Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Odpovědět
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od Stuka »

Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Obrázek

I.časť

23.augusta 1939 v Moskve podpisuje nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop so svojím sovietskym náprotivkom Vjačeslavom Molotovom zmluvu o neútočení medzi Nemeckom a ZSSR. Stalin stojí v pozadí, pofajčieva a usmieva sa. Z tajného dodatku zmluvy vyplýva, že sa obnoví ruská sféra vplyvu na územiach, zo stratou ktorých sa povojnové sovietske Rusko nemienilo zmieriť (Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, východné Poľsko a Besarábia). Či Poľsko - odveký nepriateľ Moskvy - zmizne z mapy sveta sa ešte uvidí.

Stalin pristúpil k politike, ktorú doteraz videl okolo seba. Nebol v roku 1938 pozvaný k mníchovskej dohode, kedy Briti a Francúzi zapredali Československo. Svoje si vtedy urvalo aj Poľsko, keď požiadalo o časť Tešínska, Oravy, Kysúc, Spiša a Šariša. Maďarsko si zobralo značnú časť južného a východného Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Títo dvaja supy nehanebne obracali plášť odkiaľ vietor fúkal, len aby sa dostali ku koristi. Bolo to práve Poľsko, ktoré v roku 1934 ako prvé z európskych štátov podpísalo s Nemeckom pakt o vzájomnom neútočení a rado by sa bolo pridalo, ak by napadol Sovietsky zväz. Tento pakt Hitler o rok vypovedal, keď sa jeho poľský "kamarát" začal dohovárať s Britániou. V tom istom roku ale sám uzavrel kontroverznú námornú dohodu s Britániou, ktorá povoľovala Nemecku vybudovať námorníctvo za limity stanovené versaillskou zmluvou.

Poľské tanky v Tešínsku, október 1938.

Obrázek

V rámci takejto politiky, mohol už Stalin očakávať iba jediné - útok na Sovietsky zväz. Zo správania západných mocností vyvodil, že by zaiste privítali, keby sa nacisti a boľševici pustili do seba a vyzabíjali sa navzájom. To Stalin nemohol pripustiť a obrátil karty. Spojením s Nemeckom si vytvoril výhodnú pozíciu na dosiahnutie vlastných cieľov. Využije nacistickú agresiu, aby rozpútala vojnu medzi imperialistami. Tým sa urýchli pád západu a nastane kolaps kapitalistického systému, pričom sám ostane bokom. Po vyčerpávajúcich bojoch, ktorých by sa on nezúčastnil, alebo vo vhodnej chvíli sa zapojil, by to potom mohol byť práve on, čo by zo situácie vyťažil najviac.

Stalin ale ešte pred podpísaním paktu, keďže mal obavy z Nemecka, márne žiadal Britov a Francúzov o uzavretie paktu o vzájomnej pomoci. Rokovania uviazli na bode mrazu, ak došlo na otázky vstupu sovietskych vojsk do Poľska, ak by to bolo potrebné vzhľadom na prípravy proti nemeckej hrozbe. Poľské obavy, či by potom Červená armáda odtiahla, síce mohli byť oprávnené, ale asi by sa nenašla bojujúca strana ktorá by čakala, kým nepriateľ dorazí až k jej hranici, len preto že susediaci štát, ktorý by mal byť nápomocný, nechce povoliť jej armáde koridor. A túto zásadnú vec Británia nepochopila.

Stalina rozčaroval z druhej strany aj chladný tón rokovania a chýbajúca vážnosť, keďže Británia v skutočnosti o uzavretie zmluvy veľký záujem nemala. Neverila v možnosť, že by si do krvi nenávidiace sa Nemecko a Sovietsky zväz mohli podať ruky a Stalin bol pre nich menejcenný partner, ktorý sa síce mal po ich boku zúčastniť prípadnej vojny, ale inak nič. Za to Nemecko si viac vážilo svojho budúceho partnera (aspoň naoko) a neokolkovalo ani v rokovaniach a Stalinovi ponúklo prísľub konkrétnych teritoriálnych a strategických ziskov za neutralitu a postavenie bokom od možného európskeho vojnového konfliktu. Záležalo len na Stalinovi, či využije túto prakticky bezbolestnú šancu, aby obnovil cársku Ríšu. Nie je teda prekvapením, na ktorú stranu sa Stalin priklonil.

Obrázek

Hitler bol z paktu nadšený. Spojenectvo s ruským medveďom zaobalil rečičkami o spravodlivom spoločnom odpore proti kapitalistickým demokraciám a obetoval malé štáty, o ktoré nemal záujem. Jeho skutočným cieľom bolo rozbiť Poľsko, odolať britskej blokáde dodávkami surovín zo ZSSR výmenou za nemecké výrobky a mať krytý chrbát, keď vyrazí na ostatné krajiny a nastolí nemeckú nadvládu.

1.septembra 1939 začína nemecká invázia do Poľska. Rýchlosť postupu nemeckých vojsk prekvapila aj Stalina. Čakal zdĺhavé hopkanie po zákopoch ako v I.svetovej vojne. Keď sa po necelých dvoch týždňoch nemecké vojská objavili na území, vyznačenom v dodatku zmluvy pre ZSSR, musel urýchlene konať. Červená armáda bola mobilizovaná a sústredená pozdĺž poľskej hranice. Keďže nedošlo k žiadnej anglo-francúzskej ofenzíve proti Nemecku, Stalin si dal do Kremľa zavolať poľského vyslanca a oficiálne oznámil dôvody sovietskej intervencie. Že sa poľská vláda rozpadla, že poľský štát už neexistuje a že sovietska vláda nemôže ostať nečinná, keď jej bratia - Ukrajinci a Bielorusi, sídliaci v Poľsku, sú v ohrození . Červená armáda musí prekročiť hranice a vziať ich životy a majetok pod svoju ochranu. Tým bolo myslené - celé východné Poľsko.

Červená armáda teda vstúpila do Poľska. Poliaci nevedeli, čo si majú o tom myslieť a čo majú robiť. Mnohí obyvatelia vítali Červenú armádu ako osloboditeľov, ktorí prišli bojovať proti nacistom a vyženú ich. Miestni Ukrajinci a Bielorusi jasali, že sa konečne dostanú z pod poľského fašistického jarma. Poľská armáda reagovala proti sovietskej invázii niekoľkými potýčkami, ale samozrejme nemala šancu. Sovietska a nemecká strana sa navzájom informovala o svojich úspechoch.

Priateľské stretnutia medzi sovietskymi a nemeckými vojakmi.

Obrázek

Obrázek

27.septembra už Ribbentrop opäť v Moskve podpisuje ďalšiu dohodu o hraniciach a priateľstve. Obe strany sa dohodli, že po zrútení bývalého poľského štátu je potrebné nastoliť mier a poriadok. Obyvateľstvu z tejto oblasti, je potrebné zaistiť život v zhode s ich národnostným charakterom - etnickí Nemci prejdú na západ a Bielorusi a Ukrajinci na východ. Určila sa nová demarkačná čiara. Sovietska hranica sa posunula viac k východu k línii na rieke Bug a tým bolo Poľsko rozdelené skoro na rovnaké polovice. Moskva ako kompenzáciu dostala pod svoju sféru vplyvu Litvu.

Nemecko pričlenilo severný a západný okruh svojej časti Poľska rovno k Ríši a južný a stredný okruh vyčlenilo ako generálny gubernát vrátane Varšavy a Krakova. Začal hon na poľskú elitu a inteligenciu. Mnohých popravili alebo poslali do koncentračných táborov. Druhá vlna zatýkania bola spustená na jar a v lete 1940 v rámci AB Aktion na eliminovanie budúceho poľského odporu. Zatknutí umelci, politici, profesori, kňazi, sudcovia boli zmasakrovaní na rôznych miestach alebo odvezení do koncentračných táborov.

V sovietskej zóne to spočiatku vyzeralo inak. Sovieti zinscenovali tzv. voľby a nové národné zhromaždenie poslalo po svojom zvolení do Moskvy žiadosť o súhlas s pripojením k ZSSR, čomu bolo samozrejme vyhovené. Územia boli pripojené k existujúcim sovietskym republikám - Ukrajine a Bielorusku a nové národné zhromaždenie okamžite rozpustené. Od toho okamihu sa tu život prispôsobil podmienkam, aké vládli vo všetkých sovietskych republikách. Bol zakázaný súkromný majetok, obchody a firmy sa znárodnili a všetci bývalí občania Poľska sa museli registrovať ako sovietski občania. Poľská mena bola stiahnutá z obehu a mnohí ľudia naraz schudobneli. Tí, čo v minulosti bojovali v poľsko-sovietskej vojne sa stali nepriateľmi režimu, rovnako ako aj príslušníci bývalej buržoázie alebo inteligencie. "Nepriatelia" sa zatýkali, popravovali alebo posielali do gulagov. Zatknutých poľských vojnových zajatcov vypočúvali, preverovali, niektorých prepustili, ale asi 15.000 z nich, prevažne poľských dôstojníkov, v Katynskom lese popravili. Ďalšie tisíce z radov poľskej inteligencie na iných miestach tiež popravili.

Po týchto čistkách boli zvyšní Poliaci v nemeckej zóne zaregistrovaní a rozdelení do 4 skupín: nemeckí občania, etnickí Nemci, Nenemci a Židia. Židia boli čiastočne nútene deportovaní k hranici a museli prejsť do sovietskej zóny, ale mnohí tam utekali nadšene sami. Údajne až 300.000 poľských Židov sa utiekalo pod ochranu boľševikov. Zvyšní Židia boli zavretí do get.

V sovietskej zóne si NKVD robila svoju prácu a vytrvalo hľadala triedneho nepriateľa. Podozrivých deportovali zväčša do Kazachstanu. Tí, čo prišli (dobrovoľne alebo nasilu) z nemeckej zóny, boli obzvlášť podozriví ako špióni a provokatéri, takže zväčša tiež boli pre istotu deportovaní. Ich príval bol v určitom čase veľký a Sovieti vzniesli nemeckej strane námietku, aby "výmena" obyvateľstva už konečne bola nejakým spôsobom ukončená. Pristúpilo sa teda obojstranne k registrácii tých, čo si želajú opustiť tú zónu v ktorej sa nachádzajú a prejsť do druhej. Bolo ich dosť. Ľudia síce nevedeli, čo ich čaká a ako to na druhej strane vyzerá, ale mysleli si, že si prilepšia, ak budú v inej zóne. Nevedeli, že idú z blata do kaluže. Paradoxom bolo stretnutie vlakov z opačných smerov, keď na seba začudovane pozerali tí, čo z jednej zóny utekali a druhí do nej nadšene chceli ísť.

