Baníctvo na Slovensku do roku 1918 1.kapitola

Moderátoři: Pátrač, kacermiroslav

Odpovědět
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Baníctvo na Slovensku do roku 1918 1.kapitola

Příspěvek od Stuka »

Baníctvo na Slovensku do roku 1918

Obrázek

Úvod

Táto téma je veľmi rozsiahla a náročná a vopred musím upozorniť, že som nemohla zmapovať všetky oblasti ťažby na Slovensku a ich špecifiká alebo celú históriu. Zamerala som sa podrobnejšie na stredoslovenský región, ktorý poznám a viackrát som ho navštívila a je pre mňa z hľadiska baníctva najzaujímavejší a došlo tu aj k jeho najväčšiemu rozvoju. Prácu som musela rozdeliť do častí a niektoré informácie sa opakujú, inak by výklad nebol súvislý alebo by sa stal nezrozumiteľný.

Prvá časť práce vás uvedie do témy a ponúkne aj bližší rozbor niektorých zaujímavých aspektov, aby ste si vytvorili aspoň rámcový obraz. V druhej časti sa venujem histórii najvýznamnejšieho baníckeho mesta - Banskej Štiavnice. V ďalšej časti vás oboznámim so samotnou ťažbou, spracovaním rudy, odvodňovaním a vývojom technológie, či už všeobecne alebo naviazanou na konkrétne miesto. Tiež uvediem históriu zvyšných stredoslovenských banských miest. Nemôžem obísť ani oblasti východného Slovenska a z ostatných spomeniem aspoň pár zaujímavých. Svoju sondu do histórie baníctva ukončujem rokom 1918 a novodobejšie dejiny spomínam iba okrajovo. Zďaleka som teda tému nevyčerpala a možno sa k nej ešte niekedy vrátim.

1. kapitola

Začiatky ťažby

Povrchové dolovanie sa vykonávalo na území dnešného Slovenska vo veľkom rozsahu už pravdepodobne od čias starých Keltov, Germánov a Rimanov. Na túto tradíciu nadviazali aj starí Slovania. V 11.storočí sa naše územie stáva súčasťou Uhorského kráľovstva. Pred 13.storočím sa v banskej ťažbe uprednostňovalo ryžovanie a dobývanie povrchových rúd z tzv. oxidačnej zóny. Bane sa budovali na nehlboko uložených rudných žilách a prospektorov k nim doviedli horské potoky so zlatým nánosom, v ktorých sa predtým ryžovalo zlato. Keď sa potokom pri ryžovaní postupovalo až k miestu, kde sa rudná žila predrala na povrch, tu sa začalo dolovať. Hĺbili sa jamy (tzv. ťažobné pingy), ktorými sa overoval priebeh rudnej žily. Niektoré pingy sú viac ako 25 metrov hlboké (zväčša ale 3-5 metrov) a sú jedným z najstarších prejavov baníckej činnosti u nás. Pri hĺbení píng sa nazbieralo veľa hlušiny, ktorá sa vyniesla na povrch, sypala všade okolo a vytvárala haldy. Po vyťažení povrchu sa ťažiari menili na ozajstných baníkov a prekopávali sa hlbšie. Skúsení baníci už pod zemou rudu triedili a čistili od hliny a kamenia. Iba potom sa vynášala na povrch. Tu sa na špeciálnych stoloch triedila ešte raz (bola to práca pre ženy a deti). Odpad sa vyhadzoval a vytriedená ruda sa rozbíjala kladivami, drvila, mlela a stále triedila. Menej kvalitná ruda sa nesmela zmiešať s horšou, inak by sa znehodnotila. Najkvalitnejšia ruda sa pražila, aby sa dala ľahšie drviť.

Začiatky ťažby ale boli skromné. Na jar sa do hôr vybrali špecializované skupiny poddaných, ktorí v lete a jeseni ťažili nerastné suroviny a na zimu sa vracali do svojich osád, položených nižšie v údoliach na priaznivejších miestach. Iba postupne vyrastali na výnosných miestach trvalé osady. Z baníctva sa stalo slobodné zamestnanie, a keďže vyžadovalo nemalé investície, riadili ho bohatší ťažiari. Títo sa neskôr združovali a vznikajú ťažiarstva. Najprv do ťažiarstva vstupovali iba 4 spoločníci, čím sa baňa delila na 4/4 a spoločníci sa sami zúčastňovali manuálnych prác v banskom podnikaní. Potom si už najímajú pracovné sily za mzdu a do vytvorených "banských závodov" vstupujú vo forme podielov aj ďalší účastníci. Budujú sa nové bane, zlepšujú staré a najvýznamnejšie banské osady sa menia na kamenné mestá. Jedným zo základných ťažiarskych výdavkov bola urbura, daň z vyťaženej rudy, ktorá patrila kráľovi. Bola to len časť z celkovej ťažby. Zvyšok vyťažených drahých kovov si kráľ od ťažiarov kupoval, a to bol ich zisk. S vydolovanými rudami nemohli ťažiari manipulovať podľa svojej vôle, ale boli povinní ich odovzdávať kráľovským úradníkom.

