Porážka flotily Grande y Felicísima Armada r. 1588

Moderátoři: jarl, Pátrač, kacermiroslav, Bleu

Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Porážka flotily Grande y Felicísima Armada r. 1588

Příspěvek od Stuka »

Porážka flotily Grande y Felicísima Armada r. 1588

Obrázek

Dobré vzťahy medzi Anglickom a Španielskom ochladli po smrti katolíckej kráľovnej Márie I. zv. Krvavá, manželky španielskeho kráľa Filipa II. Po jej smrti nastúpila na trón jej nevlastná sestra protestantka Alžbeta I. V druhej polovici 16.storočia bolo Španielsko námornou a kolonizačnou veľmocou a malo zásadný politický vplyv na vtedajší známy svet. Anglicko bola malá osamelá krajina, s veľa nepriateľmi a málo priateľmi. Španielsky kráľ sa netajil nepriateľským postojom voči Anglicku a aj osobne voči Alžbete, ktorej legitímnosť na trón spochybňoval a podporoval sprisahania na jej zvrhnutie z trónu. Mimoriadne škody mu spôsobovali anglickí piráti, ktorí prepadávali jeho lode a lúpili ich náklad. Alžbeta podporovala pirátstvo a drancovanie španielskych lodí a miest. Piráti, ktorí mali legitímne povolenie od svojej vlády k takejto činnosti, sa nazývali korzári a boli často zahŕňaní šľachtickými titulmi. Korzári ako Francis Drake spôsobovali španielskemu námorníctvu značné škody, keď ich lode potápali a náklad zabavovali. V Anglicku bol sir Drake veľavážený a oslavovaný hrdina, ale pre Španielov bol iba nenávidený pirát, ktorý lúpežné výpravy konal s vedomím a súhlasom svojej panovníčky. Závažným tŕňom v oku španielskeho kráľa bola aj otázka viery. Dnešné Holandsko a Belgicko (Nizozemsko) bolo pod španielskou správou. Holandsko – útočisko pre mnohých protestantov, veľmi trpelo pod španielskou okupáciou a prenasledovaním inovercov inkvizíciou. Holandsko chcelo získať slobodu, najmä z dôvodu náboženskej slobody. Alžbeta podporovala a pomáhala nizozemským protestantom v boji za nezávislosť. Španielsky kráľ veril, že má poslanie – primäť protestantské Anglicko vrátiť sa späť k pravej viere a zároveň ostatné krajiny chrániť pred jeho zlovoľným vplyvom. Oporou mu bol aj samotný pápež, ktorý anglickú kráľovnú exkomunikoval. V r. 1587 bola na rozkaz Alžbety popravená škótska katolícka kráľovná Mária Stuartová, čo ešte viac utvrdilo Filipa v jeho rozhodnutí zabrániť popravám ďalších katolíkov a zároveň si robiť nároky na anglický trón, kam chcel dosadiť svoju dcéru infantku Izabelu. Invázia do Anglicka mala teda pre španielskeho kráľa v priebehu rokov čoraz viac opodstatnení: najprv chcel oslobodiť Máriu Stuartovú z väzenia a ukončiť drancovanie svojich lodí a miest, zároveň chcel obnoviť katolícku vládu v Anglicku, potlačiť nepokoje v Nizozemsku a keby mal Anglicko pod kontrolou, mal by voľný prístup po mori do Nizozemska cez kanál La Manche. Poprava škótskej kráľovnej bola posledná povestná kvapka.

V r. 1580 Filip získal portugalský trón a s ním prístav Lisabon – strategický východzí bod pre inváziu do Anglicka. O pár rokov neskôr sú prípravy na inváziu v plnom prúde. Filip investuje obrovskú sumu peňazí zo zámorských kolónií do sústredenia veľkého loďstva Grande y Felicísima Armada. Veliteľom mal byť skúsený moreplavec markíz Santa Cruz. Keď ale zomrel, voľba padla na vojvodu Medinu Sidonia, ktorý síce skúsenosti nemal, ale bol významný a bezúhonný aristokrat, čo malo v Španielsku väčšiu váhu ako skúsenosti. Vojvoda nemal záujem zúčastniť sa takejto výpravy a žiadal o uvoľnenie z velenia, ale kráľ mu nevyhovel. Filip plánoval preplávať kanál La Manche až k Nizozemsku, spojiť sa s armádou Alexandra Farnese - vojvodu z Parmy, vylodiť sa spoločne v Doveri, zajať kráľovnú v Londýne a dobyť a obsadiť anglické územie. S inváziou sa netajil, pokladal ju za križiacku výpravu a naplnenie Božej vôle. Vo svojich plánoch rátal s tým, že mu po invázii pomôžu anglickí katolíci, pričom vôbec nebral do úvahy ich loajálnosť k vlastnej krajine. Ďalšou chybou bolo, že nerátal s tým, že by mu silné anglické loďstvo mohlo prekaziť plánovanú inváziu a bez akýchkoľvek hodnoverných podkladov sa spoliehal aj na to, že španielske sily sa môžu dostať cez Nizozemsko k moru aj napriek veľkému a aktívnemu holandskému loďstvu. Zrejme na želanie kráľovnej sir Francis Drake vykonal rok pred inváziou odvážny kúsok. Vnikol do opevneného španielskeho mesta Cádizu a ranami z diel zničil asi 30 španielskych vojnových lodí aj s ich zásobami a spôsobil, že vyplávanie Armady sa o rok oneskorilo.

28.mája 1588 však napokon flotila vyplávala z Lisabonu. Medina Sidonia sa zastavil v prístave La Coruna na doplnenie zásob, tu ho zastihla nepriazeň počasia a spôsobila na flotile škody a zdržanie. Už hneď na začiatku cesty sa ukázala slabina celej flotily. Lode, do tej doby prevažne využívané v pokojnejších vodách, ukázali sa v rozbúrených vodách Atlantiku ako nemotorné a ťažko ovládateľné. Medina Sidonia tento poznatok napísal kráľovi, ale kráľ nereagoval. 19.júla dosiahla Armada juhozápadné pobrežie Anglicka.

K brehom Anglicka sa plavilo 132 lodí (podľa niektorých prameňov až 160 – ak pripočítame aj pomocné lode) – do tej doby nevídaná námorná sila – ale iba s 8.766 námorníkmi, 21.556 vojakmi (plus 2.088 vesliarov a asi 180 kňazov a mníchov). Španieli pokladali svoje loďstvo predovšetkým za prepravný prostriedok, jeho hlavným cieľom bolo vyzdvihnúť pešiu armádu, ktorá mala čakať v Nizozemsku. Následne sa chceli vylodiť na brehu, nie bojovať na mori, preto Armada plávala v prísnej formácii v tvare polmesiaca o 11 km rozlohe, aby čelila prípadným útokom nepriateľa. Ich lode boli impozantné. Španieli využívali galeóny – multifunkčné veľké plachetnice určené na vojenské a obchodné ciele. Tieto lode sa na konci 15. storočia vyvinuli z nemotorných veľkých lodí zv. karaky určené prevažne len na prepravu tovaru, nákladu a vojakov. Oproti karakám boli menšie, lacnejšie, lepšie ozbrojené, mali zníženú hornú palubu, predĺžený trup a hranatý zadok, čo zvýšilo ich stabilitu na mori a znížilo odpor vzduchu na prednej strane. Mali najskôr štyri neskôr tri sťažne, zadný sťažeň vybavený trojrohou plachtou. Vpredu mali typický zobák a vzadu niekoľko podlaží s nadstavbou. Stavebným materiálom bol dub (kýl), stožiare z borovice a trup, paluby a debnenie z rôzne tvrdého dreva. Niektoré galeóny boli 40-70 metrov dlhé, široké 8-12 metrov, s ponorom 4-5 metrov a nosnosťou zväčša do 500 - 800 ton. Čo sa týka uvádzaných parametrov, je ťažké ich zovšeobecniť, pretože modifikácia galeón bola rôzna a menila sa nielen podľa toho, ktorá krajina ich vyrobila, ale aj pre vylepšenia, ktoré v priebehu stáročí ich stavitelia obmieňali. Výstavba jednej galeóny trvala mesiace a bola finančne náročná, preto ju financovali bohatí obchodníci a využívali ju následne na obchodné účely. Vzhľadom k dlhému času, ktoré galeóny museli stráviť na mori a útrapám a chorobám, ktorým musela čeliť posádka, bolo ich zariadenie navrhované tak, aby sa mohli z dlhej cesty vracať so zlomkom počtu posádky, s akým plavba začala. Španielske galeóny boli primárne využívané na prepravu tovaru zo zámorských oblastí, ale boli natoľko všestranné, že v priebehu svojej životnosti niekoľkokrát bez akýchkoľvek problémov zmenili účel z obchodného na vojenský a opačne. Boli ťažké a priestranné – vhodné na dlhé zaoceánske cesty a odolné voči veľkým búrkam, ktorým dokázali čeliť na ceste domov. Na dvoch až troch palubách a nadstavbe mali rozmiestnenú širokú škálu diel rôzneho kalibru zo železa a bronzu, v počte 20-50 kusov. Na spodnej palube boli ťažšie delá kalibru kvôli stabilite lode a na hornej palube boli delá s menším kalibrom. Bronzové delá nepodliehali korózii, ale boli drahšie, takže prevládali lacnejšie železné delá.