Súbežne mohli prísť na radu aj ďalšie štáty spomínané v paktu o neútočení. Stalin - posmelený bezproblémovým obsadením Poľska a nečinnosťou západu, začal konať tvrdo. 24.septembra zahájil Molotov rokovania s estónskym ministrom zahraničných vecí Karlom Selterom. Pod zámienkou, že estónska vláda si nevie udržať poriadok vo svojej krajine atď., hra na mačku a myš napokon vyústila 28.septembra, kedy Estónci boli nútení podpísať dohodu o vzájomnej vojenskej a hospodárskej pomoci, s tým, že suverenita Estónska nebude dotknutá, ale umožnia Sovietom zriadiť vo svojej krajine vojenskú základňu.

O týždeň neskôr bola podobná "pomoc a ochrana" nanútená aj Lotyšsku. 10. októbra bola dohoda o vzájomnej pomoci podpísaná aj s Litvou, ktorá prejavila viac nadšenia, pretože Moskva jej ako bonus odovzdala bývalé poľské mesto Vilnius.

Na tomto mieste by sa žiadalo aspoň skrátene uviesť, o čom hovoril Molotov koncom októbra 1939 na zasadnutí najvyššieho sovietu a aké vysvetlenie predchádzajúcich udalostí podal:
"Nenormálne vzťahy medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom boli paktom o neútočení skončené. Namiesto nepriateľstva podnecované inými európskymi mocnosťami, došlo k zblíženiu a nadviazaniu priateľských vzťahov. Čo sa týka Poľska, stačil krátky úder a tento umelý výtvor versaillskej zmluvy, žijúci na úkor porobených nepoľských národností, sa rozpadol. Poľská bezzásadovosť a lavírovanie medzi Nemeckom a ZSSR sa ukázala ako neúčinná. Vojna, ktorá vznikla medzi Nemeckom a Poľskom sa premenila na vojnu medzi Nemeckom na jednej strane a Britániou a Francúzskom na strane druhej. Z toho jasne vyplýva, kto je v súčasnosti agresor. Británia a Francúzsko, bojujúce ešte včera proti agresii, sa teraz stavajú za pokračovanie vojny a proti mieru. Ospravedlňujú to zárukami, ktoré dali Poľsku, ale o obnove Poľska nemôže byť ani reči, je to len nové ospravedlnenie pre pokračovanie vojny proti Nemecku. Túto vojnu maskujú aj tým, že im ide akože o zničenie hitlerizmu, vedú teda niečo na spôsob ideologickej vojny. Je nemysliteľné, aby vojna proti hitlerizmu bola maskovaná falošnou vlajkou boja za demokraciu, najmä ak v rámci tzv. demokracie dochádza k činom ako je zákaz komunistickej strany vo Francúzsku, obmedzovanie politických slobôd v Anglicku, útlak v Indii atď. V skutočnosti týmto pánom ide o čiste materiálne výhody. Británia a Francúzsko ovláda najviac kolónií a ich vykorisťovanie tvorí základ ich svetového panstva. K vojne ich ženie strach, že o toto panstvo prídu v rámci nemeckých nárokov a to je aj pravá príčina tejto vojny.

Sovietskemu zväzu sa v rámci týchto zmien v medzinárodnej situácii podarilo nie malou mierou posilniť svoje pozície a medzinárodnú váhu. Čo sa týka vojny, zaviazali sme sa k neutralite v prípade nemeckej účasti vo vojne, čo sme aj dôsledne dodržali a nie je to v rozpore s tým, keď 17.septembra vstúpili naše vojská na územie bývalého Poľska. Vkročili sme do Poľska až po tom, čo sa poľský štát rozpadol a prestal prakticky fungovať, aby sme sa postarali o vlastnú bezpečnosť a poskytli pomoc ukrajinským a bieloruským bratom tu žijúcim. Následne došlo k obojstrannej dohode medzi nami a Nemeckom o určenie hraníc štátnych záujmov a toto ešte viac upevnilo naše dobré vzťahy. Vzťah Nemecka k ostatným západoeurópskym štátom bol určený predovšetkým snahou Nemecka o rozbitie okov versaillskej zmluvy, ktoré vytvorili Británia, Francúzsko a Spojené štáty. My sme vždy zastávali názor, že jedine silné Nemecko je nevyhnutnou podmienkou na udržanie trvalého mieru v Európe a bolo by smiešne sa domnievať, že Nemecko je možné dlhodobo vyradiť z hry a prestať s ním počítať. Mocnosti, ktoré to chcú a ktoré chcú zopakovať Versailles nevidia alebo nechcú vidieť, že to môže spieť iba ku katastrofe. Priateľské vzťahy s Nemeckom v politickej oblasti vytvorili priaznivé predpoklady aj pre rozvoj sovietsko-nemeckých hospodárskych vzťahov." (Ďalej sa Molotov venoval najmä situácii v pobaltských štátoch. Pekne to zaobalil, ale pravdou bolo , že v októbri už suverenita týchto štátov ostala len na papieri, bola zavedená kontrola väčšiny územia a rozmiestnených asi 70.000 červenoarmejcov. Hitler iba vyzval etnických Nemcov, aby sa z týchto krajín vysťahovali do Ríše.)

Aj Fíni dostali ešte začiatkom októbra pozvanie z Moskvy na rokovanie o politických otázkach. Očakávalo sa, že Fínom sa tiež podlomia kolená, ale rokovanie viedol skúsený fínsky diplomat Juho Paasikivi. Na arogantné návrhy zo sovietskej strany týkajúce sa najmä vydania strategicky dôležitých území, odpovedal protinávrhmi a naťahoval rokovanie. Sovieti teda zopakovali fígeľ Nemecka s Poľskom a zohrali na hraniciach s Fínskom incident, ktorý mal pred svetom ospravedlniť vojenský útok na Fínsko a pri ktorom ostreľovali vlastných vojakov. Molotov obvinil z tohto incidentu Fínov, hoci tí predtým obozretne stiahli svoje delostrelectvo z dosahu. 30. novembra sa Červená armáda vydala na pochod a očakávala rýchly postup, pretože mala ohromujúcu prevahu. Velitelia boli dokonca varovaní, aby neprebehli omylom do neutrálneho Švédska vzdialeného 300 kilometrov. Ukázali sa však všetky slabiny Červenej armády, nachádzajúcej sa v tomto čase po čistkách v kríze. Dopúšťala sa taktických chýb a stagnovala v rozhodnutí po každom i najmenšom fínskom odpore. Fíni preukazovali to, čo protivníkovi chýbalo - cieľavedomosť, duchaplnosť, skvelý výcvik a vysokú motiváciu. K tomu ešte treba prirátať drsné zimné počasie a nepriechodný terén a pohroma bola na svete. Fíni zadržali sovietsky postup a dosiahli pozoruhodné úspechy v likvidovaní roztratených skupiniek nepriateľa. Červená armáda ešte v januári 1940 trčala vo Fínsku. Nemecko sledovalo vývoj udalosti s úškľabkom a rýchlo vyvodilo závery, že Červená armáda je slabá a neschopná.

Fínom však začalo byť jasné, že dlhodobo nemožno náporu Červenej armády odolávať a keď navyše Stalin urobil reorganizáciu a ako veliteľa fínskej operácie vymenoval jedného z najschopnejších veliteľov maršala Timošenka, karty sa obrátili. Timošenko dostal čerstvé sily a zameral sa na Karelskú šiju. 1.februára zahájil masívny útok aj s mohutným delostrelectvom. Po intenzívnych bojov bola fínska opevnená armáda nútená ustúpiť, ale masa červenoarmejcov sa na nich hnala z každej strany, až nebolo kam ustupovať. 7.marca priletela fínska delegácia do Moskvy na rokovania, aj keď bolo všetkým jasné, že niet o čom rokovať, ale Fíni chceli už vojnu ukončiť. Stalin bol vo svojich požiadavkách prekvapujúco mierny a ovládnutia Fínska sa vzdal, aj keď to možno malo byť iba dočasne. Žiadal iba Karéliu, vrátane mesta Viipuri a celej opevnenej línie zvanej Mannerheimova. Nejaké ďalšie malé teritória žiadal na ďalekom severe a východe. Dostal do prenájmu aj poloostrov Hanko ako námornú základňu. 12.marca bol podpísaný mier a na druhý deň vojna skončila.

Hitler v apríli bez problémov obsadil Dánsko a pokračoval do Nórska, kde síce narazil na tvrdý odpor, ale napokon ho zlomil. Zároveň sa v máji vrútili jeho tanky do krajín Beneluxu a Francúzska. 22.júna Francúzsko kapitulovalo.

Sovieti medzitým zinscenovali niekoľko provokácií, aby mohli Lotyšsko, Litvu a Estónsko obviniť, že potajomky vytvárajú protisovietsku alianciu. Táto maškaráda napokon vyústila v padnutí vlád týchto krajín a vtrhnutia Červenej armády na ich územie. Opäť boli vyhlásené tzv. voľby, ktorých výsledkom boli formálne žiadosti o pripojenie sa k ZSSR. Litva sa stala sovietskou republikou 3.augusta 1940, Lotyšsko o dva dni neskôr a Estónsko 6.augusta.

Hitler nariadil ďalšiu evakuáciu etnických Nemcov, inak o pobaltské štáty nejavil záujem respektíve obetoval ich za neutralitu Ruska.

Stalin nezabudol ani na provinciu Besarábia v Rumunsku, ktorú Sovieti stratili v dôsledku I.svetovej vojny a o ktorú mal v dodatku paktu o neútočení záujem. 26.júna zaslal Molotov rumunskej vláde ultimátum, v ktorom žiadal odsun všetkých vojenských a vládnych predstaviteľov z Besarábie, o ktorú Rumunsko Sovietov obralo a ako kompenzáciu za stratu ešte navyše žiadal odsun aj zo Severnej Bukoviny. Rumunom neostalo nič iné len súhlasiť a 28. júna sa už miestne obyvateľstvo pozeralo na príchod Červenej armády. Obe územia sa rozdelili medzi Ukrajinu a novovzniknuté Moldavsko.

Sovieti v Besarábii a Severnej Bukovine júl 1940.
Obrázek

Obrázek

Rok 1940 bol teda pre Hitlera a Stalina mimoriadne priaznivý. Hitler okupoval vyše 800.000 kilometrov štvorcových a Stalin síce len asi polovicu, ale na územiach, ktoré s Moskvou spájala historická tradícia.
Obrázek

Obrázek

Británia, ako odpoveď na uzavretie paktu Ribbentrop-Molotov, dňa 25.augusta 1939 uzavrela s Poľskom zmluvu o vzájomnej pomoci a pripojila sa tým k Francúzsku, takže 3.septembra vyhlasuje vojnu Nemecku. Keď aj Sovietsky zväz napochoduje do Poľska, nastáva ošemetná situácia, keďže pomoc Poľsku sa vzťahuje len na nemeckú aktivitu. Následné nerozhodné korčuľovanie Britov medzi tým, či vyhlásiť vojnu aj Sovietskemu zväzu (najmä po jeho invázii do Fínska) alebo hľadať s ním spojenie proti Nemecku alebo si Rusov zaviazať obchodom (a došlo aj na pochlebovanie a postrašenie), uviazlo napokon na mŕtvom bode. Stalin sa stále držal paktu Ribbentrop-Molotov a Britániu bral ako nie možného partnera ale ako potencionálneho nepriateľa.

