Budoucí výbava / augumentace / náhrada pěchoty

[kopapaka]

Jedine co mi prijde smysluplne vyrabet z plastu/kompozitu (kdyz pominu ruzne drzadla a oblozeni ktere se dnes z plastu delaji) je paradoxne prave hlaven. Zdrejme by slo pouzitim vlaken s vysokym modulem pruznosti (uhlikove, borove, ne polymerni) udelat kompozitni hlaven, s kovovnou tenkonstenou vnitrni vlozkou a plastem s kompozitu at uz s polymerni nebo kovovou matrici. Dalo by se tak zdrejme dosahnout podstatne vyzsich tlaku nez dnes, a zaroven snizit hmotnost hlavne.

No, co já vím tak se kompozitové hlavně používají relativně často, byť hlavně u přesných zbraní.
Ale i u ostatních částí zbraní se plasty začaly zkoušet a používat poměrně brzo, vždyť i Sa.vz.58 má " plastovou " pažbu, byť to tak nevypadá a nepoužívaly se od začátku. S tělem zbraně to bude horší, ale mám pocit, že zbraň s plastovým tělem ( ale asi s kovovou kostrou ) se zúčastnila " soutěže " která skončila zavedením AK-74.

[asija]

Ionor > naopak, vyzsi tlaky v hlavni umoznuji pouzit lehci projektily mensi raze pri zachovani ustove energie. Delsi uzsi projetkil bude mit take nizsi odpor vzduchu.

[Ionor]

asija: ono to nebude zas tak jednoduché, vyššie tlaky sa z hrubšou hlavňou dajú dosiahnuť už dávno aj s kovovými hlavňami. Na dlhší projektil by si ale už potreboval stabilizáciu krídelkami. Tuším, že rozumný limit pre stabilizáciu rotáciov bol 1:10 pomeru calibru ku dĺžke projektilu, ale radšej si to nechaj potvrdiť.

[Alchymista]

Keď to zoberie po poradí:
Keramická hlaveň je pre výkonné dlhé zbrane, s tlakmi nad 350MPa problém - kovová hlaveň pri výstrele pod tlakovým rázom zapruží - keramika nepruží, takže vysoké tlaky by musela ustáť to znamená značnú hrúbku steny, zhruba na úrovni jedného kalibru alebo i viac. Druhá vec - keramika je veľmi špatne tepelne vodivá, na rozdiel od kovu, pritom treba počítať s tým, že vojenská zbraň musí vydržať najmenej vystrieľanie dvoch palebných priemerov pri bojovej rýchlosti paľby - takže treba počítať najmenej 300-500 výstrelov počas piatich až desiatich minút. To zatiaľ nevydrží žiadna keramická ani kompozitná hlaveň.

Plastové zbrane do NZ - zatiaľ a v horizonte najbližších desaťročí to nemá význam, aspoň nie, pokiaľ nie sú široko zavedené vo výzbroji stálych jednotiek. Na cene sa neušetrí vôbec nič, navyše plasty časom degradujú. Rakúsky AUG a podobné plastové veci sa hodia pre výzbroj pravidelných jednotiek, ale nie sú príliš vhodné do vojny a pre branca/odvedenca, ktorý s nimi bude zaobchádzať "všeliako". To už skôr zbrane z nekorodujúcich ocelí, s rôznymi plastovými povlakmi na klzných, funkčných plochách i na nefunkčných plochách - proste zbrane maximálne "bezúdržbové" a odolné voči poškodeniu. Plastovou zbraňou proste dvere nevyrazíš (a na použitie rôznych policajných udelátorov nie je čas).

Strela THV a kevlarové balistické vesty - vysporiada sa s nimi lepšie ako bežná strela. Na hrot sa totiž zachytí len minimum vlákien a ostatné s odsunuté stranou. S balistickým vestami s vložkami má určite problémy, ale to nie je príliš dôležité - je to predovšetkým policajné strelivo, nie vojenské, takže sa nepredpokladá použitie proti "ťažkododencom" v armádnych balistických ochranných vestách.
K priebojnosti striel THV len toľko -THV je riešenie rozporu v potrebách policajných zložiek - je často potrebná strela s menším a obmedzeným smrtiacim dosahom pre bezpečnejšie použitie v zastavanej oblasti a zároveň je často potrebná strela schopná prestreliť karosérie bežných automobilov, teda napríklad použitie zbrane v dave, napríklad v banke, a následne streľba na unikajúcich zločincov v aute.

