PALBA.CZ

Dlho som si hovoril kedy niečo taketo (Il-114MP) príde. Má to ale Il kde vyrábať? Továren v Taskente skončila.
Il-38 a Tu-142 su uz dost stare aj ked stale modernizované.
Čakal som nieco na základe Tu-204 alebo A-40

Il je súčasťou OAK, takže výrobné kapacity má asi dosť široké a výroba bude rozptýlená po viacerých podnikoch. Finálna montáž by ale mohla prebiehať vo Voroneži na závode BACO, kde sa robí aj finálna montáž Il-112.

Zaujimave je, ze Il-114 je lahsie namorne hliadkovacie lietadlo ako Il-38, alebo Tu-142. Taketo lietadlo RuAF este nema. Predpokladam, ze nahradia starsie stroje pri kratsich pobreznych hliadkovacych misiach.

Julesak píše:napr. varianty Tu-16K-10/KS či Tu-95K-22/KD/KM, podľa mňa v tomto prípade má K iný význam

konkrétne v týchto dvoch prípadoch to znamená komplex K-10 a komplex K-22
K-10 je komplex so strelou K-10S (AS-2 Kipper)
K-22 je komplex so strelou Ch-22 (AS-4 Kitchen)
U Mig-31K mi nejak podvedomo chýba to čísielko... Aj keď Tu-16 existoval aj ako Tu-16K-11, Tu-16K-26, Tu-16K-10-26, Tu-16KSR-2 a zopár ďalších Tu-16K** a MIG-31K je zatiaľ jediná verzia.
Mimochodom, Kindžal dokazuje, že supersoniky majú zmysel aj v dnešnej dobe.

Alchymista píše: Mimochodom, Kindžal dokazuje, že supersoniky majú zmysel aj v dnešnej dobe.

Mohl by si trochu rozvést jak to dokazuje?

Dzin, no tak? No proste rozdrtí všetko. Sú super rýchle a vedia vraj manérvovať ?

To co píšeš můžeme dát jako takové obecné zhodnocení supersoniků v idealizované podobě. Ale to je asi jako na úrovni laserových zbraní. Taky je mohu zhodnotit, jak jsou super, ale to je asi tak vše.

Proto mě zajímá, jak Kinžál dokazuje, že supersoniky mají smysl?

Přiznám se, že tu Alchymistovu poznámku také nechápu.
Supersonická rychlost je rychlost mezi M1 až M5 ... supersonic je tedy "nadzvukové letadlo".
Nikde jsem nenarazil na to, že by nadzvuková letadla neměla smysl

Nicméně narazil jsem na zpochybňování smyslu letadel s rychlostí přes M2,5.
Pokud měl toto Alchy na mysli, tak pak ano. Kinžál dokazuje, že taková letadla mají i jiný smysl než interceptor či průzkumný stroj. Kinžál ukazuje smysluplnost (za určitých podmínek) i smysluplnost významně supersonického úderného stroje.

Mig-31 ako nosič Kindžalu pridáva svojím letovým výkonom - rýchlosť Mach 2,5+ a výška 20 000+ metrov - strele s dostrelom 500km ďalších cca 1500km v dostrele a Mach 2-4 v letovej rýchlosti.

Nie je nejaký rýchlostný limit pre vypúšťanie zbraní? Môže Mig-31 odhadzovať Kinžál pri Mach 2,4 ??

Alchymista píše:Mig-31 ako nosič Kindžalu pridáva svojím letovým výkonom - rýchlosť Mach 2,5+ a výška 20 000+ metrov - strele s dostrelom 500km ďalších cca 1500km v dostrele a Mach 2-4 v letovej rýchlosti.

Aha takto si to myslel. OK to dáva zmysel, len jedna vec - tých 1500 km navrch sa mi zdá príliš veľa, aj keď zarátam, že Kindžal ešte vyletí niekam k hranici atmosféry...

