Ministerstvo obrany zviditeľnilo svoje plány. Za armádnu techniku zaplatíme miliardy
Armádna modernizácia, ktorá sa na Slovensku spomína v pravidelných intervaloch, viac nie je ako Columbova žena, o ktorej sa často hovorí, ale nikto ju ešte nevidel. Vojaci tento rok dostanú novú techniku za stámilióny eur. Ministerstvo obrany SR pre TREND načrtlo, akú výzbroj chce nakupovať, jednotlivé projekty sa vo finále môžu ešte meniť.
Dlhodobé plány sa prehodnotia
Nemenej dôležitá je otázka, čo s chátrajúcou armádnou infraštruktúrou, ktorá si rovnako vyžaduje miliónové investície. Súčasné vedenie ministerstva sa okrem iného pustilo do prehodnocovania dlhodobých plánov, v ktorých sa hovorí aj o nákupoch.
Hotové by mali byť v lete tohto roka a mali by priniesť jasný koncept až do roku 2035. Práve nesystémové riešenia dostali Ozbrojené sily SR na hranicu diskusie o tom, či ich vôbec potrebujeme. Papier však znesie veľa, čo už mnohokrát ukázala minulosť. Ďalšou otázkou pri nákupoch techniky je to, či štát nedokáže obranu obyvateľov zaobstarať aj lacnejším spôsobom.
Za výzbroj zaplatíme v súčte niekoľko miliárd eur, pre zaujímavosť – posledný dlhodobý plán počítal so sumou vyše sedem miliárd eur. Obstarávať sa bude predovšetkým kolesová technika, teda väčšie či menšie obrnené transportéry, ktoré majú byť základom fungovania takzvanej ťažkej mechanizovanej brigády. Ide o jeden zo záväzkov voči Severoatlantickej aliancii (NATO), s ktorého plnením meškáme už niekoľko rokov. Stále platí, že na obranné výdavky má Slovensko ročne minúť dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP).
Nové armádne hračky
Rezort obrany už pozná približné náklady na tohtoročné nákupy techniky. „Ministerstvo v roku 2021 plánuje realizáciu projektov vyzbrojovania v celkovom objeme 400 miliónov eur s DPH,“ priblížil výdavky tlačový odbor pre TREND. Hoci nie sú ešte známe konkrétne tendre, dá sa predpokladať, že najväčšie sumy pôjdu na kolesovú techniku. Okrem toho sa budú obstarávať ručné zbrane, delostrelecké systémy či nákladné autá.
Slovensko plánuje investíciami do armády zároveň dosiahnuť požiadavky NATO. V roku 2024 máme na obranu dávať rovné dve percentá HDP, momentálne túto úroveň dosahujeme, a hoci výdavky v budúcnosti mierne klesnú, stanovený cieľ plánujeme dodržať. „V súčasnosti sa darí tento záväzok napĺňať a postupne zvyšujeme svoje výdavky na obranu. V roku 2020 dokonca Slovensko túto hranicu tesne prekročilo,“ ozrejmilo ministerstvo.
Transportéry chceli nakupovať už nominanti SNS na čele ministerstva v predchádzajúcom volebnom období, no napokon mali iba plné ruky práce s vysvetľovaním netransparentnosti pri ich obstarávaní. Vedenie rezortu z vládneho hnutia OĽaNO potvrdzuje, že pôjde približne rovnakou cestou ako jeho predchodcovia, no do obstarania chce priniesť väčší prehľad aj kontrolu verejnosti.
Problémové transportéry
Na zozname výdavkov zostávajú obrnené vozidlá, ktoré v minulosti vyvolali najväčšiu diskusiu.
Súťaže na vozidlá s pohonom 8x8 aj 4x4 sa nakoniec úplne zastavili. Pri väčších sa objavili nezrovnalosti hneď na začiatku, keď rezort podpísal spoluprácu s fínskou zbrojovkou Patria iba deň po tom, ako vláda dala zelenú na počiatočný prieskum trhu. Transportér Vydra, ktorý bol vraj dielom spoločného slovensko-fínskeho vývoja, sa tak prakticky „objavil v akcii“ iba v relácii Teleráno televízie Markíza.
V tomto roku by sa mali realizovať projekty vyzbrojovania za 400 miliónov eur s DPH
Podobne dopadla súťaž na transportéry s pohonom 4x4. Tá sa dostala na stôl kontrolórov z Úradu pre verejné obstarávanie, ktorí zistili, že tender vopred vyhovuje iba jedinému vozidlu. Obstarávanie sa tak prakticky skončilo, skôr ako sa reálne začalo. Ministerstvo v tomto prípade zrejme nanovo zadefinuje podmienky
a následne vyberie jeden z dostupných transportérov na trhu. Iný scenár môže byť prekvapujúco pri vozidlách s pohonom 8x8.
