Ženy - bojovníčky
Napsal: 1/2/2012, 20:25
Z mnohých príbehov o osudoch žien – bojovníčok som vybrala dva viac menej úsmevné príbehy, kedy ženy zobrali do rúk zbraň, aby si nie práve najčestnejším spôsobom zohnali prostriedky na obživu. Prvý príbeh je o najznámejšej pirátke všetkých čias. Grace O´Malley sa narodila asi r.1530 v Írsku v grófstve Mayo a pochádzala zo známeho rodinného klanu, ktorý mal pod kontrolou veľkú časť územia na severozápade grófstva. Klan vyberal dane od tých, ktorí v tamojších vodách rybárili. Otec ju od služby na mori odrazoval, avšak neuspel. Povesť hovorí, že keď sa s ním chcela plaviť na obchodnú cestu do Španielska a otec ju odmietl z dôvodu, že sa jej dlhé vlasy zapletú do lodných lán a môže si ublížiť, Grace si bez váhania dlhé vlasy ostrihala a postavila sa po boku svého otce. Vyslúžila si tým prezývku Granuaile vo významu „plešivá“ alebo „majúca ostrihané vlasy“.
V 16. roku veku sa Grace vydala za Donalda O´Flahertyho, ktorý stál na čele iného pirátského klanu a porodila mu tri deti. Nemala však povahu usadit sa nadlho u rodinného krbu. V priebehu rokov zatienila svojho manžela, prevzala miesto kapitána loďstva a dohľad nad obchodnými i politickými jednaniami. Gracin manžel zomrel pri jednej z potýčok so súperiacim klanom Joyceovcov. Grace sa po protiútoku podarilo získať hrad tohto rodu a nejaký čas tu pobývala. Svojim energickým a nebojácnym prístupom si získala úctu a vážnosť svojich protivníkov. Neskôr sa Grace vrátila do Mayo na rodný ostrov Clare a odtiaľ sledovala rušnú premávku na neďalekej námornej trase. Vytvorila asi 200 člennú armádu a začala vyberať od kapitánov lodí poplatky za „ochranu“. Ten, ktorý nezaplatil, musel čeliť útoku jej výpalníkov. Roku 1566 sa vydala po druhý krát za Richarda Burkeho prezývaného Železný Richard z hradu Rockfleet pravdepodobne iba z vypočítavosti, aby rozšírila územie svojej pôsobnosti, vplyvu a zvýšila si prestíž a majetok, čo sa jej aj podarilo. Porodila ďalšieho syna Tibbota – údajne na palube lodi pri nejakej lúpežnej výprave. Tibbota neskôr kráľ Karol I. povýšil na prvého vikomta z Maya.
Grace sa stala veľmi známou. Svojou činnosťou veľmi príbuznou pirátstvu získala veľký vplyv a bohatstvo. Bola mimoriadne odvážna. V r. 1574 odrazila aj útok Angličanov, keď obliehali hrad Rockfleet. Dala strhnúť zo strechy olovenú krytinu, roztaviť ju a vyliať na hlavy útočníkov. Potom vyslala posla tajnou chodbou na pevninu, aby zapálil oheň v majáku a tým varoval jej loďstvo, ktoré potom Angličanov porazilo a ukončilo obliehanie. Grace jednoznačne nebola iba pirátkou, ale patrila medzi írskych rebelov, ktorí neuznávali anglickú nadvládu a drancovala aj anglické obchodné lode. Keď bol ako miestny guvernér z Anglicka menovaný sir Richard Bingham, nastali pre Grace a jej rodinu ťažké časy, pretože Birgham si stanovil úlohu zničiť ju. Grace sa však nezľakla a viedla neohrozene proti nemu ozbrojenú vzburu. Birgham nechal zabiť jej najstaršieho syna a Grace nemilosrdne prenasledoval. Tá sa uchýlila do Severného Írska a zúčastnila sa spiknutia s cieľom zjednotiť Írsko za pomoci španielskeho kráľa, ktorého Grand Armada vyrazila zmocniť sa Anglicka. Avšak z dochovaných písomných prameňov nie