Anglické galeóny boli modifikované pre potreby anglického námorníctva. John Hawkins, anglický admirál a moreplavec, pôvodne korzár, presadzoval výstavbu rýchlych, hydrodynamických a pohyblivých galeón. (Poznámka: v r. 1573-93 sa venoval budovaniu anglického loďstva. Proti Armade bojoval ako viceadmirál na lodi Victory.) Angličania mali k dispozícii 184 lodí, z toho 34 bolo postavených na Hawkinsov návrh a tvorili moderný základ celej flotily. Posádka sa skladala zo skúsených námorníkov a korzárov viazaných na svoju loď. Lode boli nižšie a štíhlejšie ako španielske, tým pádom teda rýchlejšie a obratnejšie a nebolo ľahké ich zahákovať.

Pred vládou Henricha VIII. boli anglické lode tiež prevažne používané iba k preprave vojakov a takisto sa vojaci sústreďovali na zahákovanie nepriateľskej lode a následne na boj muža proti mužovi. Navyše Anglicko bola malá bezvýznamná krajina s minimálnym počtom pár starých lodí. Sobášom s Katarínou Aragónskou sa však Henrich VIII. ocitol na strane španielskej monarchie, pápeža a rímskeho cisára - silného zväzku odporcov Francúzska, čím sa dostal do výhodnej pozície. Mal veľké ambície a bol silný panovník, ktorý sa zaslúžil o to, že sa na Anglicko začali upierať zraky niektorých mocenských štátov. Okrem iného dal postaviť niekoľko veľkých lodí, napr. svoju vlajkovú loď Mary Rose, ktorá slúžila len na vojnové účely. Postavená bola v rokoch 1510-11 a potopená francúzskou strelou r. 1545. V r. 1982 bola vyzdvihnutá zo dna aj s množstvom artefaktov v najzložitejšom a finančne najnáročnejšom projekte námornej archeológie a nachádza sa v múzeu v Portsmouthe. Henrich VIII. sa zaslúžil o založenie trvalého loďstva, predchodcu modernej Royal Navy.

Španielska Armada sa skladala z rôznych modifikácií galeón – portugalských, kastílskych, andalúzskych, neapolských a iných lodí. Základ celej flotily tvorili robustné obchodné nemotorné lode. Flotila reprezentovala starú školu taktického boja, organizácie a vybavenia, zatiaľ čo Angličania prišli s novým designom vojnovej lode a novou taktikou. Španieli mali na palubách zastarané delá, ktorým v nadchádzajúcom boji neprikladali významnú úlohu. Používali ich iba na zničenie nadstavby lodí nepriateľa, kde boli umiestnení vojaci a väčšia časť delostrelectva, a to zväčša vypálením jednej salvy vo vhodnom okamihu, keď sa k lodi priblížili. Potom doplávali k nepriateľskému plavidlu a došlo k abordáži, čiže zaháknutiu lode. Následne prebehol na palubách boj muža proti mužovi s použitím klasických ručných zbraní. Preto sa spôsobu boja, ktorý akoby prebiehal na súši, kládol rozhodujúci význam a prispôsoboval sa tomu aj výber posádky a zbraní. Tento tradičný spôsob boja zachovala aj Armada. Výskumom jej stroskotaných lodí bolo zistené, že viezli na svojich palubách množstvo munície, ktoré mali v dostatočnej zásobe, ale z časti iného kalibru, než mali zbrane. Aj to svedčí o neodbornej a lajdáckej príprave celej výpravy, ktorá sa odzrkadlila okrem iného aj pri nakladaní potravín a vody. Naložili ich priskoro a dobre neuskladnili, takže zhnili a pokazili sa a Španieli neskôr na svojej výprave trpeli hladom a smädom. Tiež sa zistilo, že mnohé delové gule boli nekvalitné – rozpadli sa napr. skôr, kým prenikli do trupu lode. Železo nemalo správne zloženie, rovnako i delá mali zlé osadenie a nesprávne zloženie a niektoré praskli alebo výbuchom ohrozili vlastnú posádku. Na palubách svojich lodí mala Armada množstvo zbraní, ktoré neboli súčasťou lode, pretože Španieli očakávali rozhodujúci boj po invázii na anglické územie a potrebovali mobilné zbrane. Z toho dôvodu aj skladba posádky bola vo veľkom nepomere námorníkov k vojakom v neprospech námorníkov. Anglické lode používali novú taktiku boja – priblížiť sa k nepriateľovi iba na takú vzdialenosť, aby mohli účinne použiť svoje silné delá, vrtko manévrovať a vyhnúť sa zahákovaniu. A ako si povieme neskôr, použili ešte ďalší novátorský taktický ťah.

Španieli mali aj vo velení svojich lodí slabinu, pretože námorný kapitán mal slabú pozíciu podriadenú iným osobám napr. vojenským dôstojníkom, čo často viedlo k nepriaznivým zvratom v rozhodujúcich chvíľach. Post námorníka v Španielsku nebol vážený, na rozdiel od anglickej služby. V anglickom námorníctve mal kapitán najvyššie postavenie na lodi. Otázka velenia teda bola jasná a každý sa musel kapitánovi podriadiť, či už išlo o majiteľa lode alebo váženého aristokrata.

Obrázek

Vráťme sa však k prebiehajúcej invázii. Angličania trpezlivo čakali, hliadkovali a sledovali more, kedy uvidia prvé španielske lode. Keď ich zazreli, okamžite signalizovali ohňom po celom pobreží, takže do rána kráľovná a aj celý Londýn vedeli, že Armáda dorazila. Kráľovná na bielom koni pricválala do Tilbury na inšpekciu svojho vojska a predniesla najslávnejšiu reč, ktorou kedy povzbudil nejaký panovník svoje vojsko do bitky. Lord Howard čakal so svojou flotilou v Plymouthe. Jeho vlajkovou loďou bola loď Ark Royal. Ďalšími významnými veliteľmi boli sir Martin Frobisher (na lodi Triumph), sir Francis Drake (na lodi Revenge), lord Henry Seymour (na lodi Rainbow) a sir Wiliam Winter (na lodi Vanguard). Vlajkovou loďou veliteľa Armady bola loď San Martin – portugalská galeóna o dĺžke 180 stôp, so 48 delami. V Tilbury čakal so svojím pozemným vojskom Robert Dudely, gróf z Leicesteru. Fúkal južný vietor a umožnil Armade bez problémov plávať na sever. Veľkosť ich lodí znamenala pre Angličanov ľahký cieľ. Angličania tiež vedeli, že delá na spodnej palube sa za prílivu v kanáli La Manche nedajú použiť. Počkali na odliv a pod rúškom tmy sa medzitým prikradli za chrbát španielskej flotily. Lode lorda Howarda spustili sériu útokov a strieľali z diaľky zo svojich diel. V priebehu týždňa sa odohralo niekoľko bitiek pri Plymouthu a ostrove Wight, ale ani jedna nebola rozhodujúca. Medina Sidonia dáva rozkaz, aby lode držali formáciu a čo najrýchlejšie plávali na miesto určenia.

