Bingo! :up:
Uživatelský avatar
kozlustechnykus
poručík
poručík
Příspěvky: 769
Registrován: 9/3/2014, 20:24

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od kozlustechnykus »

Uz zase dedicna vina bileho muze?
„Je to skutečně tak, že Česká televize má určený úhel pohledu. Má ho určen na základě doporučení Evropské komise, která povoluje veřejnoprávním médiím fungovat z poplatků, nebo z daní jenom za předpokladu, že budou prosazovat, obhajovat a dívat se na všechno z úhlu pohledu tradic evropského humanismu a kritického myšlení."
Michal Jankovec clen rady CT
radecky
nadrotmistr
nadrotmistr
Příspěvky: 197
Registrován: 7/11/2008, 19:25

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od radecky »

Historii německých kolonií popsal velmi detailně Jan Klíma : Pod německou vlajkou Příběh jedné koloniání říše. Vřele doporučuji.
Jinak je třeba říci: Evropané v žádném případě nezavedli do Afriky otroctví. To tam bylo po několik tisíciletí. Evropané pravda nakupovali otroky od místních vládců, kteří jim prodávali vlastní spoluobčany nebo válečné zajatce. V Africe byly vždy běžné mezikmenové války. Velmi správný je poukaz na válečná tažení Zulů. S tím je spojen výraz místních jazyků " mfecane a difaqane". Jedná se o několik desítek let dlouhé období, které vypuklo koncem 18.století v oblasti jižní Afriky, a které přineslo statisícům lidí útrapy, strádání a smrt. Příčinou byl v podstatě biologický tlak daný relativním přemnožením obyvatelstva, kdy zastaralé výrobní síly nestačili pokrýt potřeby zvyšujícího se počtu obyvatel. Silnější kmeny napadaly kmeny slabší, které zničily , vyhnaly nebo v lepším případě si podřídily. Doprovodným jevem byly rozsáhlé migrace ( např. část poražených se usídlila až v oblasti Tanganiky.). Současně se však vytvářely velké kmenové svazy a v případě Zulů můžeme například hovořit přímo o vzniku černošského státu. Obdobné události se děly v subsaharské části Afriky , kde se opakovaně střídali nájezdníci různého původu prokazatelně po několik staletí.
Závěrem je třeba říci, že to byli Evropané kdo v Africe úspěšně potírali otroctví. Byli to Evropané kdo do Afriky přinesly moderní vzdělanost nemluvě o elementárních zásadách lékařské péče apod.
Zejména v německých koloniích jsou tyto snahy naprosto prokazatelné.
Obrázek
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od Stuka »

Franz
Stuko,ten clanek je vytahnuty z nejake ucebnice Marxismu-Leninismu?
Nie je. Prevažne z angl. novodobých zdrojov.
Nelibi se mi,je strasne zjednoduseny a tendencni.
Áno,môže byť. Pôvodne mal byť článok len o Nemcoch a Herero. Rozrástol sa napokon do všetkých možných smerov a bolo treba niečo surovo okresať a zjednodušiť, ak som chcela vyjadriť základnú myšlienku, ktorá sa mi napokon cez celý článok vinie, že Eu civilizácia priniesla do Afriky viac zla než dobra. Opačné názory vítam a môžeme o nich diskutovať.
Proc je na titulnim snimku uplakany cernousek?
Nevypada ani nemocny,ani podvyziveny.
Ma to neco symbolizovat?
Nepodstatné. Má ale symbolizovať smutnú Afriku a naschvál nie je chorý ani podvyživený.

Rase a zároveň aj Palo Satko
Vztahy mezi Araby a Afrikou by si taky zasloužily detailnější zpracování, v samostatném článku.
Rozhodne. A som rada, že ste doplnili aspoň niečo. Ale ak by som načala Arabov, tak článok nikdy neukončím a išlo mi o EU civilizáciu nie o islamský svet.
Eugeniku bych do toho moc netahal, ta by si taky zasloužila pořádný článek, protože takhle mi to přijde vytržené z kontextu a zdá že že eugenika měla jen za cíl vyhladit černochy a židy.
Eugeniku bolo potrebné spomenúť, pretože to bol vedný odbor a nikde nespomínam, že by jej cieľom bolo vyhladiť černochov a židov. Vznikla s cieľom zlepšiť kvalitu belošskej rasy. V prvom rade elimináciou rodenia sa detí nejako postihnutých prípadne v budúcnosti asociálnych. A tiež mala poslúžiť v boji proti chorobám (zvýšiť odolnosť bielej rasy) a vyriešiť neduhy EU a USA ako napr. vysokú kriminalitu, chudobu atď. Jej previazanosť s rasizmom sa udiala postupne, keď sa jednotlivé rasy skúmali s pohľadu eugeniky. To, že ju potom zneužili nacisti - to už je iná kapitola.

