Bratislavské bunkre, fotografie - II. časť
Bratislavské bunkre, fotografie - II. časť
Fotografie bratislavských bunkrov - II. časť
II.časť, BS-8 až BS-15
Bratislavská časť Petržalka bola pred II. svetovou vojnou obkolesená líniou opevnených zrubov. Bola to vlastne jediná kompletná obranná línia predmníchovskej republiky. Ako je všeobecne známe táto línia bola bez boja odstúpená Nemecku. Čiže bunkre na svoju pôvodnú úlohu využité neboli. Po vojne sa ocitli v hraničnom pásme, niektoré prešli modernizáciou a boli zakonzervované. Po spoločenských zmenách sa tieto pásma sprístupnili aj pre verejnosť. Bratislavské bunkre boli zvonku sprístupnené, ale vojaci ich pustili zo zreteľa, čo využili rôzni nenechavci, vykradli ich a spustošili. Na lepšie časy sa začalo blýskať v polovici deväťdesiatych rokov, kedy sa začali aktivizovať rôzne občianske a záujmové združenia zamerané na ich záchranu a obnovu. Niečo sa podarilo, niečo nie. Z pôvodných 15 objektov ťažkého opevnenia prežilo rozvoj Petržalky a stavebné úpravy 12 objektov a zo štyroch veliteľských (niektoré pramene spomínajú päť) bunkrov tri. Takže márne by sme hľadali BS-5 Viedeň(Vídeň), BS-11 Janík, BS-12 Oroszvár a veliteľský bunker BSV-3 (prípadne BSV-5). Zrekonštruované,vrátane vnútorných priestorov a zariadenia, upravené na prehliadky sú BS-4 Lány, BS-8 Cintorín(Hřbitov) a čiastočne BS-6 Vŕba(Vrba). Tie sú zdokumentované podrobnejšie. Sú otvorené od piatka poobede do nedele večera, v prípade záujmu sa dajú dohodnúť prehliadky aj mimo uvedeného času. Počas augusta až septembra 2014 som bunkre prešiel a porobil fotky aktuálneho stavu.
Zoznam objektov:
1. BS-1 Štrkovisko (Štěrkoviště)
2. Mulda
3. Paseka
4. Lány
5. Viedeň (Vídeň) - zničený pri výstavbe Petržalky
6. Vŕba (Vrba)
7. Cvičisko (Cvičiště)
8. Cintorín (Hřbitov)
9. Kittsee
10. Tri hranice (Tři hranice)
11. Janík - zničený pri výstavbe Petržalky
12. Oroszvár - zničený pri výstavbe Petržalky
13. Stoh
14. Duna
15. Ostrov
Veliteľské bunkre:
16. BSV-1
17. BSV-2
18. BSV-3, zničený pri výstavbe Petržalky
19. BSV-4
20. BSV-5, bez záruky, uvedený len v niektorých prameňoch, zničený pri výstavbe Petržalky
Ako ukazujú mapky, línia vlastne tvorila oblúk a viedla od Dunaja k Dunaju:
BS-8 Cintorín, (Hřbitov)
Leží neďaleko hraničného prechodu Kopčany - Kittsee. Je prvý, ktorý bol v 90 - tych rokoch zrekonštruovaný a sprístupnený verejnosti. Na začiatku sme ho navštevovali s pochodňami v ruke. Počas rekonštrukcií vnútorných priestorov sa postupne dopĺňali historické exponáty, dokumenty a fotografie. Pri príležitosti rôznych výročí sa tu robia ukážky bojov, výstavy techniky, zrazy historických jednotiek a podobne.
Bunker je jedinečný tým, že hraničí so zrekonštruovaným vojenským cintorínom z obdobia I. svetovej vojny. Sú v ňom pochovaní vojaci c. a k. armády, ktorí zomreli v bratislavských nemocniciach a lazaretoch na následky zranení a chorôb. Je prístupný aj autom, parkovisko je pred spomínaným cintorínom.
Prístup k areálu:
-
Pohľad z cintorína na bunker a z bunkra na cintorín:
-
Fotografie sprava, doľava, z prístupovej cesty:
------
Detail na diamantovú priekopu. Bránila prípadnému prístupu nepriateľa ku strieľňam, mala zberať cez priepusť vystrieľané nábojnice. Keby sa tam napriek všetkému niekto dostal, dal sa tam ešte z bunkra vypustiť granát!