je zrejmý podiel jej účasti na celom spiknutí, ani sa neuvádza nakoľko sa zúčastňovala bojov a v akom postavení. V septembri r. 1588 pri jej domovskom ostrove Clare stroskotala loď, ktorej velil Don Pedro de Mendoza s asi 300 mužmi na palube. Don Pedro sa odmietol vzdať a obyvatelia ostrova jeho aj posádku zabili a korisť si rozdelili. V tom čase bol miestnym vládcom Gracein synovec, ale nie je zrejmé, či incidentu chcel zabrániť alebo ho podporoval a ani nie je jasné, čo vtedy robila jeho teta. Grace podľa niektorých prameňov pomáhala španielskym uprchlíkom. Isté je, že Birgham sa Grace chcel pomstiť za jej údajnú zradu a napokon sa mu podarilo zajať a uväzniť oboch jej synov a zhabať väčšiu časť loďstva. Grace sa ocitla v zúfalej situácii, ale nevzdala sa. Hľadala pomoc u samotnej kráľovnej. Písala jej listy, kde sa sťažovala na špinavé praktiky Birghama, prosila o milosť pre synov a vysvetľovala, že jej majetok bol neoprávnene zhabaný. Avšak listy ostali bez odozvy. Vybrala sa teda osobne za kráľovnou a stretla sa s ňou na hrade Greenwich. Nikto už presne nevie, prečo bola Alžbeta I. ochotná stretnúť sa s Grace. Osobne si myslím, že na tom nie je nič záhadné, ak trocha poznáme život a osud kráľovnej. Pri jej povahe ju určite lákalo stretnutie s odvážnou a bojovnou ženou, ktorá sa vymykala zvyklostiam svojej doby. Bola na ňu zvedavá a bola jej blízka svojím temperamentom. Okrem toho Alžbetina múdrosť sa aj v tomto prípade prejavila: zdá sa, že bola prezieravá voči nenávistným a určite neobjektívnym hláseniam svojho guvernéra v Írsku a tiež volila radšej cestu, kedy je výhodnejšie si nepriateľa nakloniť a zaviazať. A nesmieme zabudnúť ešte na jednu vec: vzťah Alžbety k pirátom bol vždy viac ako benevolentný, veď jej prinášali ohromný zisk do štátnej pokladnice. Môžeme sa možno viac obdivovať odvahe Grace. Dosť riskovala, ak išla priamo ku kráľovnej, pretože írske rebélie boli tŕňom v oku Alžbety a rada by s nimi skoncovala.
Nech to už bolo akokoľvek, dve obdivuhodné ženy sa stretli. Rozprávali sa spolu latinsky, pretože Alžbeta nevedela írsky a Grace nevedela anglicky. Z toho je zrejmé, že Grace sa muselo dostať v mladosti vyššieho vzdelania. Grace prosila o omilostenie svojich synov, vrátenie svojho majetku a odvolanie Birghama. Na oplátku sľúbila, že použije všetku svoju silu a postavenie, aby bojovala proti nepriateľom kráľovnej, (a uzavrela s kráľovnou dohodu o rozdelení ich koristi), a že nebude podporovať írske rebélie ani vykonávať pirátstvo proti Anglicku. Tým docielila prepustenie svojich synov a aj odvolanie Birghama, avšak iba na krátku dobu. Alžbeta ho onedlho zasa poslala do Írska, aby dohliadal na Grace.
Zo stretnutia s kráľovnou je známa jedna povesť, ktorá hovorí, že Grace náhle kýchla. Ktosi z prítomných dvoranov jej podal prepychovú vreckovku. Grace sa do nej vysmrkala a hodila ju do ohňa. Všetci zhíkli a kráľovná vraj povedala, že tú vreckovka si mala nechať ako dar na pamiatku a nie ju hádzať do ohňa. Grace odpovedala, že Ír nikdy nedá nič špinavé do vrecka šiat. Tým nepriamo upozornila na dodržiavanie väčšej čistoty a hygieny u Írov než u Angličanov. Po tejto jej odpovedi nastalo hrobové ticho, ale potom sa kráľovná rozosmiala.
