Ján Režňák

České a slovenské osobnosti, vojáci, lidé.
Odpovědět
Jája
praporčík
praporčík
Příspěvky: 314
Registrován: 9/2/2006, 12:35
Bydliště: Brno

Ján Režňák

Příspěvek od Jája »

Doufám, že umřu dřív, než vymře lidstvo.
Uživatelský avatar
Fatale
Důstojník v záloze
Důstojník v záloze
Příspěvky: 1383
Registrován: 18/8/2005, 14:43
Bydliště: ano

Příspěvek od Fatale »

ten článek je teda blábol k pohledání :lol:

lepší info je třeba tady:
http://www.druhasvetova.sk/view.php?naz ... 2007050006

pak přidávám rozhovor, bohužel je vytaženej z archivu googlu a má nějak pokudvenou diakritiku, nechce se mi to celý opravovat ručně...




Nekrateny rozhovor s p. Janom Re??akom, stihacim pilotom II.sv.v.
( HTmm ?.14 )

HTmm: Ako ste sa dostali k letectvu?

p. Re??ak: Od mali?ka ma lakala technika. Bol som po otcovi manualne zru?ny a technicky nadany. E?te ako maly chlapec som bol dvakrat na leteckych d?och a pa?ilo sa mi to. Ke? ?eskoslovenske letectvo vyhlasilo v roku 1939 akciu 1000 novych pilotov, prihlasil som sa. Nav?tevoval som civilnu letecku ?kolu vo Vajnoroch pri Bratislave. Potom som pokra?oval na vojenskej pilotnej ?kole II. v Spi?skej Novej Vsi. Po?as vycviku ma najviac lakala akrobacia a letecke suboje. Bol som tie? fascinovany technickou strankou veci. Zaujimalo ma v?etko okolo motorov. Medzi letmi, ke? ostatni piloti oddychovali a hrali karty, ja som postaval v hangari a sledoval mechanikov pri udr?be. Tie? som vykonal najviac zalietavacich letov v na?ej jednotke.

HTmm: Ake boli va?e za?itky po?as vycviku?

p. Re??ak: Lietal som na mnohych typoch lietadiel - Praga E.39 a E.241, Letov ?-328, potom na Avia Ba.33, B.34, Bs.122, B.534 a Bk.534. V?etko to boli dvojplo?niky. Mal som dobreho u?ite?a v Pie??anoch, Jana Hergotta, jedneho z najlep?ich pilotov star?ej generacie. Najviac cvi?nych akrobatickych letov som mal na E.241. Tak to bolo a? do 14. marca, ke? bolo rozbite ?eskoslovensko.

HTmm: Ako ste citili tieto udalosti?

p. Re??ak: Pravdu povediac, moja reakcia bola pozitivna. Slovensko v tom ?ase bolo na tom ekonomicky dobre, ale boli sme len vyrobcom polotovarov pre ?esko. Rad?ej by som ostal v rovnakej krajine, s inymi politikmi, ale musim skon?tatova? ve?ky ekonomicky rast po zriadeni Slovenskeho ?tatu.

HTmm: Zapojili ste sa do bojov s Ma?arskom, ke? 23. marca obsadilo Zakarpatsku Rus?

p. Re??ak: Nie, v tom ?ase som bol stale v ?kole. M?a sa to ve?mi nedotklo, ale star?i ?udia stale videli v Ma?arsku nepriate?a, kvoli tomu, ?e si e?te pamatali utlak z ?ias Rakusko - Uhorskej monarchie. Ale v?imol som si jasne nedostatky na?ej hlavnej stiha?ky Avie Bk.534, ktore odhalili suboje s ma?arskymi Fiatmi C.R. 32. Platnom potiahnute B.534 boli vyborne pre akrobaciu a trening, ale nie pre skuto?ny letecky boj. Mali sme aj Bk.534 vybavene kanonom v osi vrtule, ale va??inou kanon nemali namontovany, kvoli uspore hmotnosti.

HTmm: Kedy ste ukon?ili letecky vycvik?

p. Re??ak: 20 novembra 1939. Potom som bol prideleny k 13. Stihacej letke, vybavenej Aviami B.534 a Bk.534.

HTmm: Bolo slovenske letectvo pripravene podpori? nemecky boj proti Sovietskemu zvazu v juni 1941?

p. Re??ak: Neverim, ?e sme sa skuto?ne pripravovali podpori? ten boj. Ja som napriklad nechcel is? na front jednoducho preto, ?e som sa chcel o?eni?. Ke? ma posielali do Ruska, povedal som na?mu velite?ovi, ?e sa citim zle a tak som musel cestova? vlakom. 13. Letka bola prvy raz umiestnena v Majkope a potom s nieko?kymi kratkymi zastavkami sme postupili do Krasnodaru, kde som za?il svoj prvy boj.

HT mm: Ake boli va?e prve dojmy z Ruska?

p. Re??ak: Ke? sme pri?li zo Slovenska do Ruska, mali sme sa ubytova? v Majkope. Pozreli sme si na mape, kam to vlastne ideme, mesto vyzeralo ve?ke ako New York. Ke? sme tam v?ak pri?li, boli sme ve?mi prekvapeni. V tomto "meste" neboli cesty, ale len blatiste vyjazdene ulice, ?iadne chodniky. Ke? zapr?alo a nechceli sme chodi? po ?lenky v blate, tak sme museli zvali? latkove ploty a po nich chodi? ako po ro?toch. Domy boli vo va??ine drevene, ?asto len oby?ajne chajdy, take v akych teraz ?iju Cigani v osadach. Prva domacnos?, kde som nocoval prvu noc, byvala v takom biednom dome. V noci som sa zobudil na to, ?e mi po tvari liezla my?. Na toto som teda zvyknuty nebol a tak som si h?adal inu domacnos?. Na treti raz som na?iel dom?ek, ktory u? nemal hlinenu podlahu, a aj domaca pani bola ve?mi ?istotna. Bola rada, ?e ma ma na byte v prednej izbe. Ka?dy de? mi vy?ehlila poste?ne pradlo aby bolo pekne ustlane. Ke? sme boli v Anape, tak babu?ka u ktorej som byval, mi zasa chytala do lavora da??ovu vodu, aby mi mohla osobne umyva? hlavu. A? mi to bolo neprijemne, to?ka pozornos?. Ke? som sa branil to?kej starostlivosti, ?e ve? predsa jej syn je v sovietskej armade a bojujeme proti sebe, tak odvetila, ?e jej ho nahradzam. Lida mala maleho Serjo?u, a tomu som daval ?okolady ?o sme fasovali za bojove lety. Chodil stale s tvarou zalepenou od nej. Ke? som sa s inou Ruskou rozpraval a pri?la re? na to, ?e pre?o sa te?i z na?ej pritomnosti, ?e ve? je predsa komsomolka, tak len odp?ula bokom, ?e vraj "ja a komsomolka? Fuj!!!".

