Slovenský priemysel 1929 – 1938

Legie, První republika, politika, okupace, rozpad ČSR, Protektorát,Slovenský štát, odboj, partyzáni, SNP.
Odpovědět
jmodrak
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1376
Registrován: 20/1/2010, 20:53

Slovenský priemysel 1929 – 1938

Příspěvek od jmodrak »

1. Politické vonkajšie a vnútorne pomery ČSR a Slovenska.

V roku 1929 zasiahla svet veľká hospodárska kríza. V ČSR začala až v roku 1930, ale o to vážnejšie dôsledky mala. Neschopnosť vlád a ekonómov, ktorý sa dovtedy s tak hlbokou krízou nestretli, vyvolalo pnutie na celom svete. Najviac bolo postihnuté Nemecko, ktoré bolo ešte obmedzované Versaillským systémom. Celosvetová nezamestnanosť a prepad výroby spôsobovali vážne politické problémy. Nastali problémy s menou hlavne po devalvácii britskej libry. Francúzsko a Británia prestali byť veľmocami ako hospodársky, tak politicky a pomalý ustupovali do úzadia. Nastupujú nové a dravšie štáty ako Nemecko, Japonsko, USA a ZSSR. Od roku 1933 sa začína Nemecko odbúravať dohody založené na Versaillskom systéme. Nástup nacizmu a fašizmu vedie k radikalizácii ako vo vnútri štátov, tak aj v zahraničných vzťahoch. Preto sa už od roku 1933 RČS zameriava na obranu proti Nemecku. Rozširuje dohody o priateľstve na ZSSR, buduje sa obranný potenciál.
Podarí sa ešte odsunúť za pomoci Francúzska nepriateľský naladené Poľsko , ktoré v roku 1934 podpísalo zmluvu o neútočení s Nemeckom, na základe ktorej už v roku 1936 boli vypracované spoločné plány s Nemeckom na útok proti ČSR. ( Kto sa s Nemcami paktuje, nech sa potom nečuduje. To by si mali Poliaci sťažujúci sa na pakt Hitler – Stalin uvedomiť, že vlastne oni boli prvý.) V roku 1935 podobnú dohodu uzatvorila s Nemeckom Veľká Británia a boli predané pobaltské štáty do sféry Nemecka. Problematické však bolo stále Maďarsko, a ani situácia v Rakúsku nebola priaznivá. Mala dohoda však dokázala eliminovať ich vplyv, avšak po udalostiach v Porýní a Sársku bolo otázne, či Francúzsko dostojí svojim záväzkom. Británia rezignovala a zaviedla politiku Appeasement –u. V samotnej ČSR počas krízy došlo k narastaniu sociálneho a politického napätia ako zľava, tak sprava. Po ukončení hospodárskeho prepadu a nástupom Hitlera k moci sa aktivizujú Nemci v pohraničných oblastiach, ktoré vyvrchoľuje založením Sudetendeutsche Partei . Na Slovensku a Podkarpatsku zase pokračuje problém autonómie. Tendencie na separatizmus sú však malé, ide o zrovnoprávnenie v rámci republiky.
V roku 1938 vyvrcholili udalosti Mníchovskou dohodou. V udalostiach na ňu naviazanú a ňou odštartovanú sa rúca celý systém z Versaill a územie sa dostáva do Nemeckej sféry vplyvu.

