Rytieri a kone v boji

Moderátoři: Pátrač, Tkuh, kacermiroslav

Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Rytieri a kone v boji

Příspěvek od Stuka »

Rytieri a kone v boji
Obrázek

Rytieri boli vycvičení jazdci-bojovníci, vybraní zo šľachtického stavu. Zohrali významnú úlohu v križiackych výpravách aj v iných stredovekých vojnách.

Rytiersky spôsob boja sa zrodil v západnej Európe v 11.storočí, avšak plne sa uplatnil v 12.storočí. Rytier a jeho kôň tu hrali hlavnú úlohu. Pechota (ako napr. lukostrelci, halapartníci) bola v boji iba podporou rytierov a tiež slúžila ako pomocná zložka vojska na ničenie poľnohospodárskej pôdy a ťažkú prácu pri obliehaní, či boj v mestskej zástavbe.

Kôň rytierovi poskytoval zjavnú demonštráciu jeho nadradeného postavenia. Pán vysoko v sedle sledoval pešiakov a kôň ho oddeľoval od nižších spoločenských tried – od pešiakov aj poddaných všeobecne. Ťažkoodenec bol síce schopný vykonávať úlohy aj ako pešiak napr. pri dobývaní pevnosti, ale jeho miesto bolo predovšetkým v sedle. Vysoko v sedle ohromného koňa, chránený kvalitným výstrojom a s kvalitnou výzbrojou, od detstva cvičený v jazde na koni, i zaobchádzaním so zbraňami predstavoval rytier v stredoveku najstrašnejšiu zbraň.

Samotný bojový kôň bol drahou záležitosťou a predstavoval značný majetok. Výcvik takého koňa trval dlho a bol náročný, takže ho jeho majiteľ chránil. Používal ho iba do bojov, prípadne i turnajov, ak nemal iného vhodného koňa. Pri presunoch rytier používal iného ľahšieho koňa a zbroj viezol tiež iný kôň alebo mulica, prípadne sa viezla na káre. Chudobný rytier používal často iba jedného koňa na všetko. V samotnom boji sa ľahšie a unavené kone, nasadzovali až v zadných radách.

Obrázek

Stratégia boja spočívala v tom, že jazdci v brnení zomknutí do tesného radu s kopijou v jednej a so štítom v druhej ruke sa tryskom rútili do radov nepriateľov. Cieľom bolo rozdrviť a rozprášiť rady podobne zoskupeného nepriateľa a zvyšok pobiť mečmi. Európska jazda bola obyčajne rozdelená do troch sledov, ktoré boli do boja posielané jeden za druhým. Prvá vlna mala preraziť nepriateľské rady, aby sa druhá či tretia vlna jazdcov uplatnila v boji. Jazdci útočili a bojovali v prvom rade kopijou, pri čom sa kryli štítom.

Účinok útoku jazdcov znásobovala sila a rýchlosť koní. Kôň sa stal, popri kopiji a meči, ďalšou hlavnou zbraňou stredovekého rytiera. Nepriateľ musel teda zlikvidovať predovšetkým koňa. K tomu slúžili rôzne pasce. Koňom sa do cesty dávali ježky – zahrotené kovové hviezdice, do zeme sa zakopávali zahrotené koly, vykopávali sa hlboké zamaskované jamy. Pešiaci mali za úlohu taktiež najprv zlikvidovať koňa nepriateľskej jazdy. Zabitie koňa, a to najmä koňa veliteľa, bol dôležitý psychologický moment, ktorý mohol otriasť bojovou morálkou vojska. Kone na bojisku zomierali dorúbané mečmi, s rozťatými hlavami, chrbtami, dolámanými nohami, zlomenou chrbticou, preseknutou šijou, prebodnuté kopijou, uštvané na smrť. Rytierske boje plné krvi a surovosti zanechávali za sebou zmrzačené mŕtvoly ľudí aj koní.

Obrázek

Čelný náraz musel byť mohutný, z tohto dôvodu sa kopije a meče časom zdokonaľovali. Boli dlhšie, masívnejšie. K tomu úmerne na hmotnosti naberala aj ochranná zbroj a brnenie, či už pre ľudí alebo kone. Jazdec bol ešte v 13.storočí chránený krúžkovou zbrojou, ktorá vážila 10-15 kg. Neskôr plátová zbroj vážila i viac ako dvojnásobok. Rytieri si zakladali kopiju pod pazuchu. Keď klasická kopija začala byť málo účinná, musela sa predĺžiť a zosilniť. Aby sa dala lepšie chytiť, rozšírila sa jej dolná časť a ruku jazdca ochránil široký kruh, ktorý sa pre udržanie stability niekedy pripevňoval hákmi k náprsnému pancieru. Takto upevnená a zaprená kopija umožňovala preniesť energiu nárazu cez vysoké sedlo na hmotu koňa. Pri nájazde mal jazdec dopredu natiahnuté nohy, zapreté v strmeňoch, ale bol v miernom predklone, aby sa pri náraze mohol oprieť o sedlo. Čo sa týka mečov, niektoré meče mali široké a masívne ostrie a boli schopné rozsekať pancier nepriateľa. Iné meče mali ostrý hrot na prebodávanie, pričom sa muselo zasiahnuť nechránené miesto medzi jednotlivými plátmi. Proti brneniu sa niekedy používali sekery a palcáty, s ktorými ale nebolo možné šermovať. Rovnako aj štít sa časom menil a ako sa zdokonaľovalo brnenie, veľký štít nahradil menší – chrániaci iba hornú časť tela.