II.časť

Obrázek

Obchodná stránka paktu Ribbentrop-Molotov je nemenej zaujímavá. Tri dni pred uzavretím paktu, došlo k podpisu obchodnej dohody medzi Berlínom a Moskvou. Sovietsky zväz sa zaviazal dodať Nemecku nerastné suroviny vo výške 180 miliónov ríšskych mariek. Nemecko na oplátku malo poskytnúť priemyselný tovar v hodnote 120 miliónov ríšskych mariek. Moskva mala dostať aj úver vo výške 200 miliónov ríšskych mariek so 4,5 percentnou úrokovou sadzbou na sedem rokov, ktorý by začala splácať od roku 1946 nerastnými surovinami. Toto mohol byť dobrý a výhodný obchod, ak by obe strany neboli navzájom podozrievavé a dohoda sa donekonečna neupravovala. Nemecká strana mala niesť podstatne väčšie vojenské a politické riziko, takže očakávala zo sovietskej strany ústupky, ktoré ale druhá strana odmietala poskytnúť. Koncom októbra 1939 pricestovala do Nemecka sovietska delegácia s cieľom zostaviť zoznam nemeckého tovaru, o ktorý by Moskva mala záujem. Nemci delegácii ochotne ukazovali vojenskú technológiu, ale Sovieti boli presvedčení o neúprimnosti, že Nemci to najnovšie zatajujú a mali pravdu. Nevideli napr. konštruovanie hlavných delových veží na krížniky alebo najnovšie lietadlá. Sovieti teda neodbytne žiadali vidieť viac, čo Nemcom pripadalo ako sovietska špionáž. Keďže Sovieti si mysleli, že vzťah s nimi je pre Nemcov dôležitejší ako pre nich, postupovali tvrdo a požadovali obrovské dodávky najmodernejšej technológie. Na oplátku posielali iba minimálne dodávky kľúčových surovín, ktoré Hitler potreboval pre svoje ťaženie. V tejto zúfalej situácii sa Ribbentrop začiatkom februára 1940 obrátil listom priamo na Stalina, aby dosiahol nápravy a Stalin okamžite reagoval.

V ďalšej nemecko-sovietskej obchodnej dohode sa ZSSR zaviazal, že dodá nerastné suroviny a iné v hodnote 650 miliónov ríšskych mariek v priebehu nasledujúcich 18 mesiacov, z toho 2/3 v priebehu prvého roka. Nemecko dodá na oplátku v priebehu 27 mesiacov v tej istej hodnote vojenské a priemyselné ťažké komponenty, z toho 2/3 v priebehu prvých 18 mesiacov. Medzi dodávkami zo ZSSR malo byť kŕmne obilie, ropa, šrot, surové železo, fosfáty, železná ruda, platina, chróm atď. Z Nemecka mali prísť skoro všetky vojenské komponenty od periskopov a hydrografické prístroje až po kompletné tanky a lietadlá. K tomu motory a náhradné súčiastky a súčiastky aj pre delostrelectvo, optické prístroje, bomby, muníciu atď. Mali prísť aj zariadenia pre banský, chemický a ropný priemysel, lokomotívy, lode a množstvo iného tovaru, ktorý by Sovietov posunul v technologickom vývoji skokom dopredu. Nemci prepustili Sovietom aj svoj ťažký krížnik Lützow, ale nie zadarmo, ale asi za 100 miliónov ríšskych mariek. 15.apríla 1940 Lützow zakotvil v Leningrade v nedokončenom stave. Keď začali z oboch strán plynúť dodávky, nebola to zasa až taká veľká sláva ako na papieri. Pre Hitlera bola asi najdôležitejšia ropa, ale keby mal byť závislý iba od sovietskej, tak ďaleko nezájde. "Našťastie" skonfiškoval francúzske ropné zásoby a mal ešte k dispozícii aj ropné polia v Rumunsku. To bolo oveľa štedrejšie ako Sovietsky zväz, ktoré v roku 1940 vyviezlo do Nemecka asi len milión ton ropy. Rumunsko v tom istom období vyviezlo do Nemecka 4x viac tejto suroviny. Takisto aj čo sa týka napr.železnej rudy. Zo Švédska Nemecko dostávalo mesačne viac rudy, než mu dodal Sovietsky zväz za celý rok. Ale čo sa týka dodávok napr. kŕmneho obilia pre nemeckých farmárov, tu bolo Nemecko naozaj závislé na Sovietskom zväze.

Pre Nemecko boli obchodné rokovania so Sovietskym zväzom ťažkým orieškom, pretože sa muselo prehrýzať cez nekonečnú byrokraciu, váhavosť, podozrievanie, nepredvídateľnosť a strach z prevzatia zodpovednosti. Dochádzalo teda k zdržiavaniu a nekonečnému dohadovaniu, ktoré zväčša rozťal až sám Stalin, avšak nezabúdal popritom obchod využiť ako páku, ktorou tlačil na nemeckého spojenca. Pôsobil niekedy zmierlivo a ústretovo, inokedy ale trenice v nákupoch a dodávkach úmyselne ignoroval, tak ako sa mu to hodilo. Po anexii Severnej Bukoviny, ktorú dopredu s Hitlerom nedohodol, napr. pustil väčší než dohodnutý objem dodávok, asi aby zmiernil napätie, ktoré tým medzi spojencami nastalo. Inokedy ale dochádzalo k umelo navýšenej cene za sovietske dodávky, pričom ceny za nemecký tovar sa tlačili čo najnižšie. Stalin sa cítil pánom situácie a ak sa mu napr. zdalo, že dochádza k zdržiavaniu nemeckých dodávok, jednoducho im aj na 2 týždne zatiahol ropný kohútik. Keď ale Hitler získal ďalšie územia, z ktorých mohol alternatívne odoberať, čo chcel, situácia sa začala meniť v neprospech Sovietskeho zväzu. Bol to teraz už Hitler, čo si mohol diktovať a meškať s dodávkami. Výsledkom celého obchodného vzťahu medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom bol napokon obojstranný pocit krivdy a strach, že stratia tradičné staré trhy a dodávateľov. Pričom Sovietsky zväz bol na tom horšie, pretože obchodne bol úplne izolovaný a mohol obchodovať iba s Hitlerom. Napriek tomu mu vzostup Hitlera podstatne urýchlil rozvoj moderného priemyslu.

III.časť

Obrázek

Obchodné trenice medzi partnermi boli od začiatku, ale začali sa objavovať aj nové - na územiach, kde Sovietsky zväz a Nemecko zdieľali spoločné hranice. V južnej časti Litvy sa nachádzal malý kúsok zeme, ktorý síce mal patriť Nemecku, ale Sovieti ho obsadili s celou Litvou. Keď na to Nemci poukázali, Moskva ho chcela odkúpiť, ale cena bola privysoká. Celý spor bol napokon zahratý do autu, ale naštrbil vzťahy. Sovietsky zväz mal zasa výhrady proti rozmiestneniu nemeckých jednotiek vo Fínsku. Problémom sa stala aj Bukovina. Pre Stalina zabratie Besarábie a Bukoviny bolo kľúčové, pretože sa zaoberal myšlienkou rozšíriť svoj vplyv aj na Balkán a napokon kontrolovať Bospor a Dardanely. Hitler sa obával, že preňho dôležité Rumunsko by mohlo byť predmetom záujmu Sovietov a že Sovieti mienia ďalej expandovať. Tým, že Stalin zabral aj Bukovinu urobil krok na "západ", ktorý mal byť doménou Hitlera. Hitler teda zvýšil kontrolu nad zvyšným územím a výsledkom bolo, že Rumunsko sa k nemu pripojilo. Teraz išlo o Bulharsko.

V novembri 1940 priletel Molotov do Berlína na rokovania o revízii paktu, vzhľadom na nové sféry vplyvu. Mal za úlohu tlmočiť Berlínu nespokojnosť Moskvy s vývojom v Rumunsku a vyjadriť sovietske obavy o bezpečnosť Balkánu. Hlavnou témou ale malo byť Bulharsko, ktoré Sovietsky zväz chcel dostať pod svoju sféru vplyvu.

Rokovania ale nič zásadné nepriniesli. Ribbentrop a Hitler sa držali svojej obľúbenej témy, akoby už vojna bola vyhraná. Hitler by prijal vytvorenie koalície Španielska, Nemecka, Talianska, Francúzska, Japonska a Sovietskeho zväzu, aby si rozdelili britské impérium a v súčasnosti rozmýšľa ako včleniť spoluprácu so Sovietskym zväzom do paktu Osy. Nemecko sa sústreďuje vzhľadom k Lebensraumu na centrálnu Afriku, Taliansko na severovýchodnú Afriku, Japonsko ešte nevie a Sovietsky zväz by sa mohol zamerať na expanziu smerom k Indickému oceánu. Molotov sa však držal pri zemi a vrátil sa ku konkrétnym otázkam. Sovietsky zväz má iba jeden cieľ. Chce byť zabezpečené pred útokom z úžin Bospor a Dardanely a chce sa v tejto veci dohodnúť s Tureckom, aby urobilo revíziu dohody o úžinách v súlade so sovietskymi záujmami, pričom by Sovietsky zväz poskytol záruky Bulharsku za rovnakých podmienok ako nemecko-talianske záruky Rumunsku bez toho, aby menilo vnútorný režim krajiny, dokonca by umožnilo Bulharsku prístup do Egejského mora. Hitler sa vyjadril, že nevie nič o tom, že by samotné Bulharsko žiadalo o ruské záruky. Nemecko síce nemá vo veci záujem, ale on sa zatiaľ vyjadriť nemôže, dokiaľ nepreberie záležitosť s Talianskom a nezistí názor Duceho.

Molotov bol po odlete z Berlína vcelku spokojný. U Hitlera trocha zosilnel dojem, že jeho partner mu je už len na oštaru, ale zatiaľ ešte nehodil flintu do žita. S myšlienkami, že "niečo treba urobiť s Ruskom" a "ako by prebiehali operácie pri možnom útoku na Sovietsky zväz" sa síce Hitler zaoberal ešte v lete pred stretnutím s Molotovom, ale pravdepodobne len v rámci viacerých možností, ktoré zvažoval a ktorú nikto nepokladal za dobrú. Hitler chcel predovšetkým dostať Sovietsky zväz preč z Európy a aby sa nemiešal do záležitostí Balkánu. Chcel ho nasmerovať na juh k Britskej Indii, čo by možno vyvolalo konflikt s Britániou a znemožnilo v budúcnosti už akékoľvek sovietsko-britské priateľské vzťahy, nakoľko Hitler stále Stalina podozrieval, či za jeho chrbtom nevyjednáva s Britániou. Po rokovaní s Molotovom ho tiež zarazili čudné ambície Sovietskeho zväzu. Nielen že doráža ohľadne Turecka a Bulharska, ale má záujem aj o osud Rumunska, Maďarska, Juhoslávie, Grécka a konečne aj Poľska. Takisto Molotov predostrel, či je v záujme Nemecka a Sovietskeho zväzu, aby Švédsko ostalo neutrálne a že je potrebné rokovať o prístup k prielivom - Store Balt, Little Balt, Oeresund, Kattegat, Skagerak. To už bol jasný signál, že Sovieti by neváhali expandovať na územia, o ktoré má výsostný záujem Nemecko.