Odľahčenie zbrane - všetko má svoje medze, i odľahčovanie zrbrane. Stojí za povšimnutie, že vačšina dlhých ručných strelných zbraní má pomer usťovej energie strely a hmotnosti zbrane väčší ako jedna, teda na jeden joule úsťovej energie strely pripadá viac ako jedne gram hmotnosti zbrane. Dôvod je celkom jednoduchý, príliš ľahká zbraň sa chová pri strelbe veľmi nekultivovane - proste kope ako krava. Hreší sa na to viac až v poslednej dobe, čo súvisí so zavedení balistických viest, ktoré spolu s rôznymi úsťovými nástavcami napomáhajú pri utlmení nadmerného spätného rázu.

Vysoké tlaky - u ručných strelných zbraní kalibru do cca 10-15mm nemá veľký význam zvyšovať tlaky nad 600MPa - množstvo prachu a objem nábojnice rastie výrazne rýchlejšie než výkon strely. Dôvodov je viac, okrem iného aj priamo fyzikálne, súvisiace s vnútornou balistikou, presnejšie s aerodynamikou a termodynamikou plynov v úzkom kanále (hlavni).
Ľahká rýchla strela má celkom dosť technických i taktických obmedzení. Je napríklad pekné, ak v ráží 5.56 dosiahnem s dvojgramovou strelou úsťovú rýchlosť cca 1200m/s, ale pekné to prestane byť v momente, keď zistím, že takáto strela má vo vzdialenosti 100 metrov rýchlosť už len cca 800m/s a vo vzdialenosti 300 metrov menej než 500m/s a presnosť, že mi nepriateľ na 400 metrov s kľudom v duši otrčí holú prdel.

Stabilizácia strely - bežne sa uvádza, že rotáciou sa dá stabilizovať strela do dĺžky cca 6 kalibrov, v skutočnosti je to už medza a rotáciou sa dá spoľahlivo stabilizovať strela do cca 5 kalibrov, dlhšie strely už musia mať rôzne úpravy.
Len pomerne málo striel používa kombinovanú stabilizáciu rotácia-hrana, mám dojem, že je tam nejaký zádrhel, oveľa častejšia je rotácia-krídlo a krídlo-hrana.

[Alchymista]

Výbušné malokalibrové strely - je to dosť slabé a málo efektívne riešenie...
Priemerná hustota "vojenskej" strely do ručných zbraní je s ohľadom na typické konštrukčné materiály (železo, olovo, meď) niečo okolo 8g/cm3. Najhustejšie známe výbušniny dosahujú hustotu okolo 1,8g/cm3.
Typický strela má pre kaliber 7,62mm hmotnosť 8-12g, pre kaliber okolo 5,5mm 3-4 gramy. Tomu zodpovedá objem strely kalibru 7,62mm 1-1,5cm3 a pre kaliber 5,5mm 0,35-0,5cm3.
Predstavme si teraz, že polovicu objemu strely vyplníme výbušninou.
V strele kalibru 7,62mm máme k dispozícii 0,5-0,75cm3, do ktorého teoreticky dokážeme dostať náplň 0,9-1,35g výbušniny, v strele kalibru 5,5mm 0,175-0,25cm3 s teoretickou náplňou 0,315-0,45gramu výbušniny.

Dôsledky zmíen na konštrukciu strely:
-Podstatne klesne hmotnosť strely, zhuba na 60% hmotnosti štandardnej strely. To sa celkom výrazne podpíše na zmene celkovej balistiky strely a strela bude mať balistiku značne odlišnú od štandardnej strely.
- Hrúbka bočnej steny strely bude menej než jeden milimeter. To bude mať značný vplyv na mechanickú odolnosť pri manipulácii s muníciou a pri nabíjaní náboja do nábojovej komory zbrane.
- Podstatne sa zhorší manipulačná bezpečnosť munície.

Pritom v takejto podobe bude výbušnina v strele aktivovaná len pri dostatočne tvrdom náraze, pri zásahu mäkkého cieľa nemusí k aktivácii vôbec dôjsť.

