Stránka 1 z 1

Temné storočie III. Maďari vo Veľkej stepi.

PříspěvekNapsal: 7/2/2018, 08:41
od palo satko
Temné storočie III. "De sagittis Hungarorum libera nos, Domine" Maďari vo Veľkej stepi.

Počiatky Maďarov.

Podľa klasikov sa Ugrofíni ako etnikum vznikli medzi rokmi 1500 až 500 pred Kristom v západnej Sibíri usadení v povodí riek Tobol a Išim. Kedy došlo k podrobeniu Ugrofínov Turkami nevieme presne určiť, ale mohlo sa tak stať až po vpáde Turkov do oblasti stepí západne od pohoria Altaj okolo roku 559. Taký názor mal aj rodák zo Svätého Jura Herman Wamberger, alebo Ármin Vámbéry. Spoločne sa presunuli do stepi dnešného Baškirska, kde žili v priestore medzi krajinou Bulharov na Volge a Pečenehmi.
Podľa vykopávok ruských a maďarských archeológov sa dá pozvoľný presun maďarského etnika z východnej strany pohoria Ural z oblasti severne od dnešného Čeliabinska na západnú stranu pohoria Ural do oblasti dnešnej Ufy doložiť nálezmi v hroboch elity. Vtedy prvýkrát zaznamenali týchto tureckých Ugrofínov mohamedánski zapisovatelia a začali ich označovať pod dvomi názvami majghir, alebo bajghird/bāshghird/basjirt, dnes by sme napísali Maďar, alebo Baškir.

Pečenehovia.

Teraz nastal vhodný moment, aby sme sa krátko venovali Pečenehom, pretože pravé títo nomádi boli onými „osudovými“ nepriateľmi Maďarom. Prvý záznam o Pečenehoch pochádza z Tibetu. Je to preklad ujgurskej správy o nomádoch na severe a pod Pečenehmi označuje turkicko-kumanske etnikum pôvodne žijúce v povodí rieky Irtyš, ktoré sa severným okrajom Veľkej stepi presúvalo cez oblasti Syr-darie k rieke Ural. Pečenehovia zaútočili okolo roku 800 na Maďarov v priestore Baškirska. Časť Maďarov prijala ich nadvládu a zostala v Baškirsku a neskôr bol tento priestor označený stredovekými kronikármi ako Hungaria Magna. Druha časť pravdepodobne ta, ktorá žila nomádskym spôsobom života odišla do priestoru pri južnom Done, ktorý Maďari nazvali Levédia.

Levédia.

Zo zdrojov samotných a aj z autorovej analýzy vyplýva, že Maďari sa v Levédii živili nomádskym spôsobom života dopĺňaním korisťou a výpalným roľníckych etník vo svojom okolí. Pravidelne v zime podnikali nájazdy na sever kde žili Slovania a Rusi a získaných zajatcov predávali na Kryme byzantským a mohamedánskym obchodníkom s otrokmi. Samozrejme, že Slovania a Rusi nečakali zo založenými rukami vo svojich osadách, ale stavali si na príhodných miestach obranne hradiska, do ktorých sa v zime sťahovali.
Okrem týchto lúpežných výprav sa Maďari zúčastňovali aj vo vojnách po boku chazarského chána. Boli jedným z pomocných oddielov a iste si viedli v bojoch dobre, lebo maďarský náčelník – princ Levedi dostal od chána za manželku významnú chazarskú šľachtičnú. Nie princeznú t.j. dcéru chazarského chána, Ale dcéru niektorého významné hodnostára alebo veliteľa. Dcéry chánov sa väčšinou vydávali za cudzích suverénnych panovníkov podobného významu, napr. za cisárov v Konštantínopoly.