HTmm: Nebolo tam nepriate?stvo?

p. Re??ak: Vz?ahy medzi nami a ruskym obyvate?stvom boli celkovo ve?mi dobre. Ke? ruska armada ustupovala, tak politruci radili "devu?kam" aby sa obliekli do handier a za?pinili ich, aby boli ?karede, lebo Nemci ich v?etky znasilnia. Nech si v?etci v?etko skryju, lebo Nemci im to ukradnu. Na piaty de? po tom ?o sme tam pri?li, tak v?etky ?eny u? vy?li na ulicu v najlep?ich ?atach a cele mesto bolo ??astne, ?e s Nemcami pri?iel normalny ?ivot. Ke? sme potom odchadzali, tak nas miestni vyprevadzali s kyticami a s pla?om.

HTmm: Aky bol va? prvy bojovy let?

p. Re??ak: Po?as mojho prveho bojoveho letu som bol ostre?ovany zo zeme, ale nezasiahli ma. Na druhy de?, dvaja ini piloti a ja, sme sedeli v lietadlach, ke? Nemci po?iadali o stihanie ruskeho dvojplo?nika letiaceho vo vy?ke 2000 metrov. Vyletela svetlica. Traja sme so svojim veducim od?tartovali. Moje lietadlo bolo rychlej?ie ne? veduceho a ke??e nam nefungovali radia, tak som ho posunkami po?iadal, ?i mo?em nepriate?a stiha? sam. Ukazal mi ?e hej. Tak som sa pustil do toho sam. Bol e?te ?aleko, ale mal som ho v zameriava?i a tak som strie?al a videl som trasirky vchadza? do nepriate?a. Vystrie?al som polovicu municie, ale on stale letel ?alej. Neskor som sa nau?il, ?e som zle odhadol drahu svojich projektilov a ?e v skuto?nosti preleteli pod lietadlom nepriate?a. Zrazu som sa ocitol pod pa?bou zo zeme. Pozrel som dole a videl som, ?e som nad ma?arskym letiskom.

HTmm: Ma?ari boli v tom ?ase u? spojencami nie?

p. Re??ak: Ano, ja som toti? nestihal sovietsky dvojplo?nik, ale ma?arsky Fiat C.R. 32. Tak som rad?ej rychlo zmizol. Potom pri?iel za mnou na? velite?, s nahnevanym velite?om ma?arskej jednotky, ktory podal s?a?nos? na m?a u Nemcov. Ale Nemci mu povedali, ?e ma?arsky pilot vlietol do nepovoleneho priestoru bez toho, aby im oznamil letovy plan. Povedali, ?e som konal spravne a na ich vlastnu ?iados?, a ?e ak ma?arsky pilot urobi tu istu chybu znova, tak ?e ho naozaj zostrelia. Ma?ar bol taky na?tvany, ?e skoro havaroval, ke? odlietal spa? z na?ho letiska.

HTmm: Dosiahli ste nejaky zostrel na Avii B.534?

p. Re??ak: Nie, lietal som ako ochrana na?ich Letovov ?.328 na prieskumne lety, ale nemal som prile?itos? zostreli? nejake sovietske lietadlo kym som lietal na Avii. Bolo to sklamanie.

HTmm: Lietali ste aj na utoky proti pozemnym cie?om?

p. Re??ak: Ano, boli sme tie? posielani na ni?enie vlakov, alebo aut, ale nemal som rad strie?anie do ?udi na zemi. Zvy?ajne som sa takymto uloham vyhybal. Ke? u? som musel, tak som vystrelil par ran na cie?, ktory u? aj tak bol zvy?ajne v plame?och po inych utokoch. Raz sa mi moja nechu? strie?a? na pozemne ciele vyplatila. 14. marca 1943 som sa vracal z takehoto utoku s mojim priate?om Izidorom Kovarikom, ke? sme zbadali ?tyri DB-3F. Ja i Kovarik sme ne zauto?ili, ale preto?e Kovarik spotreboval va??inu municie proti pozemnemu cie?u, musel sa oto?i? k navratu. Len?e jeden z DB-3F ho zostrelil a on musel nudzovo prista?. Ke??e ja som mal u?etrenu municiu, zostrelil som jeden DB-3F.

HTmm: Vykonavali ste aj nejake zvla?tne ulohy?

p. Re??ak: Tie? sme sprevadzali lode po ?iernom mori. Parkrat som zahliadol periskop a strie?al na ponorky.

HTmm: Kedy ste vymenili B.534 za Bf 109?

p. Re??ak: Na Slovensko sme sa vratili v novembri 1941. V januari 1942 sme pri?li na ve?ke letisko v Growe, v Dansku, aby sme sa pre?kolili a cvi?ili na Bf 109, do konca juna 1942. Pre prechodny vycvik sme mali pridelene Ar 96 s nemeckymi in?truktormi vpredu a slovenskym pilotom vzadu. Potom sme mali prejs? na solo lety na Bf 109. Jeden z mojich in?truktorov, Wilhelm Burkhardt ziskal v bitke o Britaniu jeden zostrel.

HTmm: Ako prebiehal vycvik?

p. Re??ak: Nalietal som ve?a akrobacie na Aviach a mal som to ve?mi rad. Chcel som si to vysku?a? na Bf 109, ale bolo to zakazane. Pred na?im prvym cvi?nym subojom mi Burkhardt povedal, ?e bude na m?a "uto?i?" a uka?e mi ako treba zostre?ova? nepriate?a. Ale nepodarilo sa mu ani raz zosta? mi za chvostom - Hergott ma nau?il v?etko - a nakoniec som mu v?dy ostal na chvoste ja. Kamarat Slovak na jeho zadnom sedadle sa na tom dobre zabaval. Burkhardt bol taky nahnevany tym, ?e som ho porazil, ?e mi branil prejs? na Bf 109 aj ke? u? v?etci kolegovia na ?om lietali. Nakoniec som aj ja dostal ?ancu, ale bol som svojim prvym letom taky naradosteny, ?e som sa nezdr?al a zalietal som si akrobaciu nad letiskom. Ke? som pristal, opytal sa ma na? velite?: "?o bolo va?ou ulohou?". Odpovedal som ?e "zoznamovaci let". Na to mi rozkazal napisa? 500 krat "som Schweinflieger (neukaznene letecke prasa)". Kamarati mi chceli pomoc? pri pisani, ale ja som to napisal v?etko sam.

HTmm: Ako sa lietalo na Bf 109?

p. Re??ak: Bolo to vyborne lietadlo, ove?a lep?ie ne? predchadzajuce. Ja nie som vysoky, tak?e kokpit nebol pre m?a tak tesny ako pre inych pilotov. Mohol som dr?a? knipel a ovlada? ho dvoma prstami. ?tartovanie bolo naro?nej?ie ne? pristavanie, preto?e mal kormidla menej u?inne pri nizkych rychlostiach. Lietadlo sa tvarilo, ?e u? chce vzlietnu?, ale bolo ho treba dr?a? na zemi a? kym neziskalo dostato?nu rychlos?. Piloti, ktori to nedodr?ali, stratili rychlos? a havarovali.