[Alchymista]

"Bezohľadná strela" proti chráneným cieľom - popusím uzdu fantázii
Teflonovaný tombakový plášť, hliníkové/duralové/horčíkove telo, "uranové" jadro o hmotnosti 5-7 gramov zložené z drôtov o priemere cca 1mm a dĺžke okolo 30mm (maximálne využiť dĺžku strely) mierne stočených do pramenca alebo 4-6 segmentov pozdĺžne rozdeleného valca o priemere cca 3-4mm (drôty a segmenty možno ešte samostatne poteflonovať). Pre kaliber 7,62mm hmotnosť strely cca 10 gramov pri objeme strely cca 1-1,2cm3. Počiatočná rýchlosť cez 900m/s, dopadová na 500m aspoň 750m/s (hmotnosť strely mierne podnormálna, rýchlosť mierne nadnormálna - malo by sa to dať dosiahnuť s nábojnicou bežných kalibrov, s náplňou maximálne 3-3,5g vysokoenergetickej streliviny).
Pre zbrane zvláštneho určenia v atypickej ráži možno strelu konštruovať ešte ťažšiu a značne posilniť náplň neštandardného náboja, takže by sa dal zhotoviť strela kalibru 7,62mm dlhá bezmála 40mm (= dĺžka strely 5 kalibrov), s hmotnosťou cca 15-18g a hmotnosťou uranového jadra (homogénneho alebo deleného) o priemere 4-5mm cca 8-12 gramov. S náplňou 5-8 gramov vysokoenergetickej streliviny by sa mohla dať dosiahnuť rýchlosť cez 1000m/s a úsťová energia zhruba na úrovni 2-2,5 násobku bežných puškových nábojov (teda 7500-8500J). Takáto strela by bola teoreticky schopná prebíjať RHA pancier najmenej o hrúbke 30-40mm.

Pri náraze na tvrdú prekážku je uranové jadro v prvej fáze prebíjania vedené plášťom, takže sa nerozpadá a drôty alebo segmenty jadra prenikajú do značnej hĺbky prekážky ako jeden celok, po preniknutí za prekážku už nie sú ďalej vedené a každý segment alebo drôt sleduje vlastnú, viacmenej náhodnú trajektóriu.

Na druhej strane, môžem uvažovať i o strele pre sa58 podobnej konštrukcie, pričom vyváženým zvýšení prachovej náplne a vhodným znížením prietlačného odporu strely v hlavni napríklad hrubým povlakom teflonu na strele udržím tlaky v rozumných medziach a pritom dosiahnem počiatočné rýchlosti až do oblasti 900m/s. pritom uranové jadro 2,5x2,5mm dlhé cca 25mm o hmotnosti okolo 3 gramy zabezpečí, že zásah do 300 metrov neustojí žiadna známa ochranná vesta a ani bežné OT.

[Ionor]

Alchymista: KE strely s vysokou hustotou sú výborné riešenie pretože je ťažko vymyslieť váhovo ľahkú obranu, ale drôty ktoré mieniš použiť na dobrý učinok proti živej sile na druhej strane redukujú penetráciu pri viacerých vrstvách ktoré zdaleka nemusia byť s tak kvalitného materiálu ako vesta, takže potencionálny protivníci by sa ľahko a rýchlo mohli prispôsobiť a obrniť napr. kachličkami ktoré by spôsobili rozptyl drôtov ešte pred pancierom.

Rozmýšlal som nad strelami s dodatočným pohonom. Pištoľ s raketovou muníciou vyvynuli už dávno, spätný náraz by sa držal na uzde a výkon na väčšie vzdialenosti by tým šlo celkom dobre zvýšiť.

[Alchymista]

Ano, pištol a myslím že aj puška Gyrojet je známa už dávno - a celkom oprávnene patrí k vzácnym zberateľským kuriozitám, rovnako ako jej strelivo.

spätný náraz by sa držal na uzde a výkon na väčšie vzdialenosti by tým šlo celkom dobre zvýšiť.