Grace sa samozrejme ďalej venovala svojmu pirátskemu spôsobu obživy a aj podpore írskych rebélií. Ešte vo vysokom veku 67 rokov aktívne viedla svojich mužov do útoku pri škótskom pobreží. Zomrela v r. 1603 údajne na mori pri niektorej z mnohopočetných bitiek s nepriateľskou loďou, iné pramene hovoria, že zomrela v chudobe na hrade Rockfleet. Nech je to tak či tak, Grace vstúpila do histórie ako Queen of the Pirates i ako symbol írskeho boja za nezávislosť a nezmazateľne sa zapísala do množstva írskych piesní a povestí.
Najúspešnejší pirát všetkých čias
Názov článku vás možno zmiatol, veď má byť o žene, ale nejde o omyl. Chcem písať o tak divokej korzárke, že ju niektorí námorní historici označujú za najúspešnejšieho piráta všetkých čias. Cheng I Sao (alebo tiež Ching Shih) sa narodila r. 1785 ako Shih Yang a bola nútená si zarábať na obživu prostitúciou. V r. 1801 sa jej podarilo vydať za Chenga I, veliteľa pirátskej flotily. Cheng I bojoval vo vietnamskom povstaní, ale r. 1802 bol nútený ustúpiť do Juhočínskeho mora, kde začal pôsobiť. Z Vietnamu si Cheng I priviezol chlapca Chang Paa, ktorého adoptoval a ktorý neskôr zohral významnú úlohu. V tom čase, piráti v týchto a blízkych moriach mali problémy či už s vládou alebo medzi sebou. Chengovi a jeho žene sa podaril husársky kúsok. Zoskupili rozhádané, súperiace a nedisciplinované gangy do zväzku šiestich samostatných flotíl, plaviacich sa pod svojimi vlajkami rôznych farieb (červená, žltá, zelená, modrá, čierna, biela) a postavili sa na ich čelo. Roku 1805 tvoril tento pirátsky zväzok úctyhodný počet – 1.500 veľkých a malých džuniek, (niektoré pramene uvádzajú, že v r. 1804 Chengovu flotilu tvorilo 400 lodí a 70.000 členov posádky). Koncom r. 1807 Čcheng I v priebehu víchrice zomrel a jeho žena sa stala admirálom celej flotily, pričom aby si upevnila svoju pozíciu išla tak ďaleko, že si vzala za manžela svojho adoptívneho syna Chang Paa a tým stmelila aj rodinu. Chang Pao sa stal veliteľom Flotily červenej zástavy a neskôr aj otcom jej syna. Cheng I Sao spolu s Chang Paom presadila na svojich flotilách dodržiavanie jednoduchých ale účinných pravidiel – zaviedla kódex zákonov. Rozkazy mohol vydávať iba veliteľ flotily. Kradnúť v dedinách, ktoré pirátom poskytovali pomoc, bol hrdelný zločin. Rovnako aj neuposlúchnutie rozkazu alebo krádež zo spoločnej pokladnice. Ťažkým zločinom bolo aj znásilňovanie zajatých žien, dokonca aj v prípade, ak žena s pohlavným stykom súhlasila. Námorníka sťali a ženu hodili cez palubu s ťažkým závažím uviazaným na nohe. Dezertérom alebo tým, čo bez povolenia opustili posádku, odrezali jedno ucho. Cheng I Sao získala v histórii povesť krutej ženy, ale viac sa približuje pravde verzia, že i keď porušenie stanovených pravidiel trestala naozaj kruto – zväčša sťatím hlavy, ak posádka pravidlá dodržiavala, nemala s ňou žiadne problémy, zisk mala istý a spravodlivo rozdelený.
