Proč čínský ekonomický motor ztrácí dech.
Dlouho se zdálo, že Čína hraje podle vlastních pravidel, ale nová data ukazují, že i ona musí poslouchat zákony ekonomické gravitace:
- Čína není unikát, ale pilný žák. Kopíruje cestu Japonska a Koreje s fascinující přesností a právě se blíží do jejího přirozeného finále.
- Bod zlomu je blíž, než si myslíme. Už v roce 2034 pravděpodobně americká ekonomika poroste rychleji než ta čínská.
- Demografie je osud. Do konce století se populace Číny může smrsknout na polovinu, což je historicky nevídaný náraz.
- Beton už nefunguje. Masivní investice do staveb a infrastruktury už nepřinášejí růst, ale jen dluhy a prázdné čtvrti.
Zaujala mě hlavně ta čistá logika celého modelu. Žádná ideologie nebo věštění z křišťálové koule, jen neúprosný střet s realitou klesající efektivity. Ukazuje, jak rychle se ten "nekonečný" náskok může rozplynout, když se potká stárnoucí populace s vyčerpaným modelem růstu. Čína zkrátka nestihne skutečně zbohatnout dříve, než zestárne.
https://davidnavratil.substack.com/p/pr ... tor-ztraci
Terajší čínsky spôsob riadenia krajiny a hospodárstva.
Re: Terajší čínsky spôsob riadenia krajiny a hospodárstva.
Naposledy upravil(a) Rase dne 9/2/2026, 12:33, celkem upraveno 2 x.

"Vojáci neměli rádi Rakouska ani války, ale dřeli do úpadu těla" - Karel Poláček
Re: Terajší čínsky spôsob riadenia krajiny a hospodárstva.
Ide hlavne o budúci rozvoj krajiny. Spoločnosť kde prevažujú starí ľudia neprináša nové nápady, objavy ani zmeny. V podstate ide zotrvačnosťou k pozvoľnému úpadku. Kto v takej spoločnosti bude vytvárať technologie ?
Umelá inteligencia a roboty toto nenahradia.
Do Číny riadenej direktívne nemigrujú miliony ľudí, nemajú záujem. Výhody migrácie z afriky sú bledé, keďže väčšina potenciálnych migrantov študovala hlavne zevlovanie, manuálne práce, úradníčenie, dealovanie drog a islamizmus.
Umelá inteligencia a roboty toto nenahradia.
Do Číny riadenej direktívne nemigrujú miliony ľudí, nemajú záujem. Výhody migrácie z afriky sú bledé, keďže väčšina potenciálnych migrantov študovala hlavne zevlovanie, manuálne práce, úradníčenie, dealovanie drog a islamizmus.
Já bych všechny ty internety a umělý inteligence zakázala.
Re: Terajší čínsky spôsob riadenia krajiny a hospodárstva.
Já bych tu Afriku nepodceňoval, ono se to tam dost mění. Migrace z toho ale nekouká.
Cerkev je blízko, ale je ledovice. Krčma je daleko, ale půjdem opatrně.
Re: Terajší čínsky spôsob riadenia krajiny a hospodárstva.
Po zhroucení čínského realitního trhu v roce 2021 se Peking snaží najít nový motor růstu, ale dosavadní model zůstává nefunkční a jeho důsledky dopadají nejen na Čínu, ale i na zbytek světa. Tradiční pilíře – masivní infrastruktura a levná výroba pro export – už nejsou schopné zajistit dlouhodobý růst. Domácí spotřeba, která by mohla být náhradou, je v Číně mimořádně nízká: v roce 2024 tvořila jen 40 % HDP, tedy o 20 procentních bodů méně než světový průměr. Pro srovnání: Jižní Korea je na 48 %, Japonsko na 55 %.
Ačkoli čínští lídři veřejně mluví o potřebě zvýšit spotřebu, odmítají zásadní krok, který by to umožnil – výraznou redistribuci bohatství a rozšíření sociálního systému. Sociální síť je přitom dlouhodobě podfinancovaná: národní penzijní fond může být vyčerpán do roku 2035, zdravotní pojištění má nízké úhrady a zhruba 300 milionů vnitřních migrantů nemá plný přístup k veřejným službám. Obavy z "latinskoamerikanizace" – tedy zadlužení kvůli sociálním programům – vedou Peking k tomu, že sociální výdaje navyšuje jen velmi pomalu, i když státní deficit už v roce 2025 dosáhl 4 %, nejvíce za tři dekády.
Místo toho se Čína soustředí na strategii "nových kvalitních produktivních sil", tedy na technologický posun a modernizaci průmyslu. Cílem je vyrábět pokročilé produkty s vyšší přidanou hodnotou, od biotechnologií po elektrická vozidla, a zároveň si udržet i tradiční odvětví pomocí robotizace a umělé inteligence. Tato kombinace však vede k prudkému růstu průmyslové kapacity. Čína už v roce 2023 tvořila 27 % světové průmyslové produkce a podle odhadů OSN může její podíl do roku 2030 vzrůst až na 45 %. Domácí trh takové množství zboží nedokáže absorbovat, což znamená ještě agresivnější orientaci na export.