BS/9 Kittsee
Ľahko prístupný je bunker BS-9, nachádza sa konci Kopčianskej ulice(autobus, linka 80).
----
Aktualizácia 29.8.2015
Bunker BS 9, Kitsee, boli odstránené náletové dreviny, zlepšil sa výhľad naň. Prvá je fotografia z minulého roku, druhá aktuálna. Na ostatných bunkroch zvonku zmeny nevidno!
Malá raritka, jednu dobu bol na bunkri na postavený strážny domček. Na archívnej snímke bunker s komínom, ktorý po domčeku zostal:
B-10 Tri hranice, (Tři hranice)
Čo má spoločné Palba a zber kukurice? Predsa fotografie Bunkru BS-10 v Petržalke . Je umiestnený v kukuričnom poli, preto je k nemu možný prístup iba po jej zbere:
Prístup, bunker je ten kopček za kukuricou:
Je tam síce ceduľa, že súkromný pozemok, ale nejakú starostlivosť tam nevidno!
--[/url]------
B-11 Janík, zasypaný, pod diaľnicou.
B-12 Oroszvár, zasypaný, pod diaľnicou
B-13 Stoh
Bunker sa nachádza neďaleko nemocnice na Antolskej ulici.
------
Na bunkri BS- 12 Stoh je na ľavom krídle zaujímavo zapustený pancierový zvon:
B-14 Duna
Po dlhšom hľadaní sa mi podaril nájsť bunker v lese BS-14, Duna Človek môže prejsť 10 metrov okolo a nezaregistruje ho. Svojou paľbou mal vykrývať priestory medzi BS-15, Ostrov na vedľajšom poloostrove a BS-13, Stoh. Keby tam niekto chcel ísť napíšte, ušetrím vám chodenie!
Nájdi bunker!
------
B-15 Ostrov
Pri návšteve bratislavského opevnenia som sa s ťažkosťami dostal k aj bunkru BS-15. Podľa číslovania je posledný v opevnenej línii. Nachádza sa na dunajskom poloostrove, je aj najťažšie prístupný. Protitankovým kanónom uzatváral Dunaj a protiľahlý breh. Na začiatku deväťdesiatych rokov tam nejaký nadšenec chcel spraviť skanzen, alebo múzeum, bola tam navezená obrnená technika, kanóny, porobené zátarasy, zákopy a pod.
Obrázok z tej doby:
Potom zaúradoval šimeľ a projekt šiel do kolien. V tej dobe tam ešte viedla slušná asfaltka, teraz už len lesná cestička. Čas, príroda a záplavy robia svoje. Bunker je zdevastovaný, zarastený vysokým porastom, človek, ktorý ho nehľadá, ho môže ľahko prehliadnuť.
Terajší stav bunkra:
---
(vpravo dole) Ako bonus som našiel po ceste k bunkru guľometné hniezdo
Na tomto výbežku je bunker postavený:
Veliteľské bunkre:
B-SV-1
Po celkom objavnej ceste dostal k veliteľskému bunkru B-SV-1, veľmi kvalitne ukrytému v lese. Dokonca je obývaný, náčelník tam čítal noviny. Urobil mu tam akúsi striešku, takže z bunkru moc nevidieť.
-
B-SV-2
O ďalšom veliteľskom bunkri B-SV-2 sa písalo, že je na súkromnom pozemku, za plechovým plotom a nedá sa odfotiť, nebol ani na webe. Ja som ho už našiel bez plechu a odfotil som ho, teda asi má webovú premiéru. Miestni vraveli, že ho odkúpil súkromník, ale čo má s ním za ľubom, to nevedeli.
--
Aktualizované 28.62015
Majiteľ bunkra BS-V-2 ho oslobodil od drevenej konštrukcie a buriny, som zvedavý, čo sa z toho vykľuje! Prvá fotka je z roku 2014.
B-SV-3, zasypaný, padol za obeť výstavbe!
B-SV-4
--
Podľa všetkého veliteľské bunkre boli unifikované.