Pri stretu s lukostreľbou bol jazdec v brnení skoro nezraniteľný. Ovšem horšie bol na tom kôň. V 12.storočí sa teda objavuje aj brnenie pre kone najprv z kože, neskôr vyrábané z krúžkového pletiva. V 14. stor. je kôň na krku, hrudi a bokoch chránený železnými plátmi. Od druhej pol. 15.stor. je chránený súvislou pokrývkou z kovu anatomicky tvarovanou.

Obrázek

Kone museli byť silné a mohutné, aby vydržali náraz troj alebo štvormetrovou kopijou do pevne zomknutého radu nepriateľa. Sila nárazu mohla zlomiť zvieraťu chrbticu alebo ho aspoň zvaliť na zem. Náraz mohol aj odstredivou silou vyhodiť jazdca zo sedla, čo sa stávalo. Na koni bol jazdec ako nedobytná pevnosť, na zemi neohrabaná hračka vydaná na milosť a nemilosť. Brnenie časom vážilo aj 30-40 kilogramov a rytier nemal šancu sa v ňom na zemi pohybovať alebo bojovať. Buď teda pancier odhodil, alebo bol vycvičený aj na takúto situáciu. Rytieri sa učili aj v pancieri si na zemi zachovať hybnosť. K tomu slúžili aj rôzne turnaje, kde zdatní mladí muži predvádzali nezvyčajné kúsky v plnej zbroji. Traduje sa napr., že niektorí dokázali v brnení aj plávať.

Bojové kone sa museli cvičiť dôkladnejšie a dokonalejšie ako iné kone. Z nich sa vyberali kone, ktoré boli odvážne, naučené na krik a hrmot zbraní, na oheň, dym, pach krvi, ale aj bolesť a nebezpečenstvo. Povaha koňa je presne opačná, takže aby ľudia zlomili jeho prirodzené inštinkty potrebné na prežitie, používali násilie. Niekedy aj omamné prostriedky. Pred bojom sa koňom niekedy dával chlieb namočený vo víne, aby boli smelšie. Výcvik koňa bol však rozhodujúcejší.

Kone sa v stredoveku krotili až po treťom roku života, aby zniesli záťaž. Kone a jazdci sa cvičili predovšetkým v turnajoch, kde absolvovali situácie podobné ako na bojisku. Jazdci preukazovali svoje umenie tým, že sa museli udržať v sedle za každej okolnosti. To vôbec nebolo ľahké. Jazdec sedel v sedle, v jednej ruke držal kopiju, v druhej štít a musel sa sústrediť na boj i na riadenie koňa. Kôň musel byť poslušný, obratný a pohyblivý. K jeho riadeniu slúžili jazdcovi nohy. Jazdec sedel v hlbokom člnkovitom sedle vypodloženom vankúšmi ako v kresle, nohy mal dopredu natiahnuté, vystreté, zapreté v strmeňoch a opatrené dlhými ostrými ostrohami. Vtedajšie kone sa v turnajoch naučili prvé ozajstné drezúrne cviky napr. vyhodenie zadnými nohami na zneškodnenie nepriateľa za chrbtom, vzopnutie sa na zadných, skok dopredu, čo mohlo zlikvidovať pešiaka alebo otočku potrebnú na účinné použitie meča. V samotnom boji však išlo predovšetkým o to, aby jazdec rozdával, čo najviac smrtiacich úderov a sám sa uhýbal bez toho, aby spadol zo sedla.

Drezúra koňa sa vykonávala surovo. Do papule sa dávalo pákové zubadlo, ostrohy sa zabodávali do slabín, pod chvost sa dávala otiepka horiacej slamy, pričom kôň mal mať zviazané predné nohy, aby mohol ísť, ale nie utiecť. Ak sa kôň niečoho bál, odporúčalo sa vyvolať v ňom niečím iným takú silnú traumu, aby mu strach nabudúce nedovolil neposlúchnuť. Napriek týmto nešetrným prostriedkom sa kone cvičili i metódami jemnejšími. Používalo sa napr. pastierske zubadlo, ktoré je k papuli koňa šetrné.