Na Slovensko začali prúdiť cudzí osadníci najmä z nemecky hovoriacich krajín už od 11. storočia (ak nie skôr), a veľmi prispeli k rozvoju baníctva na Slovensku, pretože mnohí z nich boli významní finančníci a odborníci, ktorí s baníctvom mali dlhodobé skúsenosti. Pohovorím o nich bližšie ešte v rámci tejto kapitoly. Len na okraj ako zaujímavosť uvediem, že v stredoslovenskej oblasti (predpokladám ale, že aj inde) sa dlho udržala v baníckom spoločenstve trojjazyčnosť - slovenčina, nemčina a latinčina.

Významné banské osady získavali výsady, bohatli a udelením privilégií postúpili medzi kráľovské slobodné mestá. Banská Štiavnica je naše najstaršie banské mesto s kráľovským privilégiom (udeleným niekedy v rokoch 1237-38) a najstarším banským právom. Ale banská činnosť sa rozvinula v celej stredoslovenskej oblasti, kde sa nachádzali banské mestá a banské lokality napr. aj Kremnica, Banská Bystrica, a pre ktorú sa v minulosti používal názov dolnouhorská. Východoslovenská oblasť napr. s Gelnicou, Smolníkom, Spišskou Novou Vsou sa v minulosti označovala ako hornouhorská. Každý z týchto revírov mal svoje špecifiká a lákal osobitých vzdelancov a odborníkov.

Od druhej polovice 13.storočia sa prechádza vo veľkom na hlbinnú ťažbu. Náklady na ťažbu sa výrazne zvýšili, pretože bolo potrebné raziť hlboké a dlhé vertikálne a horizontálne banské diela (šachty a štôlne), vybudovať vetracie komíny a zabezpečiť odvodňovanie. Postupne vzrástol počet banských revírov, vznikli ďalšie banské mestá a prevádzka banskej ťažby nadobudla plynulý a trvalý charakter. Popri medi a železe sa najviac ťažilo zlato a striebro. Najvýznamnejším banským revírom na Slovensku začiatkom 13.storočia bol banskoštiavnický revír, kde sa dolovalo striebro s obsahom zlata. V polovici 13.storočia sa významným stáva aj banskobystrický revír, v ktorom sa dobývali strieborné a medené rudy. Kremnica s bohatým výskytom zlata sa stáva významnou začiatkom 14.storočia.

Na východnom Slovensku sa na prelome 12. a 13. storočia začína slávna história hlbinného dobývania rúd v Rožňave - najprv drahé kovy, neskôr meď a iné. V polovici 13. storočia začína byť známa aj Dobšiná najprv svojimi železorudnými ložiskami. Pred koncom 13.storočia sa významným miestom dolovania (zo začiatku najmä striebra a medi) stávajú Gelnica a Smolník. Koncom 13.storočia sa aj v Spišskej Novej Vsi začína s ťažbou medenej a železnej rudy.

Obrázek

Hoci hlavným majiteľom baní bol panovník, prenikali do tohto podnikania aj cirkevní a svetskí feudáli, čím sa vytvorili základy pre tzv. zemepanskú banskú slobodu, ktorá sa uzákonila v 14. storočí. Všade ale boli, či už na kráľovskej alebo zemepanskej pôde, hlavnými výkonnými banskými podnikateľmi a baníkmi - obyvatelia banských osád a miest. Celú banskú činnosť v rámci krajiny riadili mincovné a banské komory, ale v 13.storočí na území Slovenska ešte nebola zriadená žiadna. Slovenské územie sa vtedy riadilo z mincovej komory v Budíne, (z ktorého po zlúčení s ďalšími dvoma mestami vznikla roku 1873 Budapešť). Slovensko v priebehu 13.storočia v oblasti baníctva ohromne vzrástlo kvalitatívne a aj kvantitatívne a tvorilo významnú časť celouhorskej banskej produkcie. Výnosy zo slovenských baní tvorili podstatnú časť príjmov uhorských panovníkov. Oplatilo sa teda investovať do prospektorskej činnosti a technologického rozvoja. Vďaka tomu mohlo na Slovensku v nasledujúcich storočiach dôjsť k ešte väčšiemu rozmachu baníctva, čím sa Slovensko zaradilo medzi významné celoeurópske hospodárske činitele.