Maďarskí jazdci

Zimomonyi vo svojej knihe sa dôkladne zaoberá počtom maďarských bojovníkov pred ich presunom do Karpatskej kotliny. Tradične moslimské zdroje píšu, že Maďari mohli vyslať do boja 20 000 jazdcov. Je treba ale priznať, že to nie je vždy osobný názor toho ktorého kronikára, ale ten počet je prevzatý z diela predchodcu. Na druhej strane sa objavuje aj údaj o 2 000 jazdcoch. Tie čísla samozrejme majú určitú výpovednú hodnotu. V prvom rade o zvyklostiach moslimských autorov pri opisoch etník, krajín a ľudí o ktorých nemali priame a dobre informácie a tiež o forme akou zvykli svoje historické dielo predložiť svojmu vzdelanému okoliu.
Obrázek

Tümen

Druha vec je, že Zimomonyi priamo píše o dvoch tümenoch. Nie kvôli počtu, lebo dva tümene su tiež 20 000 vojakov, ale preto, že tümen označuje špeciálne organizovanú jednotku nomádov. Už od čias Xiognu v dnešnom Mongolsku (3.stor pre Kr. až 1. Storočie po Kr.) pochádza pravidlo organizovať nomádov do vojenských jednotiek v desiatkovej organizačnej štruktúre. Zo spôsobu života priamo vychádza fakt, že nomád v stepi je „prirodzený vojak“ a použitie desiatkovej sústavy vytvorilo nove čisto vojenské spojenie medzi vojakmi a nahradilo tradične a vo vojne menej spoľahlivé rodinne a kmeňové väzby. Takto vystavane jednotky umožnili veliteľom zvyšovať disciplínu a zabránili presadzovaniu úzkych osobných alebo rodinných záujmov. Dobre je to známe pri Mongoloch. Samozrejme, že ani Džingischán sa neodhodlal narušiť svojou desiatkovou líniou (10, 100, 1000, 10000) kmeňové väzby až po úroveň jedinca, ale tümen vytváral po tisíckach alebo stovkách jazdcov. Desiatková sústava vytvárala nový druh veliteľov, keď povýšenie do vyšších hodnosti bolo určene vojenskými schopnosťami a nebolo založene na podpore členov vlastnej komunity. Elitní vojaci a velitelia neboli závislí na postavení vo vlastnom kmene, ale na postavení pridelenom samotným mongolským vládcom.
Dá sa silne pochybovať, že vojsko Maďarom malo charakter nomádskeho tümenu. Výpočet kmeňov v diele Konštantína VII. Porfyrogeneta v roku 950 a povesť o pití krvi dokladajú, že Maďari v Levédii, v Etelköze a aj po usadení sa v Karpatskej kotline nevytvárali jednotky organizované do tümenov. Takže Arpádovci boli skôr vo vojenskej pozícii dedičných vojvodcov kmeňovej aliancie a nie v postavení veliteľov s právomocami mongolských princov a chánov.

Porovnanie počtov.

Tak, či tak číslo 20 000 je „okrúhle“. Ťažko povedať v ktorom období by bolo realitou. Nepíšem, že je priamo „vycucane z prsta“, ale iste ten mohamedánsky údaj nezodpovedá precíznosti moderného počítania. Názorné je to vidieť pri počte Ujgurov, ktorí bojovali s čínskou dynastiou T'ang. Tamīm ibn Baḥr píše že Ujgurov bolo 233 tisíc. Podľa záznamu dynastie T'ang Ujguri mali 100 000 jazdcov. Ale tiež existuje udaj, že ich Ujguri mali 4 000 bojovníkov. Triezvy odhad je 30 000 jazdcov. Ak použijeme trochu neskoršie informácie o Bulharoch na Volge dôjdeme k predstave, ako sa narábalo s „odhadom“ na západnej strane Uralu. V ruských kronikách sa dvakrát spomína armáda Bulharov na Volge. V roku 1172 poslal Andrei Bogolyubskiy svojho syna proti Bulharom a na spiatočnej ceste Rusov prenasledovala bulharská armáda o sile podľa jednej kroniky 6 000 mužov a podľa druhej kroniky o sile 7000 mužov. V roku 1184 Vselovod III., veľké knieža vladimir-suzdalske, obliehal hlavné mesto tých istých Bulharov a mestu prišla na pomoc armáda 6 000 Bulharov. Oproti tomu, v roku 1236 odhadol mních Julianus, ktorého poslal uhorsky kráľ Belo IV. nájsť pravlasť Maďarom, počet bulharských vojakov na 50 000. Keď porovnáme dva navzájom blízke údaje ruských kronikárov a odhad Juliana dostaneme predstavu ako je to s presnosťou údajov cestovateľov a kupcov.
Obrázek

Prvé správy o Maďaroch na západe.