Martin Hessler

Oponenti sú vítaní. :)
Zaťahuješ do článku dobu po dekolonizácii, ukazuješ Afričanov ako kolosálne neschopných riadiť svoje veci a končíš pri súčasných utečencoch. Ja v článku poukazujem na niektoré aspekty, ktoré tvoria základ ich neschopnosti a príčinu vidím v kolonizácii Afriky.

Máš opačný názor ako ja, ale to nevadí. Ja sa ale nemôžem preniesť ľahko cez fakt, že v dobe, keď sa EU veľmoci hrdili svojou civilizáciou a demokratickým prístupom (už nešlo ani o 15., ani 16., ani 17. a ani 18. storočie) tak neváhali nabehnúť do Afriky - posledného miesta ktoré ešte nebolo obsadené a tu sa správali nie civilizovane - ale ako posledná zberba. Poukazujem na to, že aj Francúzi, ktorí mali k civilizačnému prístupu najbližšie, aj tí napokon skĺzli kdesi inde.

Možno na prvý pohľad dobre mienená pomoc zaostalej Afrike - priniesť jej civilizáciu, kultúru, technológiu atď. sa napokon najmä z dôvodu nadradenosti a rasizmu úplne zvrhla.

Okrem toho - mám opačný názor na pojem civilizácia ako ty. Nemyslím si, že Afrika bola necivilizovaná. Mala svoju civilizáciu, kultúru, náboženstvo, zvyky, spôsob obživy, spôsob riadenia, spôsob liečenia atď. Tým, že jej bola vnútená iná civilizácia, tým sa zničili všetky jej korene.

O prínose západného vzdelania hovorím v článku dosť obšírne. Neprinieslo Afričanom skoro nič dobré. Ale významne pomohlo koloniálnej správe, misionárom a obchodníkom. Taktiež aj liečenie chorôb. Pomohlo predovšetkým belochom, aby mohli kolonizovať. Pomohlo aj domorodcom, ale tí nemali tak ako belosi zaužívané, že sa musia zo všetkého vyliečiť a žiť naveky. Iné kultúry prijímajú chorobu a smrť úplne inak a výrazne rozdielne.

Neviem, či hovorím jasne, ale Afrika fungovala viac menej tisícročia už od vtedy, čo odtiaľ odišiel prvý Homo Sapiens. Fungovala po svojom. Ak aj ju využívali Arabi a iné národy, robili to len okrajove. Európania do nej nabehli celkove a prevrátili ju hore nohami. A urobili tak v čase, keď sa mali akože správať civilizovane. Čiže postupovať jemnejšie, etickejšie, morálnejšie (alebo ako to mám nazvať).

Neverím tomu, že keby Afričania mohli vrátiť čas, že by prevažná väčšina nechcela radšej zvrátiť kolonizáciu. Kde by dnes boli - bez kolonizácie - je vecou dohadov - ale pravdepodobne by na tom boli lepšie. Lepšie - z iných pohľadov než len to, či má mobil, auto, telku a coca colu.

Radecky
Evropané v žádném případě nezavedli do Afriky otroctví.
To je jasné. To už robil islamský svet. Ale otrokov do Ameriky a inde - koľko ich vyviezli? Čítala som že možno aj 24.000.000.