Banská správa

Už v 13.storočí sa vytvorila inštitúcia banského majstra, ktorého ustanovovala mestská vrchnosť, ale plat dostával z kráľovskej banskej komory. Banský majster mal dozor nad celou banskou výrobou a banským osadenstvom v rámci regiónu a mal aj súdnu právomoc. Poplatky z vyťažených kovov tzv. urburu pre panovníka neskôr vyberala ním zriadená banská komora, ktorá spravovala aj erárne bane, lesy určené pre baníctvo a iné. Na Slovensku sa zriadili banské komory v priebehu 14. a 15.storočia skoro v každom významnom banskom meste. Na čele komory bol kráľovský úradník - komorský gróf. Pod ním bol pokladník, účtovník, kontrolór, banský majster, inšpektor hút, lesný majster, komorský skúšač, zásobovač, pisári a iní úradníci v banských a hutníckych závodoch. Do polovice 16.storočia bolo hlavnou úlohou banskej komory vyberať poplatky pre kráľa, ktoré tvorili približne desatinu vyťaženého zlata a osminu vyťaženého striebra a iných kovov. V banských komorách v Banskej Štiavnici a v Kremnici sa okrem toho aj odlučovalo zlato od striebra, obe sa čistili a určovala sa ich rýdzosť. Banské komory vykupovali od ťažiarov drahé kovy a odovzdávali ich mincovniam. Mincovné komory zriadil panovník Karol I. Róbert z Anjou (1288-1342) na Slovensku dve - v Kremnici a v Smolníku.

V roku 1424 daroval Žigmund Luxemburský (1368-1437) odvody zo stredoslovenských banských miest svojej manželke Barbore ako venný majetok uhorských kráľovien, ale priebežne sa dostávajú do prenájmov súkromných osôb alebo spoločností. Roku 1526 vzniká habsburská monarchia a Uhorsko sa stáva jej trvalou časťou. (Najvýznamnejšie zdroje príjmov monarchie aj naďalej až do 19.storočia pochádzajú z ťažby drahých a farebných kovov na území dnešného Slovenska). Roku 1548 boli stredoslovenské banské mestá podriadené Dolnorakúskej komore, (neskôr Dvorskej komore vo Viedni, zmenenej v polovici 18.storočia na Dvorské kolégium pre mincovníctvo a baníctvo vo Viedni).

Roku 1548 Ferdinand I. (1503-1564) buduje centrálnu erárnu banskú správu pre stredoslovenský región. V sídle banskej komory v Banskej Štiavnici (v objekte Kammerhof) bol zriadený Hlavný komorsko-grófsky úrad, na čele ktorého bol kráľom menovaný hlavný komorský gróf. Táto funkcia bola po prvý krát obsadená až roku 1598 z dôvodu veľkých nárokov na vhodnú osobu. Prvým hlavným komorským grófom bol David Hág. Stál na čele celého baníctva, hutníctva a mincovníctva v 7 stredoslovenských banských mestách (Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica, Ľubietová, Pukanec, Nová Baňa a Banská Belá). Mal na starosti aj vojenskú ochranu tejto dôležitej oblasti. Podliehali mu aj lesy, uhliarstvo a všetko ostatné, čo súviselo s baníctvom. Bola mu tiež zverená správa panstiev, zámkov a iných majetkov patriacich komore - eráru.

Dnešný pohľad na Kammerhof.

Obrázek

Roku 1570 začína platiť tzv. Maximiliánov banský poriadok (až do vydania všeobecného banského zákona v roku 1854), ktorý uprednostňoval záujmy panovníka, zaviedol nové inštitúcie banských súdov v každom banskom meste a zaviedol aj vysoký stupeň organizácie prác.

V 16. a 17.storočí preberal erár do svojej správy čoraz viac banských diel, preto bolo potrebné správu posilniť. Postupne sa musela rozvíjať aj starostlivosť o osadenstvo a odborné vedenie banských a hutných prevádzok. Úlohy narastali. Reformu banskej správy uskutočnila Mária Terézia. V roku 1747 zriadila kolegiálny úrad, na čele ktorého bol síce aj naďalej hlavný komorský gróf, ale už nemohol rozhodovať samostatne. Raz alebo dva krát do týždňa sa konali porady hlavného komorského grófa s podkomorskými grófmi a prísediacimi, ktorí mali na starosti jednotlivé výrobné odvetvia. Prerokované otázky sa končili hlasovaním. Vydané dokumenty sa už nepečatili pečaťou hlavného komorského grófa, ale pečaťou úradu a okrem podpisu hlavného komorského grófa ho museli podpísať ešte ďalší dvaja predstavitelia úradu. Mária Terézia organizáciu úradu a jeho práva a povinnosti doplnila ešte v rokoch 1751 a 1752. Časom sa menili iba územné kompetencie úradu, inak ostával nemenný. Hlavný komorskogrófsky úrad dával do prenájmu erárne budovy, pozemky, lesy, jazerá, staval nové zariadenia, vodné diela, cesty a pod. Staral sa aj o zdravie a vzdelanie banského osadenstva. Roku 1873 sa úrad premenoval na Maďarské kráľovské hlavné banské riaditeľstvo v Banskej Štiavnici a v roku 1918 zanikol.