Maďari mali pravdepodobne už v Levédii dvoch vládcov prvý sa volal künde a druhý gyula. Samotní maďarskí autori majú problém špecifikovať kto z historicky uvedených náčelníkov zastaval pred rokom 900, ktorý vládny post, čo presne tento post v tom, v ktorom období znamenal a aký bol rozsah moci daného hodnostára. Pre náš článok je prakticky jedno, či Maďarom doviedol do Karpatskej kotliny Arpád, Almoš, alebo Kurzan a aký mal vtedy titul. Podľa zoznamu nájazdov prišli do Karpatskej kotliny viac krát a ťažko je stanoviť, ktorý bol rozhodujúci. Nakoniec o vodcovstve Arpádovcov a vzniku Uhorska nerozhodovali staré zvyky a prísahy náčelníkov niekde pri Dnepri, ale vražda na hostine s Bavormi, šibenica v Regensburgu a ťažká jazda Štefana I..
V roku 836 sa odohral vôbec prvý vpád Maďarom do priestoru južnej Európy, keď bojovali na strane Bulharov v dnešnej Macedónii. Maďari prišli do Macedónska až z Levédie a podľa odhadu im cesta trvala cca 60. Maďari v Macedónii utrpeli porážku a ďalších temer 30 rokov sa v južnej alebo strednej Europe neobjavili.
Existuje ale legenda v Životopise sv. Cyrila, že v roku 860 sa vtedy ešte Konštantín stretol s Maďarmi na Kryme, kde ako spojenci-vazali chazarského chána obliehali mesto Cherson. Krátky citát z webu moraviamagna.
„Tehdy chazarský vévoda přitáhl s vojskem, obklíčil křesťanské město a obléhal je. Když se o tom filozof dověděl, nelenil a šel k němu, rozmlouval s ním a poučné řeči s ním vedl, a tak jej uchlácholil. I slíbil mu vévoda, že se dá pokřtít, a odešel, aniž učinil nějaké příkoří těm lidem. Filozof se pak vrátil svou cestou. A tu, když v první hodinu konal modlitbu, přepadli jej Uhři vyjící jako vlci a chtěli ho zabít. Ale on se nezalekl ani nenechal své modlitby, toliko jen volal „Pane, smiluj se“, neboť již skončil officium. Když jej spatřili, uklidnili se na rozkaz Boží a počali se mu klanět. I vyslechli poučná slova z jeho úst a propustili jej s celou družinou.“
Text Vita Cyrilli vznikol v Ríme po smrti sv. Cyrila a bol doplnení niekedy v rokoch 873-879 na Morave, alebo v Panónii. Je otázne či o „Uhroch vyjúcich ako vlci“, rozprával Konštantín niekomu z Moravanov osobne, alebo si to autor textu pamätal zo správania Maďarom ako spojencov Rastislava pri Viedni.
Presun do Etelközu.
Okolo roku 850 Maďari museli opustiť priestor Levédie a presídlili ďalej na západ na východnú stranu Karpatského oblúka. Dôvodom bol pohyb presnejšie útok Pečenehov. Títo nomádi boli na svojom území napadnutí Onogurmi a Chazarmi. Pečenehovia pri úteku vpadli do oblasti Levédie. Táto v poradí už druha vojna Maďarom a Pečenehov sa udiala niekedy po roku 850, ale pred rokom 862. Je dosť možne že práve v roku 860, keď podľa legendy o sv. Cyrilovi boli maďarskí jazdci na Kryme. Týmto útokom boli Maďari donútení opustiť Levédiu a presunúť sa do povodia rieky Dnepr a Bug na východnú stranu Karpat. Táto oblasť sa v maďarskej literatúre zvykne nazývať Etelköz.

Prvý krát na Veľkej Morave.

Po presídlení do Etelközu sa už v roku 862 objavujú v Karpatskej kotline ako spojenci kniežaťa Rastislava, Karolmana a Bulharov vo vojne proti Ľudovítovi Nemcovi a zopakovalo sa to aj v roku 863.