HTmm: Mali Nemci odli?nu taktiku boja ne? Slovaci?

p. Re??ak: Kym sme pri?li do Danska, najviac sme pou?ivali individualnu aj skupinovu taktiku podobnu ako v prvej svetovej vojne. V Dansku sme sa nau?ili pou?iva? taktiku "dvoch a ?tyroch" umo??ujucu pru?nu spolupracu dvoch parov stiha?ov, pou?ivanu Nemcami. Na fronte sme mali jedneho pilota ?at. Jozefa Jan?ovi?a, ktory bol cely nedo?kavy za stihanim Rusov. Ale stale lietal po starom. Bol som jeho veduci a povedal som mu, ?e ak nebude pou?iva? novu taktiku, dostane sa do problemov. Ale on ma nepo?uval. Dosiahol 7 zostrelov, ale potom bol zostreleny a zomrel.

HTmm: Pa?ilo sa vam v Dansku?

p. Re??ak: Bola to nadherna krajina, jedna ve?ka zahrada. ?o nas Slovakov prekvapilo, bolo to, ?e sa tam nekradlo (smiech). Raz sme i?li pe?o z letiska a po ceste sme stretli mliekara, ?o viezol mlieko na voze. Po?iadali sme ho o trochu mlieka a tak nam dal z voza dole jednu bedni?ku s f?a?kami. Nemal ?as ?aka? kym to vypijeme a tak nam len povedal, ?e ju potom aj s tym ?o ostane mame necha? pri ceste v tieni a ?e peniaze za vypite mlieko mu mame necha? na okraji cesty, za?a?ene kame?om, ?e si ich vezme, ke? sa bude pred ve?erom vraca? domov. Na ne?alekej pla?i po kupani si ?udia nechavali cez noc plavky pri kolikoch s menom. Ve?er som raz pri?iel na ubikacie k mechanikom a bolo tam veselo. Dvaja kamarati sa obliekli do damskych plaviek a zabavali ostatnych. Opytal som sa ich s kade ich maju. Ve?mi ma nahnevalo, ke? povedali, ?e ich ukradli na pla?i. Vyhre?il som ich a donutil vrati? plavky na miesto.

HTmm: Kedy ste sa vratili na front?

p. Re??ak: 13. Letka pri?la pod velenim stot. Ondreja ?umbalu do Majkopu 27. oktobra 1942.

HTmm: Medzi oktobrom 1942 a julom 1943 bola 13. Letka, I. garnitura zaradena do nemeckej JG/52 ako 13 (Slovakei) Staffel. Ako sa vam to pa?ilo?

p. Re??ak: Boli sme v spojeni s Nemcami po cely ?as, ale ich vlastne jednotky boli rozptylene na roznych letiskach pozd?? frontu. Len si zavolali na?ho velite?a stot. ?umbalu, a povedali mu ?o sa planuje. Skore otvorili 28. novembra por. Vladimir Kri?ko a ?at. Jan?ovi?, ke? sa pustili do boja s 9 polikarpovmi I-153 a 3 z nich zostrelili. 5. januara 1943 sme sa presunuli z Majkopu do Krasnodaru a e?te toho d?a sme dostali ?tyri Bf 109 F ako nahradu za na?e zastarane Bf 109 E. Neskor sme sa presunuli do Slavjanskej a do Ker?u a potom 18. marca znova do Anape, kde sme boli vybaveni Bf 109 G- a G-4.

HTmm: Uprednost?ovali ste niektoru konkretnu verziu Bf 109?

p. Re??ak: Zaviselo to od okolnosti, ka?da verzia bola ina. Napriklad Fritz bol samozrejme ove?a lep?i ne? Emil, ale zo v?etkych najrad?ej som mal Bf 109 G-6, na ktorych som lietal v 1944-tom.

HTmm: Mohli by ste popisa? svoje prve vi?azstvo?

p. Re??ak: Bolo to 17. januara 1943 a vtedy som aj ja bol zostreleny prvy raz. Okolo ?iestej rano por. Kri?ko a ja, sme sprevadzali FW 189 na prieskumnej akcii. Zbadali sme prilieta? ?tyroch Indianov (nemecke kodove ozna?enie nepriate?a), ruske I-153. Jeden h?adal poziciu pre utok na FW 189. Ja som zasa ?iel po ostatnych a zostrelil som jedneho. Bolo to naozaj ?ahke vi?azstvo. Ke? ostatni traja nepriate?ski stiha?i uvideli ?o sa stalo ich kamaratovi, oto?ili sa na utek. Nasledoval som ich, ale potom som zbadal ?al?ich 6 prilietajucich I-16 a I-153. Moja taktika bola vybra? si jedneho z nich a sustredi? sa na?ho. Ale oni sa vrhli k zemi, pod ochranu ich flaku (PL delostrelectva) a ja som ich nechal tak. Ukazalo sa, ?e mali doprevadza? 4 bombardery, tak som sa rozhodol na ne zauto?i?. Ke? ma uvideli, pritisli sa k sebe. ?iel som tak blizko za nimi, ?e som citil turbulencie v blizkom lete. Strie?ali po mne tak som sa dr?al bokom. Stratil som Kri?ku, ale po boji som s nim nadviazal radiovy kontakt a povedal mi, ?e v?etko je v poriadku. 17. januar bol ?iernym d?om pre 13. letku. Medzi mojim rannym a poobed?aj?im letom boli por. Jan Gerthofer a ?at. Jozef Vincur stiha? I-153 v malej vy?ke, ke? bol Vincur zabity flakom. Nikdy sme nezistili, ?i to bol rusky, alebo nemecky flak.

HTmm: A ?o sa stalo po?as va?ho poobednaj?ieho letu?

p. Re??ak: ?tyria sme od?tartovali z Krasnodaru. ?at. Franti?ek Cyprich a ja, sme leteli na Bf 109 E, kym Gerthofer a ?at. Franti?ek Brezina mali nove Bf 109 F. Kratko po ?tarte Cyprich oznamil problemy s motorom a vratil sa. Gerthofer a Brezina boli ?aleko a vysoko predo mnou, tak?e som bol sam, ke? som uvidel ?tyri bodky od ?ierneho mora - Indianov. Jeden zo ?tyroch LaGG-3 ?iel po mne, ale pilot vyzeral by? neskuseny, preto?e bol ve?mi ?aleko ke? za?al na m?a strie?a?. Strie?al som tie?, ale zbrane sa mi zasekli. Bol som tak zaneprazdneny pokusmi odblokova? ich, ?e som skoro do Rusa narazil. Ten sa potom pobral domov. Na to som zistil, ?e jedna jeho podvozkova noha nie je zatiahnuta. Ke? som oto?il hlavu, vidim ako sa dvaja Rusi za m?a zavesili, ale neboli v dobrej pozicii a stale si navzajom zavadzali pri stre?be. Ke? som sa znova oto?il, moje lietadlo spadlo do vyvrtky. Mal som tri ve?ke diery v kridle, ktore to sposobili. Kontrolu nad lietadlom sa mi podarilo ziska? a? nad zemou, prili? nizko na vysko?enie, ke? som e?te zbadal ?al?ie diery v kridle. Letel som nizko, ponad domy. ?akal som, ?e skon?im na zemi ka?du sekundu, ale podarilo sa mi to dotiahnu? a? spa? na letisko. Ke? som pristal, na?iel som tri diery od kanona a 64 dier po gu?ometoch. Aj vrtu?a bola prestrelena. To bol moj posledny let v Emilovi. O hodinu neskor sme znova v?etci ?tyria leteli vo Fritzoch.