V rámci pirátstva sa Cheng I Sao zameriavala na prepadávanie slabých obchodných lodí a lúpenie a plienenie dedín vo vnútrozemí pozdĺž riek. Keďže však bola nielen majstrom manipulácie ale aj mimoriadne obchodne zdatná, zanedlho svoje aktivity rozšírila. Okrem bežného pirátstva zaviedla aj predaj dokladov o „bezpečnej plavbe“ všetkým pobrežným rybárskym plavidlám a za istý poplatok zabezpečovala ochranu aj námorným flotilám, ktoré plávali do Kantonu. Na pobreží nechala vybudovať sieť stanovíšť, ktoré slúžili ako miesto vyberania poplatkov. So svojimi 1.500 džunkami vyzbrojenými kanónmi zanechávala spúšť pozdĺž čínskeho a malajského pobrežia. Pobrežné dediny stavali domobranu, aby odrazili útočníkov, pretože piráti sa dokázali kruto pomstiť tým, čo ich zradili alebo im vzdorovali. Úradníci v Kantone boli bezradní, obrátili sa teda o pomoc na západné mocnosti. Prenajali si britskú vojnovú loď Mercury s 20 delami s posádkou zloženou z amerických dobrovoľníkov a od Portugalcov získali ďalších šesť vojnových lodí. Avšak tieto opatrenia zlyhali. V sérii bitiek v roku 1808 piráti zvíťazili a ešte si aj značnú časť vládnych lodí prisvojili.
Cheng I Sao by sa darilo i naďalej, keby nenarazila na odpor z vlastných kruhov. Vypuklo nepriateľstvo medzi ňou a veliteľom jednej jej flotily O-po-tae. Bojovala s ním a bola nútená ustúpiť. O-po-tae sa však zľakol jej možnej odvetnej pomsty a zo strachu radšej vyhľadal útočište u čínskej vlády. On a jeho flotila dostali milosť a vláda to isté ponúkla aj ostatným pirátom. V apríli 1810 osobne rokovali s Cheng I Sao. Prijala tiež milosť za cenu toho, že odovzdala svoje lode. Piráti boli rozprášení, ale mohli si nechať svoje nečestné zisky. O-po-tae a Chang Pao boli vymenovaní do významných postov v cisárskej byrokracie. Chang Paa povýšili až na podplukovníka, nechali mu malú časť flotily a pokojne sa potom usadil spolu s Cheng I Sao v provincii Fukien. Keď r. 1822 zomrel, Cheng I Sao sa odsťahovala do Kantonu, viedla známy bordel a herňu a v blahobyte žila až do svojej smrti r. 1844.
http://www.bernards.cz/irsky-mistopis/g ... 2009100013
http://www.thepirateking.com/bios/sao_cheng_i.htm
http://www.graceomalley.com/timeline.php
Robin Cross, Rosalind Miles, Bojovné ženy, tritisíc rokov odvahy a hrdinstva, vyd. Fortuna Libri, r. 2011
V 16. roku veku sa Grace vydala za Donalda O´Flahertyho, ktorý stál na čele iného pirátského klanu a porodila mu tri deti. Nemala však povahu usadit sa nadlho u rodinného krbu. V priebehu rokov zatienila svojho manžela, prevzala miesto kapitána loďstva a dohľad nad obchodnými i politickými jednaniami. Gracin manžel zomrel pri jednej z potýčok so súperiacim klanom Joyceovcov. Grace sa po protiútoku podarilo získať hrad tohto rodu a nejaký čas tu pobývala. Svojim energickým a nebojácnym prístupom si získala úctu a vážnosť svojich protivníkov. Neskôr sa Grace vrátila do Mayo na rodný ostrov Clare a odtiaľ sledovala rušnú premávku na neďalekej námornej trase. Vytvorila asi 200 člennú armádu a začala vyberať od kapitánov lodí poplatky za „ochranu“. Ten, ktorý nezaplatil, musel čeliť útoku jej výpalníkov. Roku 1566 sa vydala po druhý krát za Richarda Burkeho prezývaného Železný Richard z hradu Rockfleet pravdepodobne iba z vypočítavosti, aby rozšírila územie svojej pôsobnosti, vplyvu a zvýšila si prestíž a majetok, čo sa jej aj podarilo. Porodila ďalšieho syna Tibbota – údajne na palube lodi pri nejakej lúpežnej výprave. Tibbota neskôr kráľ Karol I. povýšil na prvého vikomta z Maya.