Obrázek

2. Hospodárska kríza a dopady na Slovensko

V roku 1930 dorazila kríza aj do ČSR cez Nemecko. Štáty začali zvyšovať cla a začali preferovať svoje výrobky. To malo dopad na proexportné podniky. Strategickej chyby sa dopustil bankový sektor, keď namiesto podpory, utiahol investičné toky. Do roku 1933 poklesla výroba v porovnaním s rokom 1929 o 40% a vývoz o 70%. Nezamestnanosť dosiahla okolo 1 mil. ľudí a agrárna výroba sa skoro zrútila. Dôležitý faktor boli nízke mzdy kedy, zlý odhad situácie ekonómami, zapríčinil, že prvotné riešenie krízy bolo ako v 20 rokoch. To položilo aj domácu spotrebu, aj keď napr. potraviny klesli na neuveriteľné nízke ceny – napr. živé teľa 20 kčs, ale nasledujúci rok sa zase výrazne zvyšovali ( nedostatok bol spôsobený nevýrobou ) , čo zase musel riešiť štát svojim zásahom. Čím viac rástli nevyužité kapacity, tým viac sa zvyšovali náklady podnikov a tovar sa stával menej konkurencie schopný. Textilky napr. pracovali iba 3 dni v týždni, sklárne orientované na Nemecko vôbec, to isté platí aj pre drevársky a keramický ale aj hutný a strojárenský priemysel. Situácia dosiahla bodu, kedy sa prijal zákon o mimoriadnej moci vlády. Oživenie po roku 1933 bolo pomalé a vzhľadom na je ho charakter zo zrejmých príčin ( orientácia na obranu rep.) ešte viac prehlbovalo zaostávanie za zap. Európou. Kríza postihla hlavne Sudety, sklárne, textilky, spotrebný priemysel a na Slovensku banícky a agrárny. J. Faltus a V. Průcha označili toto obdobie a ne nadväzujúce roky za „katastrofickou formu riešenia štrukturálnych problémov výroby.“
Na Slovensku dopadla kríza najintenzívnejšie najprv už od roku 1929 na roľníkov.
Pokles spotreby priviedol mnohých do finančných ťažkosti, čo banky riešili exekúciami,
ktoré viedli až k stretu s vládnou mocou.
Spolu s prepustenými robotníkmi z poľnohospodárstva a priemyslu tak vznikla 300 tis.
masa nezamestnaných. Z nich 220 tisíc zvolilo ako východisko emigráciu, čo zasa viedlo
až k vyľudňovaniu určitých oblasti. Vláda dokonca zakázala vydávať určitý čas pasy, aby stlmila odchod do zahraničia. Zároveň začala budovať infraštruktúru – železnice , cesty a elektrifikovať územie. Značne sa zlepšila situácia aj v podpore nezamestnaných, kedy sa začali vyplácať podpory a organizovať jednorazové akcie. Celkovo však bola situácia nezamestnaných bola zlá.