V Uhorsku si starí Maďari priniesli zo svojej pôvodnej vlasti taktiku, ktorá potom prinášala uhorským vojskám úspechy a desila nepriateľov. Spočívala v rýchlom presune malých skupín bojovníkov, ktorí krúžili okolo zoradeného nepriateľa a snažili sa veľkým krikom plašiť nepriateľské kone. Sústavne opakovane robili nájazdy na bojovú formáciu protivníka a streľbou z lukov ju rozbíjali. Potom zasa odcválali, aby sa vzápätí v malých skupinkách vrútili do bitky inde a zasahovali šípmi aj pešiakov aj kone. Takúto bojovú taktiku si uhorské vojská udržali až do polovice 14.storočia.

Neskôr, keď si uhorské vojská osvojili západný rytiersky spôsob boja, podobnou taktikou ich decimovali turecké vojská.

V Uhorsku sa voľný odchov koní pod holým nebom čiastočne udržal po celý stredovek. Kone teda boli odolné a otužilé a žiadané v cudzine. Mali nižší vzrast a jazdilo sa aj na koňoch nepodkutých, čo cudzincov udivovalo. Časom sa krížením zmiešala krv uhorských koní s koňmi arabskými, kumánskymi, tatárskymi a inými a kone získali ušľachtilejší výzor. Do boja bol žiadaný mohutný žrebec, ktorý bol schopný niesť záťaž až 220 kilogramov. V boji mal veľký kôň výhodu, ale pri úteku nestíhal.

Kone sa rozlišovali nie podľa plemien, ale podľa toho na akú prácu bol kôň určený, alebo pre akú spoločenskú skupinu bol vhodný. Vo Francúzsku sa v 14.stor. delili kone podľa delenia spoločnosti: tým, čo bojovali, prislúchal veľký rytiersky kôň zv. destrier a rýchly coursier na cestovanie. Duchovenstvu – elegantný palefroi alebo ťažkopádnejší roncin a tým,čo pracovali bol určený ťažký silný kôň buď roncin alebo sommier. Samozrejme v praxi sa takéto striktné delenie nedodržiavalo. Šľachtici a najmä dámy bežne obľubovali palefroia, podobne bol v aristokratických kruhoch obľúbený i mimochodník – haquenéé, s ktorým sa pohodlne cestovalo. Šľachtici a kráľ však určite nejazdili na roncinoch a sommieroch. Uchyľovali sa k nim len v čase núdze, pretože to bolo pre nich ponižujúce. Avšak iný kraj, iný mrav – podľa francúzskych kroník vraj pricestovali český kráľ a cisár Karol IV. a jeho syn Václav do Francúzska na roncinoch.

Rytieri pokladali za ponižujúce jazdiť na kobylách. Malo to aj svoj praktický význam. Jazda bola zložená zo žrebcov a prítomnosť kobyly by spôsobovala rozruch a neukáznenosť. Žrebci sú aj odvážnejšie, bojovnejšie a silnejšie, preto boli do boja vhodnejšie. Francúzi pohŕdavo pozerali aj na osoby, ktoré jazdili na nízkych koňoch. Vysoké kone boli veľmi cenené. V Uhorsku sa bežne jazdilo na nižších koňoch a nepokladalo sa to za nedôstojné. Aj tu sa ale cenil v bojoch a turnajoch destrier (latinsky dextrarius). Rytier sa na bojisko priviezol na inom koni. Bojového žrebca viedol iný jazdec na inom koni neosedlaného po pravej ruke. Tak vznikol jeho názov dextrarius – pravostranný. Druhý najfrekventovanejší kôň v Uhorsku bol palefridus (franc. palefroi) čiže cestovný, jazdecký kôň, ľahší ale rýchlejší a vytrvalejší ako dextrarius. V Uhorsku sa druhej pol.15.stor. a v 16.stor. objavujú aj iné označenia pre kone: kôň rovnakého typu ako palefridus sa nazýval gradarius a kôň – mimochodník sa nazýval ambulator. Trotator bol klusák alebo mimochodník. Tých označení bolo viac, ale dôležitejšie bolo, na aký účel bol kôň používaný a tiež jeho farba. Najvýznamnejšia bola biela farba koňa, ktorá reprezentovala kráľovský majestát. Žlté kone boli veľmi vzácne a medzi šľachticmi veľmi žiadané.