HTmm: Ko?kokrat ste boli zostreleny?

p. Re??ak: Zostrelili ma trikrat. 25. marca 1943 som prenasledoval Petljakov Pe-2, ke? jeho zadny strelec po?kodil moj Bf 109 G-2 presnym zasahom a ja som musel nudzovo prista? 15 km juhovychodne od Tamanu. Na?li ma rumunski vojaci a Kovarik ma potom vyzdvihol na na?ej dvojmiestnej E.241. To bolo druhy raz a treti raz sme leteli v malej vy?ke, ke? ma zasiahla pa?ba zo zeme do motora. Zastavil sa mi cestou spa? na na?e letisko v Slavjanskej, ale podarilo sa mi prista? na okraji letiska.

HTmm: Ake su pocity pri nudzovom pristati?

p. Re??ak: Ke? ma zostrelili na Bf 109 G-4, mal som verziu s kanonmi pod kridlom. To bolo neprijemne pri pristati na brucho. Poku?al som sa vysko?i?, ale kryt kabiny sa ako na potvoru zasekol a nedal sa odhodi?. Tak som musel sada? na pole. Ke? som dosadol, odletel mi kryt kabiny a ?avy kanon sa mi odtrhol. Prudko ma sto?ilo, narazil som ?elom do zameriava?a, udrel si aj prave plece a stratil vedomie. Kridla sa odlomili od trupu a ke? som sa prebral, videl som vojakov v zelenych uniformach. Povedal som si, ?e u? ma maju Rusi, ale na??astie to boli Rumuni.

HTmm: Ako sa vam pozdavali sovietske stiha?ky?

p. Re??ak: LaGG-3 bol vtedy asi najlep?ia ruska stiha?ka na fronte. Bola ve?mi obratna, ale sovietski piloti nemali dobru taktiku. Neskor, v roku 1943, sa ich lietadla ale aj piloti zlep?ili.

HTmm: Aky bol va? celkovy dojem z protivnika?

p. Re??ak: Bolo ich ve?mi ve?a, ale ich piloti zrejme nemali ve?mi dobry vycvik. Boli tu v?ak aj vynimky. 2. juna 1943 som sa stretol s P-39 Airacobrou, a myslim si, ?e Airacobry boli pilotovane len najlep?imi sovietskymi letcami. Jeden uto?il na Cypricha ke? som sa na?ho zavesil aby som ho zostrelil. Ale vtom sa mi zasekli zbrane. Sovietsky pilot prudko ubral plyn a prekvapil ma nahlym spomalenim. ?akal, ?e ho podletim a ?e ma zozadu zostreli. Tie? som sa sna?il spomali?, pou?il som klapky i nabeh vrtule. On skon?il hore nado mnou. Ale ke? Rus ?akal, ?e poletim priamo pred nim, ja som sto?il doprava. Ke? sa ma pokusil nasledova?, sto?il som nahle do?ava a unikol mu. Podarilo sa mi zmiznu?, ale musim poveda?, ?e to bol ve?mi dobry stihaci pilot. Cyprich bol asi 100 metrov za nami a pokusil sa zostreli? Rusa.

HTmm: kto boli va?i najlep?i kamarati v 13. Letke?

p. Re??ak: V?etci sme boli kamarati. Izidor Kovarik, moj najva??i super, ktory ziskal celkom 28 zostrelov, bol asi mojim najlep?im kamaratom. S Jozefom ?tauderom som sa nekamaratil a? tak ako s ostatnymi, mo?no trochu ?iarlil, neviem.

HTmm: Poznali ste sa osobne s niektorym z Expertov z JG/52, ako Walter Krupinski, Dietrich Hrabak, G?nter Rall, Gerhard Barkhorn alebo Erich Hartmann? Nau?ili ste sa nie?o od nich?

p. Re??ak: ?umbala bol jediny, kto sa s nimi najviac stykal, a on nikdy neroz?iroval ich skusenosti medzi nami. Jediny Nemec, ktoreho som naozaj poznal aj osobne, bol Dieter Hrabak.

HTmm: Aky bol va? dojem z neho?

p. Re??ak: Jednoducho najlep?i. Ani najlep?i slovensky velite? sa nemohol zrovnava? s plk. Hrabakom. Na? velite? sa bal bojova?, kym Hrabak dychtil po boji. Bol tie? ve?mi charakterny mu?. Napriklad 29. aprila sme so ?tauderom a ?tyrmi nemeckymi stiha?mi sprevadzali 30 - 40 lietadiel Ju-87 Stuka. Messerschmitt mal palivo na hodinu letu a samotny bombardovaci utok trval len 15 minut. Po odbombardovani ?tauder oznamil, ?e ma problemy s motorom a ?e sa vracia spa?. Ja som povedal: "v poriadku, mo?e? sa vrati?, ja e?te chvi?u ostanem". ?oskoro na to som zbadal ?tyroch Indianov prilieta? z vychodu. Boli sme v 2000 metroch a tak sme za?ali v kruhoch stupa? vy??ie a vy??ie, h?adajuc lep?iu poziciu pre utok, a? kym sme neboli v 4000 metroch. Bol som netrpezlivy a tak som povedal "horrido" (do toho). A zauto?il som od slnka na jedneho nepriate?a. Ke? u? som bol pripraveny vystreli?, uvedomil som si, ?e to je Bf 109. Tak som ho predletel a ukazal sa mu. Ke? Nemci uvideli moj marking, ozvalo sa mi v sluchadlach "Verfluchte scheisse Arbeit" (prekliata zasrana praca). Myslel som, ?e budem ma? ve?ke problemy po navrate. Pol hodiny na to ako som pristal, zazvonil telefon a zo ?tabu sa pytali, kto bol vo vzduchu. Potom pri?lo auto a osobne Hrabak mi povedal: "blaho?elam, bola to dobra praca". Napriek mojej chybe, ma pochvalil, ?e som sa nebal is? do boja sam proti ?tyrom Indianom. O pa?desiat rokov neskor som videl Hrabakovu fotku v jednej knihe o esach Luftwaffe. Napisal som mu list a pri?la mi odpove? s jeho fotkou. Vzadu je napisane "pre Jana Re??aka z mojej starej 13. Staffel - Horrido!". To bolo 13. marca 1995. O rok neskor zomrel.