Áno, Európania skončili s otroctvom. Ale len preto, že sa nevyplácalo. (Ako píšem v článku).
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
CAT
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1683
Registrován: 6/8/2009, 10:53

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od CAT »

Stuka: Ohledně počtu otroků, do USA bylo importováno něco mezi 300 a 400 tisíci Afrických černochů, do celých Amerik jich bylo importováno něco přes 12 milionů, ale drtivá většina šla do Jižní Ameriky (přes 4 miliony jen Brazílie)... Jinak článek fajn a přečetl jsem si díky němu i pár jinejch zajímavejch věcí a i když souhlasim s tim, že je to napsáno trošku jednostranně, tak v tom žádné "volání po vinně bílého muže" nevidím...
Obrázek
"We can't restore our civilization with somebody else's babies."
"Settlemunt my arse, let's slot floppies"
radecky
nadrotmistr
nadrotmistr
Příspěvky: 197
Registrován: 7/11/2008, 19:25

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od radecky »

Otroctví bylo v Africe již nejméně dva tisíce let před islámem. Malby v hrobkách Egypských velmožů, písemné zaznamy ze starobabylonské říše, Chamurapiho zákoník, námořní výpravy starých Feničanů apod, jsou toho jasným důkazem. K těm možná 24 mio Evropany vyvezených Afričanů je dobré vědět, že se jednalo o reakci na evidentní obchodní nabídku ze strany afrických vládců. Naopak desitky miliony Evropanů bylo zotročeno tatarskými nájezdy, tureckými nájezdy a také nájezdy a pirátskými přepady tzv. Berberských států, které nota bene ustaly až po demonstraci vojenské sily Evropanů ( např. Bombardováním Alžíru spojenou britsko -holandskou flotilou v roce 1816). Teorie o tom, že otroctví skončilo , protože se nevyplácelo je skutečně z Marxe. Otroctví bylo ze strany moderní Evropské kultury zakázano jako součást osvícenské filosofie ( velmi stručně řečeno ). Prvopočátek je zejména v učení některých protestanckých církví ( samozřejmě ne vždy a všude ). Osobně si myslím, že to moderní obviňování Evropanů z různých hříchů má jen jeden cíl a to boj proti evropské nebo ještě lépe křesťanské civilizaci, která je prostě některým silám trnem v oku. Cílem je oslabit vlastní hrdost, vlastenctví apod. To je však jiné téma.
Obrázek
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od Stuka »

Cat:
Áno, článok je viac menej jednostranný. Uznávam, že chýba to dobré, čo Európania do Afriky priniesli. Ale prišlo mi, že zo začiatku (koniec 19.stor. a zač. 20. stor. ) - nepriniesli dobré nič, alebo veľmi málo, eventuálne vôbec tam prísť nemali. Obdobím cez WW1 som sa zaoberala málo, medzivojnovým a po WW2 vôbec nie, pretože by sa to do jedného článku nevmestilo. Potom by sa snáď aj niečo dobré našlo. :)

Radecky:
No, tvrdenie že "otroctvo sa nevyplácalo" je možno nešťastný , ale v článku je tvrdenie "otroctvo sa ukazovalo menej hospodárne ako odmeňovanie za prácu" - a to je pravda. Aj keď musím uznať (keďže som sa v priebehu písania článku vôbec otroctvom nezaoberala) že teraz zisťujem, že tých faktorov bolo viac, ale ekonomické boli predsa len tie hlavné.

Dôvody zrušenia otroctva v Británii sú napr. v tomto odkaze
http://abolition.e2bn.org/slavery_111.html

Po prvé: Zmena ekonomických záujmov - väčšia prosperita z voľného obchodu a voľnej prac. sily.
Po druhé: Vzbury otrokov - veľké náklady na udržanie otroctva plus nebezpečenstvo z bojových konfliktov.
Po tretie: Reformácia parlamentu - otroctvo stratilo politickú podporu.
Po štvrté: Všeobecné volanie po oslobodení otrokov s podporou cirkvi.
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Polarfox
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 5849
Registrován: 5/11/2010, 21:01
Bydliště: Praha

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od Polarfox »

Stuka píše:Zaťahuješ do článku dobu po dekolonizácii, ukazuješ Afričanov ako kolosálne neschopných riadiť svoje veci a končíš pri súčasných utečencoch. Ja v článku poukazujem na niektoré aspekty, ktoré tvoria základ ich neschopnosti a príčinu vidím v kolonizácii Afriky.
Nejsem rasista, ale bohužel on má naprostou pravdu. To, co se tam děje nyní, je jen obraz toho, co se tam dělo před kolonialismem. Svým způsobem se Afričané vrátili ke svým kořenům, šarvátkám, válkám a určitému primitivismu a zaostalosti. Tomu všemu, co tam bylo již předtím a po čem ty teskníš. A přesně jak správně píše, tak jediný rozdíl je v tom, že se tam už navzájem nevyvražďují oštěpy, ale kalachem a RPG a neběhají po svých, ale drandí si to v nějakém technicalu od vesnici k vesnici. Kolonialismus byl jen takový timeout, kdy do toho Evropa vstoupila, na chvíli to roztrhla, pokusila se Africe vnutit nějaké své principy, ale v momentě kdy zmizela, se to velice rychle restartovalo tam kde to skončilo, moderní výdobytky padaly jedny za druhým a brzy to začala zase být stará dobrá divoká Afrika z poloviční doby kamenné. Bohužel.