Už je mi to také jasnější, díky. :-)

arten píše:

Alchymista píše:Mig-31 ako nosič Kindžalu pridáva svojím letovým výkonom - rýchlosť Mach 2,5+ a výška 20 000+ metrov - strele s dostrelom 500km ďalších cca 1500km v dostrele a Mach 2-4 v letovej rýchlosti.

Aha takto si to myslel. OK to dáva zmysel, len jedna vec - tých 1500 km navrch sa mi zdá príliš veľa, aj keď zarátam, že Kindžal ešte vyletí niekam k hranici atmosféry...

Tých 1500km naviac vychádza z jednoduchého porovnania doletu Iskanderu(cca 500km) a udávaného doletu u Kindžálu(cca 2000km). Raketa nepotrebuje palivo na vystúpanie do veľkej výšky a nepotrebuje palivo na prekonanie hustých vrstiev atmosféry smerom hore, a nepotrebuje palivo na urýchlenie na rýchlosť cca 2machy. To palivo poskytne Mig-31 vo svojích nádržiach. O to ďalej potom raketa doletí.

No veď práve. Nezdá sa mi, že by samotný fakt odpálenia hoc aj v 20 km s nejakou vstupnou rýchlosťou, sám osebe postačoval na zvýšenie doletu Iskanderu o 1500 km. to je fakt veľa, tak sa pýtam či môže byť tento údaj reálny.

arten píše:No veď práve. Nezdá sa mi, že by samotný fakt odpálenia hoc aj v 20 km s nejakou vstupnou rýchlosťou, sám osebe postačoval na zvýšenie doletu Iskanderu o 1500 km. to je fakt veľa, tak sa pýtam či môže byť tento údaj reálny.

Už tu boli niekde porovnania US leteckých rakiet ktoré boli upravené na štarty z pozemnej rampy a tam boli tiež násobné rozdiely doletov, pretože veľkú časť paliva spotrebovali na dosiahnutie výšky a urýchlenie z nuly na letovú rýchlosť.

P.S. Ber to tak že keď je Kindžál nesený Migom, tak je to ako keby to bola dvojstupňová raketa.

Tu dám ako príklad inú dvojstupňovú raktu z S-75 Volchov
Celá váži 2286kg
1.stupeň z toho váži 1032kg
2.stupeň 1251kg

A to veľký podiel váhy z toho 1.stupňa je palivo,podstatne väčší ako u 2.stupňa.
To dá ilustráciu toho, koľko paliva/aký podiel sa asi spotrebuje na urýchlenie a nastúpanie výšky rakety.
Kinžál to využije na let v riedkej atmosfére(neviem či ešte naberá ďaľšiu výšku)

Kindžal sa testuje na Tu-22M3: http://tass.com/defense/1011683

Ono je to s tým odhadom predlženia dostrelu dosť problém.

Skúsil som totiž počítať parametre Pershing 2 - a dosť som sa divil.
Známe (nie celkom presné) fakty:
Hmotnosť rakety MGM-31C/D - 7462kg
prvý stupeň - 4155kg, palivo ~3600kg, ťah 172kN, doba horenia 58 sekúnd. Isp 2770
druhý stupeň (a zvyšok rakety) 3307kg, palivo ~2300kg, ťah 134kN, doba horenia 46 sekúnd. Isp 2680

výpočty:
zrýchlenie prvého stupňa na začiatku horenia - 23m/s^2, na konci 52m/s^2, priemer 37,5m/s^2
rýchlosť bez započítania strát - 2175m/s, dráha - 63 075m (prvý rozpor - dráha nesúhlasí, údaje tvrdia že sa prvý stupeň oddeloval vo výške 35-45km, a teda nebude súhlasiť ani konečná rýchlosť)

zrýchlenie druhého stupňa na začiatku horenia - 40,5m/s^3, na konci 133m/s^2, priemer 86,8m/s^2.
rýchlosť bez započítania strát - 3992m/s, dráha 91 828 m.
celková rýchlosť bez započítania strát - 6167m/s
To je strašne veľa, s tým by mala mať raketa dostrel okolo 4000-5000km, nie deklarovaných 1700-1800km...