HTmm: Stretli ste sa e?te s niekym inym z JG/52?

p. Re??ak: V roku 1999 som bol za vnukom v USA. Nav?tivil som aj Narodne letecke muzeum vo Washingtone a zhodou okolnosti tam bolo aj stretnutie s inymi veteranmi. Jednym z nich bol G?nter Rall. Ke? sa dozvedel kto som, bol ve?mi rad a pustili sme sa do spominania. Ke? som mu rozpraval o tom, ako som skoro zostrelil Bf 109, ukazalo sa, ?e tam bol i on! Takto sme sa vlastne stretli znova po skoro 60-tich rokoch.

HTmm: Sedem zo svojich 32 zostrelov ste dosiahli na Bf 109 G-4 "?lta 9" (W. Nr. 19347). Bolo to va?e osobne lietadlo?

p. Re??ak: Nie, nemali sme pridelene vlastne lietadla. Pri poplachu ka?dy sko?il do prveho lietadla, ktore na?iel a v tom aj letel. Je to len zhoda nahod, ?e som na tomto lietadle dosiahol tak ve?a zostrelov. Napriklad, v Anape som bol foteny v "?ltej 1" pred letom 15. aprila 1943, ke? som na tomto lietadle dosiahol 15. vi?azstvo a Kovarik vtedy dosiahol svoje 17.

HTmm: Po?as posobenia 13. Letky na vychodnom fronte do?lo k nieko?kym dezerciam. 9. 9. 1943 ?at. ?udovit Dobrovodsky a Antonin Matu?ek, preleteli na sovietsku stranu prave na Bf 109 G-4 "?lta 9", a potom 11. 9. 1943 uletel ?at. Alexander Geri? uletel na Bf 109 G-4 "?lta 2" s mechanikom Vincentom Tka?ikom. Pamatate sa pre?o to urobili?

p. Re??ak: Neviem o tom ve?a poveda?. Sna?, ?e sa vtedy situacia zhor?ovala. Mali nedostatok jedla. Mo?no to boli ich dovody.

HTmm: Boli aj opa?ne pripady, ke? preleteli Rusi k vam?

p. Re??ak: Na jeden taky pripad sa dobre pamatam. Sedeli sme pri lietadlach, ke? nad letiskom zakru?ili dve ruske stiha?ky. Jeden Rus nasadil na pristatie, ale bol dlhy a tak musel opakova?. Medzitym vypukol poplach. Rus dosadol a roloval k nam. Druhy nemal to ??astie, preto?e ho zatia? Nemci zostrelili a spadol do mora. Rus ?o pristal, vysko?il z lietadla, zdvihol ruky a povedal "ja cho?u bojeva? s vami". Nemci si ho odviedli a neviem ?o s nim bolo ?alej. Ja som vtedy vyu?il prile?itos? a posedel som si v Jak - 1. Ke? ten Rus vystupil z kabiny, mal na rukach ko?ene rukavice a? po lakte. Nechapal som pre?o, lebo bolo leto a ve?mi teplo. Ke? som v?ak vyliezal z kabiny Jaku, pochopil som. Ruky som mal krvave od ?krabancov. Kabina bola plna ostrych hran, dovnutra tr?ali klince a droty! Povedal som si, zlaty Messerschmitt. Napriklad plexisklo ?elneho ?titku mal ten Jak upevnene len pasikmi plechu prerazenymi oby?ajnymi stolarskymi klincami. Klince boli pou?ite aj inde. Prekvapilo ma radio. Rusky pilot ho mal napravo dole pri nohach, bola to len taka kry?talka, na ktorej sa museli prela?ova? frekvencie. Kedy ma preboha stiha? ?as v boji prela?ova? radio. Ja som mal v Bf 109 na knipli gombik, ktorym som ovladal radio a do 300 metrov sme sa po?uli, akoby sme sedeli ved?a seba.

HTmm: 27. 10. 1943 dosiahla 13. Letka svoj posledny 217. zostrel na vychodnom fronte. Potom bola poslana spa? na Slovensko. Nemcom ste vratili po?i?ane Bf 109. ?o bolo pri?inou navratu?

p. Re??ak: Nahradila nas nova nemecka jednotka. Nemci uplat?ovali princip rotovania jednotiek. Boli sme na fronte 10 mesiacov.

HTmm: Mali ste aj pocit, ?e spojenci Osy prehravaju vojnu?

p. Re??ak: V ?ase, ke? sme sa vratili do Pie??an, sme si to mysleli v?etci. Nemci ma po?iadali o vstup do jednotky Luftwaffe, ale odmietol som.

HTmm: Na jar 1944 dostala 13. Letka 14 (resp. 15) strojov Bf 109 G-6 a bola za?lenena do zostavy Jagddivision 8 umiestnenej vo Viedni, aby pomahala brani? Ri?u. Aky bol va? dojem z 15. USAF?

p. Re??ak: V 1944-tom mali americki stihaci piloti vynikajuce lietadla a bolo ich stra?ne ve?a. Mali tie? ve?mi dobru taktiku - skupiny 30 - 32 lietadiel sprevadzali ich zvazy B-17 a B-24.

HTmm: Zostrelili ste nejakeho Ameri?ana?

p. Re??ak: Letel som sedem krat, ale nemal som prile?itos? pusti? sa do boja s Ameri?anmi. V tom ?ase na? minister obrany, gen. Ferdinand ?atlo? a velite? ?tabu armady plk. Jan Golian pripravovali tajny plan povstania proti Nemcom. Preto malo na?e velite?stvo tajnu in?trukciu aby sme neuto?ili na Ameri?anov ak na nas nebudu strie?a? oni. Raz som letel sube?ne s americkym bombarderom a bol som tak blizko, ?e som videl zlaty zub v usmeve bo?neho strelca, ktory na m?a maval. Len sme si zamavali.

HTmm: Ake boli vtedy va?e vz?ahy s Nemcami?

p. Re??ak: Napate. Napriklad 13. 4. 1944 ?tk. Rudolf Bo?ik a Franti?ek Hanovec boli na lete s Bf 109 E, ke? ich napadol Bf 110G-2 od 4. Staffel, Zerst?rergeschwader 1, ktory si ich pomylil s Ameri?anmi. Bo?ik sa oto?il a poslal Nemca dole. Havaroval do Dunaja. Na?e velite?stvo oficialne uznalo Bo?ikovi zostrel B-24. Nemci nevedeli o pripravach na povstanie, ale plk. Dietrich Mense a Ignacius Weh z nemeckej leteckej misie (Deutsche Luftwaffenmission in der Slowakei) boli ve?mi kriticki, hovorili o zbabelosti na?ich pilotov a po?adovali uto?enie na Ameri?anov. Na?a tajna dohoda s Ameri?anmi bola poru?ena 16. 6. 1944, ke? 376. Bombardovacia skupina napadla rafineriu Apolo a pristav v Bratislave, aj ke? viac ne? hodinu predtym zakru?ili nad Bratislavou, aby dali ?u?om ?as ukry? sa.