Aby som uviedla príklad, že správna voľba koňa bola niekedy otázkou života a smrti, povieme si niečo o kráľovi Ľudovítovi II.Jagelonskom. Tento český a uhorský kráľ sa narodil roku 1506 a jeho krátky život sprevádzali samé nešťastné udalosti. Po jeho pôrode mu zomrela matka a už ako 10 ročný, po smrti svojho otca, zasadol na trón. Keď ako 20 ročný zomrel, jeho smrť priniesla radikálnu zmenu v ďalšom vývoji v krajinách strednej Európy. Na uhorský trón nastúpila nová dynastia Habsburgovcov a Uhorsko sa stalo súčasťou ich ríše. Počas vládnutia Ľudovíta sa Čechy aj Uhorsko zmietalo v úplnej anarchii. Rozhádanosť sa týkala aj otázky regenta v čase maloletosti kráľa. Zároveň nastal hospodársky úpadok. Vnútropolitická slabosť sa prejavila aj navonok. Turci expandovali a uhorská šľachta toto nebezpečenstvo podcenila. Keď Turci zaútočili na Uhorsko, bolo prakticky neskoro. Ťažko sa zháňala pomoc, peniaze a vojsko. Keď od apríla roku 1526 osmanská armáda postupovala k Uhorsku, Ľudovít dostal iba obmedzené prostriedky a nepodarilo sa mu zostaviť ani dostatočne veľkú armádu. Vybral sa z Budína na čele svojich oddielov k Moháču v sedle čierneho mohutného žrebca, bez alternatívy iného koňa. Samotná bitka pri Moháči sa odohrala 29.augusta a za tragickú smrť kráľa, ktorý sa utopil pri úteku z bojiska, niesol vinu jeho kôň. Ľudovít na rozdiel od svojich predchodcov, uprednostňoval z cudziny dovážané „módne“ kone a pohŕdal uhorskými. Páčili sa mu najmä kone špeciálne vyšľachtené pre rytiersky spôsob boja, hoci v čase bitky pri Moháči už bol rytiersky spôsob boja pomaly odsúdený na zánik. Pôsobivý silný kôň na dlhý beh a skoky nie je vhodný. Kým kone kráľovho sprievodu pri úteku prekonali močaristú krajinu a rozvodnený potok, panovníkov kôň odmietol poslušnosť. Vzopäl sa a prevrátil sa aj s jazdcom na chrbát. Ľudovít, pritlačený koňom, biedne zahynul v potoku utopením.

Obrázek
Zbroj z r. 1520 Nemecko. Časom sa brnenie stávalo umeleckým a drahým dielom slúžiacim na slávnostné príležitosti.

V 15. a 16.storočí sa brnenie stáva proti strelnému prachu neúčinné a na bojiskách začína prevládať pechota. Neprišlo k tomu však náhle. Stredoveký rytier bol z bojiska vytlačovaný v dlhodobom procese, spolu so zánikom atribútu rytierstva ako takého a častokrát už omnoho skôr v boji proti pešiakom neobstál. Ak však rytiersky spôsob boja postupne vymizol, jazdectvo armád nie, len zmenilo formy. Svoje uplatnenie, popri ľahkej jazde, našli stále aj ťažkoodenci, ale ľahká kavaléria sa stala prominentom.

Zdroje:
Daniela Dvořáková, Kôň a človek v stredoveku, 2007, vyd.RAK

http://www.konicci-moji.estranky.cz/cla ... ytire.html

http://www.primaplana.net/txt/varia/voj ... uhlir.html
http://historik.brinda.info/listopad-19 ... rstvi.html
http://www.cojeco.cz/index.php?s_term=& ... esc=100026

http://www.curiavitkov.cz/valka24.html
Naposledy upravil(a) Stuka dne 5/5/2015, 14:55, celkem upraveno 4 x.
ObrázekObrázek
950
praporčík
praporčík
Příspěvky: 318
Registrován: 3/6/2010, 18:43
Bydliště: Kolín

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od 950 »

V těžkém brnění byl zpravidla lenní pán (hrabě, baron). Ten byl také zpravidla v plášti, jeho kůň měl čabraku s erbem a on sám na přílbě klenot s fanfrnochem. Jeho družinu tvořili leníci, tedy chudší šlechtici rytířského stavu, kteří byli povinováni následovat svého pána do boje. Tito tvořili ale spíše lehčí jízdu. Pěšáky byli buď vybraní nevolníci nebo najatí žoldáci.
Účinnost nájezdu těžkooděnců spočívala v tom, že tito šlechtici v brnění jeli tak říkajíc koleno na koleno. Luky prostřelily kroužkovou košili, hůře už pláty. To dokázala ale kuše, tedy myslím tu starou velkou kuši natahovanou nohou jejíž šipky měly kovové hroty. Díky tětivě z býčích šlach či ovčích střev dostřelily až na 400 metrů a dokázaly na 50 metrů prostřelit dva koně vedle sebe. Později se pro železné pány staly smrtícími i dlouhé anglické luky. Rytířská těžkooděná jízda byla ale účinná jen v pohybu, jinak bylo zle.
I po konci rytířského způsobu boje existovala těžká kavalerie, byť v odlehčené formě - rejtaři a potom kyrysníci.
Uživatelský avatar
Zemakt
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 11465
Registrován: 28/8/2008, 11:14
Bydliště: Cheb