Nemecké osídľovanie

Dobývanie rúd v stredovekom Uhorsku výrazne ovplyvnil príchod nemeckých (aj flámskych) prisťahovalcov, ktorých na naše územie pozývali uhorskí králi. Cieľom nemeckého osídľovania (napr. z Porýnia, Durínska, Sliezska, Bavorska, Saska, Tirolska) bolo zvýšenie kultúrnej a technologickej úrovne domácich. Svoju úlohu zohrala aj potreba zaľudniť spustošené územie po mongolských vpádoch. Nemci sa venovali rozvoju baníctva, hutníctva, metalurgie, ale aj sklárstva a iných výrobných technológií. Usadili sa najmä v oblasti s výskytom rúd - Slovenské Rudohorie, oblasť Vysokých a Nízkych Tatier, Horehronie, Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy a tiež časť regiónu hornej Nitry a východného Slovenska. Na základe udeľovaných kráľovských privilégií zakladali nemeckí prisťahovalci banícke mestá, mestečká a osady. Zlepšili organizáciu baníctva a zaviedli modernejšiu technológiu spracovania drahých kovov, ktorú prevzali od Benátčanov. Pre Nemcov bola banícka činnosť prvoradá a venovali jej náležitú pozornosť. Vypracovali práva a zákony nielen pre bane, ale aj banské osady. Kodifikácia banského práva sa uskutočnila počas panovania Bélu IV. (1235-1270). Toto tzv. nemecké obdobie baníctva na Slovensku trvalo až do polovice 19.storočia.

Delí sa na tri etapy. Prvá etapa začala už v 11.storočí a trvala do konca 16.storočia, kedy sa zaviedol nový banský poriadok (Maximiliánov). V 13. storočí už boli nemeckí osadníci v správe mnohých baní, banských osád a miest na území dnešného Slovenska. Prvú etapu teda charakterizuje kodifikácia banského práva, vznik banských miest a vydanie zvláštnych nariadení na podporu banskej činnosti. V r. 1327 bola vyhlásená zemepanská banská sloboda a neskôr došlo k založeniu kremnickej a smolníckej mincovnej komory. V r. 1388 sa v Banskej Štiavnici založil Zväz stredoslovenských banských miest, do ktorého patrili Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica, Ľubietová, Pukanec, Nová Baňa a Banská Belá (bližšie o Zväze pohovorím v 2.kapitole). V roku 1487 sa v Košiciach združili východoslovenské banské mestá.

Druhá etapa nemeckého obdobia trvala cca jedno storočie (sedemnáste). Vyznačuje sa povstaniami a vojnami proti Turkom, ktoré ožobračovali banské mestá požiadavkami na peniaze, ľudí, kone. Navyše v mestách vypukol mor. Za týchto ťažkých podmienok museli banské mestá aj naďalej udržať bane v prevádzke a zavádzať nevyhnutný technický pokrok. 7.februára 1627 bol v dedičnej štôlni Bieber v Banskej Štiavnici prvýkrát na svete na banské účely použitý strelný prach. Od tej doby sa razenie banských diel a ťažba rúd začali uskutočňovať pomocou trhacích prác. Z Tirolska, kde už bolo baníctvo po zenite, sa na Slovensko dopravili zariadenia, ktoré sa tu vylepšovali a prúdili odtiaľ na Slovensko aj odborníci.

Výstup z dedičnej štôlne Bieber.

Obrázek

Tretia etapa nemeckého obdobia sa vyznačuje vynálezmi a zavedením modernej banskej technológie, ktoré sú natoľko dôležité, že si o nich prečítate až v samostatnom článku. Oblasť stredoslovenských banských miest sa stáva najpokrokovejším ťažiarskym teritóriom v Európe. Kvôli utajeniu, bolo najprv uvalené na metódy získavania drahých kovov z podzemia prísne štátne tajomstvo, ale to sa muselo časom zmeniť a Slovensko sa v oblasti vzdelávania banských odborníkov stáva najdôležitejším na svete.

V roku 1747 uskutočnila Mária Terézia už spomínanú reformu banskej správy. V roku 1749 vydala Ryžovací patent pre Uhorsko, v ktorom sa upravovali práva a povinnosti ryžovačov zlata. V roku 1786 Ignác Anton Born po prvý krát priemyselne odskúšal v hute v Sklených Tepliciach svoj nový typ amalgamácie tzv. Bornovu nepriamu amalgamáciu na spracovanie strieborných a zlatých rúd. Born do Teplíc pozval odborníkov, aby sa s novou metódou oboznámili. Tým sa uskutočnila prvá vedecká konferencia banských a hutníckych odborníkov z celého sveta - napr. z Anglicka, Dánska, Francúzska, Švédska, Poľska, Španielska, Ruska. Born aj inicioval založenie Spoločnosti banských náuk - prvej medzinárodnej vedeckej spoločnosti na svete. Spoločnosť vydala 2 zborníky, ktoré boli prvými vedeckými medzinárodnými časopismi na svete. Táto Spoločnosť však bohužiaľ smrťou Ignáca Borna roku 1791 alebo o niečo neskôr - zanikla.

Ignác Anton Born

Obrázek

Pohľad na taviacu hutu v Sklených Tepliciach, ktorá bola v roku 1785 prebudovaná na amalgamačnú- prvú na svete. Do dnešného dňa sa nezachovala.