HTmm: Kde ste boli ke? 26. 6. 1944 napadla Pohotovostna letka bombardery 15. USAF?

p. Re??ak: Sprvu to bol be?ny de?. Nebol som medzi osmimi pilotmi, ktori dr?ali pohotovos?. Ke? vyhlasili poplach, Zele?ak sa niekde zdr?al a tak som sko?il do Bf 109 G-6 W. Nr. 161717 (biela 6). U? som bol prikurtovany a daval som si haubnu, ke? pri?iel Zele?ak, ?e chce letie?. Chvi?u sme sa hadali, ale potom som ho pustil. Upozornil som ho, aby bol opatrny. Tento Bf 109 mal najhor?i motor zo v?etkych, ale on bol skuseny pilot s 11 zostrelmi. Ja som si aspo? sadol do ineho Bf 109, ktory mal neschopny motor a v?etko som po?uval v radiu. Na? velite?, kpt. Haluzicky dal presne in?trukcie o neuto?eni na Ameri?anov e?te predtym, ne? por. Juraj Pu?kar odviedol lietadla do akcie. ?tartovali o 8:40. Ke? prekro?ili ma?arsku hranicu vo vy?ke asi 8000 metrov, zbadali formaciu americkych bombarderov asi 50 km ?aleko, ako zhodili bomby na Gy?r. Potom namierili nad Nove Zamky a oto?ili sa na zapad. Pu?kar si myslel, ?e Ameri?ania chcu znova zauto?i? na Bratislavu (neskor sa ukazalo, ?e ich cie?om bola Viede?). Niektori tvrdia, ?e Pu?kar dal prikaz na utok. V ka?dom pripade sa boj za?al a bolo po primeri.

HTmm: Ak porovnavame americke a slovenske hlasenia, popisujuce tento suboj, aky bol jeho vysledok z va?ho poh?adu?

p. Re??ak: Ka?dopadne tragicky. Pu?kar viedol utok na prvy bombarder vo formacii a po?kodil B-24. Na to P-38 a P-51 zauto?ili na na?ich. ?tk. Karol Geletko po?kodil B-24 a potom unikol letke P-38. ?tk. Gustav Lang nemal to?ko ??astia. Ke? zostrelil B-24, bol zraneny pa?bou z P-51. Mustangy zostrelili aj ?al?ie tri Bf 109. Pu?kar bol zabity, ?tauder a ?tk. ?tefan Ocvirk nudzovo pristali. ?tk. ?tefan Jambor padal k zemi, ale stihol vysko?i?. ?ia? jeho padak praskol a on zahynul. Bo?ik po?kodil B-17, bol zasiahnuty pa?bou z toho lietadla a nudzovo pristal. Zele?ak letel na konci formacie, preto?e mal problemy s motorom (nepravidelne ota?ky a vysoku teplotu). Videl pada? B-24 s pravym kridlom v plame?och, a posadku ako vyskakuje. Potom uvidel 11 Lightningov ako sa mu zavesilo na chvost. Tak im strmhlav unikol a tesne nad zemou sa vracal na letisko do Pie??an, stale s troma P-38 za chvostom. Prave ke? preletel letisko, bol zraneny na nohe a hlave gu?kami z P-38. Stihol e?te nudzovo prista? pri Hornej Strede kym stratil vedomie. Len Geletko sa vratil s nepo?kodenym lietadlom. Ukazali sme Nemcom, ?e nie sme zbabeli, ale zarove? prestala 13. Letka existova?.

HTmm: ?o ste robili ke? vypuklo povstanie?

p. Re??ak: Bol som v meste, ke? pri?iel za mnou vojak a povedal mi, ?e ideme bojova? proti partizanom. Povedal som, ?e ja som pilot, ?e nevezmem pu?ku do ruky aby som ?iel bojova? do lesov proti partizanom. ?as? mlad?ich pilotov a personalu potom nastupila do aut a odi?la. Ini piloti, vratane m?a ostali na letisku. Na druhy de? rano som sa dozvedel, ?e to bola len zamienka, ?e sa vlastne pridali k povstalcom. V ten de? ma kpt. Haluzicky telefonom volal, aby som preletel Bf 109 na Tri Duby, kde boli ostatni piloti podporujuci povstanie. Ale ?iadne z lietadiel zanechanych v Pie??anoch nemohlo letie?, boli bez benzinu. Potom pri?li Nemci a vykopli nas z letiska. Prikazali nam osta? v Pie??anoch. Nesmeli sme mesto opusti? a ka?de rano sme sa museli Nemcom hlasi?.

HTmm: ?o ste robili do konca vojny?

p. Re??ak: A? do prichodu Sovietov som ostal v Pie??anoch.

HTmm: ?o sa s vami dialo, ke? skon?ila vojna?

p. Re??ak: Ke? pri?li Rusi do Pie??an, velite? milicie ma dal pod bodakmi privies? na sovietske velite?stvo a hovoril ?e som zostrelil 35 Rusov at?. Ale rusky velite?, ktory bol zrejme profesional a ?tudovany, povedal: "ni? sa mu nestane, on len bojoval za svoju krajinu, nikoho tu strie?a? nebudeme. Ak nie?o urobil, pojde pred sud a ak sud rozhodne, ?e robil zle, potom ho potrestame". Bol som postaveny pred na? vojensky tribunal, a niektori moji velitelia, ktori boli v Rusku potvrdili, ?e som len vykonaval ich rozkazy. Tak som bol oslobodeny. Potom som bol znova prijaty do ?eskoslovenskeho letectva. Dostal som opravnenie vyu?ova? na leteckej ?kole v Prost?jove. Slu?il som do roku 1948, ke? komunisti prevzali moc v krajine. Najprv mi vzali pilotny diplom, potom mi ho vratili a v roku 1951 znova vzali. Potom som u? nesku?al dosta? ho znova spa?.

HTmm: Ako ste sa ?ivili?

p. Re??ak: Moje technicke vedomosti sa mi ve?mi zi?li. Dokon?il som si strednu ?kolu a sku?al som sa dosta? na vysoku, ale nebolo mi to dovolene. Pracoval som ako kon?trukter a mal som ve?a zlep?ovacich navrhov a tie? napady zlep?ujuce vojenske zariadenia. Vyradeny z armady som bol v 1958. Potom som pracoval ako kon?trukter v kovovyrobe v Pie??anoch. Podal som viacero zlep?ovacich navrhov, jednoducho ma bavila technika. ?tB mi v?ak stale robila problemy, a ja som nikdy nedostal odmenu za dobru pracu. Nevedel som ?o vlastne chcu.

