Letadlové lodě Sorjú a Hirjú

Japonské lodě, ponorky

Moderátor: jarl

Uživatelský avatar
cayman
podpraporčík
podpraporčík
Příspěvky: 276
Registrován: 2/6/2005, 22:56
Bydliště: Bratislava

Příspěvek od cayman »

Noooo ona trieda u Soryu a Hiryu, vraj to boli najmenej podobne lode rovnakej triedy. Ale lodi triedy Unryu planovali postavit 15, to uz by bola trieda ako hrom. Ostatne aj dokoncene 3 bola asi najpocetnejsia trieda japonskych lietadlovych lodi. No ale ajtak, este lietadla by sa na ne nasli, piloti uz nie...

Nikde inde asi nechybal vycvik tak ako u palubneho pilota. Vzlietnut z malej plochy. Letis dlho nad jednotvarnou morskou hladinou, ak mas stastie a najdes lode tak ta napadnu superovi stihaci. prezijes svoj nalet a stenu z protilietadlovych granatov. ked to prezijes poskodeny sa vlecies domov a hladas malu dosku stratenu uprostred oceanu. Ked ju najdes neposkodenu pristan na nej, doplnia ti municiu a vzlietas znova...
Uživatelský avatar
Micuhide Akechi
rotmistr
rotmistr
Příspěvky: 141
Registrován: 11/10/2006, 11:13
Bydliště: Příbram

Příspěvek od Micuhide Akechi »

Hlavní důvod nejspíš byl organizační. Letadlové lodě byly obyčejně po dvojicích organizovány do divizí a hodilo se, aby měly i podobné vlastnosti. Další důvody mohly být ekonomické, kapacita loděnic, snaha o zúročení poznatků, získaných u předchozí třídy... A k určité unifikaci ve skutečnosti došlo, alespoň u „pravých“ letadlových lodí. Sorjú a Hirjú byly základem nejen pro Unrjú, ale vycházela z nich i Šókaku.
Ostatně, podobně na tom byla i Británie a Amerika – před válkou řada různých tříd, za války soustředění na jednu vybranou koncepci. Japonci se jenom nemohli rozhodnout, které dají přednost. Jestli silně pancéřovaným lodím (Taihó), nebo menším, ale snadněji postavitelným se slušným počtem letadel (Unrjú).
Uživatelský avatar
hydrostar
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1717
Registrován: 26/9/2006, 21:19
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od hydrostar »

No na hodnocení kvalit lodí Unrjú a Taihó si počkám až do vánoc a na tvou rozmluvu o Unrjú.

Ale stejně mně pořád nejde do hlavy, proč dělal problémy můstek jen na levo. Nemože to byt třeba zvykem na můstek v pravo a podvědomím vyrovnáváním z turbulencí z té strany?
Hydrostar se s námi trvale rozloučil...
Uživatelský avatar
Hans S.
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 3767
Registrován: 22/2/2007, 04:34
Bydliště: Gartenzaun
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Hans S. »

hydrostar píše: Ale stejně mně pořád nejde do hlavy, proč dělal problémy můstek jen na levo. Nemože to byt třeba zvykem na můstek v pravo a podvědomím vyrovnáváním z turbulencí z té strany?
Pokud to není legenda, tak na to mohl mít vliv moment vrtule (snad u všech japonských námořních letadel se vrtule točí doprava a tedy opačný moment tlačí letoun vlevo). Letoun pak teoreticky mohl být k můstku vlevo až moc "přisátý". Jiný důvod mě nenapadá.
Odpovědět

Zpět na „Námořnictvo“