Obrázek

Objavy ložísk drahých kovov v zámorí a v Južnej Afrike ekonomicky nepriaznivo ovplyvňovali ťažbu drahých kovov na našom území. Hĺbka dobývania narastala a kovnatosť postupne klesala. Ložiská sa postupne presúvajú do štátom dotovaných banských závodov. Tretia etapa nemeckého obdobia končí po revolučných rokoch 1848-49 a jej definitívny koniec nastáva r. 1867.
Naposledy upravil(a) Stuka dne 29/5/2016, 17:26, celkem upraveno 4 x.
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Re: Baníctvo na Slovensku do roku 1918.

Příspěvek od Stuka »

Školstvo a vzdelávanie

Prvá písomná zmienka v Európe o organizovanej forme výučby odborného banského dorastu je z roku 1605 a odkazuje na Banskú Štiavnicu. Budúci nádejní adepti sa prideľovali jednotlivým banským úradom, kde sa zaučovali v teórii a praxi niekoľko rokov a pokiaľ sa osvedčili, dostali miesto banského úradníka. Dekrétom Dvorskej komory vo Viedni z roku 1632 sa táto forma výučby rozšírila na celé územie habsburskej monarchie a v rámci štúdia sa poskytovalo študentom štipendium.

Roku 1735 vydala Dvorská komora vo Viedni dekrét a inštrukciu o vyučovaní na Baníckej škole v Banskej Štiavnici. Predbehla ju iba Jáchymovská inštrukcia z roku 1733. Banskoštiavnická inštrukcia vymedzovala organizačnú štruktúru, učebný plán a metódy vyučovania budúcich banských odborníkov. Dĺžka učenia bola 2 roky a prebiehala v štyroch hlavných odvetviach: všeobecná a banská geológia, banské právo a zvyklosti, banské meračstvo, skúšobníctvo a hutníctvo. Prvým profesorom na škole bol Samuel Mikovíni.

Samuel Mikovíni (1686 alebo 1700-1750) bol slovenský zememerač, banský inžinier, kartograf a polyhistor. Narodil sa na Slovensku buď v Cinobani alebo Ábelovej. Študoval v Nemecku a neskôr vo Viedni. Od roku 1727 pracuje v Bratislave a roku 1735 prichádza do Banskej Štiavnice ako profesor na Banícku školu. Za prvého profesora Baníckej školy a cisárskeho inžiniera dolnouhorských banských miest ho vymenoval uhorský kráľ Karol III.

Obrázek

Dekrét Dvorskej komory z roku 1737 zdvihol úroveň školy ešte o priečku vyššie, keď sa banskoštiavnická banícka škola stala školou so systematickou teoretickou výučbou a študijným poriadkom. Počet žiakov bol zredukovaný zo 14 na 8 a okrem profesora, ktorý sa im venoval, mal každý žiak prideleného jedného inštruktora. Vďaka Mikovínimu nadobudla škola úroveň, ako žiadna iná podobná škola v Európe. Prednášal najmä matematiku, geometriu, meračstvo, mechaniku a hydrauliku. Ostal v škole do roku 1748, potom viedol regulačné práce na Dunaji pri Komárne a viedol aj výstavbu kráľovského paláca v Budíne. Neskôr viedol práce na regulácii Váhu pri Trenčíne, kde prechladol a onedlho zomrel. (Viac o ňom v ďalších kapitolách).

V roku 1746 vzniká Banícka škola aj v Smolníku pre potreby a využitie odborníkov vo východoslovenskom regióne a rovnako ako aj banskoštiavnická, vychováva najmä stredné odborné kádre: banských a hutných dozorcov, správcov a podobne.

Roku 1754 nariadením Dvorského kolégia sa štúdium na banskoštiavnickej škole rozdelilo na jednotlivé špecializácie. Značný význam sa kládol na výučbu skúšobníctva a metalurgických procesov. Zriadilo sa aj chemické laboratórium. Hoci táto banícka škola, v previerke Márie Terézie o úrovni vyučovania na všetkých banských školách habsburskej monarchie, dopadla najlepšie, postupne už jej úroveň nestačila. Banské vedné disciplíny sa museli začať učiť na škole vyššieho typu. V roku 1762 založila Mária Terézia v Banskej Štiavnici Banskú akadémiu. Banská Štiavnica (nem. Schemnitz) bola v tom čase tretím najväčším mestom v Uhorsku a bola komisiou schválená za najvhodnejšie banské mesto pre univerzitnú výučbu.

Pohľad na hlavnú budovu Banskej akadémie (vľavo) z roku 1900.