HTmm: Zlep?ilo sa nie?o po pade komunistov?

p. Re??ak: Bol som ??astny, ?e to skon?ilo. Po roku 1992 sa za?alo o mne a inych pilotoch znova pisa? a niektori vo mne vidia priam narodneho hrdinu. Ve?a starych komunistov je v?ak stale v armade a pri moci a na?a armada je stale pod ich politickym vplyvom. Mnohi mladi piloti by ma radi videli v hodnosti plukovnika letectva v. v. ako boli a su moji kamarati, ale stale mam neprajnikov v armade a tak je moja hodnos? iba poru?ik. Nedavno som bol pozvany na ministerstvo obrany a stretol som sa s ministrom. ?a?ko v?ak poveda?, ?o bude ?alej.

HTmm: Udr?ujete styky so svojimi byvalymi kolegami?

p. Re??ak: Nie ve?mi, lebo u? ich ve?a nie je na?ive. Bol som v kontakte s Hrabakom, stretol som sa osobne a ve?mi prijemne s generalom G?nterom Rallom a mal som ve?mi pote?ujuce stretnutie i s brig. generalom v. v. Franti?kom Pe?inom, ktory ziskal 12 zostrelov vo Francuzsku a Britani. Ob?as sa telefonicky porozpravam s priate?om v Kanade.

HT model: Nejake slovo na zaver?

p. Re??ak: Nemam rad politiku.

HTmm: ?akujem vam za rozhovor.
válka je vůl
Uživatelský avatar
M1A2 Abrams
podporučík
podporučík
Příspěvky: 657
Registrován: 10/8/2005, 21:34

Re: Ján Režňák

Příspěvek od M1A2 Abrams »

Jája píše:Zemřel Ján Režňák, více viz

http://zpravy.idnes.cz/zemrel-cechoslov ... domaci_zra
"Fajtlova ruská stíhačka La-5FN se navíc mohla s Režňákovým Messerschmittem Bf-109E na východní frontě klidně i utkat."
Jo, rok 1944 sa na obloze jen tak hemzil Bf 109E :roll: Obzvlast slovenske byli v tu dobu obzvlaste aktivni na vychodni fronte ...

Fatale - dik zes vlozil ten rozhovor. Jen skoda te diakritiky :-x
Entropia uzavretého termodynamického systému musí vzrastať. :-?
Uživatelský avatar
Bruno
Důstojník v záloze
Důstojník v záloze
Příspěvky: 824
Registrován: 8/10/2004, 10:51

Příspěvek od Bruno »

Si trapny s tou češtinou Abrams...idešľ cestou ako Kramár, Norisová,Bubilková,Rolincová? :down:
ObrázekObrázekObrázekObrázek

Najvačším nepriatelom mieru su pacifisti...
Uživatelský avatar
M1A2 Abrams
podporučík
podporučík
Příspěvky: 657
Registrován: 10/8/2005, 21:34

Příspěvek od M1A2 Abrams »

Bruno píše:Si trapny s tou češtinou Abrams...idešľ cestou ako Kramár, Norisová,Bubilková,Rolincová? :down:
Velice mne tesi tvuj neutichajici zajem o mou osobu. Nebyt tebe, tak by mi zivot tady na palbe pripadal az prilis dokonaly...
Jinak, mně zas připadá trápne psát trapné miesto trápne - keďže to tak gramaticky má byť. Či aj ty si sa vydal cestou ako banda ogrgelov čo píšu nespisovne???
Entropia uzavretého termodynamického systému musí vzrastať. :-?
Uživatelský avatar
Hans S.
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 3767
Registrován: 22/2/2007, 04:34
Bydliště: Gartenzaun
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Hans S. »

Ta parta, která Režňáka vyzpovídala, měla celý rozhovor i natočený na video, mělo to několik desítek minut a pokud si dobře vzpomínám, tak tam právě byla i vyjádření tohoto pilota právě k simu IL-2. Nicméně Režňákovi slíbili, že to video nikde nezveřejní a když jsem poprosil, jestli bych nemohl dostat kopii pro vlastní potřebu, tak jsem nepochodil. Takže mé vzpomínky se smrskly jen na to první vysílání videa na leteckém dni v Roudnici asi v roce 2003.
Obrázek
Uživatelský avatar
Bruno
Důstojník v záloze
Důstojník v záloze
Příspěvky: 824
Registrován: 8/10/2004, 10:51

Příspěvek od Bruno »

To Abrams:Ale prosim Ťa že by si bol taká V.I.P to zas nie... :) Len mi to udrelo do očí vieš, že tu niekto piše po česky pod tvojim nickom a on je to náš starý známy východniar...

A dĺžeň tam nemám nikde pokial vidím ty jazykový editor :wink:

Ospravedlňujem sa za off topic, ale toto sa inak nedalo.
ObrázekObrázekObrázekObrázek

Najvačším nepriatelom mieru su pacifisti...
Uživatelský avatar
Fatale
Důstojník v záloze
Důstojník v záloze
Příspěvky: 1383
Registrován: 18/8/2005, 14:43
Bydliště: ano

Příspěvek od Fatale »

Proc to nechtel nechat zverejnit? Tam bylo neco citlivyho? :shock:
válka je vůl
Uživatelský avatar
Hans S.
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 3767
Registrován: 22/2/2007, 04:34
Bydliště: Gartenzaun
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Hans S. »

Fatale píše:Proc to nechtel nechat zverejnit? Tam bylo neco citlivyho? :shock:
To netuším..už si z toho skoro nic nepamatuju, je to přecijen už pěkných pár roků zpátky. Ale nevzpomínám si, že by mě v tom videu něco vyloženě šokovalo.
Obrázek
Uživatelský avatar
kacermiroslav
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 5286
Registrován: 25/3/2008, 14:07
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od kacermiroslav »

Myslím si, že by to chtělo trošku více osvěty, kdo to byl Ján Režňák.

JÁN REŽŇÁK, nejúspěšnější slovenský stíhací pilot za WW2
1919 – 2007

Obrázek

Ján Režňák se narodil 14.dubna 1919 ve vesnici Jablonica na Senicku. Po ukončení základní školy se vyučil elektrikářem. Jeho vášní od školy bylo letectví a tak po vyučení chodil na letiště Vajnory u Bratislavy, kde se zúčastnil výcviku nových pilotů pro ČSR. Po úspěšném absolvování letecké školy vstoupil do československého letectva, kde pokračoval v pilotním výcviku. Při té příležitosti prodělal základní vojenskou službu a následně poddůstojnický kurz. Výcvik Režňák ukončil akorát v době vzniku Slovenského štátu. Jako pilot v hodnosti slobodníka byl přidělen v prosinci 1939 k 13.letce umístěné v Piešťanech. Zde létal na stíhacích letounech čs. produkce, Avia B-534 a Avia BK-534 (kanónová verze stíhačky).