Maďari a Kyjev

Potom sa Maďari na temer dve desaťročia „odmlčali“. Prečo? Podľa všetkého to bolo pravé v období, keď pre chazarského chána „spravovali“ Kyjev a vyberali tribút od susedných slovanských kmeňov. Spravovaniu Kyjeva urobil koniec ovládnutie tohto významného centra obchodu Askoldom a Dirom, spoločníkmi Rurika, zakladateľa ruskej vlády nad východnými Slovanmi. Keď vládu nad Kyjevom a tiež okolitými slovanskými kmeňmi získal v roku 882 vojnou Rurikov syn Oleg, Maďari prišli o mocenskú hegemóniu a zdroj podielu na tribúte. Dobitie Kyjeva Olegom v roku 882 je stanovene na základe Povesti vremionnych let a nemusí byt presný. Je celkom možne, že obsadenie Kyjeva Olegom sa udialo o rok, alebo dva skorej. Zapadalo by to do príbehu o Maďaroch pred ich usadením v našom priestore. Strata tribútu z Kyjevskej oblasti a reálna nemožnosť voči mocnejším Severanom a Slovanom situáciu zmeniť, donútila Maďarom hľadať zdroje inde. Všetci na východ od Karpat boli mocnejší a tak nasmerovali svoje vojenské pôsobenie na západ. Práve v tom čase Maďari začínajú bojovať ako spojenci vo vojnách v Panónii, v Taliansku, na Morave a v priestore Dunaja v dnešnom Rakúsku.

Maďarský útek z Etelközu.

Okrem bojov na západe sa zúčastňovali aj vojen na Balkáne medzi Byzantíncami a Bulharmi. Nakoniec sa im pravé účasť v týchto vojnách stala osudnou. Na konci roku 894, alebo začiatkom roku 895 keď viedli vojnu s bulharským vládcom Simeonom, nielenže boli Bulharmi porazení. To samo o sebe nepredstavovalo osudový problém. Rozhodujúcim sa stal útok, už v poradí tretí, Pečenehov do ich sídelných oblasti v Etelköze. Tento útok v čase keď väčšina bojovníkov bojovala s Bulharmi, donútil preživších Maďarom utiecť cez Karpaty do východnej časti Karpatského oblúka.

Maďari a Kabari.

V zásade stojíme pred zaujímavým problémom. Kto vlastne národnostné došiel do Karpatskej kotliny? Najpríhodnejšie označenie týchto ľudí zohľadňujúci ich dejinný vývoj použil Sándor László Tóth v anglickej verzii svojho diela „Territories of the Hungarian Tribal Federation“. Postupne ich označil ako Levedis Tribal Alliance, Hungarian Tribal Alliance a nakoniec Hungarian Tribal Federation. Levedis Tribal Aliance pre Maďarom žijúcich v Chazarskej ríši, Hungarian Tribal Aliance pre Maďarom žijúcich v Etelköze a nakoniec Hungarian Tribal Federation pre spojených Maďarom a Kabarov, ktorí sa usadili v Karpatskej kotline. Predpokladá sa, že tri kmene Kabarov ako prvé a podľa niektorých historikov žili na Hornej Tise. Prevláda názor, že Kabari boli pôvodom Chazari židovského vyznania, ktorí sa dostali do mocenského sporu s najvyšším vládcom Chazarov - kaganom. Existuje ale aj iný názor, najmä u moslimských dejepiscov, podľa nich Kabari boli mohamedáni, ktorí neprijali "štátne" židovské náboženstvo Chazarov a ich útek na Západ mal nábožensky dôvod. Hoci sa traduje, že práve Kabari boli vojenskí zdatnejší v „Uhorskej kmeňovej federácii“ nemá prakticky zmysel ich ďalšie osudy v Karpatskej kotline sledovať oddelene.

Uhri.