Veľmi nie - po dohorení prachovej náplne máš strelu relatívne veľkého priemeru s malým prierezovým zaťažením -> rýchla strata rýchlosti. A malá strela-> malá náplň "motoru" -> malé urýchlenie (fyzika a Isp nepustí)
Prečítaj si námietku voči výbušnému strelivu - strelivo s dodatočným pohonom má v podstate ten istý problém zosilnený faktom, že náplň po dohorení už proste v strel nie je, máš v nej len veľkú dutinu.
Ak poznáš "guličkové" airsoftové zbrane so systémom Hop-Up, tak asi viešm ako sa gulička chová, presne rovnako vy sa chovali strely s dodatočným urýchlením alebo kompenzáciou strát rýchlosti raketovým motorčekom. Niektoré veci sa proste nedajú miniaturizovať donekonečna. Patrí k ním atomová bomba, a obecne všetky termodynamické stroje, spaľovacie motory zvlášť.

Ako ďaleko by od seba museli byť vrstvy skladanej prekážky, aby to malo výrazný vplyv na drôty alebo segmenty dlhé 25-30mm?

[Ionor]

Pri klasickej dĺžke áno, ale pri raketovom pohone by zo stabilizáciou pri vyššom pomere kalibru ku dĺžke nemal byť taký problém.

Samozrejme vzdialenosť hraje rolu, ale keď si vezmeš, že na vestu si ešte oblečú nejakú tu tepelnú izoláciu s vreckami, nedaj bože prešívanú bundu tak je tam toho priestoru pri dodanom dodatočnom ochrannom materiále navrch podľa mňa dosť.

[Alchymista]

Povedal by som, že nie je - strela má tombakový plášť štandardnej strely, takže k uvoľneniu jadra nedochádza pri prvom kontakte,ale až pri náraze na vestu, respektíve vložku, keď cieľ začne klásť strele skutočne výrazný odpor voči ďalšiemu prenikaniu.

[Dzin]

Ionor: Tím by si dospěl ke klasické raketě a ta má asi desetkrát větší rozptyl.

[asija]

Alchymista > to jak se chovaji stocene dratky pri narazu na tvrdy cil od nekud vis? Tahle vec by me dost zajimala, protoze ja si vubec neumim udelat predstavu u nejakych slozitejsich naboju jak se budou deformovat pri pronikani cilem.

Jinak - s uranovym/wolframovym jadrem se to vymysli dobre, ale neni to priliz drahe pro bezne strelivo? Za predpokladu ze budou nosit kvalitni balisticke vesty vsichni melo by se vymyslet mainstreamove strelivo proti nim ucine, ktere by nahradilo soucasne strely od PDW, prez pusky po kulomety. Neslo by neco podobneho udelat z oceli? Pri stejnem prurezovem zatizeni, ale ty dratky by byly delsi a trcely kus do nabojnice?

A co ten tombakovy plast? Pokud mas projektil poteflonovany, nestaci to? Hmotnost tombakoveho plaste neni zanedbatelna protoze ma vysokou hustotu (oproti horcikove slitine a teflonu) takze bere velkou cast kineticke energie jadru. Navic je to zbytecny vyrobni krok navic.

ohledne trhaviny v projektilu - Neslo mi ani tak o to ze by vybusna energie sama o sobe byla dostatecna na vyrazne poskozeni cile, ale spise o to aby bylo mozne pouzit tvrdy prurazny projektil (napr. celoocelovy s teflonovym plastem) ktery by pronikl vestou, a spozdena iniciace trhaviny (napr. 5cm za vestou) by projektil roztrhla nebo narusila jeho stabilitu a ten by pak svoji kinetickou energii poskodil mekke tkane. V takovem pripade by mohlo byt vybusniny velice male mnozstvi, a hmotnost strely stejne jako jeji pevnost by nebyla temer ovlivnana. Ale ta iniciace je asi podstany problem. Jak by to slo resit?

[Alchymista]

Asija, celkom zreteľne ti uniká zmysel teflonu a tombaku v plášti strely. Teflon tam je predovšetkým kvôli zníženiu trenia pri výstrele - ted na zníženie prietlačného odporu strely v hlavni, čo umožní zvýšiť počiatočnú rýchlosť bez výrazného zvýšenia tlakov. Druhý kladný efekt teflonu spočíva vo zvýšení prenikacej schopnosti strely voči vláknovým tkaným i netkaným materiálom typu kevlar. Vlákna sa o bežný povrch strely zachtávajú a svojou pevnosťou a pružnosťou napomáhajú pri brzdení strely - na teflonový povlak sa nezachytia alebo len v malej miere - sú odsúvané stranou a na brzdení strely sa takmer nepodieľajú.
Tombakový plášť dáva strele mechanickú pevnosť pri výstrele a do istej miery i pri dopade, takže sa začne rozkladať až pri dostatočne vysokom odpore.