3. Priemysel na Slovensku a je ho rozvoj

Priemysel na Slovensku počas krízy, podobne ako na ostatnom území upadal, v najrozvinutejších oboroch stagnoval. Prvé opatrenia súvisiace s obranou republiky prišli už v roku 1929, kedy Nemecko prejavilo prvé snahy o vymanenie sa spod Versaillského systému. Tieto snahy badať už pred nástupom A. Hitlera a ČSR ich bedlivo sledovala. Ako prvé prišli na rad opatrenia v presune časti zbrojnej výroby hlbšie do vnútrozemia na Považie. Takto sa presťahovala výroba nábojov z Bratislavy a Strakoníc. Ďalšie presuny nasledovali.
Najviac sa to prejavovalo v druhej polovici 30 rokov, kedy okrem presunutých kapacít sa vytvárali aj nové. Nárast bol hlavne v hutnom a strojárenskom priemysle, ale aj v chemickom, elektrotechnickom, odevnom, kožiarskom a ako následný efekt aj potravinárskom a spotrebného tovaru.
V snahe o sebestačnosť v ušľachtilých oceliach sa uskutočnila prestavba vysokej pece v Tisovci a rekonštrukcia železiarni v Podbrezovej. Previedla sa elektrifikácia výrobných liniek, zmodernizovali technológie. Tým sa Podbrezovské železiarne dostali na svetovú špičku a ich modernizácia pokračovala po celé obdobie ČSR a SR. Na tento podnik boli naviazané ďalšie závody, aj súkromné, ktoré spracovali je ho výrobky, ako napr. strojárne Piesok, Prakovce – výkovky a Gelnica. Ušľachtilé ocele sa vyrábali v Prakovciach za účasti Poldina huta Kladno a závod bol výrazne modernizovaný. Tento proces bol ukončený do roku 1937.
S zvyšovaním výroby sa zvyšovala aj ťažba rúd a následná modernizácia baní. Štát rekonštruoval v Banskej Štiavnici hutnícky závod pre drahé kovy, ktorý sa celý elektrifikoval a zariadil najnovšou technológiou. Táto základná huta polymetalických rúd zásobovala spracovateľské podniky nie len drahými kovmi, ale aj kovmi potrebnými pre vojnový priemysel ( olovo, meď, antimón, zinok). Dôležitú úlohu začala mať antimónová ruda ťažená a spracovávaná v oblasti Rožňavy s najmodernejšou technologiou. Pre potreby elektropriemyslu sa výrazne rozšírila ťažba a spracovanie medenej rudy v Krompachoch, kde vstúpil švajčiarsky kapitál - Oerlikon. Dôležitý kov – ortuť sa vyrábal v Merníku, modernizovaná výroba bola Francúzmi, ale aj v Rudňanoch firmou Vítkovické banské a hutnícke ťažiarstvo.
V Banskej Bystrici bola obnovený elektrolytický závod na výrobu medi a modrej skalice.
S dôrazom na ťažbu rúd pre ušľachtilé ocele sa rozvíjala ťažba manganorudných rúd na Spiši a Gemeri.
Magnetizové závody v Gemeri a okolí Košíc prešli tiež rozsiahlymi rekonštrukciami. . Rekonštrukcie uskutočnili aj magnezitky v Košiciach, Teplej Vode a závod na magnezitové tehly v Hnúšti, Jelšave a Lovinobani. Tieto podniky dodávali dôležité suroviny pre hutnú výrobu.
Dôležité miesto získali Hnedouhoľné bane v Handlovej a lignitové bane Nováky, hlavne s rozvojom elektrifikácie, dostavbou železnice Handlová – Horná Štubňa a rozvoji chemického priemyslu.
Zvláštne postavenie mal štátny podnik na ťažbu ropy pri Gbeloch, ktorá sa čoraz viac stávala strategickou surovinou.
Štát tiež vlastnil a investoval do banského a spracovateľského podniku na soľ v Prešove, ktorý spolu s podobným podnikom v Solotvine na Podkarpatskej Rusi boli hlavnými dodávateľmi soli pre priemysel a spotrebu.
S rozvojom chemického priemyslu sa rozvinula v dôsledku medzinárodnej situácie aj ťažba pyritu v okolí Smolníka, neskôr z dôvodov samozásobyteľnosti.

Kovospracujúci priemysel v dôsledku odbúravania hutného priemyslu v 20 rokoch stagnoval. Nárast začal až s budovaním obranného priemyslu. Svoju úlohu tu zohrala aj nastupujúca elektrifikácia.
Prvá zmena prišla v Trnave, kde sa začal vyrábať v závode Coburg – napojený na Banskú a hutnícku, drôtene pletivo, keď došlo k poloautomatizácii výroby. Zaujímavosťou je, že podnik rozšíril sortiment výrobkov o elektrospotrebiče, napríklad chladničky, sporáky, žehličky a variče, ako aj o elektrické chladiarenské zariadenia a triéry pre potravinársky priemysel. Ďalšími podnikmi, kde štát investoval boli železničné dielne a na nich nadväzujúce podniky. 5 pôvodných dielni bolo rekonštruovaných a pribudli aj 2 nové. Rekonštrukciou prešiel aj závod na výrobu vagónov v Poprade.
Štát tiež postavil už v 20 rokoch Komárňanské lodenice, kde okrem civilného programu bežal od počiatku 30 rokov aj vojenský.
Z podnikov, ktoré prežili krízu, sa rozvíjali s rozvojom hutného priemyslu a následnom rozvoji továreň na energetické, potravinárske ,poloautomatické sústruhy, banské a iné stroje vo Vyhniach – Kachelmann, primárne motory a potravinárske stroje v Košiciach – Poledniak (VSS) a Prakovce Fischer.
Malé firmy vyrábali hlavne poľnohospodárske stroje.
Krízu prečkali aj špecializované malé podniky v oblasti optiky – Goerz a meracích prístrojov.
Čoraz dôležitejšiu úlohu zohrávala elektrotechnika, ktorú prezentovali firmy Siemens- výrobca elektrogenerátorov a zariadení pre elektrárne, transformátorov a ďalšej elektrotechniky a elektrospotrebičov. Gumon a Tovareň na káble -výrobcovia izolačných materiálov a káblov od telefónnych až po slaboprúd a silnoprúd. Tu boli vyvinuté izolačné hmoty ako Futurit a Gumoid, Tetgumoid a prevody Flexo. V roku 1936 bol postavený nový závod v Bratislave koncernu Tungsram na výrobu žiaroviek a rozhlasových prijímačov.