Chodníčky SNS
Rezort obrany bol od posledných parlamentných volieb dosť opatrný vo vyjadreniach o transportéroch Vydra. Nevylúčil ani možnosť, že za zmenených podmienok bude v spolupráci s Fínmi pokračovať. Posledné informácie hovoria o tom, že by sa mohlo podariť vyrokovať nižšiu cenu za jedno vozidlo a obstaral by sa ich menší počet. Pôvodný zámer prekračoval sumu 410 miliónov eur.
SNS chcela za túto sumu nakúpiť viac ako 80 transportérov. Dôležitým faktorom môže byť zapojenie slovenských zbrojárov do finálnej výroby. Otázne však je, čo je v silách domáceho priemyslu. Pri armádnych technológiách ide o celé roky výskumu či skúšok, Slováci by tak mohli dodať skôr niektoré súčiastky než kompletný transportér. Keby sa rezort dohodol na podmienkach novej zmluvy, bolo by to, mierne povedané, prekvapenie. Najväčšia kritika na adresu nákupu totiž svojho času zaznievala od súčasného ministra obrany Jaroslava Naďa.
Identické radary
Nedávno rezort obrany dotiahol do finále súťaž na armádne radary. Za sedemnásť kusov zaplatíme 148,2 milióna eur, čo je úspora takmer sedem miliónov eur oproti prvotným prepočtom. Ministerstvo vláde odporučilo nakúpiť techniku z Izraela, rovnakého výrobcu odporúčali nominanti SNS v predchádzajúcom volebnom období. Hoci ide o identický výsledok, vedenie ministerstva tvrdí, že výber bol omnoho prehľadnejší.
„Tender bol prehodnocovaný s dôrazom na transparentnosť celého výberového procesu a výraznú podporu zapojenia domáceho obranného priemyslu do projektu s váhovou hodnotou 20 percent z celkového bodového hodnotenia,“ argumentuje ministerstvo obrany. Dodáva že kládlo dôraz aj na zvýšenie podpory prevádzkovania rádiolokačnej techniky počas celého životného cyklu, na zverejnenie súťažných podmienok a hodnotiacich kritérií, ako aj vznesených otázok a odpovedí pre všetkých účastníkov tendra rovnako. Do projektu sa majú výraznejšie zapojiť domáce firmy. „Rozdiel bol aj vo zverejnení odbornej spôsobilosti hodnotiacej komisie rezortu obrany, pričom výsledkom je preinvestovanie 30 až 35 percent z obstarávacej ceny v podmienkach SR v rámci požadovanej spolupráce so slovenskými spoločnosťami,“ objasňuje tlačový odbor. Nákup dostal zelenú aj od vlády Igora Matoviča.
Preteky v strednej Európe
Kým na Slovensku sa o armádnej modernizácii iba diskutuje, naši susedia ju už niekoľko rokov vo veľkom aj realizujú. Najaktívnejšou krajinou je v tomto smere Maďarsko, ktoré míňa na výzbroj pre armádu miliardy eur. Medzi najväčšie kontrakty možno zaradiť akvizíciu 44 tankov Leopard 2 A7, ktoré sú najnovším typom od nemeckého výrobcu. Naši južní susedia nakúpili od Nemcov aj húfnice PzH 2000. Hoci podrobnosti kontraktov nie sú známe, hrubé odhady hovoria o prvotnej investícii okolo jednej miliardy eur.
Okrem toho do výbavy Maďarska pribudli vrtuľníky, desiatky nákladných či špecializovaných vozidiel a ručné zbrane. Nákup vojenskej techniky je prakticky len vyústením politiky tamojšej vlády. Premiér Viktor Orbán sa niekoľkokrát vyjadril, že jeho krajina musí byť silná a schopná brániť sa vo vlastnej réžii pred akýmkoľvek nepriateľom. Maďarsko navyše v posledných mesiacoch nemá práve najlepšie vzťahy s Európskou úniou.
V zbrojení nezaostáva ani Poľsko, ktoré je dlhodobo premiantom NATO, kde si ako jedna z mála krajín plní záväzok dávať dve percentá HDP na obranu. Pokiaľ ide o samotné akvizície, najdrahšou z nich bude v najbližších rokoch nákup troch desiatok lietadiel F-35A. Cenovo aj technologicky ide o najvyšší typ strojov, aký trh ponúka. Poľsko nezaostáva ani v obstarávaní kolesovej techniky, v delostrelectve či ďalších oblastiach. Celkovo sa náklady na vojenskú techniku pohybujú v miliardách eur.
.