Bojová kariéra
V rámci 13.letky se dostal v létě 1941 na Východní frontu, kde bojoval jako pilot Slovenského štátu, po boku Německa. Ze své účasti na této kampani stejně jako další slovenští vojáci nebyl příliš nadšen. O to více byl překvapen, že kupříkladu na Ukrajině byli vítáni jako osvoboditelé. Režňák se navíc v té době měl ženit a to bylo o důvod více, proč nechtěl na Východní frontu. Boje na Ukrajině probíhaly při jednoznačné německé letecké nadvládě a tak se ani slovenští piloti do ohně boje příliš nedostali. Jediným větším incidentem byla střelba na maďarské stroje Fiat CR.42, které se podle německých velitelů poflakovali, kde neměli (Maďarsko bylo spojenec Německa). V lednu 1942 byli slovenští letci poslání na přeškolení na Me Bf 109E, protože jejich dvojplošníkové Avie neměli výkony, které by jim zaručovali úspěch v případě bojového střetu se sovětskými letouny. Na východní frontu se vrátili 27.října 1942. O měsíc později již byli slovenští stihači proti Rusům úspěšní a začali dosahovat sestřelů. Ján Režňák se svého prvního sestřelu dočkal 17.ledna 1943. Tehdy doprovázel průzkumný Fw 189, když byli napadeni čtveřicí Polikarpovů I-153. Režňák si jednoho z nich vybral a snadno sestřelil. Ostatní se dali na útěk. Ještě v tom samém dni se zúčastnil dalšího bojového vzletu, při kterém byl jeho „Emil“ poškozen LaGGy-3. Podařilo se mu však přistát na základně, kde ihned obdržel nové Me Bf-109 F-4. Dne 3.února byl Režňák s dalším kolegou určen jako doprovod německých Ju 52/3 přepravující německého generále. Při startu na podmáčeném letišti však došlo k havárií. Jeho letoun se převrátil, ale Režňák zůstal nezraněn. O chvilku později bylo jeho havarované letadlo napadeno ruskými stroji, ale Režňákovi se podařilo z jeho vraku dostat a ukrýt se za nim. Přestože letadlo dostalo kulometnou dávku, zůstal jeho pilot opět nezraněn. Již o necelé dva týdny měl Režňák další nehodu, kdy se při přistání snažil vyhnout Ju 87D, kterému náhle zkřížilo cestu. Podařilo se mu německý stroj přeskočit, ale při následném tvrdém dopadu se jeho Messerschmitt rozlomil. Režňák opět jako zázrakem zůstal nezraněn. A aby toho nebylo málo, tak již o tři dny později letěl s Aradem Ar 66 nad Azovským mořem, když mu selhal motor. Podařilo se mu nouzově přistát na ledové kře, kde byl i se svým pasažérem později zachráněn německými vojáky. Další nedobrovolné přistání si vybral 25.března při útoku na sovětské bombardéry Pe-2. Střelec bombardéru zasáhl motor jeho stíhačky a ta se poroučela k zemi. Při nouzovém přistání na břicho do bavlníkového pole si pouze udělal bouli na čele. Asi nejkurióznějšího vítězství dosáhla při pronásledování nepřítele, který vletěl do husté oblačnosti. Poslepu jej pronásledoval, když v mracích před sebou uviděl explozi. Ihned přitáhl knipl. Oblačnost totiž dosahovala až k zemi, do které sovětský pilot narazil. Aniž by vystřelil jedinou ránu, dosáhl vítězství.

Dne 27.října 1943 byla jeho 13.letka odeslána zpět na Slovensko. Během bojů na východě sestřelili slovenští piloti celkem 217 nepřátelských letadel, z toho jich Režňák sestřelil jistě 32. Při tom nalétal 194 bojových misí a zúčastnil se 36 vzdušných bojů. Stal se tak nejúspěšnějším slovenským pilotem ve službě Slovenského štátu. Za své výkony obdržel stříbrnou medaili vojenského Vítězného kříže, stříbrnou medaili Zaslužného kříže, dále zlatou, stříbrnou i bronzovou medaili Za hrdinství a německý Železný kříž I a II stupně, Ehrenpokal, německý zlatý kříž a chorvatskou stříbrnou medaili Koruna krále Zvonimíra.

Po návratu na Slovensko sloužil u pohotovostní letky protivzdušné obrany. Žádného dalšího vítězství se však již nedočkal. Na jaře 1944 byla jeho letka znovu vybavená stroji Me Bf-109 G-6 a byla začleněna k obraně Vídně. V té době ale již ministr obrany gen. Čatloš a velitel štábu armády plk. Golián připravovali plán na povstání proti svým bývalým spojencům, němcům. Byla vydána tajná instrukce neútočit na Američany, pokud oni sami nezačnou boj. Tak se mohlo i stát jak vzpomínal Režňák, že letěl souběžně s americkým bombardérem tak blízko, že viděl zlatý zub v úsměvu bočního střelce, který na něj mával. Vztahy mezi Slováky a Němci však již byli v roce 1944 tak vypjaté, že občas došlo k vzájemnému napadení.

Po vypuknutí Slovenského národního povstání (SNP) se jeho průběhu Režňák již neúčastnil. Zůstal v Němci okupovaném západním Slovensku až do konce války. Sice byl Němci nucen k bojům proti partyzánům, ale jako pilot odmítl vzít pušku a běhat po lesích. Jeho letka se měla přidat na stranu povstání, ale letouny byly bez paliva a jako takové je zabavili Němci pro sebe. Slovenský personál včetně Ražňáka vyhodili z letiště. Museli zůstat v Piešťanech a hlásit se každý den Němcům.

Po válce
Po skončení války sloužil až do roku 1948 u nově založeného Československého letectva ve škole v Prostějově. Jako „nepřítel“ byl po únorovém komunistickém puči propuštěn z armády. Sice ještě nějaký čas na přímluvu z vyšších míst byl instruktorem v letecké škole, ale v roce 1951 mu byl STB zabaven letecký průkaz. Poté si dokončil střední vzdělání a pokoušel se dostat na vysokou školu, což mu bylo samozřejmě z politických důvodů zamítnuto. Režňák tedy nastoupil do Povážské Bystrice jako konstruktér a technický inspektor. Později tu samou práci vykonával v Piešťanech, kde podal celou řadu zlepšovacích návrhů. Do důchodu odešel v roce 1979 a dále žil v Piešťanech. Po převratu v roce 1989 byl slovenským ministrem obrany povýšen do hodnosti poručíka v záloze. Zemřel v Martině dne 19.září 2007 ve věku 88 let.

Jeho uznané sestřely:
15x LaGG-3
5x I-16
3x I-153
2x MiG-1
2x MiG-3
2x DB-3
1x Pe-2
1x Jak-1
1x Jak-3


Zdroje:
www.wikipedia.org
www.topsid.com
Odpovědět

Zpět na „čs. osobnosti, vojáci, lidé“