II.časť, BS-8 až BS-15
Bratislavská časť Petržalka bola pred II. svetovou vojnou obkolesená líniou opevnených zrubov. Bola to vlastne jediná kompletná obranná línia predmníchovskej republiky. Ako je všeobecne známe táto línia bola bez boja odstúpená Nemecku. Čiže bunkre na svoju pôvodnú úlohu využité neboli. Po vojne sa ocitli v hraničnom pásme, niektoré prešli modernizáciou a boli zakonzervované. Po spoločenských zmenách sa tieto pásma sprístupnili aj pre verejnosť. Bratislavské bunkre boli zvonku sprístupnené, ale vojaci ich pustili zo zreteľa, čo využili rôzni nenechavci, vykradli ich a spustošili. Na lepšie časy sa začalo blýskať v polovici deväťdesiatych rokov, kedy sa začali aktivizovať rôzne občianske a záujmové združenia zamerané na ich záchranu a obnovu. Niečo sa podarilo, niečo nie. Z pôvodných 15 objektov ťažkého opevnenia prežilo rozvoj Petržalky a stavebné úpravy 12 objektov a zo štyroch veliteľských (niektoré pramene spomínajú päť) bunkrov tri. Takže márne by sme hľadali BS-5 Viedeň(Vídeň), BS-11 Janík, BS-12 Oroszvár a veliteľský bunker BSV-3 (prípadne BSV-5). Zrekonštruované,vrátane vnútorných priestorov a zariadenia, upravené na prehliadky sú BS-4 Lány, BS-8 Cintorín(Hřbitov) a čiastočne BS-6 Vŕba(Vrba). Tie sú zdokumentované podrobnejšie. Sú otvorené od piatka poobede do nedele večera, v prípade záujmu sa dajú dohodnúť prehliadky aj mimo uvedeného času. Počas augusta až septembra 2014 som bunkre prešiel a porobil fotky aktuálneho stavu.
Zoznam objektov:
1. BS-1 Štrkovisko (Štěrkoviště)
2. Mulda
3. Paseka
4. Lány
5. Viedeň (Vídeň) - zničený pri výstavbe Petržalky
6. Vŕba (Vrba)
7. Cvičisko (Cvičiště)
8. Cintorín (Hřbitov)
9. Kittsee
10. Tri hranice (Tři hranice)
11. Janík - zničený pri výstavbe Petržalky
12. Oroszvár - zničený pri výstavbe Petržalky
13. Stoh
14. Duna
15. Ostrov
Veliteľské bunkre:
16. BSV-1
17. BSV-2
18. BSV-3, zničený pri výstavbe Petržalky
19. BSV-4
20. BSV-5, bez záruky, uvedený len v niektorých prameňoch, zničený pri výstavbe Petržalky
Ako ukazujú mapky, línia vlastne tvorila oblúk a viedla od Dunaja k Dunaju:
BS-8 Cintorín, (Hřbitov)
Leží neďaleko hraničného prechodu Kopčany - Kittsee. Je prvý, ktorý bol v 90 - tych rokoch zrekonštruovaný a sprístupnený verejnosti. Na začiatku sme ho navštevovali s pochodňami v ruke. Počas rekonštrukcií vnútorných priestorov sa postupne dopĺňali historické exponáty, dokumenty a fotografie. Pri príležitosti rôznych výročí sa tu robia ukážky bojov, výstavy techniky, zrazy historických jednotiek a podobne.
Bunker je jedinečný tým, že hraničí so zrekonštruovaným vojenským cintorínom z obdobia I. svetovej vojny. Sú v ňom pochovaní vojaci c. a k. armády, ktorí zomreli v bratislavských nemocniciach a lazaretoch na následky zranení a chorôb. Je prístupný aj autom, parkovisko je pred spomínaným cintorínom.
Prístup k areálu:
-
Pohľad z cintorína na bunker a z bunkra na cintorín:
-
Fotografie sprava, doľava, z prístupovej cesty:
------
Detail na diamantovú priekopu. Bránila prípadnému prístupu nepriateľa ku strieľňam, mala zberať cez priepusť vystrieľané nábojnice. Keby sa tam napriek všetkému niekto dostal, dal sa tam ešte z bunkra vypustiť granát!
BS/9 Kittsee
Ľahko prístupný je bunker BS-9, nachádza sa konci Kopčianskej ulice(autobus, linka 80).
----
Aktualizácia 29.8.2015
Bunker BS 9, Kitsee, boli odstránené náletové dreviny, zlepšil sa výhľad naň. Prvá je fotografia z minulého roku, druhá aktuálna. Na ostatných bunkroch zvonku zmeny nevidno!