Prečo som použil preklad Uhorská kmeňová federácia a nie Maďarska kmeňová federácia? Ako neskôr uvidíte je dosť problémom stanoviť národnostné zloženie pre ľudí, ktorých vtedajší Slovania a Západoeurópania po vzore Slovanov nazvali Uhri. Prečo ich nazvali Uhri? Neboli to prví nomádi z východných stepi, ktorých spoznali a až priveľmi sa podobali na nomádov, ktorých poznali predtým. V 6. a 7. storočí sa Slovania v Karpatskej kotline stretli s nomádmi, ktorých dejiny poznajú ako Onogurov. Zacharias Scholasticus napísal že Onoguri " žijú v stanoch, jedia mäso dobytka, rýb a divých zvierat a živia sa mečom (ozbrojenou lúpežou)" čo presne zapadá aj na príchodzích ku koncu 9. storočia.
Samozrejme, že z dnešného pohľadu je to nehorázny priestupok nahradiť korektné pomenovanie „starí Maďari“ vtedajším Uhri, ale čo už. Vzdelanejší ľudia, napr. mohamedánski geografi a kupci to jasne rozlišovali. Abū Ḥāmid al-Gharnāṭī, ktorý žil v Uhorskom kráľovstve v rokoch 1150 až 1153, nazval krajinu Unkuriyya ale Maďarom nazval Bāshghird. Nakoniec, pri vpáde mongolských princov do Uhorska, perzsky kronikár Atâ-Malek Jovayni vo svoje „Histórii dobyvateľov sveta“ píše, že Batu sa po vymazaní Rusov, Kipčakov (Kumánov) a Alanov, sa rozhodol zničiť Kelera (kráľa Belu) a Baškircov. Pravdepodobne tým tiež myslel Maďarov. Presnejšie obyvateľov medzi Dunajom a východnými Karpatmi. Dnes sa názov Baškir používa len pre označenie moslimov žijúcich na juhu Uhorska v Banáte.
Ďalším problémom je rozdelenie príchodzích na Bielych a Čiernych Uhrov ako zapísali Bruno z Querfurtu a kronikár Ademar z Chabannes na začiatku 11. storočia a to vrátane rozdelenia krajiny na Biele a Čierne Uhorsko. Podľa názoru významných maďarských historikov sa dá pod Čiernymi Uhrami chápať spoločenstvo troch kabarských kmeňov, usadených okolo roku 1000 na juhu vtedajšieho Uhorska pri rieke Dráva a Dunaj. Ale podľa Vincenta Múcsku je to len rozlišujúce označenie pre kresťanských „bielych“ a „čiernych“, pohanských ešte v roku 1000 nepokrstených Uhrov, keď čierna farba je farbou hriechu.

Maďari a genetika.

Ešte v roku 2009 vyšla sprava Analysis of paternal genetic relationship of ancient Hungarian, modern Hungarian and modern Szekler populations, ktorá dokázala na základe špecifického znaku v mužskom genóme, že v mužskej línii dnešní Maďari nie su potomkami Maďarov, ktorí sa zúčastnili „zaujatia vlasti“. Podobne dopadla aj štúdia porovnania ženského genómu. Proste dnešní Maďari nie su potomkami bojovných nájazdníkov z Veľkej stepi. Najmä medzi maďarskými historikmi vyvolali tieto poznatky veľa otázok a na druhej strane potešili najmä slovenských „panslávov“. Lenže obe štúdie nepovedali nič o tom, kto vlastne kočovní Maďari boli.
V týchto dňoch bola zverejnená štúdia: Mitogenomic data indicate admixture components of Asian Hun and Srubnaya origin in the Hungarian Conquerors. Jej výsledky poukazujú na o v genóme dnešných Maďarov su približne 4% výcho-euroázijských zložiek. Lenže táto štvorpercentná „zmes“ vznikla v prvom tisícročí nášho letopočtu a v nie je ju možne oddeliť pôvodnú maďarskú zložku od podielu Húnov, Onogúrov, Bulharov, Avarov, ktorí prišli z Veľkej stepi. Akýsi základný východostepný „guláš“ je vytvorený zdrojovými populáciami Xiongnu zmiešaného s potomkami ázijských Skýtov. Na Pontických stepiach sa podľa štúdie mohli títo ázijskí kočovníci asimilovať s potomkami kultúry Srubnaya a takto zmiešane populácie mohli byť základom mnohých stredovekých kočovných nomádskych skupín, vrátane príchodzích Maďarov.
Obrázek

Uhorská „snehová guľa“.