Výbušný systém s oneskorenou iniciáciou v rozmeroch potrebných pre inštaláciu do pechotnej strely nepostavíš - máš na to málo priestoru. Už som tu raz napísal - výbušné zariadenia sa nedajú miniaturizovať donekonečna. Rozumná medza pre výbušné strely je kaliber 10-12mm a hmotnosť strely nad 20-30 gramov - a to už musí byť použitý priamo iniciovaný systém s nárazovou rozbuškou. Napriek tomu takáto strela často nedetonuje, ale len explozívne vyhorí s menším deštrukčným účinkom (hoci je to trochu sporné, explozívne horenie produkuje relatívne väčšie črepiny, čo môže byť niekedy žiadúce). Pre menšie kalibre sa rýchlo zmenšuje využiteľný priestor a tým prudko narastá náročnosť konštrukcie výbušného systému a klesá dosiahnuteľný výkon. Kľudne môžeš špekulovať nad iniciačnými mechanizmami bez mechanických či dokonca elektronických častí, existujú aj také, a používajú sa, ale vždy narazíš na problém, že tej výbušniny je v malej strele proste príliš málo, než aby mala nejaký významnejší efekt. Pri hmotnosti náplne pod pol gramu už začína byť jednoznačne výhodné použiť nie výbušninu, ale zápalnú zlož. Schválne si spočítaj alebo odhadni, aký využiteľný objem ti poskytne "tvrdy prurazny projektil" pri hrúbke steny, ktorá zaistí preniknutie 5mm ocelovým plátom.

Pri stejnem prurezovem zatizeni, ale ty dratky by byly delsi a trcely kus do nabojnice?

Oceľ má mernú hmotnosť 7,8, urán a wolfram 19. tie oceloví dráty by museli byť dlhá nie 25-30mm, ale 65-75mm, takže do akého náboja by si to chcel napchať? 7,62 NATO má dĺžku celého náboja 71mm, 7,62 Mosin 76,5mm, 7,62vz43 48mm, .223Rem 57,4mm, každý z nich má ešte na dne nábojnice zápalku a jej lôžko, ktoré má hrúbku najmenej 2-3mm...
a tiež si na dĺžke strely desať kalibrov a to už rotačne neustabilizuješ ani náhodou, jedine šípom. A zo skôr napísaného o šípom stabilizovaných strelách je zrejmé, že "tudy cesta nevede". Ach jo

[asija]

Alchymista > Myslim ze neunika, Ale rekl si ze telo strely je z horcikove/hlinikove slitiny, je tombakovy plast vyrazne pevnejsi nez dural? Myslel jsem ze ten tombakovy plast tam mas kvuli tomu aby se horcik/hlinik neodiral do hlavne a nesvinil ji svym oxidem, ale kdyz je tam teflon tak by to nemuselo byt potreba.

Ty hmotnosti vybusnin v strelach uz sem si jednou pocital, taky me prekvapilo/zklamalo jak malo ji je, ale na to aby se kovove telo strelly rozpadlo (nemusi explodovat staci kdyz se zacne framentovat jako klasicka SS109) by mohlo stacit i neco jako roznetka v nabojnici (problem je to zpozdeni). Vlastne to nemusi byt vubec trhavina, staci jakykoli generator plynu vhodne rychlosti, ktery zpusobi ze se strela po 4-10ti cm od narazu rozpadne.


Nelze strelu stabilizovat aerodynamicky tvarem misto sipu? Napr. strelu "kapkoviteho tvaru" ktera ma tezsi predni cast a lehci prechod vzad.
A dalsi otazka - je mozne ruzne zpusoby stabilizace neomezene kombinovat? Napr. nabeznou hranou, rotaci, tvarem / kridelky? U tanku se mluvi o tom ze rotace sipovym strelam skodi, coz mi porad neni uplne jasne proc.