Tento model však vytváří napětí ve světové ekonomice. Vyspělé země, zejména Německo, čelí konkurenci levnějších a technologicky vyspělých čínských výrobků. Rozvojové státy zase ztrácejí možnost růst prostřednictvím levné práce – cestou, kterou kdysi prošla sama Čína. Paradoxně ale model nefunguje ani doma: v první polovině roku 2025 rostl čínský HDP o 5,3 %, ale daňové příjmy se propadly o 1,2 %. Důvodem je nadkapacita, která tlačí ceny i zisky dolů, brzdí růst mezd a zvyšuje nejistotu pracovníků.
Ekonomové proto dál vyzývají k přechodu na růst tažený spotřebou, ale Peking se vydává opačným směrem. Čína bude potřebovat ze zahraničí hlavně suroviny, luxusní zboží, cestování a několik špičkových technologií – zbytek chce vyrábět sama a vyvážet. Zda se jí podaří "zvětšit koláč" dříve, než jej začne spravedlivěji rozdělovat, zůstává otevřenou otázkou.
https://archive.ph/VRBKg
Ačkoli čínští lídři veřejně mluví o potřebě zvýšit spotřebu, odmítají zásadní krok, který by to umožnil – výraznou redistribuci bohatství a rozšíření sociálního systému. Sociální síť je přitom dlouhodobě podfinancovaná: národní penzijní fond může být vyčerpán do roku 2035, zdravotní pojištění má nízké úhrady a zhruba 300 milionů vnitřních migrantů nemá plný přístup k veřejným službám. Obavy z "latinskoamerikanizace" – tedy zadlužení kvůli sociálním programům – vedou Peking k tomu, že sociální výdaje navyšuje jen velmi pomalu, i když státní deficit už v roce 2025 dosáhl 4 %, nejvíce za tři dekády.
Místo toho se Čína soustředí na strategii "nových kvalitních produktivních sil", tedy na technologický posun a modernizaci průmyslu. Cílem je vyrábět pokročilé produkty s vyšší přidanou hodnotou, od biotechnologií po elektrická vozidla, a zároveň si udržet i tradiční odvětví pomocí robotizace a umělé inteligence. Tato kombinace však vede k prudkému růstu průmyslové kapacity. Čína už v roce 2023 tvořila 27 % světové průmyslové produkce a podle odhadů OSN může její podíl do roku 2030 vzrůst až na 45 %. Domácí trh takové množství zboží nedokáže absorbovat, což znamená ještě agresivnější orientaci na export.
Tento model však vytváří napětí ve světové ekonomice. Vyspělé země, zejména Německo, čelí konkurenci levnějších a technologicky vyspělých čínských výrobků. Rozvojové státy zase ztrácejí možnost růst prostřednictvím levné práce – cestou, kterou kdysi prošla sama Čína. Paradoxně ale model nefunguje ani doma: v první polovině roku 2025 rostl čínský HDP o 5,3 %, ale daňové příjmy se propadly o 1,2 %. Důvodem je nadkapacita, která tlačí ceny i zisky dolů, brzdí růst mezd a zvyšuje nejistotu pracovníků.
Ekonomové proto dál vyzývají k přechodu na růst tažený spotřebou, ale Peking se vydává opačným směrem. Čína bude potřebovat ze zahraničí hlavně suroviny, luxusní zboží, cestování a několik špičkových technologií – zbytek chce vyrábět sama a vyvážet. Zda se jí podaří "zvětšit koláč" dříve, než jej začne spravedlivěji rozdělovat, zůstává otevřenou otázkou.
https://archive.ph/VRBKg

"Vojáci neměli rádi Rakouska ani války, ale dřeli do úpadu těla" - Karel Poláček
Re: Terajší čínsky spôsob riadenia krajiny a hospodárstva.
Prečo má Čína nízký interný odbyt, prečo netlačí vláda na rast platov ? Nedá sa byť donekonečna proexportný v dobe, keď väčšinu výrobkov vyrábajú stroje - na západe aj na východe sveta.
Já bych všechny ty internety a umělý inteligence zakázala.
Re: Terajší čínsky spôsob riadenia krajiny a hospodárstva.
Otázka na google AI : cinsky cisarsky system podobny komunizmu
Čínsky cisársky systém a súčasný čínsky komunistický režim majú prekvapivo veľa spoločných čŕt, čo vedie mnohých historikov a politológov k tvrdeniu, že komunistická strana v Číne funguje ako moderná "dynastia". Hoci ideologicky ide o protiklady (staroveká tradícia vs. marxizmus-leninizmus), štrukturálne a kultúrne vykazujú vysokú mieru kontinuity.
Tu sú hlavné oblasti podobnosti:
1. Absolútna centralizácia moci
Cisár: V cisárskej Číne bol panovník stredobodom vesmíru a nositeľom "nebeského mandátu" (Mandate of Heaven), ktorý mu dával právo vládnuť.