Aby to nebolo tak jednoduché, existuje ešte názor, že Arpád doviedol do Karpatskej kotliny aj ľudí z Chorézmu. Turkických obchodníkov vyznávajúcich islam, ktorí sa zvyknú nazývať Chalizi, Kulesici, Kulizi alebo anglicky Chwalisians. Podľa všetkého je potrebne ešte k Maďarom, Kabarom, Chalizom pripočítať „pospolitý ľud“. Pravdepodobne to boli poľnohospodári - Slovania žijúci na východ od karpatského oblúka, ktorí považovali za výhodné presídliť sa spoločne s Maďarmi, než zostať vystaveniu útokom divších a chudobnejších Pečenehov.
Nazvať príchodzích len „starými Maďarmi“ by teda nebolo vhodne ale je správne tak nazvať jazdcov, ktorí šírili strach po Európe. Pamätáte sa ten list bavorských biskupov? Na tie oholene hlavy Moravanov? Nomádi a nielen nomádi ale všetky ľudské etnika keď sa dajú do pohybujú fungujú ako snehová guľa. Na pôvodne jadro sa „nalepia“ ti čo im stali v ceste, či už dobrovoľné alebo nasilu a tiež ti čo si dúfajú, že expanziou, rabovaním a násilím získajú viac a rýchlejšie, než jednotvárnou pracou doma. Stanoviť percentuálny podiel Maďarom, Kabarov, Slovanov a zvyškov rôznych etník z oboch strán východných Karpat v snehovej guli nazvanej kronikármi Uhri je zbytočne. Ten podiel sa dynamicky menil a sv. Štefan kráľ Uhrov v roku 1001 vládol iným Uhrom, než Arpád v roku 907.

Maďarské jadro.

Doteraz sme používali vyraz Maďari alebo maďarskí jazdci a ten plne vyjadroval etnicitu. Po príchode vyššie opísanej „snehovej guľe“ do Karpatskej kotliny, bude dobre nazvať nielen príchodzích, ale aj domácich, či už boli vazalmi, porazenými alebo sa dobrovoľné pripojili Uhrami a na druhej strane tých, ktorí sa podieľali na výbojoch nielen v Karpatskej kotline ale hlavne mimo nej Maďarmi. Samozrejme, že aj jazdci, ktorí vtrhli do Talianska, alebo Saska boli „snehovou guľou “ale s prevahou nomádskych jazdcov – Maďarov, a keď ich budeme jednotne nazývať Maďari nedopustime sa žiadnej veľkej chyby, lebo aj slovanskí veľmoži z Potisia, Transylvánie, Nitrianska a Panónie, ktorí sa k maďarským nomádom pridali, sa rečovo aj keď nie úplne maďarizovali, ale prispôsobili.

Maďarskí velitelia.

Maďari ale nevytvorili vnútorné disciplinovanú snehovú guľu podobnú tej čo štandardne robili Mongoli. Ťaženia neviedol vládca a ani jeho synovia, ale naďalej prežívala kmeňová federácia a maďarské kniežatá spájali svoje vojska do celku, ale neodovzdávali velenie. Arpádovci mali síce vedúce postavenie, ale neboli „Nebesami“ ustanovenými vládcami ako to bolo u „nebeských“ Turkov - Kök Türük, alebo pri Džingischánovej rodine.
Keďže v zozname veliteľov sa nachádza viacero mien a dokonca neskôr aj velitelia zjavne slovanského pôvodu dá sa predpokladať, že jednotlivé výpravy boli skôr tvorene „alianciou ochotných“ a iste to boli vyčlenene jednotky z kmeňového alebo oblastného vojska a iste nie zo spoločného maďarského vojska, lebo také neexistovalo. Každé víťazstvo a ešte viac porážka menili pomery moci a bohatstva medzi jednotlivými maďarskými kmeňmi a aj maďarskými princami.

Počty.

Zásadná otázka koľko vlastne prišlo Maďarom je stále nevyriešená a postupne sa najmä vďaka genetike ešte viac zamotáva. Ako napísal vo svojej štúdii A honfoglalás kor és a településrégészet, jej autor archeológ Takacs Miklos, aj keď sa počítaním prichádzajúci zaoberali významní maďarskí vedci: Gyula Pauler, György Györffy, András Róna-Tas, Gyula Kristo a Gabor Vékony, nedošli k jednotnému číslu. Ich počet sa pohybuje od celkom presného čísla 14375 až k číslo 400 000. Ešte horšie je to s podielom Maďarom na štruktúra obyvateľstva, kde sa uvažuje v pomere od 1% po 80%.
Najčastejším archeologickým zdrojom použiteľných pre určenie veľkosti populácie su pohreby. Lenže pri Maďaroch je jeden záväzný problém. Ako spoznať Maďara. Pôvodne členenie hrobov na elitne maďarské a chudobne slovanské dávalo odpoveď, že Maďarom prišlo málo. Jednoducho bojovníkov so šabľami, lukmi, tulcami a s ozdobami odevov sa našlo malo a ešte keď sa použije datovanie podľa nájdených minci tak sa počet ešte zníži. Neboštikov, ktorých je možne označiť za Maďarom z tzv. Prvej generácie je až je primalo. Nasledovalo premenovanie na výbavu chudobných hrobov Slovanov na hroby „pospolitého“ maďarského ľudu. Lenže podľa genetiky v tých elitných naozaj „spia“ nomádi zo znakmi uralských etník ale v hroboch pospolitého ľudu ležia vtedajší domáci. Stredoeurópania veľmi podobní Slovanom.