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od Zemakt »

To dokázala ale kuše, tedy myslím tu starou velkou kuši natahovanou nohou jejíž šipky měly kovové hroty.
Matně si vzpomínám na kuše používané spíše na hradbách, byly opravdu dost velké, později natahované pomocí kladky. Střela pak ve své podstatě neznala "bratra". Ale myslím, že to byla spíše "fortifikační" záležitost.
ObrázekObrázek

"Voni fotr, řekněte jim tam, že se jim na jejich párky vyserem!"
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od Alchymista »

Kuša bola vždy "fortifikačná záležitosť". Strelec je totiž počas prípravy k výstrelu dosť zraniteľný.
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
Zemakt
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 11465
Registrován: 28/8/2008, 11:14
Bydliště: Cheb

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od Zemakt »

:D Alchy, ty jsi nikdy neviděl Sněhurku a věčného prince Trávníčka?
ObrázekObrázek

"Voni fotr, řekněte jim tam, že se jim na jejich párky vyserem!"
Uživatelský avatar
Bleu
7. Major
7. Major
Příspěvky: 1693
Registrován: 29/9/2009, 00:00
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od Bleu »

Alchymista píše:Kuša bola vždy "fortifikačná záležitosť". Strelec je totiž počas prípravy k výstrelu dosť zraniteľný.
Vždy? opravdu? a paveznící -ti jako k čemu byli?
Obrázek

"Slepému neukážeš, hluchému nepovíš, debilovi nedokážeš..."
- Anonym -

Historie bude mít právo nárokovat si místo mezi znalostmi opravdu hodnými úsilí pouze tehdy, pokud nám místo pouhého výčtu postrádajícího souvislosti a prakticky i omezení umožní racionální řazení a postupnou srozumitelnost.
Marc Bloch, 1942
Uživatelský avatar
Rase
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 12966
Registrován: 11/2/2010, 16:02
Bydliště: Prostějov

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od Rase »

Čo sa týka mečov, niektoré meče mali široké a masívne ostrie a boli schopné rozsekať pancier nepriateľa. Iné meče mali ostrý hrot na prebodávanie, pričom sa muselo zasiahnuť nechránené miesto medzi jednotlivými plátmi. Proti brneniu sa niekedy používali sekery a palcáty, s ktorými ale nebolo možné šermovať. Rovnako aj štít sa časom menil a ako sa zdokonaľovalo brnenie, veľký štít nahradil menší – chrániaci iba hornú časť tela.
No on žádný meč nebyl schopný ostřím rozsekat plnoplátovou zbroj (zvlášť když byly i prakticky neprůstřelné pro první palné zbraně). Z toho důvodu byly vrcholně gotické meče poměrně úzké a v boji rytíř často držel meč levou rukou velice blízko špici aby mohl lépe zasahovat slabá místa ve zbroji (plus lépe vykrývat rány nepřítele). při obyčejném úchopu by bylo nemožné zasáhnout průzor v přilbě, podpaří nebo rozkrok. ostří samotné bylo postupně upozaďováno. Specielně proti zbrojím se používaly bojová kladiva se kterými se dalo velice dobře "šermovat" ( 42:16 a i jinde http://www.youtube.com/watch?v=pqoh0okQ6Ho ). Výhoda tupých zbraní je v tom, že když nemůžeš prorazit zbroj, samotná tlaková vlna pěkně pocuchá vnitřní orgány. Kolikrát je to účinější než bodnutí.
Ještě podotek k přilbám. Problém byl v tom jak v prvotním střetu co nejvíce chránit hlavu (proti kopím nepřítele) a následně poskytnout rytíři co nejlepší rozhled, což se hodilo v následné fázi boje, kdy byly kopí odhozeny a bojovalo se kontaktními zbraněmi. Ony slavné kbelcové přilby se po prvotním kontaktu odhazovaly (často byly na řetězu) a rytíř dál bojoval jen ve "spodní" přilbě (lebka, šlap atd.), díky čemuž měl lepší rozhled a nepřetíženou hlavu.
Obrázek

"Účelem života není být šťastný. Účelem života je být užitečný, čestný a soucitný"
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od Alchymista »

Bleu píše:
Alchymista píše:Kuša bola vždy "fortifikačná záležitosť". Strelec je totiž počas prípravy k výstrelu dosť zraniteľný.
Vždy? opravdu? a paveznící - ti jako k čemu byli?
"Poľná fortifikácia" ti nič nehovorí? Princíp je rovnaký - strelec sa počas prípravy zbrane k výstrelu za niečím ukrýva.

Rase - bojové kladivá alebo palcáty, ale aj sekery, okrem toho čo píšeš, dokázali plátovú zbroj jednak preraziť, hoci na malom úseku, ale okrem toho ju deformovali, čo značne vadilo pri pohybe.
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
Stuka
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2120
Registrován: 22/8/2010, 20:18

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od Stuka »

Někde jsem četla, že se používal i obouručný meč 5 metrů dlouhý, ale možná to je blbost.