Molotov medzitým oznámil Berlínu podmienky, za ktorých by Sovietsky zväz vstúpil do Osy:
1. Nemecko sa musí stiahnuť z Fínska.
2. Uzavretie dohody o vzájomnej pomoci medzi ZSSR a Bulharskom a založenie sovietskych vojenských základní v dosahu Bospor a Dardanel.
3. Južný Kaukaz je stredobodom záujmu ZSSR v smerovaní k Perzskému zálivu.
4. Japonsko sa musí zriecť práv na uhlie a ropu zo severného Sachalinu.

Ribbentrop prerokoval tieto podmienky s Hitlerom, ktorý ešte stále zvažoval možnosť ako zatiahnuť ZSSR do Osy. Avšak klincom do truhly celého sovietsko-nemeckého priateľstva sa stala vcelku bezvýznamná medzinárodná konferencia dunajskej komisie v Rumunsku v decembri roku 1940. Tu Sovietsky zväz prišiel s požiadavkami, ktoré smerovali k tomu, aby mohol dominantne vládnuť aj na Dunaji. To už bolo pre Nemecko príliš a pohár trpezlivosti pretiekol. Bolo to Nemecko, čo vďaka veľkému riziku a osamotene prostredníctvom svojej politiky a nemeckých vojakov dosiahlo veľké víťazstvá a Sovietsky zväz ku všetkému prišiel ako slepé kura k zrnu, ktoré nevie kedy má mať dosť. Hneď na druhý deň po konferencii 18.decembra Hitler vydal direktívu č.21 k prípadnej operácii Barbarossa, s tým, že ide ale len o predbežné opatrenia, ku ktorým napokon nemusí dôjsť.

Stalin dostal od sovietskeho veľvyslanca v Berlíne skoro vzápätí správu, že Hitler vydal rozkaz pripraviť sa na vojnu so ZSSR. Dal si ju overiť z viacerých zdrojov a taktiež aj NKVD ho informovala o presunoch nemeckých vojsk v Poľsku. Vymenoval Žukova za veliteľa generálneho štábu Červenej armády. To bol významný a správny prvý krok. Inak ale Stalin ostal opatrný a rozhodnutý naďalej sa vo vzťahu s Nemeckom držať diplomatickej cesty. Pokladal budovanie a presuny nemeckej armády za psychologický tlak pred ďalšou sériou rokovaní. Stále mal pocit, že je oproti Nemecku vo výhode a že dokiaľ sa Hitler nevysporiada s Britániou, útok proti ZSSR nezačne. Navyše pokladal vedenie Wehrmachtu za vcelku nezávislé od nemeckých politikov a prikladal mu agresivitu, ktorú treba ignorovať, inak by Wehrmacht mohol zavliecť svojich politikov do vojny proti ich vôli.

Na základe tohto nesprávneho úsudku, nedovolil Žukovovi povolať zálohy Červenej armády, ktorý medzitým začal s revíziou mobilizačného plánu Červenej armády známeho ako MP-41. Prípravy na tento plán síce už začali predchádzajúceho leta, ale Žukov ho teraz musel výrazne doplniť a pozmeniť. Plán mal pôvodne obranný charakter a Stalin povolanie záloh pokladal za provokáciu, preto ich odmietol. Napriek tomu sa udiali niektoré zmeny. Počet sovietskych divízií vo Fínsku, v Pobaltí, v Poľsku a Besarábii sa zvýšil. V marci 1941 sa predsa len podarilo Žukovovi stiahnuť nejaké zálohy. Opevnenie na západnej hranici, nazývané Stalinova línia, už nevyhovovalo, pretože hranice sa medzitým posunuli a línia ostala vzadu na východe. Začalo sa teda s budovaním nového opevnenia, ktoré neskôr dostane názov Molotovova línia. Tempo prác ale zo začiatku stagnovalo. Stalinova línia sa už rozoberala, kým práce na novej línii ešte nezačali. Vo februári 1941 sa však práce výrazne zrýchlili.
Stalin sa priebežne zameriaval na hospodársku spoluprácu s Nemeckom, aby sa budúce vzťahy rozšírili a odstránili trecie plochy. Súhlasil s kompenzáciou za litovský pás zeme a v januári 1941 bola podpísaná nová nemecko- sovietska dohoda o hraniciach a obchode. Približne do marca 1941 sa obe strany nepriblížili k úvahe, že vojenský stret je toho roku nevyhnutný. Stalin dúfal, že sa mu diplomatickou cestou podarí odsunúť toto nebezpečenstvo na budúci rok alebo ešte ďalej. V Berlíne síce už bolo cítiť antisovietsky posun, ale dodávky tovaru pre Sovietsky zväz plynuli v tempe do tej doby nevídaného, čo neskôr Hitler musel trpko oľutovať. V marci sa ale Bulharsko pridalo k Nemecku a Stalin ostal nepríjemne zaskočený. Turecko sa hlásilo k neutralite, ostávala teda len Juhoslávia, ktorá sa mohla stať Stalinovým spojencom. Tá spočiatku pristúpila k dohode s Nemeckom. Vláda ale bola s podporou britskej operačnej služby zvrhnutá a nový premiér bol naklonený k spojenectvu so Sovietskym zväzom. Výsledkom bola sovietsko-juhoslovanská dohoda o priateľstve a neútočení, podpísaná v Moskve 6.apríla. Stalinov sen o vplyve na Balkán sa však rýchlo rozplynul, keď rozzúrený Hitler vojensky napadol Juhosláviu a dorazil ju. Stalin ale medzitým hľadal aj iné cesty, ako sa poistiť pred Hitlerom, prípadne opätovne sa s ním zblížiť. 13.apríla bola v Moskve podpísaná dohoda o neutralite medzi ZSSR a Japonskom. Stalin neváhal zájsť ešte ďalej. Medzinárodná komunistická organizácia Kominterna, založená v Moskve roku 1919 a združujúca tisícky komunistov po celom svete, s hlavnou ideou medzinárodného boja za zvrhnutie buržoázie a nastolenie systému sovietskych republík ako prechodnej fázy k úplnému zrušeniu štátu bola tŕňom v oku najmä nacistom, ktorí ju pokladali za medzinárodné sprisahanie. Na jar 1941 ju skritizoval aj Stalin a prihováral sa za nezávislosť komunistických strán v rámci miestnych podmienok. Kominternu označil za vec minulosti, pretože prioritu majú mať národné úlohy. Tým poslal Berlínu ďalšie významné zmierlivé gesto.

Naďalej sa mu ale na stole kopili správy o tom, že Nemecko na západnej sovietskej hranici sústreďuje takmer 100 divízií, posilňuje Juhosláviu aj ostatné územia v Európe. Došlo aj k nemeckému narušeniu sovietskeho vzdušného priestoru. Varovné správy prichádzali z Tokia, Londýna a aj samotného Berlína. Hitler v prejave najvyšším vojenským dôstojníkom dňa 30.marca vysvetlil hlavné dôvody blížiaceho sa konfliktu a všetci pochopili, že spojenectvu so ZSSR práve zaznel umieračik. Stalin sa v apríli pokúšal ešte o ústretovosť a zároveň predviedol demonštráciu svojej pripravenosti na útok. Pozval nemeckú delegáciu na cestu na Ural a západnú Sibír do tovární, kde im ukázal najnovšie sovietske tanky a lietadlá. 4.mája poslal svetu ďalší signál, že je pripravený na vojnu. Ustanovil sa za predsedu Rady ľudových komisárov a tým sa stal de facto hlavou štátu a sústredil všetku moc do svojich rúk. Na druhý deň, už v novej funkcii, predniesol prejav, v ktorom chválil pripravenosť Červenej armády. (Tá sa naozaj po fiasku s Fínskom poučila a významne posunula vpred.) Nemcov označil za dobyvateľov, ktorí sa pustili do agresívnej vojny a ktorí napriek víťazstvám nie sú neporaziteľní. Tým dal jasný signál, že vojna s Nemeckom je viac než pravdepodobná.

V noci 10.mája priletel do Británie Rudolf Hess, Hitlerov zástupca a dokonale zamotal situáciu. Chcel vyjednať mier s Britániou bez vedomia ostatných vysokých nemeckých pohlavárov. Nikto mu neprikladal dôležitosť a rýchlo ho odsunuli do väzenia. Táto udalosť sa však dala politicky využiť a Briti sa snažili svetu podať vysvetlenie, ktorým by vrazili klinec medzi ZSSR a Nemecko. Podali o Hessovi správu, že jeho útek bol z dôvodu rozkolu v nacistickej strane, kde sú mnohí nespokojní s priateľstvom so Sovietskym zväzom a žiadajú neutralitu Britov, aby s komunizmom mohli konečne zatočiť. Stalin však nesadol Britom na lep a správy o Hessovi si vyložil po svojom. Že Hitler sa snaží zblížiť sa s Britmi, aby Sovietsky zväz musel čeliť nacistom osamotene. Bolo preňho nepredstaviteľné myslieť si, že Hitler o Hessovej misii nemal ani tušenie a o Britoch predpokladal, že chcú vyprovokovať vojnu medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom. Jeho antipatia voči Britom týmto ešte paradoxne viac vzrástla.

V máji dostáva Stalin na stôl ďalšie množstvo informácií o narastajúcej nemeckej vojnovej aktivite, ale odmieta ich ako dezinformáciu alebo pokus o provokáciu. Napriek tomu, vojenské prípravy pokračujú aj na sovietskej strane. Žukov v máji zreviduje vojnový plán Červenej armády vrátane návrhu na preventívny útok proti Nemcom. Plán predkladá Stalinovi so žiadosťou o povolenie dočasnej mobilizácie. Dôjde ale len k čiastočnej mobilizácii a stiahnutia vojakov z Kaukazu. Príprava na obranu ale postupuje. Je dokončené opevnenie Molotovovej línie a z polovice je aj obrnené a vyzbrojené.
V máji hospodárske vzťahy medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom naďalej prekvitajú. Nemci zvýšili svoje dodávky a Sovieti to opätovali. V júni dochádza z nemeckej strany k zastaveniu dodávok. Sovieti v dodávkach pokračujú. Hitler nereaguje na názor svojich ministrov, že by sa oplatilo viac hospodársky zviazať so Sovietskym zväzom a nepúšťať sa do vojny. Pozerá na východ - na nový nekonečný Lebensraum a politicky sa vidí na úplnom vrchole.