Čo sa zatiaľ dialo s vojvodom z Parmy? Vojvoda z Parmy, ktorý velil španielskym vojskám v Nizozemsku, mal k dispozícii výsadkárov - v počte asi 30.000 mužov a vyloďovacie člny na ich prepravu do Anglicka. Predstava Filipa II. bola pravdepodobne taká, že sa Armada stretne s loďami vojvodu z Parmy na mori a spoločne priplávajú k anglickým brehom. Lenže nezobral do úvahy dva faktory: prvý faktor - vojvoda z Parmy sa nemohol pustiť sám na more, pretože v plytkých ľahkých prepravných člnoch sa nemohol ubrániť, či už proti Holanďanom alebo Angličanom. Vojvoda z Parmy očakával, že Armada uvoľní kanál La Manche od hrozby anglického a holandského loďstva a následne ho bezpečne odprevadí z prístavu Dunkerque do Anglicka. Čakal teda v prístave. Druhý faktor, ktorý Filip nezobral do úvahy bolo to, že Armada nemala nikoho, kto by bol oboznámený s pobrežím Nizozemska a táto neznalosť spôsobila, že pre španielske loďstvo nebolo ľahké plávať do neznámych, nebezpečných a plytkých vôd a stretnúť sa s vojvodom z Parmy v niektorom v dopredu určenom prístave. Zdá sa však, že vojvoda z Parmy ani nemal nadšenie spojiť sa s Armadou a plávať do Anglicka. Mal problémy s protestanským odbojom v Nizozemsku, ktorý viazal jeho armádu a mal aj oveľa lepšie informácie o situácii v Anglicku ako vzdialení Španieli. Vedel, že Anglicko je schopné zmobilizovať obrovskú armádu a že sa pridajú aj Škóti a podporia kráľovnú. Nemal vieru, že by invázia do Anglicka mohla skončiť úspechom.

Španielske loďstvo zakotvilo 27.júla v Calais a Medina Sidonia sa pokúšal spojiť s vojvodom z Parmy. Obdržal však písomnú odpoveď, že vojvoda ešte nie je pripravený. Medina Sidonia vedel, že v prístave je zraniteľný, obával sa taktiky horiacich lodí, čo sa aj napokon stalo. V noci 28.júla Angličania využili príliv a pustili osem starých lodí bez posádky, potiahnuté dechtom a naplnené strelným prachom do prostriedku kotviaceho španielskeho loďstva. Následná explózia nespôsobila síce Armade veľkú škodu (zničené boli asi len 4 lode), ale zato spôsobila značnú paniku a rozptýlenie formácie smerom na východ. Ráno sa rozpútala zúrivá bitka známa pod názvom bitka u Gravelines, v ktorej bola Armada porazená. Kvôli silnému protivetru a Howardovej flotile, ktorá hliadkovala pri ústí kanála, nemohla španielska Armada plávať späť na západ. Musela plávať do Severného mora, kde ju čakali ďalšie útrapy a boje. Pri oboplávaní Škótska a Írska čelila ničivým búrkam a veľkej zime (Európa v tom čase prechádzala obdobím silného ochladenia), pri ktorých mnohé z lodí stroskotali. Chýbala aj navigácia pre plavbu pri neznámom pobreží. Pri pobreží Írska Španieli očakávali, že sa im dostane podpory od tamojších katolíkov a môžu doplniť zásoby, ale boli zúrivo napadnutí ako okupanti krajiny. Po strastiplnej ceste sa vrátilo do Španielska 65 lodí a aj tie boli zväčša poškodené a asi 20.000 vojakov a posádky zomrelo prevažne na hlad a choroby. Angličania v boji nestratili žiadnu loď a zomrelo asi 100 mužov. 11.septembra zvyšok flotily dorazil do prístavu La Coruna.

Vo vyššie uvedenom texte som sľúbila, že rozoberiem ešte jeden aspekt, ktorý dopomohol k víťazstvu Angličanov nad španielskou Armadou. Bola to technológia odlievania diel a ich použitie. Tento poznatok zistili námorní archeológovia a experti na stredoveké zbrane pri výskume vraku anglickej lode, ktorú sa podarilo nájsť jeden a pol kilometra od ostrova Alderney v kanále La Manche. V období, keď vládol otec Alžbety Henrich VIII. tvorili výzbroj lodí nesúrodá zmes rôznych diel rôzneho kalibru. Boli vyhotovené zo železa alebo bronzu. Niektoré z nich boli určené na lode, iné na súš, ale v prípade potreby sa presunuli na loď. Tieto poznatky máme z vraku vlajkovej lode Henricha VIII. Mary Rose. V porovnaní s delami, ktoré sa našli vo vraku anglickej lode z obdobia slávneho boja proti Španielom, prešla ich technológia ohromnou zmenou. Všetky delá mali štandardnú veľkosť, normalizačný kaliber a boli vyhotovené z kvalitnej liatiny. Namiesto množstva malých diel vo vybavení lode uprednostňovali menší počet veľkých diel s dlhšou hlavňou. Odborníci sa zhodujú, že zbrojári kráľovnej Alžbety predbehli svoju dobu o 50 rokov. Identické delá znamenali aj pokrok v taktike vedenia námornej bitky. Umožnili riadenú streľbu, mimoriadne účinnú a presnú a táto taktika sa udržala ďalších dvesto rokov bez zmeny.

Vrak lode leží asi v hĺbke 30 metrov a je schovaný v rozvírenom piesku, ktorý veľmi znižuje viditeľnosť. Najprv výskumníci vyzdvihli jedno delo, ktoré ležalo dlho v múzeu. Po rokoch sa uskutočnila ďalšia vedecká výprava na potvrdenie odvážnej domnienky, že delá mohli mať v slávnej bitke ešte významnejšiu úlohu, než im bola prikladaná. Na dne bola lokalizovaná poloha 12 ks diel. Delové gule, ktoré sa podarilo vyzdvihnúť, boli rovnakého kalibru. Teraz bolo treba potvrdiť, že aj delá sú rovnaké. Na potvrdenie domnienky stačilo vyzdvihnúť dve delá, pretože tretie ležalo v múzeu. Po neľahkom vyzdvihnutí diel sa porovnaním zistilo, že všetky delá boli unifikované, súčasť jednej série. Delá mali v hlavni drevenú zátku, ktorú experti odstránili. Následne delá očistili od stvrdnutého hrubého nánosu a zakonzervovali. Vyrobili starou technológiou repliku, aby ju odskúšali. Zmerali rýchlosť strely, bolo to skoro 300 m/s. Na vzdialenosť 1,6 km takáto strela bola schopná zasiahnuť cieľ a na vzd. 100 metrov prerazila bok lode a vyletela na druhej strane.

Na lodi sa našla aj ručnica, ktorú experti zrentgenovali, pretože bola obalená nánosom a vyrobili repliku. Následne vykonali skúšku, či ručnica je schopná preraziť 2 mm hrubý oceľový plát. Pri rýchlosti olovenej guľky 230,3 m/s , plát bol čisto prerazený. Na porovnanie vyskúšali plát preraziť aj strelou z malej strelnej zbrane z r. 1911, to sa však nepodarilo.

Alžbetino námorníctvo bolo dobre známe ako mimoriadne účinné a smrtiace kvôli delostreľbe. Filip II. to vedel, napriek tomu vyslal nedostatočne pripravenú Armadu a tým nielen prehral jednu bitku, ale predznamenal začiatok konca slávnej epochy španielskej nadvlády nad svetom.

Zdroje:
Dokumentárny film History Channel – Ztracené zbraně královny Alžběty z r. 2009
http://www.historylearningsite.co.uk/spanish_armada.htm

http://www.wired.com/dangerroom/2009/02 ... uns-of-th/
http://referaty-seminarky.cz/bitva-u-gravelines/
Naposledy upravil(a) Stuka dne 28/4/2015, 15:18, celkem upraveno 8 x.
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Příspěvek od Stuka »

Anglické galeóny boli modifikované pre potreby anglického námorníctva. John Hawkins, anglický admirál a moreplavec, pôvodne korzár, presadzoval výstavbu rýchlych, hydrodynamických a pohyblivých galeón. (Poznámka: v r. 1573-93 sa venoval budovaniu anglického loďstva. Proti Armade bojoval ako viceadmirál na lodi Victory.) Angličania mali k dispozícii 184 lodí, z toho 34 bolo postavených na Hawkinsov návrh a tvorili moderný základ celej flotily. Posádka sa skladala zo skúsených námorníkov a korzárov viazaných na svoju loď. Lode boli nižšie a štíhlejšie ako španielske, tým pádom teda rýchlejšie a obratnejšie a nebolo ľahké ich zahákovať.