Najmarkatnejší rozmach však v oblasti strojárstva a elektrotechniky nastal v oblasti zbrojnej výroby na podnet vlády a ministerstva obrany. Realizovali ho Škoda Plzeň a Zbrojovka Brno. Už od roku 1929 začala výstavba muničných závodov v Považskej Bystrici. Pásova veľkovýroba začala v rokoch 1934-35. Jadro tvorila výroba prenesená od Rotha z Bratislavy. Postupná dostavba strojového vybavenia, hutných prostriedkov a modernizácia zabezpečil podniku široké možnosti výroby nielen v oblasti zbrojného priemyslu.
Ďalším veľkým podnikom vybudovaným od 30 rokov je zbrojovka v Dubnici nad Váhom. Od roku 1934 v súvislosti so stupňujúcim napätím sem Škodovka premiestňovala celé výrobne linky z Plzne. Bolo prevezených okolo 500 strojov a vybudovaná vlastná hydroelektráreň. Boli vybudované podzemné priestory pre dielne a montážne práce.
Pre potreby týchto podnikov vznikli strojárne v Starej Turej a Myjave, Tauš a Michera. Okrem dodávok pre armádu vyrábali aj armatúry, vodomery atď.
Spolu tieto podniky zamestnávali až 7000 osôb.
Špecifickým podnikom sa stali továrne – dielne pre výrobu a opravy leteckej techniky koncernov AVIA, AERO a Walter v Trenčíne (Biskupice) a Nitre (Zobor), kde sa kompletovali a vyrábali lietadla . Mali to byť záložne továrne týchto firiem pre prípad vojny.

Konjukturú zažívali aj cementárne a stavebný priemysel v súvislosti s výstavbou opevnení, kasárni a iných objektov pre bezpečnosť štátu.
Medzi najväčšie patrili cementárne v Ladcoch, Lietavskej Lúčke, Hornom Srní a Stupave.
Najväčším výrobcom stavebných hmôt sa stala vápenka Varín.
Vzrástla aj výroba azbestovo-cementových výrobkov. Výrobou a ťažbou sa zaoberal podnik v Dobšinej a linky na je ho spracovanie boli v Púchove, Nitre a Štúrove.
V súvislosti s rozvojom prác sa postavil aj nový podnik na výrobu sadry v Spišskej Novej Vsi. Výstavba pomohla aj tehelniam, v Želiezovciach bola postavená nová výkonná tehelňa aby sa uspokojila potreby výstavby budov pre armádu.
Celkovo sa oživili štrkovne, vápenné lomy, pieskovne.
Celkovo na Slovensku pracovalo 50 tehelní s najväčšou kapacitou v Martine a Sučanoch.

Sklárska výroba sa z krízy spamätávala najpomalšie a na území pretrvali len najsilnešie podniky v Lednických Rovniach, Cinobani a Utekáči pri Lučenci. Po roku 1936 sa obnovila výroba v Nemšovej a a Kružlovskej Hute pri Bardejove. Prestavba začala v sklární v Lednických Rovniach, kde z popudu vlády sa začali prestavovať na technické sklo.