Malá raritka, jednu dobu bol na bunkri na postavený strážny domček. Na archívnej snímke bunker s komínom, ktorý po domčeku zostal:
B-10 Tri hranice, (Tři hranice)
Čo má spoločné Palba a zber kukurice? Predsa fotografie Bunkru BS-10 v Petržalke . Je umiestnený v kukuričnom poli, preto je k nemu možný prístup iba po jej zbere:
Prístup, bunker je ten kopček za kukuricou:
Je tam síce ceduľa, že súkromný pozemok, ale nejakú starostlivosť tam nevidno!
--[/url]------
B-11 Janík, zasypaný, pod diaľnicou.
B-12 Oroszvár, zasypaný, pod diaľnicou
B-13 Stoh
Bunker sa nachádza neďaleko nemocnice na Antolskej ulici.
------
Na bunkri BS- 12 Stoh je na ľavom krídle zaujímavo zapustený pancierový zvon:
B-14 Duna
Po dlhšom hľadaní sa mi podaril nájsť bunker v lese BS-14, Duna Človek môže prejsť 10 metrov okolo a nezaregistruje ho. Svojou paľbou mal vykrývať priestory medzi BS-15, Ostrov na vedľajšom poloostrove a BS-13, Stoh. Keby tam niekto chcel ísť napíšte, ušetrím vám chodenie!
Nájdi bunker!
------
B-15 Ostrov
Pri návšteve bratislavského opevnenia som sa s ťažkosťami dostal k aj bunkru BS-15. Podľa číslovania je posledný v opevnenej línii. Nachádza sa na dunajskom poloostrove, je aj najťažšie prístupný. Protitankovým kanónom uzatváral Dunaj a protiľahlý breh. Na začiatku deväťdesiatych rokov tam nejaký nadšenec chcel spraviť skanzen, alebo múzeum, bola tam navezená obrnená technika, kanóny, porobené zátarasy, zákopy a pod.
Obrázok z tej doby:
Potom zaúradoval šimeľ a projekt šiel do kolien. V tej dobe tam ešte viedla slušná asfaltka, teraz už len lesná cestička. Čas, príroda a záplavy robia svoje. Bunker je zdevastovaný, zarastený vysokým porastom, človek, ktorý ho nehľadá, ho môže ľahko prehliadnuť.
Terajší stav bunkra:
---
(vpravo dole) Ako bonus som našiel po ceste k bunkru guľometné hniezdo
Na tomto výbežku je bunker postavený:
Veliteľské bunkre:
B-SV-1
Po celkom objavnej ceste dostal k veliteľskému bunkru B-SV-1, veľmi kvalitne ukrytému v lese. Dokonca je obývaný, náčelník tam čítal noviny. Urobil mu tam akúsi striešku, takže z bunkru moc nevidieť.
-
B-SV-2
O ďalšom veliteľskom bunkri B-SV-2 sa písalo, že je na súkromnom pozemku, za plechovým plotom a nedá sa odfotiť, nebol ani na webe. Ja som ho už našiel bez plechu a odfotil som ho, teda asi má webovú premiéru. Miestni vraveli, že ho odkúpil súkromník, ale čo má s ním za ľubom, to nevedeli.
--
Aktualizované 28.62015
Majiteľ bunkra BS-V-2 ho oslobodil od drevenej konštrukcie a buriny, som zvedavý, čo sa z toho vykľuje! Prvá fotka je z roku 2014.
B-SV-3, zasypaný, padol za obeť výstavbe!
B-SV-4
--
Podľa všetkého veliteľské bunkre boli unifikované.
Naposledy upravil(a) IgorT dne 29/8/2015, 16:46, celkem upraveno 8 x.
Re: Fotografie bratislavských bunkrov - II. časť
Jeden dotaz od naprostého laika v oboru.
Při pohledu na jednotlivé objekty na fotografiích si nemohu nevšimnout zřejmě odlišného postupu při betonáži. Například srub S-8 má všechny hrany a rohy zaoblené v určitém poloměru zatímco relativně nedaleký S-10 je jednoduše hranatý. Podle Wiki wšak stavbu celé linie opevnění prováděla stejná firma a například betonáž dvou zmiňovaných srubů od sebe dělí jen zhruba dva roky. To se za tu dobu opravdu tak razantně změnily postupy při betonáži, nebo se to řídilo jen zkušenostmi / schopnostmi jednotlivých projektantů.