Obrázek
Anglická loď

Pred vládou Henricha VIII. boli anglické lode tiež prevažne používané iba k preprave vojakov a takisto sa vojaci sústreďovali na zahákovanie nepriateľskej lode a následne na boj muža proti mužovi. Navyše Anglicko bola malá bezvýznamná krajina s minimálnym počtom pár starých lodí. Sobášom s Katarínou Aragónskou sa však Henrich VIII. ocitol na strane španielskej monarchie, pápeža a rímskeho cisára - silného zväzku odporcov Francúzska, čím sa dostal do výhodnej pozície. Mal veľké ambície a bol silný panovník, ktorý sa zaslúžil o to, že sa na Anglicko začali upierať zraky niektorých mocenských štátov. Okrem iného dal postaviť niekoľko veľkých lodí, napr. svoju vlajkovú loď Mary Rose, ktorá slúžila len na vojnové účely. Postavená bola v rokoch 1510-11 a potopená francúzskou strelou r. 1545. V r. 1982 bola vyzdvihnutá zo dna aj s množstvom artefaktov v najzložitejšom a finančne najnáročnejšom projekte námornej archeológie a nachádza sa v múzeu v Portsmouthe. Henrich VIII. sa zaslúžil o založenie trvalého loďstva, predchodcu modernej Royal Navy.
Španielska Armada sa skladala z rôznych modifikácií galeón – portugalských, kastílskych, andalúzskych, neapolských a iných lodí. Základ celej flotily tvorili robustné obchodné nemotorné lode. Flotila reprezentovala starú školu taktického boja, organizácie a vybavenia, zatiaľ čo Angličania prišli s novým designom vojnovej lode a novou taktikou. Španieli mali na palubách zastarané delá, ktorým v nadchádzajúcom boji neprikladali významnú úlohu. Používali ich iba na zničenie nadstavby lodí nepriateľa, kde boli umiestnení vojaci a väčšia časť delostrelectva, a to zväčša vypálením jednej salvy vo vhodnom okamihu, keď sa k lodi priblížili. Potom doplávali k nepriateľskému plavidlu a došlo k abordáži, čiže zaháknutiu lode. Následne prebehol na palubách boj muža proti mužovi s použitím klasických ručných zbraní. Preto sa spôsobu boja, ktorý akoby prebiehal na súši, kládol rozhodujúci význam a prispôsoboval sa tomu aj výber posádky a zbraní. Tento tradičný spôsob boja zachovala aj Armada. Výskumom jej stroskotaných lodí bolo zistené, že viezli na svojich palubách množstvo munície, ktoré mali v dostatočnej zásobe, ale z časti iného kalibru, než mali zbrane. Aj to svedčí o neodbornej a lajdáckej príprave celej výpravy, ktorá sa odzrkadlila okrem iného aj pri nakladaní potravín a vody. Naložili ich priskoro a dobre neuskladnili, takže zhnili a pokazili sa a Španieli neskôr na svojej výprave trpeli hladom a smädom. Tiež sa zistilo, že mnohé delové gule boli nekvalitné – rozpadli sa napr. skôr, kým prenikli do trupu lode. Železo nemalo správne zloženie, rovnako i delá mali zlé osadenie a nesprávne zloženie a niektoré praskli alebo výbuchom ohrozili vlastnú posádku. Na palubách svojich lodí mala Armada množstvo zbraní, ktoré neboli súčasťou lode, pretože Španieli očakávali rozhodujúci boj po invázii na anglické územie a potrebovali mobilné zbrane. Z toho dôvodu aj skladba posádky bola vo veľkom nepomere námorníkov k vojakom v neprospech námorníkov. Anglické lode používali novú taktiku boja – priblížiť sa k nepriateľovi iba na takú vzdialenosť, aby mohli účinne použiť svoje silné delá, vrtko manévrovať a vyhnúť sa zahákovaniu. A ako si povieme neskôr, použili ešte ďalší novátorský taktický ťah.

Obrázek
Vlajková loď Ark Royal

Španieli mali aj vo velení svojich lodí slabinu, pretože námorný kapitán mal slabú pozíciu podriadenú iným osobám napr. vojenským dôstojníkom, čo často viedlo k nepriaznivým zvratom v rozhodujúcich chvíľach. Post námorníka v Španielsku nebol vážený, na rozdiel od anglickej služby. V anglickom námorníctve mal kapitán najvyššie postavenie na lodi. Otázka velenia teda bola jasná a každý sa musel kapitánovi podriadiť, či už išlo o majiteľa lode alebo váženého aristokrata.

Vráťme sa však k prebiehajúcej invázii. Angličania trpezlivo čakali, hliadkovali a sledovali more, kedy uvidia prvé španielske lode. Keď ich zazreli, okamžite signalizovali ohňom po celom pobreží, takže do rána kráľovná a aj celý Londýn vedeli, že Armáda dorazila. Kráľovná na bielom koni pricválala do Tilbury na inšpekciu svojho vojska a predniesla najslávnejšiu reč, ktorou kedy povzbudil nejaký panovník svoje vojsko do bitky. Lord Charles Howard, veliteľ anglického loďstva, čakal so svojou flotilou v Plymouthe. Jeho vlajkovou loďou bola loď Ark Royal. Ďalšími významnými veliteľmi boli sir Martin Frobisher (na lodi Triumph), sir Francis Drake (na lodi Revenge), lord Henry Seymour (na lodi Rainbow) a sir Wiliam Winter (na lodi Vanguard). Vlajkovou loďou veliteľa Armady bola loď San Martin – portugalská galeóna o dĺžke 180 stôp, so 48 delami. V Tilbury čakal so svojím pozemným vojskom Robert Dudely, gróf z Leicesteru. Fúkal južný vietor a umožnil Armade bez problémov plávať na sever. Veľkosť ich lodí znamenala pre Angličanov ľahký cieľ. Angličania tiež vedeli, že delá na spodnej palube sa za prílivu v kanáli La Manche nedajú použiť. Počkali na odliv a pod rúškom tmy sa medzitým prikradli za chrbát španielskej flotily. Lode lorda Howarda spustili sériu útokov a strieľali z diaľky zo svojich diel. V priebehu týždňa sa odohralo niekoľko bitiek pri Plymouthu a ostrove Wight, ale ani jedna nebola rozhodujúca. Medina Sidonia dáva rozkaz, aby lode držali formáciu a čo najrýchlejšie plávali na miesto určenia.

Obrázek
Vlajková loď San Martin

Čo sa zatiaľ dialo s vojvodom z Parmy? Vojvoda z Parmy, ktorý velil španielskym vojskám v Nizozemsku, mal k dispozícii výsadkárov - v počte asi 30.000 mužov a vyloďovacie člny na ich prepravu do Anglicka. Predstava Filipa II. bola pravdepodobne taká, že sa Armada stretne s loďami vojvodu z Parmy na mori a spoločne priplávajú k anglickým brehom. Lenže nezobral do úvahy dva faktory: prvý faktor - vojvoda z Parmy sa nemohol pustiť sám na more, pretože v plytkých ľahkých prepravných člnoch sa nemohol ubrániť, či už proti Holanďanom alebo Angličanom. Vojvoda z Parmy očakával, že Armada uvoľní kanál La Manche od hrozby anglického a holandského loďstva a následne ho bezpečne odprevadí z prístavu Dunkerque do Anglicka. Čakal teda v prístave. Druhý faktor, ktorý Filip nezobral do úvahy bolo to, že Armada nemala nikoho, kto by bol oboznámený s pobrežím Nizozemska a táto neznalosť spôsobila, že pre španielske loďstvo nebolo ľahké plávať do neznámych, nebezpečných a plytkých vôd a stretnúť sa s vojvodom z Parmy v niektorom v dopredu určenom prístave. Zdá sa však, že vojvoda z Parmy ani nemal nadšenie spojiť sa s Armadou a plávať do Anglicka. Mal problémy s protestanským odbojom v Nizozemsku, ktorý viazal jeho armádu a mal aj oveľa lepšie informácie o situácii v Anglicku ako vzdialení Španieli. Vedel, že Anglicko je schopné zmobilizovať obrovskú armádu a že sa pridajú aj Škóti a podporia kráľovnú. Nemal vieru, že by invázia do Anglicka mohla skončiť úspechom.
Naposledy upravil(a) Stuka dne 25/12/2010, 20:56, celkem upraveno 2 x.
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Příspěvek od Stuka »