Obrázek

Banská akadémia bola prvou vysokou školou technického zamerania na svete. Banská Štiavnica sa rokom vzniku akadémie stáva centrom banskej vedy a techniky v Európe. Prvou zriadenou katedrou na akadémii bola katedra chémie, metalurgie a mineralógie. Nasledovala katedra matematiky, mechaniky, hydrauliky a banského strojníctva. Ako tretia bola zriadená katedra náuky o banských dielach. Dĺžka štúdia sa stanovila na 3 roky. Na školu mal prístup každý, bez ohľadu na triedny pôvod, pokiaľ zložil prijímaciu skúšku z aritmetiky a geometrie a mal dva roky predbežnej praxe. (Do roku 1797 stačil jeden rok praxe). Poslucháči akadémie chodili 4x do týždňa na prednášky a zvyšok času praxovali. Delili sa na riadnych poslucháčov a mimoriadnych poslucháčov. K mimoriadnym poslucháčom patrili najmä zahraniční študenti z nemeckých štátov, ale aj napr. Dánska, Španielska a iné. Riadni poslucháči sa delili na tých, čo dostali štipendium (mohlo ich byť najviac 70) a na dobrovoľných poslucháčoch (tiež najviac 70). Profesori boli zaviazaní vydávať svoje prednášky tlačou ako učebnice. Profesori matematiky a mechaniky mali okrem toho za úlohu vylepšovať banské stroje a zariadenia a konštruovať nové, pre potreby štiavnického banského revíru. Najväčší rozmach vedeckého bádania najmä v oblasti chémie a metalurgie zaznamenala škola v rokoch 1779-92, keď na katedre chémie pôsobil rodák zo Smolníka Leopold Anton Ruprecht (sám Banskú akadémiu absolvoval). Tamojšie chemické laboratórium vybavil najmodernejším zariadením a zadovážil veľké množstvo chemických látok a minerálov z celej Európy. Dobrá povesť tohto laboratória prilákala do Štiavnice k štúdiu známych európskych vedcov ako bol napr. fyzik Volta, chemici Tondi, Savaresi a ďalší.

Ruprecht spolu s Ignácom Bornom v roku 1786 úspešne odskúšal nepriamu amalgamáciu v Sklených Tepliciach, v prvej amalgamačnej hute na svete, ktorej výstavbu riadil práve Ruprecht a bol aj zakladajúcim členom Spoločnosti banských náuk. Štiavnická akadémia mala zásluhou Ruprechta aj najlepšiu mineralogickú zbierku. Okrem nej budoval osobitú zbierku ešte aj pre seba a pre rôzne európske centrá a tiež aj pre cisársku zbierku vo Viedni.

Leopold Anton Ruprecht (1748-1814) sa ako jediný slovenský rodák - chemik dostal na listinu Millenium Project a zaradil sa tým medzi najvýznamnejších svetových chemikov 18.storočia (spolu s Lavoisierom, Lomonosovom a ďalšími). Pokusmi zistil existenciu bária, horčíka, vápnika, hliníka, mangánu a volfrámu, no nedokázal ich vtedy ešte presne identifikovať. Jeho systém laboratórnej výučby chémie prevzala aj parížska polytechnika a iné technické školy. V roku 1792 bol s titulom dvorného radcu preložený do Mincovníckej a banskej dvorskej komory vo Viedni a tu aj neskôr zomrel.

Obrázek

Banská akadémia sa pýšila aj zbierkami rôznych praktických pomôcok, prístrojov pre banské meračstvo a modelov banských zariadení a strojov, na ktorých sa dalo všetko odskúšať v malom. V roku 1780 obsahovala akademická knižnica 1826 titulov. Pred koncom 18.storočia sa Banská akadémia stáva uznávaným vedeckým centrom Európy, je cieľom návštevy mnohých významných európskych vedcov a získava aj ocenenia.

Absolventi školy sa nemuseli báť, že nenájdu prácu a mnohí boli žiadaní aj do zahraničia. Viacerí boli najatí anglickými firmami pre ich americké bane, alebo do služieb sultána osmanskej ríše.

V roku 1807 bol na Banskej akadémii zriadený aj Lesnícky ústav. V roku 1809 škola zmenila názov na Banícku a lesnícku akadémiu a pribúdajú nové katedry. V roku 1846 dochádza k zmene riadenia školy. Riaditeľom akadémie síce ostáva hlavný komorský gróf, ale spravovanie školy začína podliehať novému akademickému orgánu - senátu. Doba štúdia sa predlžuje na 4 roky, pre lesnícke štúdium ostáva trojročné. V roku 1848 v súvislosti s narastajúcou maďarizáciou dochádza k odchodu nemeckých a českých poslucháčov zo školy. Z tohto dôvodu sú v roku 1849 zriadené vyššie banské učilištia v Loebene (Rakúsko) a v Příbrame (Česko), ktoré sú roku 1865 povýšené na banské akadémie. Tým štiavnická akadémia stráca svoje výsadné postavenie a roku 1867 sa ako vyučovací jazyk zavádza maďarčina namiesto nemčiny. Narýchlo sa vytvára aj maďarská banícka terminológia a škola zaznamenáva ďalší výrazný úbytok záujemcov o štúdium. Napriek tomu si akadémia zachováva svoje dobré meno a na jej pôde pôsobia mnohí významní profesori. V roku 1904 dostáva škola nový názov Vysoká škola banícka a lesnícka a aj lesnícke štúdium trvá už 4 roky. V roku 1918 so zánikom rakúsko-uhorskej monarchie ukončila škola svoju činnosť. Následne profesorský zbor odmietol novej československej vláde prisahať vernosť a vláda v januári roku 1919 školu zrušila. Je škoda, že vláda nemala väčší záujem o záchranu školy a odmietla všetky návrhy na jej obnovenie. Týmto rozhodnutím Slovensko ostalo skoro ďalších 20 rokov bez vysokého technického školstva.