Počítanie hrobov

Ono počítanie hrobov je taká čudná matematika. Pri Avaroch, ktorí tu žili vyše dve storočia sa považuje za avarské 60 000 hrobov. V lete som bol na novoobjavenom pohrebisku z čias Avarského kaganátu. Podľa výbavy tam ležali ľudia prizdobení prackou remeňa, niekedy nožíkom, pri nich väčšia kosť z hovädzieho dobytka a mala, typicky slovanská nádobka s kašou. Len jeden neboštik mal v hrobe časti koňa a ležal tam vyparádený. Výskum nie je ani zďaleka pri konci a tak je ťažko povedať, že chudobní roľníci uložili medzi seba bohatého nomáda. U jasne slovanských hroboch nebožtíkov pochovaných v krátkom čase 80 rokov existencie Veľkej Moravy sa píše o 6500 hroboch. Pri Maďaroch je posledný údaj z roku 1997 a počet hrobov podľa Károly Mesterházyho je 345-346. Je to číslo správne? Ťažko povedať. Nie všade sa kopalo. Časť prvého osídlenia dnes už nie je administratívne v Maďarsku a je aj mimo hlavný záujem archeológie Slovákov, Rumunov alebo Srbov a Ukrajincov. Je aj iný problém. Nomádi majú dosť špecifické pohreby. Z obavy pre vykrádaním a narušením pokoja mŕtvych je ťažko nájsť ich hroby v priestore, aj kde je známe, kde približne boli pochovávaní. Dodnes sa hľadá hrob Atilu alebo Džingischána. Samozrejme, že smrť mohla prvých Maďarom veľakrát zastihnúť ďaleko od Karpatskej kotliny a keď to bolo v prehratej bitke, nik ich nepochoval. Faktom je, že ani archeológovi Miklosovi Takacsovi sa nepodarilo stanoviť nejaké správne číslo, pretože samotná archeológia málokedy umožňuje také číslo určiť.
A úplne na záver k tým počtom. Ak by naozaj došli v desiatkach tisícov, tak nemuseli čakať až útoky Bavorov, občianska vojna medzi Svätoplukovými synmi a strata moravských dŕžav oslabia Mojmíra II.. Jednoducho, 20 000 jazdcov by zmietlo vo vtedajšej strednej Europe akýkoľvek odpor až po Rím a Paríž. Ale k nejakému číslu iste dôjdeme.

Koniec tretej časti.
.

Re: Temné storočie III. Maďari vo Veľkej stepi.

PříspěvekNapsal: 7/2/2018, 15:04
od Pátrač
Opět zajímavé.
Ale Palo, vyšel první a třetí díl. Kdy bude druhý?

Já dokončil další práci o Rudé armádě a tak jak ji večer vložím, tak se budu věnovat tomuto a vše si ještě jednou projdu. Kdy bude? Udělej radost Pátračovi. :rotuj:

Re: Temné storočie III. Maďari vo Veľkej stepi.

PříspěvekNapsal: 7/2/2018, 15:50
od jarl
Pátrači, druhý díl je zde: viewtopic.php?f=242&t=7980

Re: Temné storočie III. Maďari vo Veľkej stepi.

PříspěvekNapsal: 7/2/2018, 20:53
od Pátrač
Ale jejda! Palo omlouvám se, :oops: :oops: :oops: já ho nenašel. :oops: :oops: :oops: Jarle děkuji. :up:

Re: Temné storočie III. Maďari vo Veľkej stepi.