A mimochodem, jak bylo při betonáži dosahováno těch plynulých zaoblení hran a rohů? Obyčejným bedněním z fošen asi ne, to se používala vytvarovaná překližka nebo jaký materiál to má na "svědomí".
Scrat
Při pohledu na jednotlivé objekty na fotografiích si nemohu nevšimnout zřejmě odlišného postupu při betonáži. Například srub S-8 má všechny hrany a rohy zaoblené v určitém poloměru zatímco relativně nedaleký S-10 je jednoduše hranatý. Podle Wiki wšak stavbu celé linie opevnění prováděla stejná firma a například betonáž dvou zmiňovaných srubů od sebe dělí jen zhruba dva roky. To se za tu dobu opravdu tak razantně změnily postupy při betonáži, nebo se to řídilo jen zkušenostmi / schopnostmi jednotlivých projektantů.
A mimochodem, jak bylo při betonáži dosahováno těch plynulých zaoblení hran a rohů? Obyčejným bedněním z fošen asi ne, to se používala vytvarovaná překližka nebo jaký materiál to má na "svědomí".
Scrat
All great things are simple, and many can be expressed in single words: freedom, justice, honor, duty, mercy, hope.
Winston Leonard Spencer-Churchill
Winston Leonard Spencer-Churchill
Re: Fotografie bratislavských bunkrov - II. časť
Čiastočne si si odpovedal! Naozaj to bolo zmenou postupov. Tie hranaté sú z roku 1934, tie zaoblené z roku 1937. Tie prvé boli určené pre guľomety, v druhých(nie vo všetkých, boli aj kanóny). Na zaoblené bednenie zatiaľ odpovedať neviem, skúsim sa opýtať, ak sa dozviem, napíšem!
Naposledy upravil(a) IgorT dne 22/10/2014, 15:20, celkem upraveno 1 x.
- Alchymista
- 5. Plukovník
- Příspěvky: 4883
- Registrován: 25/2/2007, 04:00
Re: Fotografie bratislavských bunkrov - II. časť
Staršie bunkre na petržalskom predmostí boli tuším vybudované z iniciatívy vtedajšieho vojenského veliteľa Bratislavy generála Šnejdárka a vznikli ešte pred vznikom Ředitelství opevňovacích prací (ŘOP) v roku 1935. Stavby zrejme naprojektovalo miestne Krajinské vojenské veliteľstvo Bratislava a výstavu realizoval ženijný pluk 4? sídlaci v Bratislave. Objekty v pôvodnej podobe boli riešené, slušne povedané, chaoticky, a neskôr, po vzniku ŘOP, boli podrobené rozsiahlym úpravám.
Celá výstavba bunkrov na Petržalskom predmostí na začiatku 30. rokov bola vlastne nelegálna, pretože československý štát mal nejakou zmluvou (zo Saint-Germain ???) zakázané budovať na pravom brehu Dunaja na juh od Bratislavy vojenské objekty.
Celá výstavba bunkrov na Petržalskom predmostí na začiatku 30. rokov bola vlastne nelegálna, pretože československý štát mal nejakou zmluvou (zo Saint-Germain ???) zakázané budovať na pravom brehu Dunaja na juh od Bratislavy vojenské objekty.
Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Re: Fotografie bratislavských bunkrov - II. časť
S tou nelegálnosťou je to pravda! Moc sa s tým na verejnosť nechodí, ale generál Šnejdárek si ich stavbu presadil!
...v článku 56 mierovej zmluvy medzi víťaznými mocnosťami a Rakúskom z roku 1919 je výslovne uvedené, že “…štát Československý sa zaväzuje nebudovať žiadne vojenské zariadenia na časti svojho územia, ktoré ležia na pravom brehu Dunaja na juh od Bratislavy”.
...v článku 56 mierovej zmluvy medzi víťaznými mocnosťami a Rakúskom z roku 1919 je výslovne uvedené, že “…štát Československý sa zaväzuje nebudovať žiadne vojenské zariadenia na časti svojho územia, ktoré ležia na pravom brehu Dunaja na juh od Bratislavy”.
Re: Fotografie bratislavských bunkrov - II. časť
IgorT - jsem opět nadšen a potěšen, je se na co dívat. Proto pokud dovolíš malý spam, tedy pár nesouvislých vět.