Španielske loďstvo zakotvilo 27.júla v Calais a Medina Sidonia sa pokúšal spojiť s vojvodom z Parmy. Obdržal však písomnú odpoveď, že vojvoda ešte nie je pripravený. Medina Sidonia vedel, že v prístave je zraniteľný, obával sa taktiky horiacich lodí, čo sa aj napokon stalo. V noci 28.júla Angličania využili príliv a pustili osem starých lodí bez posádky, potiahnuté dechtom a naplnené strelným prachom do prostriedku kotviaceho španielskeho loďstva. Následná explózia nespôsobila síce Armade veľkú škodu (zničené boli asi len 4 lode), ale zato spôsobila značnú paniku a rozptýlenie formácie smerom na východ. Ráno sa rozpútala zúrivá bitka známa pod názvom bitka u Gravelines, v ktorej bola Armada porazená. Kvôli silnému protivetru a Howardovej flotile, ktorá hliadkovala pri ústí kanála, nemohla španielska Armada plávať späť na západ. Musela plávať do Severného mora, kde ju čakali ďalšie útrapy a boje. Pri oboplávaní Škótska a Írska čelila ničivým búrkam a veľkej zime (Európa v tom čase prechádzala obdobím silného ochladenia), pri ktorých mnohé z lodí stroskotali. Chýbala aj navigácia pre plavbu pri neznámom pobreží. Pri pobreží Írska Španieli očakávali, že sa im dostane podpory od tamojších katolíkov a môžu doplniť zásoby, ale boli zúrivo napadnutí ako okupanti krajiny. Po strastiplnej ceste sa vrátilo do Španielska 65 lodí a aj tie boli zväčša poškodené a asi 20.000 vojakov a posádky zomrelo prevažne na hlad a choroby. Angličania v boji nestratili žiadnu loď a zomrelo asi 100 mužov. 11.septembra zvyšok flotily dorazil do prístavu La Coruna.

Obrázek
Bitka u Gravelines

Vo vyššie uvedenom texte som sľúbila, že rozoberiem ešte jeden aspekt, ktorý dopomohol k víťazstvu Angličanov nad španielskou Armadou. Bola to technológia odlievania diel a ich použitie. Tento poznatok zistili námorní archeológovia a experti na stredoveké zbrane pri výskume vraku anglickej lode, ktorú sa podarilo nájsť jeden a pol kilometra od ostrova Alderney v kanále La Manche. V období, keď vládol otec Alžbety Henrich VIII. tvorili výzbroj lodí nesúrodá zmes rôznych diel rôzneho kalibru. Boli vyhotovené zo železa alebo bronzu. Niektoré z nich boli určené na lode, iné na súš, ale v prípade potreby sa presunuli na loď. Tieto poznatky máme z vraku vlajkovej lode Henricha VIII. Mary Rose. V porovnaní s delami, ktoré sa našli vo vraku anglickej lode z obdobia slávneho boja proti Španielom, prešla ich technológia ohromnou zmenou. Všetky delá mali štandardnú veľkosť, normalizačný kaliber a boli vyhotovené z kvalitnej liatiny. Namiesto množstva malých diel vo vybavení lode uprednostňovali menší počet veľkých diel s dlhšou hlavňou. Odborníci sa zhodujú, že zbrojári kráľovnej Alžbety predbehli svoju dobu o 50 rokov. Identické delá znamenali aj pokrok v taktike vedenia námornej bitky. Umožnili riadenú streľbu, mimoriadne účinnú a presnú a táto taktika sa udržala ďalších dvesto rokov bez zmeny.
Vrak lode leží asi v hĺbke 30 metrov a je schovaný v rozvírenom piesku, ktorý veľmi znižuje viditeľnosť. Najprv výskumníci vyzdvihli jedno delo, ktoré ležalo dlho v múzeu. Po rokoch sa uskutočnila ďalšia vedecká výprava na potvrdenie odvážnej domnienky, že delá mohli mať v slávnej bitke ešte významnejšiu úlohu, než im bola prikladaná. Na dne bola lokalizovaná poloha 12 ks diel. Delové gule, ktoré sa podarilo vyzdvihnúť, boli rovnakého kalibru. Teraz bolo treba potvrdiť, že aj delá sú rovnaké. Na potvrdenie domnienky stačilo vyzdvihnúť dve delá, pretože tretie ležalo v múzeu. Po neľahkom vyzdvihnutí diel sa porovnaním zistilo, že všetky delá boli unifikované, súčasť jednej série. Delá mali v hlavni drevenú zátku, ktorú experti odstránili. Následne delá očistili od stvrdnutého hrubého nánosu a zakonzervovali. Vyrobili starou technológiou repliku, aby ju odskúšali. Zmerali rýchlosť strely, bolo to skoro 300 m/s. Na vzdialenosť 1,6 km takáto strela bola schopná zasiahnuť cieľ a na vzd. 100 metrov prerazila bok lode a vyletela na druhej strane.

Na lodi sa našla aj ručnica, ktorú experti museli najprv zrentgenovať, pretože bola obalená nánosom a potom vyrobili jej repliku. Následne vykonali skúšku, či ručnica je schopná preraziť 2 mm hrubý oceľový plát. Pri rýchlosti olovenej guľky 230,3 m/s , plát bol čisto prerazený. Na porovnanie vyskúšali plát preraziť aj strelou z malej strelnej zbrane z r. 1911, to sa však nepodarilo.

Alžbetino námorníctvo bolo dobre známe ako mimoriadne účinné a smrtiace kvôli delostreľbe. Filip II. to vedel, napriek tomu vyslal nedostatočne pripravenú Armadu a tým nielen prehral jednu bitku, ale predznamenal začiatok konca slávnej epochy španielskej nadvlády nad svetom.
Obrázek

Zdroje:
Dokumentárny film History Channel – Ztracené zbraně královny Alžběty z r. 2009
http://www.wired.com/dangerroom/2009/02 ... uns-of-th/
http://www.historylearningsite.co.uk/spanish_armada.htm
http://referaty-seminarky.cz/bitva-u-gravelines/
Web Page Name
http://www.historyworld.net/wrldhis/Pla ... raphID=hva
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Příspěvek od Stuka »

http://www.tyden.cz/rubriky/veda-a-tech ... 03300.html
A zde je ještě odkaz z minulého roku na nález britské válečné lodě. To jen pro zajímavost, že na palubě měla děla z mosaze. Většinou se děla vyráběli asi ze železa a bronzu, ale zdá se, že zbrojaři zkoušeli kde jakou litinu. Ovšem tahle loď je z první půlky 18.století, což je dost vzdálené od bitvy u Gravelines. Anebo článek špatně přeložili. :D
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
jarl
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 4079
Registrován: 19/2/2009, 15:45
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic

Příspěvek od jarl »

Jak se zdá prožívá námořní sekce Palby úplné obrození a lodní články zde přibývají jako houby po dešti, což se mi samozřejmě líbí. Španělská Armada je jistě zajímavé téma a je dobře se tu tento článek objevil.

Souhlasím, že v bitvě u Gravelines se projevila lepší kvalita anglických děl, ale ta pořád byla poměrně slabá a dokázala potopit pouze jednu španělskou loď (Maria Juan). Například španělskou vlajkovou galeonu zasáhlo 200 střel, které jí však přesto zničit nedokázaly a bitvu rozhodlo spíše lepší zázemí Angličanů, kteří mohli nerušeně odplout do vlastních přístavů, provést nejnutnější opravy, doplnit munici a znovu vyplout do boje, což Španělé nemohli, takže Medina Sidonia už nechtěl riskovat další bitvu a nářidil návrat kolem Skotska a Irska.
ObrázekObrázek

Strýček Vova slíbil národu Ukrajinu a dal mu Afghánistán!
Uživatelský avatar
Polarfox
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 5849
Registrován: 5/11/2010, 21:01
Bydliště: Praha

Příspěvek od Polarfox »

Jak se zdá prožívá námořní sekce Palby úplné obrození a lodní články zde přibývají jako houby po dešti, což se mi samozřejmě líbí.
Musíme bojovat za naše milé lodičky,
ale až dobojujeme s chlebíčky :D

Jinak hezký článek. Jen tak dále.
ObrázekObrázekObrázek

U národa, u něhož je nejoblíbenějším historickým spisovatelem Vlastimil Vondruška, se nějakého historického prozření a sebereflexe dočkáme opravdu jen velice stěží. (Polarovo motto pro rok 2019)

“Without data, you're just another person with an opinion.” W. Edwards Deming

Brána do Mordoru: https://twitter.com/fbeyeee?lang=cs
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Příspěvek od Stuka »

Díky za pochvalu.
Kvalita dělostřelectva byla dobrá, ale účinek opravdu mizivý. Snad to bylo tím, že Angličané ostřelovali formaci španělské flotily z velké vzdálenosti a potom, když ji rozprášili hořícími loděmi, tak už nebylo asi proč střílet. No, to je jenom můj názor. :D
ObrázekObrázek
Coopy
desátník
desátník
Příspěvky: 40
Registrován: 20/4/2010, 18:00
Bydliště: I.O.M.