Banská Štiavnica teda svojho času vychovávala stredné odborné kádre a najkvalifikovanejších banských odborníkov pre všetky krajiny habsburského mocnárstva a bola kolískou vedy a nositeľkou pokroku nielen v oblasti baníctva a hutníctva, ale aj napr. chémie.

Záver 1. kapitoly

Na záver každej kapitoly pridám pár zaujímavostí.

Na našom území je známych viac ako 170 lokalít s výskytom zlata. V staršej vulkanickej formácii sa zlato nachádzalo v Malých Karpatoch (napr. Pezinok, Modra), v Nízkych Tatrách (napr. Magurka), na východe (napr. Zlatá Idka). V mladšej vulkanickej formácii sa zlato nachádza najmä v stredoslovenskej oblasti.

Ryžoviská zlata sa nachádzali v mnohých potokoch na Slovensku. Dunajské náplavy sú v rámci Slovenska pokladané za potenciálne najväčšie ložisko zlata, neustále obnovované. Zlato je ale zväčša neťažiteľné, alebo iba v miestach, kde sa ťaží štrkopiesok. Podľa archívov sa napr. v rokoch 1870-1913 vyryžovalo medzi Bratislavou a Komárnom 83 kg zlata.

Kriváň n.v. 2495 (Vysoké Tatry) mal najvyššie položené bane na Slovensku. Ťažilo sa tu striebro, cín a rudy ďalších kovov. Najvyššia bola štôlňa Terézia - päťdesiat metrov pod vrcholom hory. Štôlne sú známe tzv. myšacími dierami s profilom niekde menším než 0,7x0,7 metra, ktoré sa razili poležiačky a sledovali žilu až po jej ukončenie.

Obrázek

Zatiaľ toľko. Banskú Štiavnicu už mám v kocke hotovú, ale potrebujem ešte čas na doladenie textu, jeho doplnenie a overenie z viacerých zdrojov.
Naposledy upravil(a) Stuka dne 29/5/2016, 17:25, celkem upraveno 1 x.
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Re: Baníctvo na Slovensku do roku 1918.

Příspěvek od Stuka »

Hektor, s tým celkovým množstvom vyťaženého zlata na Slovensku je problém dopátrať sa k presnejšiemu číslu. Pretože písomné záznamy o ťažbe máme až z neskorších období, takže historici tie predchádzajúce mohli iba dedukovať podľa iných faktorov. Čítala som ale, že dnes sa historici prikláňajú k hrubému odhadu, že na Slovensku bolo od staroveku až po rok 2003 vyťažených asi 70.000 kg zlata. Odhady množstva zlata boli ale v minulosti pravdepodobne dosť nadhodnotené, niektorí historici (aj českí) odhadovali, že len v období od 13. do 18.storočia sa vyťažilo 400 ton zlata.
V najstarších dobách sa viac išlo po medi, striebre a železe. Tieto kovy sa najviac využívali. Zlato sa predovšetkým ryžovalo v potokoch a tam ho v žiadnych veľkých množstvách za rok nevyryžuješ. Ako spomínaš a správne - od staroveku asi až po rok 1300 vyťaženého zlata ročne bolo málo, okrem veľkých zlatonosných rozsypov v Zlatníkoch a Malinovej. Zlatníky (v Trenčianskom kraji) mali asi najväčší zlatonosný rozsyp na Slovensku a zlato sa tu ťažilo už od čias starých Keltov. Z množstva háld, ktoré sú tu zanechané sa odhaduje, že sa tu (od staroveku po rok 1300) vyťažilo asi 400- 2000 kg zlata.

Takže to kilo zlata ročne za cca najstarších 1300 rokov , čo spomínaš, nie je od veci. Najväčšie množstvá zlata sa na Slovensku vyťažili v období od roku 1301 do 1500 asi 30.000 kg celkove. Potom bolo hojné aj obdobie od 1701-1900. Asi 23.000 kg. Ostatné obdobia medzi a po - už pomenej - niekedy do 4000 inokedy do 7000 kg.



promazal Skelet
ObrázekObrázek
radecky
nadrotmistr
nadrotmistr
Příspěvky: 197
Registrován: 7/11/2008, 19:25

Re: Baníctvo na Slovensku do roku 1918 1.kapitola

Příspěvek od radecky »

Zajímavý článek. Stuko nápíšeš o rodině Turzo , Fuggerech a jejich společnosti ?
Obrázek
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Re: Baníctvo na Slovensku do roku 1918 1.kapitola

Příspěvek od Pátrač »

NO jak si možná ještě vzpomenete, dal jsem na Palbu před delším časem sérii prací na téma pravěké fortifikace. V rámci těch fortifkací jsem semlel ledacos. Ale jeden prvek života pravěkých kultur jsem pominul. Vědomě - měla z toho vzniknou samostaná práce. A to byla:

Primo: pravěká hlubinná těžba nerostů- tedy rud mědi a železa, pazourku a

Secundo: těžba povrchová, speciálních hornin pro výrobu užitkových předmětů, tedy pro štípanou a broušenou kamennou industrii.