Pokud jsou to v kanónových střílnách skutečné kanóny, je to skvělá ukázka toho že tyto bunkry byly součástí obrané strategie poválečné armády už od roku 1945. Tedy obranné, pokud bychom byli skutečně někdy a někým napadeni
Pro podporu obranného úsilí se na státní hranici s Německou spolkovou republikou realizoval rozsáhlý plán budování nových linií opevnění. O co šlo? V roce 1946 naše poválečná armáda reaktivovala předválečná opevnění na naší jižní hranici. Šlo o rozsáhlý kus území od obce Umíř u Štipoklas na Plzeňsku až po bratislavskou Petržalku.
Bylo to několik objektů stálého těžkého opevnění a velké množství objektů lehkých. Tyto objekty měli obsazovat vojáci pěších pluků dislokovaných ve spádové oblasti.
Tato linie pak byla doplněna pravidelně obnovovanými objekty zesíleného polního opevnění a dělostřeleckou podporu měla zajistit neuvěřitelná směska dělostřelecké samohybné a tažené techniky.
Tento odkaz stojí za zvýšenou pozornost, po jeho prostudování není třeba více psát,
http://www.streleckarevue.cz/kategorie. ... evneni.pdf
V roce 1952 pak vznikl jediný poválečný pevnostní útvar, nazvaný 8. pevnostní brigáda a ta měla velitelství v Rajhradě. Měla 4 pevnostní prapory:
1. pevnostní prapor s velitelstvím v Jemnici
2. pevnostní prapor s velitelstvím v Znojmě
3. pevnostní prapor s velitelstvím v Pohořelicích
4. pevnostní prapor s velitelstvím v Malackách sem asi patří všechny zde uvedené kousky opevnění
Celkově měli v péči:
- 213 objektů stálého lehkého opevnění vzor 36, využito skutečně 71 objektů
- 849 objektů stálého lehkého opevnění vzor 37, využito skutečně 533 objektů a nakonec
- 14 objektů stálého těžkého opevnění vzor 36, využito skutečně 12 objektů
Pohled na jeden z objektů v péči poválečných pevnostních jednotek. První obrázek ukazuje poválečnou lafetaci kanónu a druhý potom ten samý objekt upravený jako muzeum, lokalita Šatov.
Idea byla jednoduchá: pokud by se nepřítel tedy armády USA a NSR s ostatními spojenci pokusil využít slabosti rakouského Bundesheru a proniknou přes jeho území na naše, měli se tyto objekty obsadit, vyzbrojit, doplnit polními opevněními a dělostřeleckou výzbrojí a zadržet postupující protivníky. Válečně tak měly na základě praporů vzniknout 4 pevnostní brigády vyzbrojené mimo jiné 2176 těžkými kulomety. Měla také pokračovat výstavba nových opevňovacích objektů.
Celkově mělo jít o:
- 818 palebných srubů propojených
- 845 kilometry zákopů,
- 210 kilometry protitankových minových polí a
- 206 kilometry protipěchotních minových polí.
Dále mělo být připraveno:
- 456 úkrytů pro pěchotu
- 531 pozorovatelen
- 3967 okopů pro lehké kulomety
- 1088 okopů pro tarasnice nebo pancéřovky
- 765 okopů pro kulomety DŠK v PL verzi nebo minomety
- 365 okopů pro protitankové kanóny
Vše se rychle rozběhlo a ještě rychleji skončilo. V roce 1955 byla brigáda zrušena. Objekty pak převzaly pěší pluky spádově dislokované:
54. střelecký pluk, 50. střelecký pluk v Mikulově, 24. střelecký pluk Znojmo, 60. střelecký pluk Brno a nakonec 9. střelecký pluk.
Je pravda, že až do roku 1997 existoval útvar pro využití stálých opevnění nazývaný rota osádek těžkého opevnění. Nevím kolik měl lidí, ale skutečně zrušen byl až v tomto roce. Ti šikovní klui co tam sloužili mají tento velmi zajímavý web:
http://pevnosti.kvalitne.cz/6.html
Ty kanóny tam byly takto zabudovány skutečně až po válce měly sloužit jako protitankové prostředky.