Grace sa stala veľmi známou. Svojou činnosťou veľmi príbuznou pirátstvu získala veľký vplyv a bohatstvo. Bola mimoriadne odvážna. V r. 1574 odrazila aj útok Angličanov, keď obliehali hrad Rockfleet. Dala strhnúť zo strechy olovenú krytinu, roztaviť ju a vyliať na hlavy útočníkov. Potom vyslala posla tajnou chodbou na pevninu, aby zapálil oheň v majáku a tým varoval jej loďstvo, ktoré potom Angličanov porazilo a ukončilo obliehanie. Grace jednoznačne nebola iba pirátkou, ale patrila medzi írskych rebelov, ktorí neuznávali anglickú nadvládu a drancovala aj anglické obchodné lode. Keď bol ako miestny guvernér z Anglicka menovaný sir Richard Bingham, nastali pre Grace a jej rodinu ťažké časy, pretože Birgham si stanovil úlohu zničiť ju. Grace sa však nezľakla a viedla neohrozene proti nemu ozbrojenú vzburu. Birgham nechal zabiť jej najstaršieho syna a Grace nemilosrdne prenasledoval. Tá sa uchýlila do Severného Írska a zúčastnila sa spiknutia s cieľom zjednotiť Írsko za pomoci španielskeho kráľa, ktorého Grand Armada vyrazila zmocniť sa Anglicka. Avšak z dochovaných písomných prameňov nie je zrejmý podiel jej účasti na celom spiknutí, ani sa neuvádza nakoľko sa zúčastňovala bojov a v akom postavení. V septembri r. 1588 pri jej domovskom ostrove Clare stroskotala loď, ktorej velil Don Pedro de Mendoza s asi 300 mužmi na palube. Don Pedro sa odmietol vzdať a obyvatelia ostrova jeho aj posádku zabili a korisť si rozdelili. V tom čase bol miestnym vládcom Gracein synovec, ale nie je zrejmé, či incidentu chcel zabrániť alebo ho podporoval a ani nie je jasné, čo vtedy robila jeho teta. Grace podľa niektorých prameňov pomáhala španielskym uprchlíkom. Isté je, že Birgham sa Grace chcel pomstiť za jej údajnú zradu a napokon sa mu podarilo zajať a uväzniť oboch jej synov a zhabať väčšiu časť loďstva. Grace sa ocitla v zúfalej situácii, ale nevzdala sa. Hľadala pomoc u samotnej kráľovnej. Písala jej listy, kde sa sťažovala na špinavé praktiky Birghama, prosila o milosť pre synov a vysvetľovala, že jej majetok bol neoprávnene zhabaný. Avšak listy ostali bez odozvy. Vybrala sa teda osobne za kráľovnou a stretla sa s ňou na hrade Greenwich. Nikto už presne nevie, prečo bola Alžbeta I. ochotná stretnúť sa s Grace. Osobne si myslím, že na tom nie je nič záhadné, ak trocha poznáme život a osud kráľovnej. Pri jej povahe ju určite lákalo stretnutie s odvážnou a bojovnou ženou, ktorá sa vymykala zvyklostiam svojej doby. Bola na ňu zvedavá a bola jej blízka svojím temperamentom. Okrem toho Alžbetina múdrosť sa aj v tomto prípade prejavila: zdá sa, že bola prezieravá voči nenávistným a určite neobjektívnym hláseniam svojho guvernéra v Írsku a tiež volila radšej cestu, kedy je výhodnejšie si nepriateľa nakloniť a zaviazať. A nesmieme zabudnúť ešte na jednu vec: vzťah Alžbety k pirátom bol vždy viac ako benevolentný, veď jej prinášali ohromný zisk do štátnej pokladnice. Môžeme sa možno viac obdivovať odvahe Grace. Dosť riskovala, ak išla priamo ku kráľovnej, pretože írske rebélie boli tŕňom v oku Alžbety a rada by s nimi skoncovala.
