Vestly píše:
Takze de-facto prisli k zaveru, ze nemusia zivit desiatky tisic dostojnikov, ktori udrziavali nenaplnene divizie. Ci?
Nie. Oni prišli k záveru (na základe skúsenosti z rokov 1995, 1999 či 2008), že v prípade potreby potrebujú zareagovať okamžite, teda že nemajú čas mobilizovať záložníkov. Na čom bol postavený dovtedajší model.
Na základe toho začali realizovať zmeny:
1) vytvorili brigády (neskôr aj divízie) na plných stavoch
2) zrušili čiastočne naplnené jednotky (tie ale neboli len z dôstojníkov, taká kategória nikdy neexistovala), buď z nich spravili 1) alebo 3)
3) vytvorili tzv. základne na skladovanie a udržbu výzbroje a techniky, čo sú vlastne uskladnené sety vybavenia, ktoré v prípade mobilizácie obsadzujú záložníci.
Redukcia počtu dôstojníkov bola
následok, nie
dôvod.
Vestly píše:
Napr. 270. motorizovanu diviziu?
270. motostrelecká divízia nebola papierová nikdy. Za ZSSR to bola tzv.
kádrová na nizkých počtoch (tj-5-25% stavu, 5. kategória pripravenosti), s plným stavom ťažkej techniky (tankov, delostrelectva), ale s minimálnym počtami napr. nákladných automobilov či ženijnej techniky.
Po rozpade ZSSR a reformách na prelome 20./21. storočia prešla na vtedy bežnú organizáciu, keď jeden pluk bol v tzv.
konštantnej pripravenosti s plným stavom personálu, ostatné bojové jednotky boli kádrové na nízkych počtoch, podporné jednotky (PVO, prieskum) boli redukované na +/- 50-80% stavu.
Tzv.
papierové divízie boli najnižšou 7. kategóriou, veľká časť z nich bola zrušená ešte za Gorbačova a posledné myslím v prvej polovici 90-tych rokov.
Od kategórie vyššie (tzv.
mobilizačné divízie) sa líšili tým, že mobilizačné mali aspoň časť vybavenia vrátane techniky, a v útvaroch vyšších stupňov pripravenosti (redukovaných alebo kádrových) bol personál (najčastejšie dôstojníci, zrejme aj časť práporčíkov) ktorý v prípade mobilizácie nastúpili do mobilizačných divízií a riadili oživovanie techniky prichádzajúcimi záložníkmi a následne im velili. Mobilizačné divízie boli takisto zrušené v prvej polovici 90-tych rokov.
Papierové divízie nemali žiadny dopredu pridelený personál ani techniku, tú by dostávali z vojenských škôl alebo odkonzervovanú z centrálnych skladov podľa toho, čo by sa podarilo dať dokopy.
Vestly píše:
Podla mna to je celkom irelevantne. Predsalen jediny rozdiel medzi brigadou ktora sa zmeni na diviziu a nenaplnenou divizou je , ze v druhom pripade musis zivit podstatne vacsi pocet dostojnikov + jednotka by mala ine oznacenie. Vycvik, ci uz dostojnikov alebo muzstva by mohol prebiehat podobne v oboch pripadoch. Ale ako hovorim, osobne by mi nevadil ani jeden sposob.
Vôbec nie. Rozdiel je že u redukovaných divízií máš dopredu vytvorené štruktúry a k dispozícii techniku. U u redukovaných jednotiek tiež prebieha výcvik, samozrejme s rozsahom závislým od toho v akom stupni pripravenosti jednotka je.
Ešte raz - žiadna krajina na svete takto mobilizáciu ako ty navrhuješ nevykonáva. Pretože je to nezmysel.
Vestly píše:
Co tym chcel autor povedat?
Že kto sa učil v zákopoch podľa tvojho návrhu a u koho mali aj záložáci poriadni výcvik.
Vestly píše:
Ani nie, ja som riesil ako by mobilizacia mohla vyzerat v horizonte 5-10 rokov.
...
Co sa tyka samotneho systemu a ako by mal vyzerat, tak v tom sa zhodneme. Lenze treba pocitat aj s alternativou, ze armada nebude mat dostatocny pocet vycvicenych rezervistov.
OK. Keď ti stojí invázna armáda na hraniciach, tak robíš aj zúfalé opatrenia.
Ale to nie je náš prípad, my (aspoň momentálne si myslím) máme čas. A teda by sme mali vymyslieť systém, ktorí ti tú rezervu vytvorí.
Juraj Tichý píše:Julesak píše:
Samozrejme. Ale toto je pre mobilizáciu nepoužiteľné. Tam potrebuješ masu ľudí dostať rýchlo na miesto určenia. Nie ich dohľadávať po kusoch.
ale dohladavat budes tych co sa nedostavia.
To iste. Ale nie je to dobrý systém ako prvý kontakt k záložníkom - tým musia dostať obsielku (nejakou formou) a do pár hodín musia byť tam kde ich treba.
Na to ti nestačí zoznam držiteľov ZP, záložníci musia byť centrálne registrovaný v nato určenej jednoúčelovej databáze, aby v prípade potreby celý systém bežal automaticky po vydaní rozkazu.
Juraj Tichý píše:
Gruzinsko? Ved tu vojnu zacalo Gruzinsko, nie?
Áno. Ale len s mierovým stavom armády, s mobilizáciou začali až keď boli Rusi v Gori.
Juraj Tichý píše:
Ano, moze to byt aj za par dni tyzdnov. Preto treba mat tie dve brigasy z 18.000 vojakmi a dalsich 30.000 vycvicenych zaloznikov
Počet osôb v armáde aj záložníkov treba stanoviť na základe toho, proti komu ju budujeme.
Inak 9 000 osôb v brigáde, to nie je nejako veľa?
Juraj Tichý píše:
Nie nerovna, ale taky 30 rocny polovnik ma k ostrostrelcovi kratsi vycvik ako niekto, kto zbran v zivote nedrzal.
Výcvik na danú pozíciu musí byť jednotný, bez ohľadu na civilné pozadie uchádzača.
Držitelia ZP ("poľovníci) môžu byť jedným zo zdrojov záujemcov o službu, ale to nie je ultimátna kvalifikácia.
Juraj Tichý píše:
Nepovažujeme ju za dôležitú podla mna preto, ze armada je zastarala a pri obhajovani vydavkov na nu, sa používajú zle argumenty.
Tu sa nezhodneme. Politici na obranu kašlú lebo radový volič naprieč stranami na ňu kašle. A volič na ňu kašle lebo sme cez 70 rokov nezažili vojnu, a žiadne vojenské ohrozenie necíti.
Juraj Tichý píše:
A myslím ze "chudoba cti netrati" a vela veci nie je o 2%HDP. Ale o prístupe, profesionalite a efektivite vynalozenia fin. prostriedkov.
To súhlasím.
niko píše:
Kriste Julesak. Jaka improvizacia, ked s tymi jednotkami normalne ratas v pripade vojny, tak ako s nimi normalne bolo ratane aj v Slovinsku? Jake nezucastnovanie sa mobilizacie, ked podla mobilizacneho planu organizujes a prepodeiadzujes organicke jednotky pod MO ? Uz to asi nechajme tak.Myslim, ze dolezite uz bolo povedane.
Nerozumiem ti. Naozaj sa ráta s tým že z policajtov sa v prípade mobilizácie vytvoria nejaké jednotky? Nikdy som sa s tým nestretol, a ty si tajomný ako Mona Lisa.
Nechám stranou to že to nepovažujem za dobrý nápad. Policajný výcvik NIE JE vojenský, a naopak.