V júni Stalin vie, že vojna je už neodvratná ale dúfa, že bude neskôr a nie toto leto. 14.júna ešte posiela posledný pokus o zmierenie do Berlína. Vydáva komuniké, ktoré sa objaví v sovietskej tlači, o tom, že pakt sa stále plní a chýry o tom, že by ho Nemecko malo porušiť a zaútočiť na Sovietsky zväz sú neopodstatnené. Čaká nejakú súhlasnú odpoveď z Berlína, ale tá neprichádza. Namiesto toho 16.júna dostáva správu zo svojej špionážnej služby, že bol vydaný konečný rozkaz k útoku na Sovietsky zväz. Odmieta jej veriť a taktiež odmieta Žukov návrh, aby bola nariadená plná bojová pohotovosť Červenej armády. Deň pred útokom ignoruje, že sa nemecké veľvyslanectvo balí a odchádza. Ignoruje všetky správy o vojne, ktoré sa naňho valia z každého kúta. 22.júna, keď dorazia správy o nemeckom útoku, Červená armáda dostane rozkaz nereagovať na útočníkov, iba ich pochytať ale hranicu za nijakých okolností neprekročiť. Keď Žukov žiada Stalina o povolenie opätovať paľbu, Stalin nepovoľuje s tým, že ide o nemeckú provokáciu. Nie je ale celkom nečinný. Vydáva novú direktívu, oprávňujúcu, aby sovietske sily zaútočili na votrelca, nariaďuje demontáž množstva tovární a evakuáciu ľudí z oblastí priľahlých k frontu. Po oznámení Molotova sovietskemu ľudu, že je vo vojne s Nemeckom, Stalin odchádza na svoju daču v Kunceve pri Moskve. Až večer nadiktuje direktívu, kde nariaďuje Červenej armáde neúprosne vytrvať a zničiť nepriateľa a povoľuje prekročiť hranice pri jeho prenasledovaní.

Obrázek

Červená armáda ale ustupuje a v rýchlom tempe. Stalin určite v tomto období prežíval osobnú krízu z chybného odhadu, ktorého sa dopustil. Avšak s vervou sa pustil do práce a takmer sa nezastavil. Nie je pravdou, že utiekol na daču, aby sa tam triasol od strachu. V Kremli nebol iba dva dni, kedy viedol porady na iných miestach. Inak bol na svojom mieste a začiatkom júla dokonca už s priamou zodpovednosťou za riadenie vojny s Nemeckom. 3.júla prehovorí k sovietskemu ľudu.

Záver:

Pakt Ribbentrop-Molotov nemožno posudzovať izolovane. Iste - je možné súhlasiť s tým, že rozdelenie sféry vplyvu medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom malo ťažké následky pre milióny ľudí žijúcich v týchto oblastiach. Obidve mocnosti ale v zásade nerobili nič iné, než tie ostatné. Nikto v tej dobe nebol čistý, aby mohol hádzať kameňom a každý sledoval svoje záujmy. Pakt bol síce zrušený začatím vojny proti Sovietskemu zväzu, ale po vojne bol fakticky obnovený a stanovil základ pre povojné rozdelenie si sfér vplyvu.

Stalin síce urobil nejaké chyby, ale v zásade konal pragmaticky a dobre. Vďaka Hitlerovi sa stal významným politickým partnerom aj pre ostatných. Vďaka Fínom sa zrevidovala bojaschopnosť Červenej armády. Vďaka Hitlerovi sa dostal v technológii podstatne dopredu. Vďaka Hitlerovi získal územia, o ktorých si vtedy myslel, že mu právom patria. Nebolo na škodu ani to, že opatrne vyčkával na prvý vojenský útok. Nebol to on, čo by bol porušil dohodu a nikto ho v tomto prípade nemohol obviniť z agresie. Po vojne - nakoľko niesol najväčšie jej bremeno a zvíťazil - si zobral, čo chcel.

Zdroje:
Moorhouse R.: Diablovi spojenci, Bratislava 2015
Pakty Stalina s Hitlerem - dokumentace, Naše Vojsko 1990
http://zurnal.pravda.sk/neznama-histori ... p-molotov/
http://russia-insider.com/en/history/tr ... t-protocol
http://sputniknews.com/politics/2015082 ... story.html
http://workmall.com/wfb2001/russia/russ ... o_war.html
http://www.rferl.org/content/MolotovRib ... 04154.html
https://en.wikipedia.org/wiki/Anglo-Ger ... _Agreement
https://en.wikipedia.org/wiki/German_cr ... zow_(1939)
http://ucrazy.ru/other/1355966809-kak-g ... talin.html
Naposledy upravil(a) Stuka dne 2/10/2015, 22:36, celkem upraveno 1 x.
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Franz Trubka
7. Major
7. Major
Příspěvky: 1815
Registrován: 14/10/2010, 04:16

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od Franz Trubka »

Stuko,velmi obsahly prispevek, ktery musel dat spoustu a spoustu prace. Dik za nej :up:
Abych Te jen nechvalil, je tam mnoho kontroverznich nazoru.
Ja to jen preletl v rychlosti,chce to vic casu. Co pises v zaveru, ze se Stalin nedopustil mnoha chyb
a postupoval celkem pragmaticky je skutecne zajimavy nazor.
Prvni dva roky valky,sovetske ztraty,uzemni,materialni a lidske Ti neprijdou jako poradna chyba?
Vzdyt to bylo Stalinovo absolutni selhani....
:razz:
ObrázekObrázek

Pink Floyd-On The Turning Away
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od Stuka »

Asi zle z mojej strany vyjadrené, ale ja som ten svoj výrok - že sa nedopustil veľa chýb - viazala na tému článku, tj. spojenectvo s Nemeckom a prakticky teda toho, čo bolo pred vojnou. Tam sa mi zdá, že si viedol dobre v rámci svojich možností a taktiež aj samotné uzavretie paktu, bol dobrý ťah.
To, že váhal s mobilizáciou a ako to prebiehalo v prvej časti vojny a koľkých chýb sa dopustil - áno, v tom máš pravdu, že tu ich bolo veľa. Ale zasa vychádzajme z toho, čo mal k dispozícii a aká bola vtedy situácia, nám je ľahko teraz o tom hovoriť, čo mal nemal, po vojne je každý generál. V zásade máš ale pravdu, len teda použitie tvojho spojenia - že absolútne zlyhal - pokladám za nešťastné a nesprávne. To by tu vojnu asi nevyhral.
Inak - vďaka za pochvalu. Robotu článok dal, ale bola to pekná práca a pre mňa veľmi zaujímavá.
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
parmezano
7. Major
7. Major
Příspěvky: 552
Registrován: 17/3/2012, 16:17

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od parmezano »

Rusko a Německo se , když to bylo potřeba tak se dovedli domluvit. Car Mikuláš II a císař Vilém II (byli to bratnanci) podepsali v roce 1905 smlouvu "z Bjorko" o vzájemném neutočení, ale ruské ministerstvo zahraničí ji odmítlo , z důvodu , že nebyla konzultována s Francii. 3.3 1918 podepsalo Rusko "Brestlitevský mír" , který de facto potvrdil vítěztví Německa a jeho spojenců na Východní frontě (Rusko tu smlouvu opět v říjnu 1918 zrušilo ). A do třetice byla 16.4.1922 v lázních Rapallo nedaleko Janova podepsaly delegace Sovětského Ruska a Německa , které byly poprvé po WWI pozvány na mezinárodní konferenci o oživení poválečného hospodářství(oba státy byly pozvány proto , v případě Německa hlavně o poválečných reparací vítězným mocnostím WW I a po Sovět. Rusku požadovali uznání předválečných , válečných dluhů a náhrady za zabavený majetek po revuluci), smlouvu , podle které oba obnovily normální diplomatické styky , oba státy se zřekly vzájemných dluhů a reparací za válečné škody a zavázaly se poskytovat nejvyšší výhody ve vzájemném obchodě .
Zdroj:Wikipedie
Obrázek
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od Stuka »

Dobre si doplnil o Rappalskú dohodu z r. 1922, kedy sa spojili vlastne dvaja vydedenci - Nemecko a Rusko - v úplnej medzinárodnej izolácii si pochopiteľne podali ruky, aby ukázali svetu dlhý nos. Títo dvaja vydedenci si v rámci dohody poskytli v obchodovaní najvyššie výhody a navzájom si dodávkami zabezpečovali svoje aktuálne hospodárske potreby. O tri alebo 4 roky neskôr došlo k ďalšej dohode, kedy dostal Sovietsky zväz od Nemecka úver. Celé toto prosperujúce obdobie bolo zavŕšené rokom 1932 kedy sa Sovietsky zväz veľa spoliehal na Nemecko, dovážal z neho 47% svojho importu. V roku 1933, keď nastúpil Hitler by človek očakával, že Sovietskemu zväzu povie stop, ale kdeže. Dokonca obnovil Berlínsku dohodu. Celá spolupráca ale so ZSSR sama vyšumela dostratena, pretože Hitler
po prvé: preferoval sebestačnosť
po druhé: zo ZSSR dovážal iba 6% objemu celkového dovozu, čo bolo nič
po tretie: do ZSSR išlo už iba 10% vývozu, čo bolo tiež nepodstatné a okrem toho to viazlo na všelijakých ťahaniciach a byrokracii a určitej nespoľahlivosti charakteristickej pre boľševickú vládu.
Hitler mal oveľa spoľahlivejších obchodných partnerov. Napriek tomu obchod so ZSSR stále prežíval, ale v rokoch 35-36 už pre politickú kampaň Hitlera nebolo možné na jednej strane hádzať hnoj a na druhej strane obchodovať s komunistami.
Takže tak. :)
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od palo satko »

ako reakcia na tento članok sa da učakavat demarš z Polskeho velvyslanectva :D toto pragmaticko-cynicke zhrnutie paktu, ktorý naozaj vyvolal vela protichodnych názorov je takou prvou lastovičkou. Vladimir Clementis bol jednou s poslednych obeti jeho podpisu. Bol proti paktu a preto emeigroval do Paríža a nie do Moskvy ako Gottwald. Traduje sa že Stalin mu kritiku nikdy nezabudol a ked mu k tomu priratal aj Clementisov podiel na vytvoreny Izraela, tak tohoto šikovneho človeka osud bol spečatený.
Obrázek
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od Stuka »

Á, tak to je pre mňa nové - spojitosť Clementisa s paktom, že teda s ním nesúhlasil, alebo dokonca aj kritizoval? Nemôžeš to viac rozviesť?

Aj mňa napadlo, že po tomto článku sa mi spomalí počítač :D .
No, Putin by ma pochválil a možno keby článok čítal, tak niekedy z neho niečo aj odcituje.
Poľsko - teraz v diskusii , ktorá sa málo číta, si dovolím ešte tvrdšie slová: Tento nenažranec, okupant a obracač kabátov dostal len to, čo si zaslúžil. Môj názor.
ObrázekObrázek
Dzin
7. Major
7. Major
Příspěvky: 11488
Registrován: 16/10/2004, 21:31

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od Dzin »

Stuka
Obavy Stalina ohledně toho, že se Západní mocnosti snaží poštvat proti sobě Německo a SSSR byly spíše jen jeho vsugerované obavy bez toho, aniž by měly podklad k relitě. Neexistuje jediný faktický krok Británie nebo Francie, který by k tomuto směřoval. Vše, co sovětská historiografie k tomuto psala byly buď smyšlenky a nebo citace ze zdrojů, jejichž váha je diskutabilní (soukromá vyjádření různých činitelů atd.).