Ano, husité dávali rytířům nakládačku. Faktorů bylo víc a už je to zde určitě někde popsáno (a líp než to napíšu já). Rytíři neměli tu správnou motivaci. Každý bojoval v první řadě za sebe a svou slávu, zatímco husity vedla jejich fanatická víra - tudíž vkládali do boje vše. Potom jejich vojenské umění nemělo obdoby a přineslo nové prvky, se kterými se rytíři nemohli a nevěděli vypořádat. Např. vozová hradba (i když se už používala jinde a dřív) , zde byla plně využita a za ní soustředěná krytá střelba. Dále - využití terénu, jejich mobilita atd. Ale hlavně využití děl.
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Bleu
7. Major
7. Major
Příspěvky: 1693
Registrován: 29/9/2009, 00:00
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od Bleu »

Alchymista píše:
Bleu píše:
Alchymista píše:Kuša bola vždy "fortifikačná záležitosť". Strelec je totiž počas prípravy k výstrelu dosť zraniteľný.
Vždy? opravdu? a paveznící - ti jako k čemu byli?
"Poľná fortifikácia" ti nič nehovorí? Princíp je rovnaký - strelec sa počas prípravy zbrane k výstrelu za niečím ukrýva.
Co to s tim má společného šmarja - střelci s kušema se v poli a bitvě prostě nasazovali. Tečka. Nikoli jen jako statická záležitost. U Kresčaku třeba...
Obrázek

"Slepému neukážeš, hluchému nepovíš, debilovi nedokážeš..."
- Anonym -

Historie bude mít právo nárokovat si místo mezi znalostmi opravdu hodnými úsilí pouze tehdy, pokud nám místo pouhého výčtu postrádajícího souvislosti a prakticky i omezení umožní racionální řazení a postupnou srozumitelnost.
Marc Bloch, 1942
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od Alchymista »

Stuka:
IMHO nie - rytieri dostali nakladačku skoro vždy, keď narazili na aspoň trochu slušnejšie organizovanú pechotu v pripravenom postavení či poľnom opevnení, zvlášť, ak nemali sebou žiadnu alebo len slabú pechotu. Vozová hradba teda predstavuje na tú dobu vysoko mobilné poľné opevnenie, ktoré je pechote prakticky okamžite "poruke".
Vozová hradba nie je pôvodný husitský výmysel, bola známa už predtým - o pár desaťročí skôr sa vyskytovala v oblasti Holandska - husiti však bojové vozy dosť vylepšili, ale hlavne - vytvorili veľmi dobrý systém všetkých činností okolo presunu kolóny, vytvárania hradby a organizácie bojovej činnosti na vozovej hradbe - a vedeli to využiť v praxi.

V čom je dôležitosť vozovej hradby alebo všeobecne pripraveného postavenia či poľného opevnenia pri obrane proti útoku železnej jazdy? Jednoducho v tom, že čelo masy jazdcov sa o opevnenie "zarazí" a pokiaľ ho nedokáže okamžite prekonať, nemôže pokračovať v útoku. Lenže kým čelo masy jazdcov už stojí, zo zadu sa valí ďalšia masa jazdov a tí nemôžu "len tak okamžite zastaviť", takže čelo sa dostáva do zveráku, z ktorého nemôže "len tak vycúvať".
Navyše, hradba je obsadená bojovníkmi, ktorých je na rovnaký úsek hradby násobne viac, ako jazdcov, takže jazdec s koňom má súčasne niekoľkých protivníkov, ktorí na neho útočia zbraňami vhodnými pre boj na hradbe - teda hlavne rôznymi dlhými drevcovými zbraňami, bodnými a údernými. Pokiaľ stratí kopiju, má len malú šancu efektívne zasiahnuť obrancov hradby mečom, sekerou alebo bojovým kladivom - proste na nich nedočiahne. Navyše je stiesnený medzi svojimi vlastnými spolubojovníkmi, takže jeho útočná a obranná efektivita je ďalej znížená. Pomerne rýchlo je tiež vyhodený zo sedla a jeho šanca na prežitie pod kopytami koní pri hradbe ďalej rýchlo klesá.
Naposledy upravil(a) Alchymista dne 13/5/2014, 21:56, celkem upraveno 1 x.
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od palo satko »

existuje povesť o svätom Ladislavovi (* 27. jún 1040 – † 29. júl 1095),nitrianskom kniežati a uhorskom kralovi. ten vraj prenasledoval Kumana, ktory unašal dceru biskupa. :D ta povest o svätom sa stala ideou pre takzvany Ladislavsky cyklus malovany v kostoloch Uhorska. Kedže stare kostoly v dnešnom Madarsku zničili Turci, tak najkrajšie fresky su na Slovensku a v Sedmohradsku. okrem umeleckej a remeselnej hodnoty je cyklus zaujimavy tym, že zobrazuje uhorsku zbroj a zbrane v časoch malby, t.j. od asi roku 1300. dokonca z malieb čerpala aj kniha vydavatelstva Osprey Hungary and the Fall of Eastern Europe . ako vyzera taky cyklus je možno vidieť napr.: http://www.rovart.com/sk/legenda-sv-lad ... ku-1-3_151
Obrázek
Uživatelský avatar
Bleu
7. Major
7. Major
Příspěvky: 1693
Registrován: 29/9/2009, 00:00
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od Bleu »