Priemyselné spracovanie dreva – píly a aj priemysel papiera a celulózy prešlo počas krízy do hlbokého úpadku. Obrat nastal v roku 1934, kedy kapacitne sa rozšírila výroba papiera
( základná surovina vedenia modernej vojny). Medzi najvýznamnejšie patrili celulózky a papierne v Harmanci, Ružomberku, Martine, Slavošovce.
Zaniklo viacero malých technicky zaostalých píl, poháňaných ešte vodnými kolesami. Na druhej strane sa urýchlila modernizácia a elektrifikácia väčších závodov. Medzi najvýznamnejšie drevospracujúce podniky patrili štátne píly v Štiavničke a Žarnovici, ako aj súkromné podniky v okolí Trenčína, v Turanoch, na Starých Bystriciach a niekoľko závodov v oblasti Spiša. Spomedzi niekoľkých stredne veľkých nábytkárskych závodov sa v medzivojnovom období zachoval a kapacitne rozšíril iba závod na ohýbaný nábytok v Martine.
Na Slovensku bolo 5 zápalkární, spomedzi ktorých bola najvýznamnejšia zápalkáreň v Ružomberku.

V chemickej výrobe nastal po likvidácii zbrojnej výroby a jej sústredenia do Semtína rozvoj agrochemie a chemikálii. V Dynamitke sa začali sa vyrábať hnojivá na báze amoniaku a práškový superfosfát, začala sa vyrábať kyselina sírová, oxid siričitý a kyselinu chlórosulfátovú v poloautomatických retortách, karbidy vápniku a chromito – draselné kamence. Bola spustená nová prevádzka na výrobu kyseliny sírovej kyseliny sírovej, kvapalný oxid siričitý a kyselinu chlórosulfátovú. Začali sa tiež spracovanie karbidu vápnika a chromito-draselného kamenca. Bola postavená linka na bieliacu hlinku, jedinú v ČSR. Chemický podnik v Žiline na superfosfát zachránilo pred krachom ministerstvo národnej obrany, ktoré prevzalo časť kapacít závodu s cieľom výroby bojových látok. Obnovila sa aj predtým odstavená výroba kyseliny sírovej. Celý závod bol modernizovaný.
Dôležitým výrobcom pohonných hmôt sa stala rafinéria Apollo, ktorá prešla modernizáciou a rozšírením aj vďaka vhodnej polohe. Veľká modernizácia technickej úrovne nastala v rokoch 1934-1936 , keď podnik vybudoval prvú krakovaciu stanicu v ČSR systému Dubbs pre ťažko spracovateľnú domácu ropu. Zároveň bola uvedená do prevádzky kontinuálna atmosfericko-vákuová destilácia.
V roku 1936 – 38 začala pracovať nová štátna rafinéria v Dubovej. Vyrábala surový benzín a petrolej. V rokoch 1935-1938 sa začalo s výstavbou ďalších nových chemických závodov. Medzi najvýznamnejšie patril závod v Novákoch s elektrolytickou výrobou chemikálií v nadväznosti na ťažbu uhlia. Spolok pre chemickú a hutnícku výrobu postavil modernú továreň na karbid vápnika a ferosilícium, ktorá bola súčasťou podniku Handlovské hnedouhoľné bane.
Gumárenský závod Matador podstatne rozšíril výrobné kapacity v rokoch 1931-1934 a zaviedol pásovú výrobu.
Výroba umelých vlákien na Slovensku bola sústredená v Senici a závod sa systematicky modernizoval.
Umelé vlákna začala okrem vyrábať od roku 1936 nová továreň firmy Baťa v Batizovciach. Podnik založil pokusnú stanicu slúžiacu priamo pre potreby výroby.
Novú oblasť chemickej výroby na Slovensku predstavovala produkcia ďalšieho novozaloženého podniku na ópiové alkaloidy v Hlohovci.