Nech to už bolo akokoľvek, dve obdivuhodné ženy sa stretli. Rozprávali sa spolu latinsky, pretože Alžbeta nevedela írsky a Grace nevedela anglicky. Z toho je zrejmé, že Grace sa muselo dostať v mladosti vyššieho vzdelania. Grace prosila o omilostenie svojich synov, vrátenie svojho majetku a odvolanie Birghama. Na oplátku sľúbila, že použije všetku svoju silu a postavenie, aby bojovala proti nepriateľom kráľovnej, (a uzavrela s kráľovnou dohodu o rozdelení ich koristi), a že nebude podporovať írske rebélie ani vykonávať pirátstvo proti Anglicku. Tým docielila prepustenie svojich synov a aj odvolanie Birghama, avšak iba na krátku dobu. Alžbeta ho onedlho zasa poslala do Írska, aby dohliadal na Grace.
Zo stretnutia s kráľovnou je známa jedna povesť, ktorá hovorí, že Grace náhle kýchla. Ktosi z prítomných dvoranov jej podal prepychovú vreckovku. Grace sa do nej vysmrkala a hodila ju do ohňa. Všetci zhíkli a kráľovná vraj povedala, že tú vreckovka si mala nechať ako dar na pamiatku a nie ju hádzať do ohňa. Grace odpovedala, že Ír nikdy nedá nič špinavé do vrecka šiat. Tým nepriamo upozornila na dodržiavanie väčšej čistoty a hygieny u Írov než u Angličanov. Po tejto jej odpovedi nastalo hrobové ticho, ale potom sa kráľovná rozosmiala.
Grace sa samozrejme ďalej venovala svojmu pirátskemu spôsobu obživy a aj podpore írskych rebélií. Ešte vo vysokom veku 67 rokov aktívne viedla svojich mužov do útoku pri škótskom pobreží. Zomrela v r. 1603 údajne na mori pri niektorej z mnohopočetných bitiek s nepriateľskou loďou, iné pramene hovoria, že zomrela v chudobe na hrade Rockfleet. Nech je to tak či tak, Grace vstúpila do histórie ako Queen of the Pirates i ako symbol írskeho boja za nezávislosť a nezmazateľne sa zapísala do množstva írskych piesní a povestí.
Najúspešnejší pirát všetkých čias
Názov článku vás možno zmiatol, veď má byť o žene, ale nejde o omyl. Chcem písať o tak divokej korzárke, že ju niektorí námorní historici označujú za najúspešnejšieho piráta všetkých čias. Cheng I Sao (alebo tiež Ching Shih) sa narodila r. 1785 ako Shih Yang a bola nútená si zarábať na obživu prostitúciou. V r. 1801 sa jej podarilo vydať za Chenga I, veliteľa pirátskej flotily. Cheng I bojoval vo vietnamskom povstaní, ale r. 1802 bol nútený ustúpiť do Juhočínskeho mora, kde začal pôsobiť. Z Vietnamu si Cheng I priviezol chlapca Chang Paa, ktorého adoptoval a ktorý neskôr zohral významnú úlohu. V tom čase, piráti v týchto a blízkych moriach mali problémy či už s vládou alebo medzi sebou. Chengovi a jeho žene sa podaril husársky kúsok. Zoskupili rozhádané, súperiace a nedisciplinované gangy do zväzku šiestich samostatných flotíl, plaviacich sa pod svojimi vlajkami rôznych farieb (červená, žltá, zelená, modrá, čierna, biela) a postavili sa na ich čelo. Roku 1805 tvoril tento pirátsky zväzok úctyhodný počet – 1.500 veľkých a malých džuniek, (niektoré pramene uvádzajú, že v r. 1804 Chengovu flotilu tvorilo 400 lodí a 70.000 členov posádky). Koncom r. 1807 Čcheng I v priebehu víchrice zomrel a jeho žena sa stala admirálom celej flotily, pričom aby si upevnila svoju pozíciu išla tak ďaleko, že si vzala za manžela svojho adoptívneho syna Chang Paa a tým stmelila aj rodinu. Chang Pao sa stal veliteľom Flotily červenej zástavy a neskôr aj otcom jej syna. Cheng I Sao spolu s Chang Paom presadila na svojich flotilách dodržiavanie jednoduchých ale účinných pravidiel – zaviedla kódex zákonov. Rozkazy mohol vydávať iba veliteľ flotily. Kradnúť v dedinách, ktoré pirátom poskytovali pomoc, bol hrdelný zločin. Rovnako aj neuposlúchnutie rozkazu alebo krádež zo spoločnej pokladnice. Ťažkým zločinom bolo aj znásilňovanie zajatých žien, dokonca aj v prípade, ak žena s pohlavným stykom súhlasila. Námorníka sťali a ženu hodili cez palubu s ťažkým závažím uviazaným na nohe. Dezertérom alebo tým, čo bez povolenia opustili posádku, odrezali jedno ucho. Cheng I Sao získala v histórii povesť krutej ženy, ale viac sa približuje pravde verzia, že i keď porušenie stanovených pravidiel trestala naozaj kruto – zväčša sťatím hlavy, ak posádka pravidlá dodržiavala, nemala s ňou žiadne problémy, zisk mala istý a spravodlivo rozdelený.