Alchymista píše:IMHO nie - rytieri dostali nakladačku skoro vždy, keď narazili na aspoň trochu slušnejšie organizovanú pechotu v pripravenom postavení či poľnom opevnení, zvlášť, ak nemali sebou žiadnu alebo len slabú pechotu.
No ona pěchote pak v naprostě většině z něčeho střílela :) Proto dostavali na kokos...
Obrázek

"Slepému neukážeš, hluchému nepovíš, debilovi nedokážeš..."
- Anonym -

Historie bude mít právo nárokovat si místo mezi znalostmi opravdu hodnými úsilí pouze tehdy, pokud nám místo pouhého výčtu postrádajícího souvislosti a prakticky i omezení umožní racionální řazení a postupnou srozumitelnost.
Marc Bloch, 1942
Uživatelský avatar
palo satko
Kapitán
Kapitán
Příspěvky: 2531
Registrován: 16/9/2013, 17:59
Bydliště: Pezinok, Slovensko

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od palo satko »

rytieri dostali nakladačku skoro vždy, keď narazili na aspoň trochu slušnejšie organizovanú pechotu v pripravenom postavení či poľnom opevnení, zvlášť, ak nemali sebou žiadnu alebo len slabú pechotu.
nemali by sme sa dat zblaznit anglickymi velkohubými povedačkami založenými na bitke s lahkovažnymi Francuzmi u Kresčaku a Agincourtu. Ritieri a z nich najmä križiaci dokazali aj malych počtoch vyhravat zložite a komplexne bitky s pechotou podporovanou jazdectvom. nakoniec temer všetky bitky križiakov v Levante, Byzantincov na Balkane a v Malej Azii, Nemcov nad a pod Alpami, dokazuju, že pri spravnom vedeni boja a discipline, bola ťazka jazda mimoriadne učinna a malokedy prehrala.
Obrázek
Uživatelský avatar
josefg
poručík
poručík
Příspěvky: 713
Registrován: 16/5/2009, 16:04

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od josefg »

Na Youtube jsou testy různých zbraní (zejména kuše ia dlouhý luk) proti brnění a je poměrně jasně vidět, že průraz přílby nebo prsního plátu lukem byla věc vyjimečná cca 1/10. U Kuše to bylo naopak, ale i tam při pokusu tuším tři šípy neprobily. Odkaz na serii testů https://www.youtube.com/watch?v=q-Xp56uVyxs
Naposledy upravil(a) josefg dne 13/5/2014, 22:16, celkem upraveno 1 x.
Obrázek

read between lines, read between lies
Mirek58
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4794
Registrován: 31/7/2012, 19:15

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od Mirek58 »

Palo satko:
Je tu malý rozdíl. křižáci, byli především vojenský řád ( Templáři, johanité), kteří bojovali v tvaru s tuhou disciplínou.
Neřádoví rytíři byli " hosté" soustředění rámcově v sam, jednotce.
Řádové útvary otevíraly bitvu, rozvracely organizaci nepřítele, hosté se účastnili všeobecného mélé( boje) po rozvrácení struktury protivníka.
Takže opět se úspěch - neúspěch navrací k "polnímu" řádu, organizaci.
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od Alchymista »

Samozrejme, pokiaľ ťažká jazda bojovala "za jej podmienok", bola takmer nezastaviteľná.
Rádoví rytieri mali navyše aj jednu významnú výhodu, ktorá inak obecne rytierskej jazde dosť chýbala - disciplínu a s tým spojenú schopnosť bojovať ako organizovaá jednotka, nie ako "stádo" idividualistických jednotlivcov.
Vtip je však v tom, že pechota sa postupne naučila proti obrnenej jazde bojovať - najprv asi v oblasti Holanska, neskôr v českých krajinách a súbežne s tým i v švajčiarskych krajinách. Spočiatku využívala pripravené postavenia a poľné opevnenia, následne vozovú hradbu a "vo finále" to dokázala viacmenej už len vlastným zdokonaleným vybavením a výzbrojou - a samozrejme výcvikom a organizáciou.