Pokud jsou to v kanónových střílnách skutečné kanóny, je to skvělá ukázka toho že tyto bunkry byly součástí obrané strategie poválečné armády už od roku 1945. Tedy obranné, pokud bychom byli skutečně někdy a někým napadeni
Pro podporu obranného úsilí se na státní hranici s Německou spolkovou republikou realizoval rozsáhlý plán budování nových linií opevnění. O co šlo? V roce 1946 naše poválečná armáda reaktivovala předválečná opevnění na naší jižní hranici. Šlo o rozsáhlý kus území od obce Umíř u Štipoklas na Plzeňsku až po bratislavskou Petržalku.
Bylo to několik objektů stálého těžkého opevnění a velké množství objektů lehkých. Tyto objekty měli obsazovat vojáci pěších pluků dislokovaných ve spádové oblasti.
Tato linie pak byla doplněna pravidelně obnovovanými objekty zesíleného polního opevnění a dělostřeleckou podporu měla zajistit neuvěřitelná směska dělostřelecké samohybné a tažené techniky.
Tento odkaz stojí za zvýšenou pozornost, po jeho prostudování není třeba více psát,
http://www.streleckarevue.cz/kategorie. ... evneni.pdf
V roce 1952 pak vznikl jediný poválečný pevnostní útvar, nazvaný 8. pevnostní brigáda a ta měla velitelství v Rajhradě. Měla 4 pevnostní prapory:
1. pevnostní prapor s velitelstvím v Jemnici
2. pevnostní prapor s velitelstvím v Znojmě
3. pevnostní prapor s velitelstvím v Pohořelicích
4. pevnostní prapor s velitelstvím v Malackách sem asi patří všechny zde uvedené kousky opevnění
Celkově měli v péči:
- 213 objektů stálého lehkého opevnění vzor 36, využito skutečně 71 objektů
- 849 objektů stálého lehkého opevnění vzor 37, využito skutečně 533 objektů a nakonec
- 14 objektů stálého těžkého opevnění vzor 36, využito skutečně 12 objektů
Pohled na jeden z objektů v péči poválečných pevnostních jednotek. První obrázek ukazuje poválečnou lafetaci kanónu a druhý potom ten samý objekt upravený jako muzeum, lokalita Šatov.
Idea byla jednoduchá: pokud by se nepřítel tedy armády USA a NSR s ostatními spojenci pokusil využít slabosti rakouského Bundesheru a proniknou přes jeho území na naše, měli se tyto objekty obsadit, vyzbrojit, doplnit polními opevněními a dělostřeleckou výzbrojí a zadržet postupující protivníky. Válečně tak měly na základě praporů vzniknout 4 pevnostní brigády vyzbrojené mimo jiné 2176 těžkými kulomety. Měla také pokračovat výstavba nových opevňovacích objektů.
Celkově mělo jít o:
- 818 palebných srubů propojených
- 845 kilometry zákopů,
- 210 kilometry protitankových minových polí a
- 206 kilometry protipěchotních minových polí.
Dále mělo být připraveno:
- 456 úkrytů pro pěchotu
- 531 pozorovatelen
- 3967 okopů pro lehké kulomety
- 1088 okopů pro tarasnice nebo pancéřovky
- 765 okopů pro kulomety DŠK v PL verzi nebo minomety
- 365 okopů pro protitankové kanóny
Vše se rychle rozběhlo a ještě rychleji skončilo. V roce 1955 byla brigáda zrušena. Objekty pak převzaly pěší pluky spádově dislokované:
54. střelecký pluk, 50. střelecký pluk v Mikulově, 24. střelecký pluk Znojmo, 60. střelecký pluk Brno a nakonec 9. střelecký pluk.
Je pravda, že až do roku 1997 existoval útvar pro využití stálých opevnění nazývaný rota osádek těžkého opevnění. Nevím kolik měl lidí, ale skutečně zrušen byl až v tomto roce. Ti šikovní klui co tam sloužili mají tento velmi zajímavý web:
http://pevnosti.kvalitne.cz/6.html
Ty kanóny tam byly takto zabudovány skutečně až po válce měly sloužit jako protitankové prostředky.
Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:
JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
-
- praporčík
- Příspěvky: 364
- Registrován: 3/10/2008, 15:22
- Bydliště: Bohumín
- Kontaktovat uživatele:
Re: Fotografie bratislavských bunkrov - II. časť
Paráda ,věděl jsem že Šnejdárek byl Zemským velitelem na Slovensku,ale vůbec jsem netušil,že nechal postavit bunkry ještě před ŘOP.To teda čumím.Zajímaly by mě zbraně ,jestli byla nějaká lafetace nebo jenom provizorní stolky,vůbec vnitřní vybavení.J e o tomto Šnejdárkovu opevnění nějaká publikace?Předpokládám ,že jestli to bylo stavěno de facto na černo,takže bylo asi vše systémem - pomož si sám,dobrý voják hotový kouzelník a později se to snad nějak dalo do kupy.