PříspěvekNapsal: 8/2/2018, 11:32
od Pátrač
Takže jsem si to večer a dnes - mám volno projel celé ještě jednou. Je to velmi velké množství informací a je to náročné na studium jako když člověk čte Gumiljova. Muselo Ti to dát strašnou práci. S potěšením konstatuji, že začínáš trpět chronickou psavostí. To je dobře.

Sneslo by to i něco jako knižní podobu.

Re: Temné storočie III. Maďari vo Veľkej stepi.

PříspěvekNapsal: 9/2/2018, 22:23
od Zemakt
Doteraz sme používali vyraz Maďari alebo maďarskí jazdci a ten plne vyjadroval etnicitu. Po príchode vyššie opísanej „snehovej guľe“ do Karpatskej kotliny, bude dobre nazvať nielen príchodzích, ale aj domácich, či už boli vazalmi, porazenými alebo sa dobrovoľné pripojili Uhrami a na druhej strane tých, ktorí sa podieľali na výbojoch nielen v Karpatskej kotline ale hlavne mimo nej Maďarmi.


A není to Palo zbytečně komplikované, takto to oddělovat? Však, jestli dobře chápu tvoje články, podobný princip "sněhové koule" byl vlastní i ostatním nomádským etnikům a zřejmě i ostatním tehdejším kmenům, které se dostaly do obdobných problémů. Přičemž u nichž se toto dvojí pojmenování asi nepředpokládá. Dělení na "plebs" a válečnickou elitu, může být vcelku i zavádějící, neboť, dle mého názoru i ten plebs se mohl mezi tu elitu v průběhu času povýšit. A to by se jako z Uhra posléze stal Maďar? A není to jedno jestli Uhři či Maďarové?

Nevím, to vše co jsi zde popsal,....pro mne naprosté novum. Díky.

Re: Temné storočie III. Maďari vo Veľkej stepi.

PříspěvekNapsal: 10/2/2018, 09:30
od palo satko
Zemakt,
Špecificky spôsob života Madarov, tych čo naozaj prišli zo stepi a to, že sa ho nevzdali, viedol zakonite k určitemu koncu. Ale obyvatelia, ktori na uzemi ovladanom Madarmi žili sa sice "pomadarčili", ale tento spôsob života neviedli a nakoniec vytvorili moderny národ. Dnes medzi Madarmi nevidiš nejaky antropologicky alebo kulturny rozdiel, alebo rozdiel v spôsobe života. Ale vtedy ten rozdiel bol očividny. Je to rovnake, ako nas dnes nenapadne nazvat Roma Čechom, alebo Slovakom. Tym nechcem povedat, že Madari 10. storočia boli niečo ako Romovia dnes. Pravdou je že to bolo naopak a Madari tvorili elitu spoločnosti.

Re: Temné storočie III. Maďari vo Veľkej stepi.

PříspěvekNapsal: 12/2/2018, 12:59
od Pátrač
Zemakte- to sjednocování názvů a nebo spíše splývání etnik je asi normální pro všechny státní útvary které vznikly z kočovných kmenů nebo je kočovné kmeny ovládly a přečíslily původní obyvatelstvo.

Když se do války za ovládnut světa pustil Čingischán, byli Mongolové nosným národem malého celku co se ani státem neměl snahu nazývat. Potom do sebe vcucnul neskutečné množství národů a národností kdy některé byly početně mnohonásobně větší než původní národ Mongolů, například Tataři. Ale Ti tvořili mocenskou elitu. Netvořili ale vojenskou elitu - v armádě se mohl prosadit kdokoliv. Samosebou, že postavení potomků Čingise bylo neotřesitelné. Celé se to ale nazývalo Mongolové a mnoho dříve samostatných národů na toto označení bylo pyšných.

Po roce 1293 kdy začal rozpad Říše na základě mocenského boje a náboženských rozporů se postupně označení Mongolové ztrácí a Evropa přechází zpět na označení Tatar, tak jak se začala nazývat elita Zlaté Hordy. Nakonec se o Mongolech přestalo mluvit a v mnoha dalších podáních i Mongolové jsou označováni za Tatary. Takže se dočtete že Tatar Batu bojoval v řeky Sajo a podobné podivuhodnosti.

Takže to, co popisuje Palo je asi normální. Ale někdo byl základem elity dané společnosti a u Pala je to jasné.

Uvidíme jak se to bude dále vyvíjet.