Příspěvek od Coopy »

Jen jako zajimavost. Na ostrove Isle of Man v Irskem mori je misto zvane Spanish Head. Udajne se zde potopila spanelska galeona pri navratu Armady kolem Skotska. Spanelsti namornici,kteri se zachranili,se pak usadili na ostove.Dodnes je zde velmi casto uzivane jmeno Juan.Misto potopeni lode je dosti desive.Vysoke,strme utesy cca 100 metru,kolme spadajici do more.Silne vlnobiti a velmi nebezpecne a silne proudy v uzine Calf of Man.
Uživatelský avatar
Tkuh
praporčík
praporčík
Příspěvky: 378
Registrován: 26/7/2009, 15:57

Příspěvek od Tkuh »

Doufám, že nebude nikomu vadit, když doplním něco k rozložení sil
Armada
130(?) lodí v 10 eskadrách
Portuglalská eskadra: 12 těžkých galeon, vlajková loď Mediny Sidonii San Martin – 1000 t, 44 děl
Biskajská eskadra: 10 galeon o výtlaku 700-1100 t, vlajková Santa Anna – 30 děl
Kastilská eskadra: 14 lodí o 700 t
Andaluská eskadra: 10 lodí, z toho 4 jen ozbrojené karaky
eskadra z Guipúzcoa: 10 lodí, největší Santa Anna (II) – 1200 t
Levantská eskadra: 10 lodí o výtlaku 800-1200 t
Neapolská eskadra: 4 galeasy, každá s 50 děly
zbylé tři eskadry tvořily menší ozbrojená obchodní plavidla a galéry
celkem tedy: 8 000 námořníků, 20 000 vojáků, 2 431 děl, 123 790 dělových koulí, 560 t střelného prachu, 7 000 arkebuz, 10 000 pík a halaparten
Angličané
194(?) lodí, ale s menším celkovým výtlakem než Španělé
největší anglické galeony i s velitely, ale většinou bohužel bez počtu děl:
Triumph – 1100 t, 42 děl, velel sir Martin Frobisher, známý tím, že hledal (neúspěšně) severozápadní průjezd
narazil jsem dokonce na jedné internetové stránce, jejíž adresu si nepamatuju, na informaci, že dvě anglické lodě měly výtlak větší než 1000 t, ale nemůžu o tom najít víc
Victory – 800 t, velel John Hawkins
Ark Royal – 800 t, velel velitel všech anglických námořních sil admirál Charles Howard, hrabě z Effinghamu
Revenge – 450 t,velel sir Francis Drake
galeon velikosti Revenge bylo pravděpodobně víc
dále dalších 15(?) řadových galeon o cca 300 t; 7 malých galeon o pouhých 100-300 t, cca 22 vyzbrojených obchodních lodí, zbytek tvořily pinasy o 20-30 t a ještě menší plavidla plná dobrovolníků
Stuka píše:V Tilbury čakal so svojím pozemným vojskom Robert Dudely, gróf z Leicesteru.
Konkrétně to mělo být asi 25 000 mužů
Stuka píše:...voľba padla na vojvodu Medinu Sidonia, ktorý síce skúsenosti nemal, ale bol významný a bezúhonný aristokrat, čo malo v Španielsku väčšiu váhu ako skúsenosti.
Proto měl poradce admirála Diega Flores de Valdes
Stuka píše:Medina Sidonia sa zastavil v prístave La Coruna na doplnenie zásob, tu ho zastihla nepriazeň počasia a spôsobila na flotile škody a zdržanie.
Dokonce se potopily při této příležitosti 4 plavidla!
Stuka píše:Anglické lode boli nižšie a štíhlejšie ako španielske, tým pádom teda rýchlejšie a obratnejšie a nebolo ľahké ich zahákovať.
Nejdůležitější z toho je, že měly podstatně větší stoupavost, to znamená schopnost plout co nejblíž ke větru
Stuka píše:Anglické lode používali novú taktiku boja – priblížiť sa k nepriateľovi iba na takú vzdialenosť, aby mohli účinne použiť svoje silné delá, vrtko manévrovať a vyhnúť sa zahákovaniu. A ako si povieme neskôr, použili ešte ďalší novátorský taktický ťah.
To byla chuťovka, vypadalo to asi takhle:
Obrázek
Právě zde Angličané uplatňují svoji lepší stoupavost, protože poté co se spustí na Španěly po větru a vystřelí na ně několik salv, uniknou proti větru, kam je Španělé pronásledovat nemohou.
Který je ten druhý novátorský tah, nějak mi to z článku uniklo?
Stuka píše:Španieli mali na palubách zastarané delá, ktorým v nadchádzajúcom boji neprikladali významnú úlohu.
Já bych si netroufl moc podceňovat kvalitu španělských děl, např. z vraku lodě La Trinidad Valencera vytáhli dělo neobvykle velké ráže 50 liber. Za jejich neúspěch může mnohem víc jejich nedocenění.

Je zajímavé, že se Filip II. snažil vyslat novou flotilu, což se mu dokonce roku 1596 povedlo, i přes velký anglický nájezd na Cádiz, ale flotilu zastavilo nepříznivé počasí, stejně jako druhý pokus o rok později.

A ještě bych si chtěl něco ujasnit.
Stuka píše:Dobré vzťahy medzi Anglickom a Španielskom ochladli po smrti katolíckej kráľovnej Márie I. zv. Krvavá, manželky španielskeho kráľa Filipa II.
Filip II. a Marie I. byli manželé? Jak k tomu mohlo dojít? To asi byli anglo-španělské vztahy opravdu dobré :D
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Příspěvek od Stuka »

[align=justify]Každé doplnění je vítáno. Jsem ráda, že jsem se něco nového dozvěděla. A k tvým otázkám: Ano, Filip II. a Marie Tudorovna byli manželé, vzali se 1554 ale ona byla o 11 let starší než on a bylo to jen politické manželství. O 4 roky později zemřela bez dědice.
Ještě mohu pro zajímavost doplnit nástupnictví na anglický trůn, které vyřešil Jindřich VIII. před svou smrtí. Jako přímého dědice určil svého syna Eduarda, který vládl krátce jako Eduard VI. a zemřel r. 1553. Potom, pokud by neměl děti, měla vládnout princezna Marie, (kterou měl s první ženou Kateřinou Aragonskou - dcerou španělského krále). Ta vládla jako Marie I. Pokud by neměla děti, měla po její smrti nastoupit na trůn Alžběta, kterou měl se svou druhou ženou Annou Boleynovou. Určil dědictví trůnu ještě dál: pokud by neměla Alžběta děti, JIndřich VIII. ignoroval nárok na trůn Marie Stuartovny - vnučky své starší sestry Markéty, a místo toho obdařil nástupnickým právem děti své mladší sestry Marie: sestry Greyovy Jana, Kateřina a Marie. Všechny tři zemřely dřív jako Alžběta a tak po smrti Alžběty nastoupil na anglický trůn syn Marie Stuartovny Jakub I.

Ten druhý novátorský tah jsem myslela to, že Angličané měli na palubě lodí identická děla, z kterých střelba byla účinnější a přesnější, než do té doby střelba z děl různého kalibru. V dokumentu TV kladli důraz právě na jejich identitu, že to přináší v boji více výhod.