Obrázek

Textilný priemysel krízou asi najviac postihnutý prešiel modernizáciou. Najviac to bolo zrejme u bavlnárskeho priemyslu, najvýznamnejší podnik Mautner Ružomberok, kde došlo k poloautomatizácii výroby. Nasledovali firmi Danubius a Cvernová továreň v Bratislave, ktoré rozšírili kapacity o výrobu metrového textilu po vybudovaní novej tkáčovne.
Ako nový podnik vznikol bavlnársky závod francúzskej firmy Tiberghien v Trenčíne, kde boli inštalované moderné prstencové spriadacie stroje, nové česacie stroje a niekoľko desiatok poloautomatických stavov, zvyšujúcich produktivitu práce oproti mechanickým stavom na trojnásobok.
Horšie sa už darilo Vlnárskemu koncernu Žilinskej továrne na súkno, kde musel likvidovať niekoľkých závodov a centralizovať výrobu do materského závodu v Žiline, kde sa uskutočnili rekonštrukcie, podobne ako v pobočnom závode súkenky v Rajci. Spracovanie ľanu, konope a juty sa pomerne úspešne rozvíjalo v závodoch firiem Kann a Klinger v Bratislave, zatiaľ čo výrobné kapacity tradičného ľanárskeho centra v Kežmarku boli značne
zastarané.
Kožiarsky priemysel stagnoval. Týkalo sa to najmä starších kožiarskych závodov v Liptovskom Mikuláši. Technická prestavba rýchlejšie postupovala v dvoch bratislavských kožiarskych továrňach a od konca 20. rokov v modernizovaných závodoch v Bošanoch a Nových Zámkoch, ktoré prevzala firma Baťa. Od roku 1937 začal pracovať aj nový obuvnícky závod v Šimonovanoch.

Obrázek

Modernizácia zasiahla aj potravinársky priemysel, hlavne cukrovary, ktoré prechádzali od parného k elektrickému pohonu. Medzi najväčšie patrili cukrovary v Bratislave a Trnave.
Obdobný proces nastal aj v mlynárenstve a pivovarníctve.
V ďalších odvetviach potravinárstva sa modernizovali väčšie škrobárne, zavádzajúce nové stroje, ako napríklad elektrické odstredivky, ďalej osem významnejších závodov na výrobu rôznych druhov konzerv a kávové náhradky, napríklad v Rimavskej Sobote, Prievidzi a Košiciach, ako aj najväčšie mechanizované bitúnky v Bratislave a Žiline. Z veľkého počtu liehovarov využívalo modernú techniku a technológie len 18 závodov s veľkovýrobou. Počet mliekarenských závodov s motorovým pohonom, medzi ktorými mali kľúčové postavenie bryndziarne, sa v rokoch 1920-1930 rozrástol o 100 prevádzok. Z piatich tabakových tovární uplatnil mechanizáciu v širšom meradle závod na výrobu cigariet v Spišskej Belej.
Od polovice 30. rokov sa rozbehla výroba a pribúdali kapacity vo všetkých odvetviach potravinárskeho priemyslu, ktorých výrobky slúžili na vytváranie zásob pre armádu a obyvateľstvo v prípade vojny. Išlo najmä o konzervárenstvo, ale aj škrobárne, výrobu cigariet a iné .
Najdôležitejší činiteľ modernizácie bola elektrifikácia. Tá sa za podpory štátu rozvíjala najme v priemyselnom prostredí, ale začína prenikať aj na vidiek. Spočiatku tak mala lokálny charakter. Na Slovensku sa začala elektrifikácia sľubne rozbiehať v doprave a jej výhody v hornatom území sú zrejme. Podpora elektrifikácie štátom prišla v podobe zákona č.438/19. Parlament tiež poskytoval dotácie na elektrifikáciu vidieka. Na Slovensku fungovalo 5 regionálnych elektrárenských podnikov. Podniky sídlili v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici, Komárne a Košiciach. Paradoxne, tieto podniky mali nárast vo výrobe v čase krízy. Tieto podniky mali medzi sebou silné väzby a integračné tendencie. Veľké podniky si budovali vlastné energetické zdroje, pričom niektoré boli napojené na celoštátnu sieť. Vznikajú prvé hydrocentrály pri Banskej Bystrici , Kremnici, a vodná elektráreň postavená v areáli zaniknutých valcovní vo Zvolene, Ladcoch v roku 1936 a ďalšie pri Dubnici a Ilave.
Do konca roku 1938 bolo elektrifikovaných 30% obcí a asi 55% obyvateľstva.
Ale v porovnaní s svetovou špičkou čo sa týka elektrifikácie to bolo asi o ¾ menej.