Podobně interpretace "válce kapitalistů mezi sebou" je spíše buď poválečná omluva paktu a nebo ideologické zdůvodnění. Obecně z toho, co je známo z uvolněných materiálů z archivů SSSR to spíše napovídá tomu, že Stalin spojenectví s Hitlerem "myslel upřímě". Z jeho strany to byl daleko více vědomí akt o rozdělení Evropy, podobně jako jeho poválečná snaha. Ovšem problém je, že Rusko doposuď neodtajnilo veškeré archiválie a hlavně Stalinův osobní archiv, takže se můžeme jen dohadovat.

Snaha o dohodu SSSR s Británií a Francií se také nedá jednoznačně interpretovat tak jak píšeš. Minimálně proto, že tento výklad pochází primárně z poválečné sovětské historiografie případně z ideologických prohlášení. Český historik Fiedler už upozorňoval, že Sověti vedli jednání tak, aby skončila neúspěchem. Třeba interpretace o "nepochopení Británie" je pouze z pohledu SSSR, můžeme to dát i obráceně, proč se SSSR domáhal toho, aby Západní mocnosti garantovali průchod jeho vojsk jako diktát Polsku, když SSSR o tomto mohl jednat přímo s Polskem?

Stejně tak námluvy SSSR a Německa začaly už před krachem jednání se Západními mocnostmi. Takže se nedají interpretovat jako, že to bylo na popud právě tohoto krachu.

Ohledně chování SSSR v okupované části Polska, nemám knihu při sobě, zkusím ji najít, ale takhle z hlavy si myslím, že počty postižených, ať už zatčených nebo deportovaných šly do statisíců.

Sovětská agrese proti Rumunsku se dá interpretovat i tak, že nebyla jen o okupaci Besarábie a Bukoviny, ale že se mohlo jednat i o celé Rumunsko. Bohužel archivní materiály jsou stále utajené, ovšem existují indície pro tuto akci. Nejčastěji je dáváno na zřetel sovětské obsazení mostů přes řeku Prut. Faktem je, že v inkriminované době došlo k diplomatickému apelu ze strany Německa, jehož obsah je ovšem doposud v sovětských archivech utajen (z německých jsem nikde nenašel ani zmíňku o obsahu, jen to, že byl). Ovšem to, že Rumunsko představovalo pro Německo "životního partnera (ropa)" nám může lecos naznačit kvůli čemu by Německo mohlo vystoupit na jeho obhajobu u SSSR.

Důkazy pro to, že by Stalin v červnu věděl, že je válka s Německem neodvratná stále ještě neexistují. Opět příslušné archivy jsou utajené. Existují jen náznaty v rámci např, plánování a rozvinování RA. Podobně i ono ignorování všech příznaků německého útoku. Existují indície, že by tomu mohlo být naopak, např. masivní jednání špiček SSSR před samotným útokem, o kterém sice víme, ale jehož obsah je stále utajovaný. Tento popis (nevěřící Stalin a následně zhroucený) pochází hlavně od Chruščova a je vytvořen primárně z cílem ho dehonestovat. Ovšem dnes už víme, že po německém útoku Stalin horečně pracoval, byť opět neznáme přesně obsah jeho práce.
Váhání s mobilizací určitě nebylo, částečná mobilizace byla vyhlášena už před německým útokem, po německém následovala úplná. Do konce měsíce se ostatně povedlo zmobilizovat přes 5 000 000 branců, což ukazuje, že o nějakém váhání nemůže být ani řeč.

Jak je vidět, jako červená nit se tím táhne to, že příslušné sovětské archivy jsou stále utajované a pravděpodobně v dohledné době k jejich odtajnění nedojde.

každopádně dobrý článek. :-)

P.S. Co se týká ohlasu paktu v komunistickém hnutí, ten měl přímo destruktivní dopad a aktivitu komunistů v zahraničí. Komunistické strany nedokázaly věrohodně obhájit tento sovětský krok (doposud se stavěli jako jediný odpůrci nacismu resp. v jejich terminologii fašismu) a došlo tak k poklesu jejich důvěryhodnosti mezi jejich potencionálními sympatizanty. Stejně tak i část samotných komunistů z toho byla naprosto zdrcena, protože opravdu věřili, že SSSR a oni jsou zde proti nacistickému nebezpečí. Clementis byl jedním z nich, kteří ho kritizovali (jako zradu komunistických ideálů) což bylo v padesátých letech jedním z důvodů, proč byl vybrán jako nespolehlivý kádr a popraven ve vykonstruovaném obvinění.
Obrázek

Člen palby bez super hlášky pod čarou
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od palo satko »

Dzin netreba zabudat na jeden dokument "Mein Kampf". Briti vedeli a dufali, že Hitler napadne Rusko. Nakoniec dost silno pochybovali aj o vlastnych zarukach Poliakom a Poliakov ešte par dni pred 1,9,1939 nutili vyhoviet Hitlerovi s koridorom. V Britanii si nik naozaj nevedel predstavit že by realne vstupili do vojny so statisicami mrtvych a zničenym Imperiom. Nakoniec ich operetna vojna" neskor zvana "sitzkrieg" to len dokazuje.
Obrázek
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od Stuka »

Dzin, trošku musím oponovať.
Myslím, že Stalin mal oprávnené obavy z toho, že by západu spadol kameň zo srdca, keby sa doňho Hitler pustil. Že by vyslovene západ niečím konkrétne "poštvával" o tom nehovorím, ale celkový dojem mohol mať Stalin z udalostí zlý, že mu idú všetci po krku - mníchovská dohoda, ústretovosť alebo ustupovanie Hitlerovi, nepozvanie Stalina k Mníchovu, lavírovanie Poľska atď. A Palo Satko dobre doplnil.

Taktiež verím tomu, že Stalin uzavretím paktu sledoval svoje ciele - nielen nejaké konkrétne územné ale aj ďalekosiahle až ideologické , tj. prípadnú vojnu medzi imperialistami , pričom on by sa iba viezol na nacistickom chrbte a možno potom zlízal smotanu a rozšíril vplyv komunizmu. To sa mi zdá logické.

Čo sa týka malej snahy Británie a Francúzska o dosiahnutie dohody so ZSSR ešte pred Hitlerom - nejde o výklad povojnový sovietsky. Rovnaký názor má aj britský historik, z ktorého čerstvého pera som čerpala.

Rovnako neobstojí ani tvoja zmienka o tom, že Stalin pokukoval po Hitlerovi ešte pred rokovaniami so západom. Neodmietal ani jednu stranu a bol otvorený - lišiacky - tomu, kto s čím príde. Z Hitlera mal ale obavy, preto by bol v určitom období asi viac priklonený dohode so západom. To ale svoje rokovania nekonečne predlžovalo a stagnovalo. Nevedeli sa rozhodnúť. Ich vlády boli antiboľševické a u Stalina presedeli skôr z dôvodu, že si to Hitler všimne a že ho to zastaví. Inak - k Stalinovi neposlali žiadneho ministra na rokovania, čo bola nielen preňho do určitej miery urážka, ale tie figúry, čo sa dostavili teda ani nemali oprávnenie naozaj prebrať niečo konkrétne a vážne.

Ďalej hovoríš o tom, že by mal Stalin jednať priamo s Poľskom? To je hlúposť. Nemienil sa predsa pchať s prepáčením do zadku nejakému hopsavému nohsledovi raz Hitlera inokedy Británie. Žiadal reálne od Británie možnosť vstúpiť do Poľska a čeliť Nemcom už odtiaľ alebo sa aspoň na ne pripraviť. Nebolo mu vyhovené, opäť z dôvodu, že sa Británia "pokakala" z poľského plaču, že sovietska invázia z rokoch 1919-21 sa zopakuje.

Keď si túto situáciu zoberiem z pohľadu Stalina, k čomu asi tak dospejem? Dospejem k tomu, že ma Briti žiadajú o účasť na vojne proti Nemecku, ale s tým, že Poľsku sa oblúkom vyhnem, aby nedajbože neutrpelo nejakú odreninu. Ďalej rozmýšľam o tom, že čo je v tomto prípade Poľsko. Môj nepriateľ, či priateľ? Otázne je aj to, že keď sa Nemecko pustí do Poľska a ja na strane Poľska do Nemecka a spoločne ho budeme hnať, na čiu stranu sa prikloní nakoniec Británia a Francúzsko? Že by na moju a nechala ma prehnať sa Európou? Alebo na stranu Hitlera, ktorý je stále pre nich asi menším zlom? No a keď by som nechal všetko bokom a vykašľal sa aj na Hitlera aj na západ a neuzavrel žiaden pakt s ním, čo by sa stalo? Hitler by porazil Poľsko a zabral by aj jeho východ a čučal mi rovno do taniera. Takže: pokiaľ sa Británia nevie riadne vymačknúť, tak si radšej vypočujem Hitlera a zaberiem východ Poľska a tým si Hitlera trocha podržím od ruky.

Takto nejak určite Stalin rozmýšľal , pretože bol síce všelijaký ale blbý nebol.

Áno, počty deportovaných , zatknutých atď. v Poľsku - môžeš doplniť, spresniť - to bude fajn.

Áno, ohľadne Rumunska, máš pravdu a to, že bolo pre Nemecko životne dôležité - o tom píšem aj ja. Hitler mal určite obavy, že po zabratí Sev. Bukoviny by Stalin rád aj iné časti Rumunska (tuším chcel aj Južnú Bukovinu).

Áno, aj ohľadne vojny s Hitlerom, môžeš mať pravdu. Stalin podľa môjho názoru, nie že by vedel, že vojna je už tu za bukom, ale dúfal, že ešte k nej tak skoro nedojde, že to je stále len nejaké postrašovanie, provokácia atď. Neviem, či si si všimol, že hovorím o tom, že prikladal Wehrmachtu určitú samostatnosť, možno na báze niektorých iných armád - to neviem, ale myslím si že tento jeho názor bol rozhodujúci vo váhaní. Možno si myslel, že Wehrmacht je schopný niečoho ako puč alebo iných prejavov samostatnosti a politici v Nemecku by boli potom vďaka prehnanej horlivosti nejakého generála vo vleku udalostí.

Takisto aj čo sa týka reakcie komunistov po celom svete na uzavretý pakt - máš pravdu. Bol to úder ako z neba. Rovnako paradoxne aj pre nacistov a fašistov. Tieto nenávidiace sa zložky, do tej doby hádzali špinu jeden na druhého, vyzývajúc k boji a naraz si mali podať ruky? Pre obe strany to bolo poníženie, že sa majú bratríčkovať. Hitler si tiež dobre zavaril, keďže svoju politiku založil na boji proti komunizmu a židoboľševikom. Ale ľudia to napokon prijali. Ako inak. Pachuť ale ostala.