Také by mě zajímalo, co jsi myslel pod cituji "Nejdůležitější z toho je, že měly podstatně větší stoupavost, to znamená schopnost plout co nejblíž ke větru " kdyby si to mohl blíže rozvést.
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Scrat
podporučík
podporučík
Příspěvky: 683
Registrován: 1/8/2009, 12:06

Příspěvek od Scrat »

Stuka píše:Ten druhý novátorský tah jsem myslela to, že Angličané měli na palubě lodí identická děla, z kterých střelba byla účinnější a přesnější, než do té doby střelba z děl různého kalibru.
Tak to já bych zase potřeboval objasnit tohle tvrzení.
Prakticky po celou éru plachetnic totiž jakákoliv unifikace lodních děl neexistovala. Například HMS Ark Royal v bitvě vlajková loď sira Charlese Howarda je typickým příkladem takové rozmanitosti výzbroje. Až do své přestavby v roce 1608 nesla 55 kusů šesti různých ráží od malých falkonet (běžná ráže těchto děl se pohybovala od půl až do tří liber) až po těžké šedesátiliberní kusy. Obdobně na tom byla např i Frobisherova HMS TRiumph (42 kusů šesti různých ráží a k tomu dalších 26 malorážních falkonet). A podobnou směsici děl by bylo možné najít na palubách všech lodích té doby, no vlastně až do éry prvních obrněnců.

scrat
All great things are simple, and many can be expressed in single words: freedom, justice, honor, duty, mercy, hope.
Winston Leonard Spencer-Churchill
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

Ono to "zjednotenie kalibrov" treba brať s rezervou, zjednotil sa zrejme priemer vývrtu v rámci jednej skupiny, takže ak bolo delo napríklad tridsať šesť librové, hodila sa ku všetkým tridsať šesť librovým delám rovnaká guľa a za rovnakých podmienok sa do diel nabíjalo rovnaké množstvo prachu a delá strieľali zhruba na rovnakú diaľku.
Navyše, podľa predošlých príspevkov, mali angličania delá s dlhšími hlavňami - a teda zrejme s väčším dostrelom - to im umožňovalo viesť paľbu na relatívne väčšiu diaľku a držať sa mimo dostrel časti španielskych diel, takže aj za cenu, že jedna anglická salva urobila menšie škody, španielska paľba bola značne menej účinná, pretože strieľala len časť španielskych diel, ostatné proste nedostrelili alebo vôbec nevystrelili.
Také by mě zajímalo, co jsi myslel pod cituji "Nejdůležitější z toho je, že měly podstatně větší stoupavost, to znamená schopnost plout co nejblíž ke větru " kdyby si to mohl blíže rozvést.

Každá plachetnica tej doby bola schopná plávať "proti vetru", teda smerom, odkiaľ fúkal vietor. Samozrejme, priamo proti vetru to nedokáže žiadna plachetnica, ale v závislosti na konštrukcii plachiet a trupu lode sa líši uhol, pod akým sú schopné "proti vetru" plávať a rýchlosť, akú pri tom dosiahnu.
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
Alfik
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4160
Registrován: 16/9/2008, 19:23
Bydliště: Jeseník

Příspěvek od Alfik »

Plachetnice pluje proti větru vždycky cikcak, pod nějakým úhlem. Anglické lodě byly stavěny na velmi - VELMI problematické poměry kanálu La Manche a Irského moře. V obou se často točí vítr dokola a naprosto nepředvídatelně, i když, samozřejmě, převládá severozápadní až západoseverozápadní vítr od atlantické anticyklony a gulfální (mexické) cyklony. Navíc, v kanálu je nesmírně složitá situace hydrografická, je to jedno ze tří míst na zeměkouli s nejvyšším rozdílem mezi přílivem a odlivem (své o tom jistě najdeš v článcích o vylodění při dni D, zvláště pak na pláži Omaha), a z těchto tří míst má kanál rekord za bezvětří. Na pobřeží Nového Skotska a Brazílie bývají vyšší rozdíly jen při směru větru který napomáhá přílivu.
Plachetnice to řeší dvěma způsoby - lavírováním a plavolením. To co je na obrázku, je plavolení. Používaly jej samozřejmě všechna loďstva, protože na rozdíl od lavírování bylo tehdy rychlejší neboť plachtnice má při něm stále vítr v zádech, točí se "od větru", a při lavírování se točí směrem proti, tedy "k větru". Lavírování se v souč. době používá jako hlavní způsob, ale dnes se používá takřka výhradně tzv. Bermudské oplachtění (tj. zhruba trojúhelníkové plachty jsou na pních, neboli vratiráhnech), a tehdy se používalo ráhnové, tedy příčné, a pouze na zádi se používala jedna, tzv. latinská plachta, která je něco mezi oběma typy.
Rozdíl je v tom, že ráhnové má vyšší efektivitu, tedy využití síly větru (má lepší aerodynamickou čistotu) zatímco Bermudské nevyžaduje tolik lidí a času na přestavění. Na jachtě to při dvou stěžních, tj. dvě vratiplachty, kosatka, případně ještě spinakr nebo stěhovka a létavka, zvládne i jeden člověk pokud je dobře navržena a je to šikula. Pro dva je to už přímo labůžo a zábava. Právě britské lodě používaly mnohem více trojúhelníkových plachet na pních i lanech na úkor obdélníkových na ráhnech.
Protože angličané měli menší, a tedy rychlejší a obratnější lodě, a mnohem lépe vyřešenou takeláž, právě s ohledem na nutnost rychlých změn při změně větru, mohli toto plavolení provádět pořád PŘED čelem Španělské flotily. Otočili, "položili příčku na T" :) vystřelili, utekli, otočili...
Slyšel jsem, že když sir Howard referoval královně, použil právě pro ni pro popis tohoto způsobu boje výrazu "To Cruise" a to se prý ujalo jako označení pro lodě "Cruisers" tedy křižníky - ale to už může být námořní latina.
EDIT Drobná chyba u plachet na jachtě, toto pořadí je systematičtější a logičtější.
Uživatelský avatar
Alfik
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4160
Registrován: 16/9/2008, 19:23
Bydliště: Jeseník

Příspěvek od Alfik »

Ještě dodám jednu věc. Angličané Španělům nezpůsobili žádné velké škody - a ani to nechtěli. Nebylo to cílem. Cílem bylo zamezit Armadě aby se vylodila, a to se podařilo.
Navíc, ale to už je problém Armady a jejích galeon, se při probíjení se okolo břehů Anglie tato dostala tak daleko na sever, že (při zmíněné nemožnosti rychlých obratů) musela pro návrat volit severní cestu, tedy obeplutí "prokletého ostrova".
Už na úrovni Orknejí byla tak poničena bouřemi (jimž angličané čelili mnohem lépe neboť na ně měli své lodě stavěné) že bylo jasné že většina lodí bude na odpis. Což se také stalo - z těch několika co to přestály a dopluly domů se jich jen velmi málo dočkalo oprav...
A to byli jen u Orknejí - to je tak čtvrtina cesty okolo Anglie do spojeneckých přístavů!
"Zapomněli jste na syny Vorvénovy. Ztratili jste Greptrovo kladivo. Vás nikdo mstít nebude." Dr. Lazarus
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Příspěvek od Stuka »

Angličané vyhráli díky lepším lodím, jejich lepší manévrování, nové taktice boje (ale asi nebyli první co ji použili - to nevím) střílet na větší vzdálenost a nepustit si nepřítele k tělu - to jsou všeobecně známé skutečnosti. Ten dokument TV a pokusy, které archeologové a experti udělali, měl dokázat, že kromě toho co jsem vyjmenovala, ještě používali identická děla. Byl to krok dopředu v bojové taktice. No ale jestli byli první - to nevím. Četla jsem, že snad Francouzi jako první používali (ale nevím jestli na moři nebo na zemi) identická děla, což zlepšilo kvalitu a účinek střelby. Zde v tom dokumentu - vyzdvihli 3 děla a porovnali a zjistili, že byly stejné. Byl to zajímavý pokus, který myslím stál za to zde uvést. Nálezů artefaktů z té doby je málo, takže se možná najdou i odpůrci toho experimentu - že tři identická děla nic nedokazují. Musí si každý vybrat sám, čemu věřit. :D
Ta konstrukce plachet a technika plachtění je velmi zajímavá. Taky to námořníkům dlouho trvalo, než zjistili, co je lepší.
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Alfik
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4160
Registrován: 16/9/2008, 19:23
Bydliště: Jeseník

Příspěvek od Alfik »