V poľnohospodárstve nastal po kríze a odpredaji malých gazdovstiev nástup agrárnej buržoázie, ktorá sa začala spriemyselňovať. Na týchto majetkoch, tvoriacich len 3 % počtu hospodárstiev, pracovalo v roku 1930 89 % všetkých traktorov a 58 % mláťačiek. Malí a strední roľníci pod vplyvom agrárnikov združovali pri nákupe väčších mechanizmov finančné prostriedky a vláda im poskytovala na uvedené účely dotácie. Rozšírilo sa tiež zapožičiavanie techniky v družstevnom alebo inom vlastníctve. Určitý vplyv mali aj technicky a organizačne najvyspelejšia časť maloroľníkov, navrátilci z emigrácie, ktorý okrem dostatku finančných prostriedkov mali aj technické schopnosti. U viacerých druhov modernejšej poľnohospodárskej techniky sa zvýšil napríklad početný stav samoviazačov, trávových kosačiek, sejačiek a niektorých iných mechanizmov.
Najväčší podiel na raste výkonu mali traktory poháňané spaľovacími motormi. Na druhej strane poklesol počet parných mláťačiek približne z 2500 v roku 1918 na polovicu. Počet gepľových a ručných mláťačiek stagnoval. Najrozšírenejším druhom pohonu ostávala napriek čiastočnej modernizácii živočíšna energia záprahových zvierat, ktorú ako hlavný spôsob pohonu využívalo v roku 1930 okolo 60 % hospodárstiev.
Používanie traktorov vzrástol v rokoch 1930-1938 o 54 %, zatiaľ čo výkon parných motorov klesol o 20 %. Stav elektromotorov dosiahol v roku 1938 skoro trojnásobok počtu z roku 1930..

Nebývali rozvoj dosiahla architektúra. Od niekoľkých jednotlivcov až architektov svetového mena. Charakterizovala ju prijímanie cudzích prvkov ale hlavne ich začleňovanie do svojskej Slovenskej školy, ktorú paradoxne založili český architekti, ktorý sa takto ľahšie realizovali ako v prehustenom českom prostredí.
Vznikali tak zaujímavé funkcionalistické komplexy, napr. Šimonovanoch, Svite, Bratislave, Košiciach, ale aj v kúpeľníctve a turistike Sliač, Piešťany.

Doprava a spoje prechádzali v tomto obdoby nárastom kvality a kvantity.
Dôležitú úlohu nie len v hospodárstve mali železnice. Po zmene prepravného prúdu na východ - západ bolo potreba doplniť železničnú sieť.
Medzi najdôležitejšie stavby patrili trate Handlová-Horná Štubňa v dĺžke 18,6 km, lebo jej dokončenie v roku 1931 umožnilo podstatné zníženie nákladov na dopravu uhlia z Handlovej do viacerých regiónov Slovenska. Šlo o technicky veľmi náročnú stavbu, kde boli použité moderné technológie.
Po roku 1930 sa výstavba železníc urýchlila nie len z hospodársko –strategických ale aj sociálnych príčin. V období 1936-1938 boli uvedené do prevádzky trate Červená skala - Margecany, Púchov- Horní Lideč a Zbehy- Zlaté Moravce v celkovej dĺžke 158 km. Krátko pred zánikom ČSR začala výstavba ďalšieho mimoriadne náročného úseku Banská Bystrica-Diviaky, dokončeného v roku 1940.
Postupne sa vyriešili aj tarifné otázky a došlo k zavádzaniu moderných zabezpečovacích a signalizačných zariadení. Došlo k obnove lokomotívneho a vozňového parku, traťového zvršku a spodku. K tomu prispeli už aj spomínané železničné dielne.
V cestnej doprave stúpal počet motorových vozidiel a kvality ciest, aj keď nie v takej miere, ako bol celosvetový trend. Počet ciest pre automobilovú dopravu, bol len 51%.
V lodnej doprave došlo k rozšíreniu a rozvoji vďaka prístavom v Bratislave a Komárne.
V leteckej doprave okrem vnútroštátnych liniek Praha – Bratislava – Košice – Užhorod sa začalo z Bratislavy lietať aj do Piešťan a do zahraničia do Záhrebu, Sušaku, Viedne, Moskvy, Benátok, Ríma a Budapešti. Vznikali aj prvé zabezpečovacie prvky - strednofrekvenčné zameriavače.
V oblasti spojov došlo k výraznému zlepšeniu položením nových káblov . Dochádza k zavádzaniu ďalekopisov, automatických telefónnych ústredni a bezdrôtového spojenia.