MGM-31A Pershing
Hmotnosť rakety 4661kg
prvý stupeň - 2450kg, palivo ~1700kg, tah 115kN, doba horenia 38,3s Isp ~2630
druhý stupeň a zvyšok rakety ~2210kg, palivo ~1300kg, ťah 85kN, doba horenia 39s, Isp ~2590

výpočty:
zrýchlenie prvého stupňa na začiatku horenia - 24,7m/s^2, na konci 38,8m/s^2, priemer 31,7m/s^2
rýchlosť bez započítania strát - 1214m/s, dráha - 23 250m (rozpor - údaje tvrdia že sa prvý stupeň oddeloval vo výške do 12km)

zrýchlenie druhého stupňa na začiatku horenia - 38,5m/s^3, na konci 93,5m/s^2, priemer 66m/s^2.
rýchlosť bez započítania strát - 2574m/s, dráha 50 193 m.
celková rýchlosť bez započítania strát - 3788m/s

Alchymista píše:Ono je to s tým odhadom predlženia dostrelu dosť problém.

Skúsil som totiž počítať parametre Pershing 2 - a dosť som sa divil.
...
zrýchlenie prvého stupňa na začiatku horenia - 23m/s^2, na konci 52m/s^2, priemer 37,5m/s^2 ..

Disproporcia môže byť aj z toho "priemerného" zrýchlenia.
To je z tabuliek alebo si to počítal ty?
Ten nárast hodnoty zrýchlenia by nemusel byť lineárny ale raketa so "skoro vyhorelým" palivom a v redšom vzduchu, by mohla zrýchlovať podstatne rýchlejšie.

zrýchlenie som počítal z ťahu a hmotnosti rakety, ako a= F/m
rýchlosť a diaľku zo zrýchlenia a doby horenia, v= a*t; s=0,5*a*t^2
Isp z ťahu, hmotnosti palivovej náplne a doby horenia - je to ale len kontrola, či ťah, hmotnosť paliva a doba horenia spolu korešpondujú Isp = F / (m/t) -
Hodnoty Isp okolo 2600 dobre zodpovedajú TPH zo začiatku 60. rokov, hodnoty 2700-2800 zasa TPH zo 70. rokov. U druhého stupňa Pershing II je ale zrejmý nejaký problém - Isp je nižšie ako u prvého stupňa, to je ale pri rovnakej náplni logický nezmysel, vo vákuu je Isp vždy vyššie, ako pri hladine mora (pri expanzii do nižšieho tlaku sa využije väčšia časť energie spalín).

Podobne dospejeme k zaujímavým záverom aj pri skúmaní Oky (9M714). Hmotnosť nosiča bez bojovej časti bola 3990kg a celej rakety 4400-4690kg. Otázka znie - koľko bolo v rakete paliva? Hodnoverný údaj som nikde nenašiel. Ak zoberieme do úvahy deklarovaný ťah (14820kg čo je 145,3kN) a dobu horenia motora - max. 70 sekúnd, zistíme, že v rakete bolo "zázračné palivo" - totiž pri predpoklade náplne 3000kg vychádza Isp na neskutočných 3392Ns/kg a pri náplni 3400kg na vynikajúcich 2993Ns/kg. Pritom do zostávajúcich 590kg sa musí zmestiť škoro štyi metre dlhá spalovacia komora, kormidlá, ich pohon, kompletný autopilot a tiež brzdiaci raketový motor.
Ak sa pozriete vyššie, tak zistíte, že u Pershing II vážila konštrukcia prvého stupňa cca 555kg, pritom na motore boli v lepšom prípade len kormidlá.