Ostatně když tedy nejsou neschopní, tak proč se místní státy, které měly často v době předání vlády nakročeno velice dobře, stabilní ekonomiku (byť třeba ne supervýkonnou, ale postačující), slušnou pozůstatkovou infrastrukturu, kontakty atd., vzápětí začaly jeden po druhém hroutit? Proč se začaly propadat do žumpy diktátorství, klientelismu, korupce, klanových sporů a válek, teroru, nemocí atd.? To je k tomu zlá Evropa, která už byla fuč, nanutila? Nebo se jen pustilo ze řetězu to, co Evropa v době své přítomnosti držela na uzdě a potlačovala? Myslíš si, že někdo nutí Afričany, když tam z ČR přivezou a postaví dejme tomu čističku na vodu, zaškolí personál, nechají tam dostatek součástek na 100 let a za půl roku se to černouškům rozpadne pod rukama? Nějaký koloniální duch je nutí vzít mačetu a jít si to vyřídit se sousedním kmenem? Někdo je nutí k tomu, aby tam, kde za kolonialismu jezdil autobus jak hodinky jednou za dva dny teď jezdí jednou za dva týdny jak se mu zlíbí a to ještě když není rozbitý? Předtím ho taky řídil černoch, dokázal ho udržovat v pořádku a dodržovat jízdní řád...tak proč teď ne? To ho zase donutil ten zlý kolonialismus?
Stuka píše:Okrem toho - mám opačný názor na pojem civilizácia ako ty. Nemyslím si, že Afrika bola necivilizovaná. Mala svoju civilizáciu, kultúru, náboženstvo, zvyky, spôsob obživy, spôsob riadenia, spôsob liečenia atď. Tým, že jej bola vnútená iná civilizácia, tým sa zničili všetky jej korene.
Ano..a součástí té civilizace a kořenů, které se Evropa pokusila (neúspěšně) zničit, jsou i věci jako zotročování svých soupeřů/bližních, věci jako to, že kmen naběhne s oštěpy a mačetami na druhý kmen a vyhladí ho/rozseká na hadry včetně žen a dětí, věci jako ženská obřízka, nevzdělanost atd.
Stuka píše:nepriniesli dobré nič, alebo veľmi málo, eventuálne vôbec tam prísť nemali.
Teď jenom tak pro zajímavost. Jak ty si vlastně představuješ Afriku v 20. a 21. století, pokud by žádný kolonialismus nebyl? Jak si ji představuješ po stránce kultury, populace, technické vyspělosti, zdravotnictví, ekonomiky atd.? Celkem by mě to zajímalo.
ObrázekObrázekObrázek

U národa, u něhož je nejoblíbenějším historickým spisovatelem Vlastimil Vondruška, se nějakého historického prozření a sebereflexe dočkáme opravdu jen velice stěží. (Polarovo motto pro rok 2019)

“Without data, you're just another person with an opinion.” W. Edwards Deming

Brána do Mordoru: https://twitter.com/fbeyeee?lang=cs
kik
četař
četař
Příspěvky: 72
Registrován: 24/1/2008, 14:38

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od kik »

Dost zajímavý text, ale podle mě hodně zjednodušený. Ano, bílí se v Africe často nechovali zrovna nejlépe ale na druhou stranu svojí přítomností zabránili mnoha mezikmenovým válkám které Afriku sužovali...
Asi budu dost kacířský když řeknu že kolonialismus byl pro Afriku celkem přínosem. Řekněmu už jen proto, že spousta místních vládců si odpustila zálusk na území souseda, že se postupně zlepšila zdravotní péče, často i vzdělanost, mnoho bílých nebralo černochy jako někoho podřadného, ale jako partnera atd atd.
Asi půjdu proti proudu když řeknu že kdyby byl dneska stále kolonialismus, že bychom se asi vyhnuli masakrům ve Rwandě, Sieře Leoně, Libérii, válce v Biafře apod.
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od Stuka »

Kik
. Řekněmu už jen proto, že spousta místních vládců si odpustila zálusk na území souseda, že se postupně zlepšila zdravotní péče, často i vzdělanost, mnoho bílých nebralo černochy jako někoho podřadného, ale jako partnera atd atd.
To je zaujímavý názor a beriem ho. Napriek tomu si myslím, že podstata kolonializmu je už z princípu zlá, nech už sa našlo aj mnoho ľudí, ktorí to mysleli dobre.