Generálny tajomník/Strana: Dnešný líder (napr. Si Ťin-pching) funguje ako "červený cisár", ktorý koncentruje absolútnu moc, zatiaľ čo strana nahrádza cisársky dvor.
2. Merita-aristokracia a byrokracia
Cisárski úradníci (Mandaríni): Cisárstvo bolo založené na konfuciánskej meritokracii – úradníci museli zložiť náročné skúšky, aby mohli vládnuť.
Komunistická byrokracia: Čínska komunistická strana (ČKS) využíva podobný systém. Členovia strany musia preukázať schopnosti na lokálnej úrovni, aby postúpili vyššie v hierarchii. Často sa hovorí o "merito-aristokratickej republike", kde sú rodiny zakladajúcich členov strany novou šľachtou.
3. Paternalistický štát a ideológia
Konfuciánstvo: Cisár bol vnímaný ako "otec" svojho ľudu. Poslušnosť bola povinnosťou poddaných, pričom štát prísne kontroloval morálku a spoločenské vzťahy.
Komunizmus s čínskymi špecifikami: ČKS funguje ako prísne paternalistická inštitúcia, ktorá vyžaduje absolútnu lojalitu a usmerňuje myslenie občanov (napr. cez systém sociálneho kreditu, ktorý pripomína konfuciánske normy správania).
4. Spoločné črty vládnutia
Legalizmus: Podobne ako v starovekom legalizme (filozofia, ktorá predchádzala konfuciánstvu a presadzovala tvrdú kontrolu štátu), aj komunizmus uprednostňuje záujmy štátu nad záujmami jednotlivca.
Potláčanie disentov: Cisári aj ČKS využívajú cenzúru, represie a prísnu kontrolu informácií na udržanie stability.
Kult osobnosti: Mao Zedong sa prirovnával k prvým cisárom, a aj v súčasnosti sa posilňuje osobný kult lídra, čo je typické pre dynastické striedania moci.
Čínsky komunizmus je možné interpretovať ako modernú reinkarnáciu cisárskeho systému. Zatiaľ čo "oblek" (ideológia) sa zmenil na marxizmus, "telo" (štruktúra moci, byrokracia, top-down riadenie) zostalo po tisícročia podobné.
Čínsky cisársky systém a súčasný čínsky komunistický režim majú prekvapivo veľa spoločných čŕt, čo vedie mnohých historikov a politológov k tvrdeniu, že komunistická strana v Číne funguje ako moderná "dynastia". Hoci ideologicky ide o protiklady (staroveká tradícia vs. marxizmus-leninizmus), štrukturálne a kultúrne vykazujú vysokú mieru kontinuity.
Tu sú hlavné oblasti podobnosti:
1. Absolútna centralizácia moci
Cisár: V cisárskej Číne bol panovník stredobodom vesmíru a nositeľom "nebeského mandátu" (Mandate of Heaven), ktorý mu dával právo vládnuť.
Generálny tajomník/Strana: Dnešný líder (napr. Si Ťin-pching) funguje ako "červený cisár", ktorý koncentruje absolútnu moc, zatiaľ čo strana nahrádza cisársky dvor.
2. Merita-aristokracia a byrokracia
Cisárski úradníci (Mandaríni): Cisárstvo bolo založené na konfuciánskej meritokracii – úradníci museli zložiť náročné skúšky, aby mohli vládnuť.
Komunistická byrokracia: Čínska komunistická strana (ČKS) využíva podobný systém. Členovia strany musia preukázať schopnosti na lokálnej úrovni, aby postúpili vyššie v hierarchii. Často sa hovorí o "merito-aristokratickej republike", kde sú rodiny zakladajúcich členov strany novou šľachtou.
3. Paternalistický štát a ideológia
Konfuciánstvo: Cisár bol vnímaný ako "otec" svojho ľudu. Poslušnosť bola povinnosťou poddaných, pričom štát prísne kontroloval morálku a spoločenské vzťahy.
Komunizmus s čínskymi špecifikami: ČKS funguje ako prísne paternalistická inštitúcia, ktorá vyžaduje absolútnu lojalitu a usmerňuje myslenie občanov (napr. cez systém sociálneho kreditu, ktorý pripomína konfuciánske normy správania).
4. Spoločné črty vládnutia
Legalizmus: Podobne ako v starovekom legalizme (filozofia, ktorá predchádzala konfuciánstvu a presadzovala tvrdú kontrolu štátu), aj komunizmus uprednostňuje záujmy štátu nad záujmami jednotlivca.
Potláčanie disentov: Cisári aj ČKS využívajú cenzúru, represie a prísnu kontrolu informácií na udržanie stability.
Kult osobnosti: Mao Zedong sa prirovnával k prvým cisárom, a aj v súčasnosti sa posilňuje osobný kult lídra, čo je typické pre dynastické striedania moci.
Čínsky komunizmus je možné interpretovať ako modernú reinkarnáciu cisárskeho systému. Zatiaľ čo "oblek" (ideológia) sa zmenil na marxizmus, "telo" (štruktúra moci, byrokracia, top-down riadenie) zostalo po tisícročia podobné.
Já bych všechny ty internety a umělý inteligence zakázala.