V rámci pirátstva sa Cheng I Sao zameriavala na prepadávanie slabých obchodných lodí a lúpenie a plienenie dedín vo vnútrozemí pozdĺž riek. Keďže však bola nielen majstrom manipulácie ale aj mimoriadne obchodne zdatná, zanedlho svoje aktivity rozšírila. Okrem bežného pirátstva zaviedla aj predaj dokladov o „bezpečnej plavbe“ všetkým pobrežným rybárskym plavidlám a za istý poplatok zabezpečovala ochranu aj námorným flotilám, ktoré plávali do Kantonu. Na pobreží nechala vybudovať sieť stanovíšť, ktoré slúžili ako miesto vyberania poplatkov. So svojimi 1.500 džunkami vyzbrojenými kanónmi zanechávala spúšť pozdĺž čínskeho a malajského pobrežia. Pobrežné dediny stavali domobranu, aby odrazili útočníkov, pretože piráti sa dokázali kruto pomstiť tým, čo ich zradili alebo im vzdorovali. Úradníci v Kantone boli bezradní, obrátili sa teda o pomoc na západné mocnosti. Prenajali si britskú vojnovú loď Mercury s 20 delami s posádkou zloženou z amerických dobrovoľníkov a od Portugalcov získali ďalších šesť vojnových lodí. Avšak tieto opatrenia zlyhali. V sérii bitiek v roku 1808 piráti zvíťazili a ešte si aj značnú časť vládnych lodí prisvojili.
Cheng I Sao by sa darilo i naďalej, keby nenarazila na odpor z vlastných kruhov. Vypuklo nepriateľstvo medzi ňou a veliteľom jednej jej flotily O-po-tae. Bojovala s ním a bola nútená ustúpiť. O-po-tae sa však zľakol jej možnej odvetnej pomsty a zo strachu radšej vyhľadal útočište u čínskej vlády. On a jeho flotila dostali milosť a vláda to isté ponúkla aj ostatným pirátom. V apríli 1810 osobne rokovali s Cheng I Sao. Prijala tiež milosť za cenu toho, že odovzdala svoje lode. Piráti boli rozprášení, ale mohli si nechať svoje nečestné zisky. O-po-tae a Chang Pao boli vymenovaní do významných postov v cisárskej byrokracie. Chang Paa povýšili až na podplukovníka, nechali mu malú časť flotily a pokojne sa potom usadil spolu s Cheng I Sao v provincii Fukien. Keď r. 1822 zomrel, Cheng I Sao sa odsťahovala do Kantonu, viedla známy bordel a herňu a v blahobyte žila až do svojej smrti r. 1844.
http://www.bernards.cz/irsky-mistopis/g ... 2009100013
http://www.thepirateking.com/bios/sao_cheng_i.htm
http://www.graceomalley.com/timeline.php
Robin Cross, Rosalind Miles, Bojovné ženy, tritisíc rokov odvahy a hrdinstva, vyd. Fortuna Libri, r. 2011