Polar
Nejsem rasista, ale bohužel on má naprostou pravdu. To, co se tam děje nyní, je jen obraz toho, co se tam dělo před kolonialismem. Svým způsobem se Afričané vrátili ke svým kořenům, šarvátkám, válkám a určitému primitivismu a zaostalosti.
Práveže si týmto výrokom teraz dokázal, že si rasista. :) Alebo aspoň nadradený.
Nechápeš asi zásadnú vec, že ak niekomu všetko prevrátim hore nohami, vytrhnem ho z jeho koreňov, o všetkých jeho zvykoch, tradícii, postupoch atď. tvrdím, že sú zlé a že len tie moje sú dobré, ak mu zoberiem jeho pôdu, vyčerpám nerastné bohatstvo, zneužívam ho ako prac. silu, naženiem ho od svitu do mrku do práce, ktorú buď do tej doby robil len v rámci svojej obživy, prípadne ho naženiem do práce, ktorú do tej doby nerobil resp. nepotreboval robiť, ak mu vezmem jeho jazyk a vnútim mu svoj, ak mu vezmem jeho náboženstvo a vnútim mu svoje, ak ho presúvam, deportujem podľa svojich záujmov. ak ho okrádam v obchode - mám ešte pokračovať? Veď je to viac menej v článku.

Vychádza mi z toho všetkého, čo som spomenula - zlomený a zničený človek, ktorý nevie kde je sever a z ktorého už nikdy nič dobré nebude.

A kde si preboha zobral to, že po tom keď odtiahnem z vyžmýkanej Afriky, že sa jej obyvatelia vrátia ku svojim koreňom - ktoré vlastne podľa teba boli primitívne, zaostalé - iba samé napichovanie na kôl, boje, šarvátky? Ako sa môže zničený národ vrátiť ku svojim koreňom? Možno iba v tej pokrivenej forme o ktorej hovoríš. Ľudia tak hlboko poznačení EU civilizáciou sa už nikdy nemôžu bez problémov vrátiť ku svojim koreňom. Už to proste nejde. Doba je iná. Podmienky sú iné. Zvyky a myslenie sú iné. Nastane doba diktátorstva, klientelizmu, korupcie, sporov, vojen atď. K tomu ich síce EU už nenútila, ale nijako sa nečudujem tomu bordelu, ktorý tam vznikol.

Ich korene boli zničené a na tom trvám. Je jedno čo si ty myslíš o ich spôsobe života pred kolonizáciou. Je jedno, že si myslíš že iba tá tvoja civilizácia bola pre nich jedine tá správna. Im vyhovoval taký život aký mali, na akí boli zvyknutí. Kde berieš právo odsudzovať niekoho, že pokiaľ neprijme výdobytky eu civilizácie, že je to divoch z doby kamennej? Že iba tvoj spôsob života je ten správny a iný pokiaľ radšej hopká večer pri ohni a nečumí do telky - je primitív?

To, čo sa zlé dialo s Afrikou po dekolonizácii, je následkom kolonizácie. A musia sa s ňou potýkať doteraz. Ale keď niečo úplne zničíš, prevrátiš, nemôžeš čakať, že z toho vyjde usmievavý, vyrovnaný národ. Takým boli pred kolonizáciou - bez ohľadu na šarvátky a bitky medzi sebou.