Doplnila by som, že Stalinovi sa nečudujem, že pakt uzavrel. Bolo to po prvý krát, čo mal hrať prím v zahraničnej politike, čo bol rovnocenný k ostatným a dokonca si mohol klásť podmienky. Vďaka Hitlerovi ho všetci začali brať vážne a nie ako nechceného outsidera.
ObrázekObrázek
arten
7. Major
7. Major
Příspěvky: 2707
Registrován: 10/3/2010, 01:30

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od arten »

- pakt mal naozaj zdrcujúci dopad na komunistov. Od polovice 30tich rokov Kominterna tlačila "ludové fronty" - t.j spojenie sa dovtedy so "zradcami" - sociálnymi demokratmi a pod., s cieľom zastaviť fašizmus. Tento obrat v r. 1939 a zbratanie s fašizmom sa v podstate nedal rozumne interpretovať a komunistické hnutie vo svete bolo ním značne postihnuté.

- o interpretácii paktu máme min. dva zdroje - debatovalo sa o tom aj tu na Palbe, čiže poprosím kolegov o upresnenie - jedným je vystúpenie pred Kominternou, kde text vyniesla pravdepodobne Francúzska delegácia - pár dní na to bol uverejnený v Fr. novinách a potom prejav pred absolventmi nejakej vojenskej akadémie - v oboch sa pakt interpretoval ako "finta" - poskytnutie záruk Nemecku na východe s tým, že Nemci vyvolajú vojnu so západnými mocnosťami, Európa sa vyčerpá a následne vtrhne do Európy Sov. zväz ako osloboditeľ... Realita a rýchle úspechy Nemcov v Záp. Európe poslali tento plán "do kytek."
Mirek58
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4794
Registrován: 31/7/2012, 19:15

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od Mirek58 »

K obsazení části tehdejšího Rumunska:
Došlo k tomu poté, co Rum vláda souhlasila, respektivě Třetí říše doporučila Tatarescovi sov požadavek přijmout.
Takže zmíněná "tajná nota " se týkala souhlasu Hitlera s obsazením Besarabie a Sev Bukoviny.
Ke smlouvě Hitler - Stalin:
Jak byla ze strany Stalina vážně míněná, vypovídá tajná schůzka dne 20.1941 za účasti Cripps, Vyšinský, Gavrilovič, v Perlovce, kde chystali společně převrat v Jugoslávii.
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od Stuka »

Reakcie komunistov boli až komické, ale vzhľadom na zmätok, ktorý pakt spôsobil sa im nečudujem.

Keď začala vojna, Moskva bratským komunistickým stranám poslala telegram, že (okrem iného) vojna je vojnou britskej a francúzskej buržoázie a robotnícka trieda nesmie brániť fašistické Poľsko.
Pre Stalina sa našlo ospravedlnenie, že svoj národ drží mimo bojiska a stráži mier. Keď napochodoval do Poľska a najmä Fínska, niektorí britskí súdruhovia neváhali a iniciatívne označili Fínsko za polofašistický štát. :) Mnohí ale boli otrasení. Už ozaj nevedeli, čo si majú myslieť a zo strany vystúpili. Niektorí si mysleli, že strana nastupuje do novej línie "nacionálny boľševizmus" :).
Francúzski komunisti najprv volali, že zblíženie Stalina a Hitlera je len nový úspech Sovietskeho zväzu a záruka mieru. Francúzska vláda mala ale iný názor :) a stranu začala vyšetrovať v podozrení, že je pasívnym spojencom nacistov a zakázala vydávanie straníckych novín. Straníci teda vo veľkom odovzdávali knižky a tí, ktorí odmietli odsúdiť pakt, boli urýchlene vylúčení. Strana bola aj tak ale napokon zakázaná a prešla do ilegality. A tu sa jej darilo - roznášaním letákov a sabotážami podporovali vlastne nepriamo Hitlera , a aj keď im už jeho tanky vrčali za chrbtom, stále sa držali línie nariadenej z Moskvy, že za všetko môžu imperialisti z Londýna a Paríža.

U nemeckých komunistov uzavretie paktu vyvolal salvy nadšenia. Oznámili svoj súhlas s paktom a dokonca kolovali chýry, že nacisti prepustia komunistov z väzenia, popustia okovy a stiahnu z obehu Mein Kampf. :D

Aj po invázii Hitlera do Francúzska sa stále držali mnohí komunisti myšlienky, že ide o imperialistickú vojnu. Mnohí ale boli zo Stalina sklamaní. Že Sovietsky zväz zachránil sám seba a zanechal svetový proletariát bez pomoci a ochrany.

Mirek ma predbehol, k tomu čo napísal sa vyjadrím zvlášť.
ObrázekObrázek
Dzin
7. Major
7. Major
Příspěvky: 11488
Registrován: 16/10/2004, 21:31

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od Dzin »

palo satko
Britové doufali, že Hitler napadne SSSR? A to víme odkud? Když to vezmu jen logicky, když Hitler napadl Polsko, tedy "hnul se na východ" a dostal se do kontaktu se SSSR, tedy měl by splňovat všechny předpoklady "přání Britů k válce se SSSR" proč mu potom Británie a Francie vyhlásila válku a proč se ho předtím snažila od útoku na Polsko odvrátit? Vždyť přeci dělal to co měli chtít, šel na Východ...

Stuka
Jen oponuj a nemusíš jen trošku. :-)

Ano, Stalin hodnotil situaci jako permanentní spiknutí kapitalistických států v čele s Velkou Británií proti SSSR (tu ještě v roce 1941 považoval za hlavního nepřítele). Ovšem to nijak nemění na tom, že takové spiknutí (jak ho chápal) neexistovalo.

S Hitlerem začal jednat z prostého důvodu, že to odpovídal ojeho naturele. Přeci jen diktátor lépe rozumí diktátorovi, než demokratickému zřízení. To pro něj představuje nebezpečí a chápe ho jako ohrožení svých ambicí. Naproti tomu jiný diktátor je předvídatelný. Alespoň si to myslel, resp. Hitler předvídatelný byl, jen ho Stalin špatně odhadl. Zajímavé je, že si postupem času uvědomil, že jeho (Stalinovi) odhady byly vetšinou naprosto chybné a po WW2 nastolil určité mechanizmy, které měly právě toto nebezpečí (špatného odhadu) do určité míry eliminovat.

Z Hitlera měl Stalin obavy? Obvykle jsou známější spíše jeho vyjádření opačná, tedy že má Hitlera prokouknutého a je mu podle gusta.

Stalin nebyl blbý, ale nebyl to ani génius. Byl to člověk a dělal chyby a ne málo. Ostatně vedení SSSR zrovna nějakými velkolepými intelektuály moc neoplývalo, jednalo se spíše o muže činu. Ne nadarmo třeba v diplomatických jednáních se Západem dominovali jen dokud měli prvotřídní údaje od vlastní rozvědky. Ve chvíli, kdy tento proud vyschl začali výrazně zaostávat. Ostatně jak zlobně volal Molotov (po WW2) před jednáním "Kde jsou nějaké pořádné papíry!"




Ohledně paktu, taková zajímavost, Hitler jeho uzavření podmínil propuštěním všech Němců ze sovětských Gulagů. To se tuším do dvou měsíců stalo a NKVD je předalo Gestapu. Bohužel většinou se jednalo o židy a komunisty a tak záhy skončili v německých koncentrákách. Zde hlavně komunisté zkoušeli víc, než ostaní, protože kromě "obvyklého" režimu" je tyranizovali i ostatní věznění soudruzi, jako "špinavé kolaboranty", kteří si vymýšlejí historky o Gulagu a pomlouvají tak SSSR.
Obrázek

Člen palby bez super hlášky pod čarou
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od Stuka »

Áno, čo sa týka Sev.Bukoviny má Mirek pravdu. Nemecko požiadalo koncom júna Rumunsko, aby vrátilo ZSSR Besarábiu a najviac pridalo Sev.Bukovinu, Rumunsko súhlasilo a hneď tam napochodovala ČA.
Bolo to ale len akoby pre divákov, aby verejne nedošlo k treniciam. V korešpondencii sa objavuje 15.6. Ribbentrop píše nem. veľvyslancovi v Moskve, že požiadavka na Bukovinu je čosi nové a že bola kedysi rakúskou provinciou a žije tam veľa Nemcov. Zároveň zdôrazňuje, že táto oblasť (myslí prakticky celé Rumunsko) sa vzhľadom na mimoriadne hosp. záujmy Nemecka nesmie stať dejiskom vojny.

Preto asi ten urýchlený apel na Rumunsko, aby sa náhodou nevzpieralo.

25.6. nem.veľvyslanec odpovedá , že Molotov ďakuje za podporu a pochopenie nemeckej vláde a rovnako si ZSSR na tomto území nepraje nejaký vojnový konflikt. Nem.veľvyslanec ale doporučuje, aby sovietska vláda rezignovala na Bukovinu, keďže nikdy nepatrila cárskemu Rusku. Molotov oponoval, že Bukovina je posledná časť chýbajúca k zjednoteniu Ukrajiny a preto sovietska vláda kladie dôraz, aby bola riešená spolu s Besarábiou. Napriek tomu, nem.veľvyslanec ďalej píše, že sa mu zdalo, že Molotov celkom nezavrhuje myšlienku - vzdať sa Bukoviny.

Sovieti sa ale Bukoviny nevzdali a Hitlerovi to postupne čoraz viac vadilo a bola to potom jedna zo zámienok zdôvodniť vojnu proti ZSSR.


Dzin, netreba brať doslova, že Británia dúfala, že Hitler napadne ZSSR. Dôležité je, že si to myslel Stalin. Ja si to myslím s ním, pretože mi pripadá logické, že ak z Británie - akože demokratického štátu a navyše ostrova - hľadím na Európu, kde sa naparuje nejaký Hitler so svojím národným socializmom a "mužik" Stalin so svojim boľševizmom, nebolo by od veci, ak by sa títo dvaja do seba pustili. To ale v určitom bode už prestala byť "sranda" aj pre Britániu a prevážil odpor k nacizmu. Tuším Churchill po podpísaní paktu Ribentrop-Molotov ospravedlnil tento pakt tým, že povedal niečo v tom zmysle, že Rusko sa takýmto spôsobom chráni pred nacizmom - a mal svojim spôsobom pravdu.

Inak máš samozrejme pravdu, že žiadne skutočné spiknutie proti ZSSR neexistovalo, ale tá liknavosť a váhavosť Británie a zrada na Československu atď. atď. kto by potom Británii veril? Stalin nie a ja tiež nie. :) Okrajom spomeniem Slovensko, ktoré napokon ostalo poobhrýzané zo všetkých strán. Ak sa po tomto niekto čuduje tomu, že sa ponáhľalo vyhlásiť samostatnosť, tak už potom neviem.