Tento článek naší kolegyně mě k tomu vrátil. Pro vývoj kulturních okruhů a potom civilizací a nakonec i společensko-ekonomikých formací je těžba a zpracování čehokoliv významnou složkou a logicky tedy mají vliv na otázky vojenských možností daných výše vyjmenovaných forem existence skupin lidí.

Já už to nikdy nenapíšu, ne že bych nemohl, ale nechce se mi tím trávit spoustu hodin s nejistým výsledkem. Ale jde -li o Slovensko, zde je jeden nesmírně zajímavý odkaz:

http://www.herrengrund.sk/images/ppt/vytlkana_med.pdf

Je to jen něco jako prezentace bez komentáře, ale jsou v tom obrovské možnosti bádání a psaní. A abych nepoškodil ani naši část střední Evropaxyy

http://www.ita-aites.cz/files/Seminare/ ... nictvi.pdf

Ještě lepší práce, včetně rámcových textů. Mám toho dost na cca 90 stran wordu a asi 90 obrázků. Jelikož zde vidím souvislost s nosným tématem Palby, nevidím ve článku co zde je nejmenší problém. Naopak - líbí se mi.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Uživatelský avatar
jarl
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 4077
Registrován: 19/2/2009, 15:45
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic

Re: Baníctvo na Slovensku do roku 1918 1.kapitola

Příspěvek od jarl »

No tak se na to všichni vyspíme a zítra uvidíme, co s touto diskusí provedeme. Hlavně to už nikdo nehroťte, ať nepřekročíte hranici, za kterou není návratu.
ObrázekObrázek

Strýček Vova slíbil národu Ukrajinu a dal mu Afghánistán!
Uživatelský avatar
skelet
4. Brigádní generál
4. Brigádní generál
Příspěvky: 17709
Registrován: 26/1/2008, 15:48

Re: Baníctvo na Slovensku do roku 1918 1.kapitola

Příspěvek od skelet »

Téma promazáno. Franzův dotaz byl legitimní, to co následovalo následně už nikoliv, a týká se to i autorky samotné.
ObrázekObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Re: Baníctvo na Slovensku do roku 1918 1.kapitola

Příspěvek od Pátrač »

Myslím že je to nyní OK. Stuko, neřeš věci co už jsou vyřešeny a prosím o sdělení kdy bude druhý díl a jaké období bude zachycovat. Možná nakonec tu práci o pravěkém hornictví udělám, natolik se mi to, co jsem četl, líbí.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Uživatelský avatar
jarl
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 4077
Registrován: 19/2/2009, 15:45
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic

Re: Baníctvo na Slovensku do roku 1918 1.kapitola

Příspěvek od jarl »

Na Stučinu žádost bylo vlákno promazáno, tak už to nechte být a věnujte se vlastnímu tématu a ne tomu, co se z toho včera vyvinulo!
ObrázekObrázek

Strýček Vova slíbil národu Ukrajinu a dal mu Afghánistán!
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Re: Baníctvo na Slovensku do roku 1918 1.kapitola

Příspěvek od Pátrač »

Stuko - nevylévej vaničku i s miminem. Vždyť ten článek je dobrej a není to o Slovácích či neslovácích. Je to o zajímavé historii. Mě to rozhýbalo k tomu, že už vážně řeším co s tím havířským pravěkem u vás i nás, tak se to krásně propojí.

A Slovenská historie nás zajímá a zdaleka ne jen mě. Myslím si, že zde máš ohlasy vyložené produktivní, motivující a pochvalné. A těmi co jsou jiné se nezabývej. Pořádek je udělaný. A uznej, že hodně rychle. Vem si, jak jsem se cítil já pod palbou Martinka. Mezi námi - taky jsem skrze něho skoro válku s Maďary odhodil do zmole. Takže neřeš koniny a piš.

Já pravěk udělám poté, co dopíšu Rumunskou královskou armádu. Ta je pro mě nyní TOP.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Re: Baníctvo na Slovensku do roku 1918 1.kapitola

Příspěvek od Stuka »

V poriadku. Už to riešiť ďalej nebudem.
Odpoviem p.Radeckému - áno, v ďalších pokračovaniach bude aj spol. Thurzo-Fugger. Nedá sa vynechať. :)
Ešte pridám pár fotiek areálu Banskej akadémie.

Pohľad na celý komplex budov. Dnes pohľad zakrývajú vysoké stromy.
Obrázek

Pohľad na budovu lesníckeho odboru. Dnes v budove sídli Stredná lesnícka škola.
Obrázek

Pohľad na budovu baníckeho odboru. Dnes v budove sídli Stredná priemyselná škola S.Mikovíniho.
Obrázek
ObrázekObrázek
Odpovědět

Zpět na „ostatní“