4.Sociálne a politické aspekty

Najväčší vplyv na hospodársky a sociálny rozvoj v tridsiatich rokoch malo nástup inteligencie z škôl, ktorá už bola slovenská. Začína vznikať hnutie za Slovenské vysoké školy. Medzi predstaviteľov tohto prúdu patrili profesor ČVŠT v Brne Michal Ursíny, profesor ČVŠT v Brne Jur Hronec, rektori Univerzity Komenského v Bratislave A. Pražák, B. Tomsa a A. Kollář. V roku 1936 je založený Akčný výbor pre postavenie techniky. Škola je založená v roku 1937.
V roku 1938 bolo na Slovensku 18 stredných priemyselných škôl a v každom okresnom meste gymnázium. Vznikali spolky Slovenskej inteligencie napr. technickej, humanitnej atď., kde sa okrem odborných názorov diskutovali aj názory politické.
Dochádza k upevneniu národného upovedomovania sa a hospodárskej sile Slovákov. To vyvoláva tlak na Čechoslovakistickú vládnu elitu, ktorá nie je schopná zabrániť emancipačným snahám. Rastú nesplnené sľuby, čo podkopáva autoritu týchto kruhov. Od roku 1935 je opúšťaný koncept jedného národa a presadzujú sa myšlienky samosprávy.

Obrázek


A. Špiesz, Dejiny Slovenska - 1992
E. Kubů, J. Pátek, Mýtus a realita hospodářské vyspělosti Československa mezi, světovými válkami, 2000
Ľ. Hallon, Industrializácia Slovenska 1918 - 1938. Rozvoj, alebo úpadok?, 1995
V. Mencl a kol., Křižovatky 20. století světlo na bílá místa v nejnovějších dějinách, 1990
J. Kubáček a kol., Dejiny železníc na území Slovenska 1999

Ďakujem pánovi Martinovi Entnerovi majiteľovi archívu pohľadníc, ktoré s je ho dovolením som použil v článku.
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Příspěvek od Pátrač »

Takže splněné slovo. Gratuluji a děkuji pane klego. Tyto dvě práce jsou nejen velmi zajímavé ale ledacos ukazují v zajíamvém světle. Nyní by to už chtělo jen to dotáhnout dokonce a rozebrat průmysl Slovenského štátu do konce války. A podívat se i na hlavní oblasti exportu nejen průmyslové produkce - zejména zraní ale i potravin a užitkového zboží. Troufáš si na to?

Myslím si, že na to nejen máš, ale že jsi tak rozběhnutý, že by bylo škoda zastavit. Držím palce, zatím moc dobrý.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
jmodrak
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 1376
Registrován: 20/1/2010, 20:53

Příspěvek od jmodrak »

Pátrači, časom. Teraz si dám oddych, nejak ma to vyčerpalo. Čo sa exportu týka, môžem povedať, že sa vyvážalo všetko, čo vláda povolila. Či že všetko.
Odpovědět

Zpět na „Československá Republika“