Bleu - samozrejme, streľba z hradieb či opevnenia má veľký význam a je účinná, ale podľa mňa je základ v tom, že hradba (alebo terén) umožňuje útok železnej jazdy zastaviť a aspoň čiastočne zbavuje rytiera väčšiny jeho výhod v porovnaní s pešiakom, predovšetkým pohyblivosti a "výškovej prevahy" z pozície na koni.
Naposledy upravil(a) Alchymista dne 14/5/2014, 20:25, celkem upraveno 3 x.
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
Zemakt
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 11465
Registrován: 28/8/2008, 11:14
Bydliště: Cheb

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od Zemakt »

A jak je to tedy s těmi kušemi? Existoval pěší druh vojska vybaven kušemi jako hlavní zbraní, nebo ne? Prakovníci, lučišníci,..., že by kušejníci? Je fakt, že to jsem ještě neslyšel :razz: .
ObrázekObrázek

"Voni fotr, řekněte jim tam, že se jim na jejich párky vyserem!"
Uživatelský avatar
Bleu
7. Major
7. Major
Příspěvky: 1693
Registrován: 29/9/2009, 00:00
Bydliště: Praha
Kontaktovat uživatele:

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od Bleu »

Zemakt píše:A jak je to tedy s těmi kušemi? Existoval pěší druh vojska vybaven kušemi jako hlavní zbraní, nebo ne? Prakovníci, lučišníci,..., že by kušejníci? Je fakt, že to jsem ještě neslyšel :razz: .
No třeba janovští kušníci jso udocela známí...
Obrázek

"Slepému neukážeš, hluchému nepovíš, debilovi nedokážeš..."
- Anonym -

Historie bude mít právo nárokovat si místo mezi znalostmi opravdu hodnými úsilí pouze tehdy, pokud nám místo pouhého výčtu postrádajícího souvislosti a prakticky i omezení umožní racionální řazení a postupnou srozumitelnost.
Marc Bloch, 1942
Uživatelský avatar
Rase
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 12966
Registrován: 11/2/2010, 16:02
Bydliště: Prostějov

Re: Rytieri a kone v boji

Příspěvek od Rase »

Zapomínáte že rytíř byl bohatý člověk, který nechodil do bitvy sám, ale se skupinou pomocníků a ozbrojenců. Ti se sice drželi v zadu, ale byli připravení kdykoliv vyrazit svému pánovi na pomoc (přinést náhradní zbraň, koně, atd.). Později bylo přesně psáno kolik lehkých jízdních ozbrojenců, kolik střelců a kolik pomocníků má každý rytíř přivést. V každé zemi byly ty počty jiné, ale bylo to tuším kolem 12ti lidí. To už je celkem slušné.
V čase kdy rytíři bojovali za žold, se museli podrobovat kázni a taktice, tak na neukázněnost se taky nedá shazovat porážky.
Po Agincourtu* Francouzi zkoušeli různé taktiky jak na lučišníky vyzrát. Matně si vzpomínám že jednou z nich bylo i to, že rytíři sesedli z koní a kryti štíty šli proti angličanům pěšmo. Ono nebylo lehké přijít z ničeho nic s novým způsobem jak čeli šípům. Jinak rytíři bojovali opěšale i proti švýcarům (jen s velkým štěstím se podařilo švýcarům útok ustát a zvrátit), i samotní švýcaři měli hodně velké problémy sudržením alespoň jakés takés morálky...
Ona ta rytířská taktika nebyla tak nepružná jak by se mohlo zdát. Přeci jen byl rytíř pořád elitní, vycvičený stroj na zabíjení a jako s takovým se muselo počítat (to že si mohl koupit zbroj kdo měl peníze ještě neznamená výcvik atd.). To že přišel o koně ještě zeznamenalo že je odepsaný. Ve Válce Růži bojovali rytíři taky povětšinou jako pěchota. Prostí pěšáci potřebovali nějak eliminovat výhodu toho, že se na ně valí tunová hromada železa z něhož trčelo kopí (pak mohl mít disciplinovaný pěšák aspoň nějakou šanci).

josefg: no ona taky není zbroj jako zbroj. Pozdně gotické maximiliánovy zbroje byly prakticky neprůstřelné i pro tehdejší palné zbraně (a tedy i luky a kuše). I u dřívějších zbrojí byl přední díl kyrysu často zdvojen. ostatní části zbroje už jsou věc jiná, tak se muselo s tloušťkou šetřit. Navíc zbroj není jen železo. Pod ním je kroužková košile (nemusí být kompletní), pak prošívaný kabátec atd.

* u Agincourtu bylo bojiště vlastně velký trychtýř a podle některých historiků se víc rytířů umačkalo a podupalo (když začal zmatek) než kolik jich padlo pod anglickými šípy
Obrázek

"Účelem života není být šťastný. Účelem života je být užitečný, čestný a soucitný"
Odpovědět

Zpět na „Výzbroj, technika, taktika, armády“