[asija]

jeste jednen hloupy dotaz - Proc se u vykonych pusek nepouziva stary primitivni mechanizmus streby s otevrenym zaverem a ziskavajic energii ze zpetneho razu zaveru misto odberu plynu z hlavne.
1)Vyhody jsou Extremni jednoduchost => spolehlivost, lehkost, nizka cena
2)zpozdeni zpetneho razu, podobne jako pri zakluzu hlavne, ale konstrukcne mnohem jednoduzsi bez snizeni odolnosti a spolehlivosti zbrane

pri hmotnosti zaveru 100-200g a hmotnisti kulky 5-10g a ustove energii 1.5-3kJ by energie zaveru byla 75-150kJ coz mi prijde rozumne cislo (ani moc velke aby to neslo utlumit, ani moc male aby to nestacilo na pohon mechanizmu). Navic dnes by mohl byt zaver z neodymoveho permamagnetu, pohybovat s v civce a slouzit jako slusny generator.

[Spandau]

Asija. V prípade že ťa správne chápem, tak chceš strelu ktorá bude dostatočne odolná na to aby prerazila balistickú ochranu, ale zároveň sa bude vo vnútri cieľa fragmentovať. Šlo by to vyriešiť klasickou poľovníckou muníciou na diviakov. Čiže strela s dutou špičkou ale prekrytá akousi "balistickou čepicou". Používa sa prekrytie z tvrdého plastu do aerodynamicky a balisticky výhodného tvaru. Na zver to stačí. Na nepriestrelnú vestu by ale bolo treba ten plast niečím nahradiť. Aby to bolo dosť tvrdé a odolné na vestu, ale zároveň dosť krehké aby sa to fragmentovalo.

Otvorený záver - Problém je ten, že zbrane s otvoreným záverom sa viac "špinia". Takže otvorený záver je vhodný napríklad pre samopaly, ale nie pre bojové pušky či guľomety pri ktorých sa väčšinou strieľa zo zeme. Viď. Bren Gun v púšti. Okrem guľometu a munície vojaci so sebou vláčili aj celtu....v prípade možnosti ešte aj omočenú. Ak si totižto Bren Gun len tak položíš na piesok, tak asi po dvoch vystrielaných zásobníkoch ho už môžeš čistiť. Pri streľbe sa okolo zbrane celkom pekne víri prach a piesok.....

Ďalší problém - bezpečnosť. Určite si videl nejaký film pri ktorom spadol samopal na zem a začal strielať až do prázdneho zásobníka - no, tak to nie je len hollywoodsky výmysel.
+ ešte fenomén zvaný "slamfire" či "runaway gun". Pri ktorom sa ti záver nevráti naspäť dozadu, a tak zbraň strieľa ďalej...aj keď uvoľníš spúšť. (Vraj) častý problém PPS-43.

[Ionor]

Spandau: pokiaľ viem je strela s riadenou deformáciou zakázana pre armádne použitie stejne ako napr. trvalo oslepujúce lasery akožto nehumánne zbrane. Síce sa tie zákony v plno krajinách porušujú, ale pre vyspelé krajiny ktoré by takúto muníciu využili najviac by to precalen mohol byť politický problém...

[Spandau]

Hej, to som zabudol dodať. Ale tak...uránová munícia tiež nie je dvakrát povolená. Malokalibrová munícia s výbušninou ktorú navrhoval asija je tiež zakázaná. Ak chcem do munície ládovať výbušninu, tak musí mať kaliber aspoň pol palca. K tomu ešte aj toto zverstvo: http://en.wikipedia.org/wiki/Raufoss_Mk_211 je zakázané používať proti mäkkým cieľom.

[Ionor]

Urán ide nahradiť wolframom ako to Alchymista spomenul a asija zase zaujma maximálny výkon nie realita použitia, takže nato by som sa neodvolával.

[Tommy gun]

Ad otevřený závěr - kromě většího špinění zbraně je tu ještě jeden faktor a to, že otevřený závěr podstatně zhoršuje přesnost zbraně.

Pokud zmáčkneme spoušť u zbraně s otevřeným závěrem, vypustíme tím závěr ze zadní polohy. Závěr se tedy dá do pohybu tlačen vratnou pružinou. Nyní si musíme uvědomit, že dynamický závěr musí mít poměrně velkou hmotnost a navíc pohybuje se po relativně dlouhé dráze.

My tedy zmáčkneme spoušť, závěr se dá do pohybu a než se dostane přední polohy, uběhne celkem dost času. Takže za tu dobu, co se závěr pohybuje se změní těžiště způsobené posunem těžkého závěru a to nám celkem rozhodí míření.