V argumentácii diktátor versus diktátor a že si spolu dobre rozumejú atď. máš tiež pravdu. Iste - Stalin a Hitler išli tvrdo na vec, dnes už vieme, že obaja patrili do rovnakého vreca a bla, bla. Ale že by tzv. demokracia bola na tom inak? A môžeme v tom čase hovoriť vlastne o tom, že by Británia bola demokraciou? Možno troška neskôr. Pred vojnou ju vidím ako koloniálnu veľmoc, ktorá sa ničoho veľmi neštíti. Opäť opakujem, že v hypotetických otázkach sa mi javí, že ak by Hitler v roku 1939 nechal Poľsko a napadol hneď ZSSR bez uzavretia nejakých tanečkov s ním, tak sa mi nezdá pravdepodobné, že by Británia prišla ZSSR na pomoc. Buď by čučala na ostrove a čakala na výsledok - najpravdepodobnejšie, alebo by sa dokonca k Hitlerovi pridala. Nuž, nech sa na to pozerám z hocijakého smeru, tak byť na mieste Stalina - po nerozhýbaní sa Británie - ostáva mi len náruč Hitlera. Radšej s Hitlerom ako sám.
ObrázekObrázek
Mirek58
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4794
Registrován: 31/7/2012, 19:15

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od Mirek58 »

Ještě si dovolím maličkost k obsazení pobaltských států SSSR.

V Hitlerovo provolání ( četl J.Goebbels 22.6. 1941 v 5:30 v radiu - Oznámení o začátku války proti SSSR- )je zajímavá pasáž, kde říká, že existoval požadavek Litevské vlády na vyslání německých ozbrojených sil do Litvy.
Ovšem třetí říše žádosti nevyhověla, protože takový krok nebyl v souladu s cíly německé politiky.

To jen na dokreslení celkové situace té doby.
ObrázekObrázek
Bublifuk
praporčík
praporčík
Příspěvky: 353
Registrován: 2/9/2008, 16:20
Bydliště: Praha

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od Bublifuk »

Díky za článek, a to z toho důvodu, že by mne bez něj asi těžko napadlo obhajovat polské kroky po Mnichovu. Tedy "obhajoba" je to v kontextu pouze tohoto článku, jinak nikoli. Jestliže je pakt M-R brán jako logické vyústění mezinárodní situace, do které byl Stalin takřka vehnán (tak jsem to pochopil), pak polský zábor Těšínska nemůže prostě být brán pouze jako odporný čin "lavírujícího supa" (abych Tě Stuko citoval) - z důvodů následujících:
Poláci vnímali jako obrovskou zradu, že v době, kdy bojovali s Rusy (ještě nevznikl SSSR) na východní hranici a byla tam nasazena drtivá většina jejich armády, zahájila proti nim ČSR ofenzivu (sedmidenní válka). To bylo skutečně chucpe, ostatně ČSR ofenzivu zastavila až na nátlak Dohody, které to přišlo chucpe taky. Stejně tak jen o málo později bránila ČSR dovozu zbraní do Polska přes své území v době, kdy rudá armáda stála na Visle. To Poláci ČSR nikdy nezapomněli. Jejich zábor Těšínska je pak stejně logickým krokem využívajícím situaci, jako Stalinovo obsazení východních oblastí Polska po 17.9.39. V článku však tak příkrá slova, jako na adresu Polska, vůči Stalinovi nenalézám...
Pokud jde o jednání mezi západními mocnostmi a Stalinem, jež předcházelo paktu M-R, pak musím souhlasit s Dzinem. Požadavek SSSR na koridor pro průchod vojsk Polskem byl vznesen právě proto, aby jednání skončila krachem. Stalin/Molotov museli vědět, že VB nemá žádnén páky, jak k tomu Poláky donutit a stejně tak velmi dobře věděli, že Polsko, které ještě před pár lety se SSSR válčilo, na takový požadavek prostě nepřistoupí/přistoupit nemůže.
Jaká jsou to jednání, pokud opakovaně vznáším požadavky, o nichž vím, že jsou nesplnitelné? Odpovím si sám - předstíraná, sabotovaná. A když to Britové poznali, rychle zařadili zpátečku. Což se propagandisticky SSSR hodilo, když uzavřeli smlouvu s Hitlerem. Ale pravou příčinou krachu podle mne opravdu bylo jednání SSSR.
Obrázek

Nemůžeš tvrdit, že civilizace nezaznamenává určitý pokrok, neboť v každé další válce Tě zabijí novým způsobem.
W.Rogers
Mirek58
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4794
Registrován: 31/7/2012, 19:15

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od Mirek58 »

Požadavek SSSR na koridor pro průchod vojsk Polskem byl vznesen právě proto, aby jednání skončila krachem. Stalin/Molotov museli vědět, že VB nemá žádnén páky, jak k tomu Poláky donutit a stejně tak velmi dobře věděli, že Polsko, které ještě před pár lety se SSSR válčilo, na takový požadavek prostě nepřistoupí/přistoupit nemůže.
Tak mi je záhadou jedna věc.
-Jednalo se o spojenecké smlouvě a Stalina od Hitlera dělilo Polsko a Rumunsko/ Maďarsko ( dokazují to historické mapy tehdejší Evropy).
Stalin/Molotov to podle Bublifuka "museli " vědět. OK.
A protistrana to nevěděla?
Problém zní: jak tedy měla být smlouva fyzicky naplněna? Jaká byla představa obou jednajících stran?
Stalin chtěl " koridor", potud je věc jasná.
Ale jaká byla představa protistrany? Nikde jsem se nedočetl o tom ani pověstné "píp".
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Aaron Goldstein
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 3062
Registrován: 19/7/2014, 19:38
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od Aaron Goldstein »

Bublifuk píše: Poláci vnímali jako obrovskou zradu, že v době, kdy bojovali s Rusy (ještě nevznikl SSSR) na východní hranici a byla tam nasazena drtivá většina jejich armády, zahájila proti nim ČSR ofenzivu (sedmidenní válka). To bylo skutečně chucpe, ostatně ČSR ofenzivu zastavila až na nátlak Dohody, které to přišlo chucpe taky.
To je velmi neúplný popis s velmi zavádějícím závěrem... Polsko obsadilo Těšínsko vojensky v noci z 31.října na 1. listopadu (tedy po vzniku ČSR a de jure se jednalo o napadení republiky)... Na obsazeném území začalo organizovat jednak volby a druhak vojenské odvody. Veškeré snahy o mírové řešení selhaly... 23. ledna 1919 v 11:00 hodin se v Těšíně ohlásil u polského velitele Franciszka Latinika československý velitel Josef Šnejdárek se skupinou důstojníků, tvořených anglickým, francouzským, italským a americkým zástupcem (jejichž autoritou jako představitelů Dohody se československá strana zaštiťovala). Polské straně bylo předáno ultimátum, žádající vyklizení oblasti až k řece Bělé do dvou hodin. Teprve až po té došlo k zahájení vojenských operací...

31. ledna se čs vojska zastavily postup na rozkaz MNO (nikoliv na nátlak Dohody) a naopak na nátlak Dohody byla uzavřeno Česko-Polská smlouva, která stanovovala demarkační linii - pozdější cs-pl hranicí... 26. února došlo k oficiálnímu příměří a na sporném území byla zavedena mezinárodní správa... Sporné území později na základě rozhodnutí Dohody připadlo Československu, tak jak bylo rozhodnuto původně...

Chucpe tedy bylo svévolné obsazení naší republiky a nikoliv naše následná obrana... A Dohoda to nezastavila protože by jí to přišlo chucpe, ale protože si nepřála konflikt mezi Československem a Polskem... A chucpe mi přijde celý Bublifukův výklad událostí kolem sedmidenní války...

Edit: Tak se omlouvám a po dalším dohledání faktů MNO vydalo příkaz k zastavení postupu skutečně na nátlak Dohody... Ovšem vše další uvedené platí beze zbytku.... O odkáži vás na článek u "konkurence" http://www.valka.cz/clanek_10544.html a nechť si každý udělá obrázek kdo koho napadl....
Obrázek

Že jsem paranoidní ještě neznamená, že po mě nejdou...
Uživatelský avatar
Zemakt
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 11466
Registrován: 28/8/2008, 11:14
Bydliště: Cheb

Re: Obdobie spojenectva - medzi Stalinom a Hitlerom.

Příspěvek od Zemakt »

Trochu za "otím", ale nemůžu si pomoct
Poláci vnímali jako obrovskou zradu, že v době, kdy bojovali s Rusy (ještě nevznikl SSSR) na východní hranici a byla tam nasazena drtivá většina jejich armády, zahájila proti nim ČSR ofenzivu (sedmidenní válka). To bylo skutečně chucpe, ostatně ČSR ofenzivu zastavila až na nátlak Dohody, které to přišlo chucpe taky. Stejně tak jen o málo později bránila ČSR dovozu zbraní do Polska přes své území v době, kdy rudá armáda stála na Visle. To Poláci ČSR nikdy nezapomněli.
Tohle je velice zjednodušený pohled na věc. Na kongresu utlačovaných národů rakouských ze dne 15. až 17. května 1918 se dohodli čeští a polští poslanci, že do rozhodnutí mírové konference bude Těšínsko patřit čs. státu. Po převratu však národní rada těšínského knížectví tuto dohodu nerespektovala a vojensky obsadila Těšín aj.. Mimochodem i některé obce vyloženě české. V tomto byl ovšem dost velký bordel co je polské a co české. Zmatky se po té kumulovaly do nepokojů, národnostních antipatií apod., prostě do toho bordelu. Posléze polská rada knížectví a čs. národní výbor pro Slezko uzavřeli úmluvu, kde stanoviska obou protivníků byla taková, že čs. strana argumentovala dohodou z května a polská na ní házela bobek. Za této situace čs. strana učinila za účelem zachování klidné situace několik ústupků a spíše spoléhala na zásah Dohody. Vojska Dohody se ovšem nikdy neobjevila, čehož využila polská strana a začala s přípravou voleb a dalšími dobře známými akcemi. 10. prosince vyhlásila polská vláda statut správní komise kdy prohlásila mj. sporné území za součást polského státu. De facto chtěla postavit čs. delagaci na mírové konferenci před hotovou věc. Čs. strana reagovala, tak jak reagovala viz známá sedmidenní válka. Její chování je často kritizováno, že spíše měla počkat na výsledky konference, ovšem jaký by byl výsledek, o tom se můžeme pouze dohadovat. Takže za mne, čs. řešení situace OK.

Pikantní na celé věci je, že onen polský postup "postavit někoho před hotovou věc" uplatnila Republika Československá o půl roku na Slovensku, kdy podobným způsobem obsadila ještě před závěry mírové konference Petržalku (něco o tom píši, tak vydržte).

Co se týče bránění převozu zbraní přes území republiky,.. a co Polské legie? Ty jely domů kudy? Přes Moravu a leckdy když dojely domů tak se objevili na Těšínské demarkační čáře :wink:
ObrázekObrázek

"Voni fotr, řekněte jim tam, že se jim na jejich párky vyserem!"
Odpovědět

Zpět na „Ostatní“