Jinak pěkné foto a Pátračovo pěkné doplnění ,zvlášt ten odkaz na ROTO
Jinak pěkné foto a Pátračovo pěkné doplnění ,zvlášt ten odkaz na ROTO
Re: Fotografie bratislavských bunkrov - II. časť
Šnajdárkov bunker je BS-6 je nafotený aj v I. časti, BS-7 ešte nie je prístupný, stále je hlboko v kukuričnom poli.
http://www.palba.cz/viewtopic.php?f=5&t=6383
BS- 6 bol vyzbrojený 2 ťažkými guľometmi vz. 37, určenými na krížnu paľbu, krytý bol ťažkými guľometmi zo susediacich bunkrov BS-5 a BS-7, delostrelecké krytie obstarávali BS-4 Lány a BS-8. Čelom k nepriateľovi bola iba strieľňa s ľahkým guľometom vz.26. Slúžila podobne, ako streľba zo zvonov novších bunkrov, na dočistenie, keby niečo preniklo cez krížovú paľbu od susedov.
K lafetácii, okolo obeda sa mi má ozvať majiteľ bunkra, potom napíšem!
http://www.palba.cz/viewtopic.php?f=5&t=6383
BS- 6 bol vyzbrojený 2 ťažkými guľometmi vz. 37, určenými na krížnu paľbu, krytý bol ťažkými guľometmi zo susediacich bunkrov BS-5 a BS-7, delostrelecké krytie obstarávali BS-4 Lány a BS-8. Čelom k nepriateľovi bola iba strieľňa s ľahkým guľometom vz.26. Slúžila podobne, ako streľba zo zvonov novších bunkrov, na dočistenie, keby niečo preniklo cez krížovú paľbu od susedov.
K lafetácii, okolo obeda sa mi má ozvať majiteľ bunkra, potom napíšem!
Re: Fotografie bratislavských bunkrov - II. časť
Lafetácia. Chlapi technickú dokumentáciu nemajú, ale podľa ich vyjadrenia: ľahké guľomety boli od začiatku lafetované podobne, ako na novších bunkroch. Ťažké guľomety boli pôvodne na nejakých podstavcoch a pri rekonštrukcii sa lafetovali tiež novým spôsobom. Myslím, že to vyzeralo takto:
Pôvodný stojan:
Nová lafetácia, najprv ťažký guľomet, potom dvojča a nakoniec ľahký guľomet
--
Ak sa mýlim, opravte ma!
Pôvodný stojan:
Nová lafetácia, najprv ťažký guľomet, potom dvojča a nakoniec ľahký guľomet
--
Ak sa mýlim, opravte ma!
Re: Fotografie bratislavských bunkrov - II. časť
...Je o tomto Šnejdárkovu opevnění nějaká publikace?Martas2411 píše:Paráda ,věděl jsem že Šnejdárek byl Zemským velitelem na Slovensku,ale vůbec jsem netušil,že nechal postavit bunkry ještě před ŘOP.To teda čumím.Zajímaly by mě zbraně ,jestli byla nějaká lafetace nebo jenom provizorní stolky,vůbec vnitřní vybavení.J e o tomto Šnejdárkovu opevnění nějaká publikace?Předpokládám ,že jestli to bylo stavěno de facto na černo,takže bylo asi vše systémem - pomož si sám,dobrý voják hotový kouzelník a později se to snad nějak dalo do kupy.
Jinak pěkné foto a Pátračovo pěkné doplnění ,zvlášt ten odkaz na ROTO
Neviem, či nie je spomenuté v knihe Putování po československém opevnění 1935 – 1989 (Mladá fronta)
http://www.topzine.cz/putovani-po-cesko ... 80%93-1989
Re: Bratislavské bunkre, fotografie - II. časť
Doplnil som odkaz na stránku umožňujúcu virtuálnu prehliadku bunkru BS-8 Cintorín(Hťbitov) a jeho okolia:
http://virtualnezahorie.sk/blog/item/s- ... kryte.html
http://virtualnezahorie.sk/blog/item/s- ... kryte.html