To zotročovanie, vybitie susedného kmeňa, ženská obriezka, nevzdelanosť, šamanstvo atď. ktoré Afričanom vytýkaš - čo ti mám na to povedať? A Európania sa správali ako? Nebojovali medzi sebou, nevraždili, neodopierali ženám volebné právo, nemali chudobu plnú analfabetov atď. Áno, ženskú obriezku nerobili. Židia robia mužskú a tá toľko nebolí ako ženská a nie je tak drastická. Myslíš, že ju Afričania robili preto, aby ženám spôsobovali utrpenie? Mali proste taký zvyk, malo to svoje dôvody.
Teď jenom tak pro zajímavost. Jak ty si vlastně představuješ Afriku v 20. a 21. století, pokud by žádný kolonialismus nebyl? Jak si ji představuješ po stránce kultury, populace, technické vyspělosti, zdravotnictví, ekonomiky atd.? Celkem by mě to zajímalo.
Pokiaľ by im prínosy našej civilizácie boli poskytované v dobrom úmysle bez toho, ako ich čo najviac vyžmýkať a v rámci serióznych obchodov a vzťahov, tak by určite na tom boli lepšie ako teraz. Keďže im však boli postúpené - druhotne a pod nátlakom a s pocitom nadradenosti a s tým, že musia zabudnúť na to, čím stáročia boli - tak práve toto spôsobilo v ich ďalšom vývoji najväčšie zlo.
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
skelet
4. Brigádní generál
4. Brigádní generál
Příspěvky: 17709
Registrován: 26/1/2008, 15:48

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od skelet »

technická. EU v té době neexistovala, ale tvé používání této zkratky, spolu s tendenčně sepsaným článkem jen vyvozuje ono známé "zlá bílá muž, styď se a plať!"
To co se stalo následkem dekolonizace není následkem kolonizace, ale následkem jejich kmenových a společenských struktur. Od dekolonizace je to více jak padesát let, a Afrika je ve stále větším chaose, negramotná, prošpikovaná epidemiemi smrtelných chorob a ničící si faunu. Ale za to může velká bílá muž.. HATEFREE :sad:
ObrázekObrázekObrázek
radecky
nadrotmistr
nadrotmistr
Příspěvky: 197
Registrován: 7/11/2008, 19:25

Re: Kolonizácia Afriky.

Příspěvek od radecky »

Ještě pár poznámek k otázce evropského kolonializmu.
V posledních dvaceti letech 19.stol, kdy bylo období největších záborů tzv. černé Afriky, bylo toto území velmi řidce zalidněné. Důvodem byla neschopnost domorodců bojovat s různými nemocemi. Je například doloženo, že když v roce 1908 udeřila ve vnitrozemí Tanganiky spavá nemoc tak v některých oblastech zemřelo dvě třetiny lidí. Z novorozenců přežil třeba jen každý pátý a pod. 40- ti letý člověk byl v podstatě stařec. Dnešní populační exploze v Afrických zemích je výsledkem právě vědeckého pokroku dosaženého v evropských zemích. V článku Stuky je vzpomenut např. Robert Koch a další. Např. německá císařská vláda vydávala velmi značné prostředky na výzkum a potírání tzv. tropických chorob. Také organizovala očkování proti neštovicím. V roce 1910 bylo v Německé východní Africe naočkováno přes 1 milion lidí. V případě německých kolonií nelze jednostraně tvrdit , že šlo jen o jednostrané vyždímámí místních zdrojů. Do kolonií byly investovány značné prostředky, což znamenalo, že všechny německé kolonie mimo TOGO byly ztrátové. Např. v Togu koloniální správa najala amerického černocha, odborníka na pěstování bavlny,aby domorodce naučil bavlnu pěstovat. Jiná věc jsou použité donucovací prostředky, které koloniální správy používaly ve snaze prosadit pravidelnou organizovanou práci. V tzv.Svobodném konžském státě , což byla osobní kolonie belgického krále Leopolda I byly použity skutečně mimořádně kruté metody tělesných trestů, vyvraždění celých vesnic za neplnění předepsaných dodávek kaučuku a pod. Tam se skutečně odehrávalo tzv. loupeživé hospodářství. V německých koloniích byla zavedena daň z hlavy, z které třeba 10 % dostávali náčelníci kmenů, vesnic a ti se starali, aby potřebné kontigenty pracovních sil dorazily na plantáže nebo stavební projekty. Další nepopíratelnou skutečností je to , že ozbrojené síly ( askari ) se skládaly z domorodého obyvatelstva ( s vyjimkou např. dnešní Namibie). V Německé východní Africe měli domorodci i důstojnické hodnosti. Bez aktivní spolupráce domorodců by těch pár evropanů nezmohlo nic.
Obrázek
Odpovědět

Zpět na „ostatní“