Nene Stuko, nic není lepší nebo horší. Prostě se to hodí na něco jiného. Španělé prostě použili lodě které se pro dané podmínky nehodily.
Jejich lodě byly velmi vhodné na cesty do nového světa - ohromné, s výtlakem až 2000t a třemi a více palubami, celou cestu plující na ideální, zadoboční vítr (to především tam) a po proudu (především zpět, v Golfském proudu), cestou kterou objevil a použil již geniální (a velmi pomlouvaný) Kryštof Kolumbus, ale které se prostě nehodily do kanálu a jeho proměnlivých větrů a proudů. A také písčin - v kanálu je několik banků kde je při odlivu 5 - 15m vody! Což mch také velmi štvalo německé ponorkáře :D
Možná že kdyby si Jeho nejpitomnější (sorry nejkatoličtější) veličenstvo nechalo poradit a použilo jiné lodě, tak by mu i sám Buch požehnal a my všichni měli jiné dějiny. A současnost. Díky Bohu že to byl klasický pánbíčkářský pablb...
Ukážu to na příkladu té takeláže: Napsal jsem že se dnes používá především bermudová. Ale na jachtách!!! Rád bych dneska viděl "jachtu" o 2000 tunách poháněnou jedině a pouze plachtami, a nadto určenou primárně pro přepravu zboží a cestujících na cestě dva měsíce dlouhé tam a dva zpět. To je o něčem jiném! A pozdější anglické řadové lodě měly takeláž jinou než lodě Howarda a Drakea! Ovšem - i ony ctily proměnlivé podmínky okolo Anglie.
--
A nakonec něco z mého ranku: Napadlo mě to až po odeslání příspěvků. Oni ti Španělé to do značné míry prohráli informačně. Myslím tím toto: Státy si poměrně žárlivě střežily např. navigační údaje, nebylo zvykem poskytovat dokonce ani kolegům kapitánům či lodivodům (pozdějším navigačním důstojníkům) svůj Navigační deník, a kapitáni španělské Armady věděli díky tomu prd o tom co je okolo Anglie čeká. Kromě několika kteří tamo již někdy pluli.
V Anglii byla situace již od vlády Jindřicha VIII zcela jiná - ten totiž nechal (rok se pokusím zjistit nebo jej někdo dodejte) svým Navigation Actem založit tzv. Dům Svaté trojice (Trojiční dům), v němž se cvičili a učili kapitáni a lodivodi v navigaci, a skládali tam zkoušky bez nichž měl kdokoli zakázáno vést Anglické lodi, a především - opisovaly se tam jak Anglické, tak i ukořistěné Navigační deníky!!!
Proto byli tak úspěšní angličtí korzáři! V Trojičním domě se již za Alžběty Anglické každoročně vydávala tzv. Příručka (navigační), v níž byly popisovány např. efemeridy kosmických těles, řešení navigačních úloh jak typických tak i na obzvláště problematických místech světa, řešení časové rovnice (samo až když bylo vědomo co to je ) a tabulky zemské deklinace! A to je doba o níž se bavíme - kdy došlo k poražení - spíše odražení Armady.
Pro dokreslení dodám že Španělé pokud chytili cizince ve svých vodách (např. v Novém světě) tak za vlastnictví Příručky dávali stejný trest jako imámové za bibli - hlavu šup z krku. Výjimkou bylo jedině to když byl ochoten zradit a příručku přeložit do španělštiny, případně vyučovat jejich navigátory, to pak naopak dostal doživotní zaopatření.
"Zapomněli jste na syny Vorvénovy. Ztratili jste Greptrovo kladivo. Vás nikdo mstít nebude." Dr. Lazarus
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Příspěvek od Stuka »

Našla jsem ale něco o navigaci, ale jenom v spojení s obchodem a zbožím: navigační zákony. Ale to myslím nebyla navigace pro lodivodi.
Tak nevím. To co jsi napsal, je zajímavé, tak pokud by jsi k tomu něco našel...
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Alfik
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4160
Registrován: 16/9/2008, 19:23
Bydliště: Jeseník

Příspěvek od Alfik »

Já to taky nemůžu himl laudon najít... Když zadám do vyhledávače Navigation act tak mi to pokaždé najde jen ten z r. 1663, a to i když tento název byl použit nejméně u čtyřech zákonů v angl. historii, no a u Trojičního domu mi furt vyhazuje jen Trinity college...
"Zapomněli jste na syny Vorvénovy. Ztratili jste Greptrovo kladivo. Vás nikdo mstít nebude." Dr. Lazarus
Uživatelský avatar
Alfik
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4160
Registrován: 16/9/2008, 19:23
Bydliště: Jeseník

Příspěvek od Alfik »

Pohledal jsem svoje staré sešity z navigace, ale moc toho tam není. Lepší zdroj tedy zatím nemám - budu hledat dále. Přece jenom - jsem spíše praktik v navigaci než kabinetní historik...
Zdá se (podle těch zápisků ve školním sešitě) že roku 1514 udělil Trojičnímu domu (možná že skutečně jde o Trinity college, ale moc se mi to nezdá, měl jsem dosud za to že je to budova přímo v Londýně, snad součást bývalého komplexu Admirality) výhradní právo k výcviku a poskytování licencí všem anglickým kapitánům a navigátorům, včetně přístavních, a bez této licence by dle zákonů nikdo neměl vést lodě Jeho Veličenstva.
Ovšem, to se samozřejmě týkalo pouze lodí JV! A tak se např. Drake chlubil tím že je "zdělaný" neboť si výcvik zaplatil a možná větší část z dvanácti let výcviku absolvoval, ale např. jeho strýc Howard nikoli.
Mimochodem, právě Howard byl vynálezce trojúhelníkového obchodu, při němž se z Evropy (pravděpodobně dokonce z Čech) vozily zrcátka a bižutérie do Afriky, tam se to vyměnilo za otroky, ti se vozili do Nového světa Španělům, a prodávali za zlato a stříbro, a to se vozilo do Anglie, kde se za to nakoupily zrcátka a bižuterie... Když se zrovna neservali, profitovali na tom jak Španělé tak Angličané a také Afričané. Tedy kromě těch prodaných.
"Zapomněli jste na syny Vorvénovy. Ztratili jste Greptrovo kladivo. Vás nikdo mstít nebude." Dr. Lazarus
Uživatelský avatar
Alfik
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4160
Registrován: 16/9/2008, 19:23
Bydliště: Jeseník

Příspěvek od Alfik »

K těm manuálům ještě toto: Ty opsané a vytištěné anglické stojí z dnešního pohledu za ***.
Důvody jsou tři.
Za prvé, manuál (to platí dodnes) je jen tak dobrý, jak byl dobrý ten kdo ty zkušenosti zapsal, ten kdo to opisoval či tisknul, a případně kdo to redigoval - pokud vůbec někdo.
Za druhé, musíme počítat s tím že většina z toho co dnes známe, nebyla známa. Tak například zeměpisná šířka se už měřila sextantem s přesností na 1 obloukovou minutu, tedy na 1 NM, a byly i mimořádné (a příslušně drahé) sextanty se stupnicí na 30 vteřin, a to je cca 600m, ale zeměpisná délka se "měřila" podle přechodu nebeských těles a zákrytů jednoho druhým, a to s přesností o dva řády nižší! Neexistovaly hodiny, které by se za 24 hodin nerozešly o méně než čtvrt hodiny, a bez chronometru nelze měřit přesně a navíc (už jsem to vzpomenul) díky tomu nebyla vůbec známa analema (časová rovnice). Její přesnou hodnotu stejně jako přesné rozměry země na rovníku změřil teprve Cook. A co se týče map - protože globus je kulatý a mapa plochá, má každá mapa chybu. Mercator vymyslel úhlojevné válcové mapové zobrazení, které má tu výhodu že ukazuje azimut na každém poledníku stejně, teprve roku 1569.
A za třetí - už jsem napsal že navigace stejně jako stavba lodí byly ty nejnejnej vědomosti té doby - byly potřebné pro obchod i válku, bylo to něco jako dnes znalost výroby jaderných zbraní, a koukněte jak jsou všichni předposraní z Iránu a Sev. Koreje! To vedlo k jednomu velmi snadnému opatření. Ty manuály se záměrně psaly s chybami, a rozluštění těchto chyb se učili navigátoři nazpaměť, takže kromě nich nikdo nevěděl kde a jaké jsou v textu fatální chyby.
"Zapomněli jste na syny Vorvénovy. Ztratili jste Greptrovo kladivo. Vás nikdo mstít nebude." Dr. Lazarus
Odpovědět

Zpět na „významné nebo zajímavé vojenské události“