Demografia v rímskej ríši

[pjaro77]

Zaujímavý článok, ktorý porovnáva demografické problémy v Čine a Rímskej ríši.
Tak ako Čína robila pokusy s riadením demografie, robila to aj rímska ríša.

Z nasledujúceho článku som vyselektoval odseky týkajúce sa Ríma.
https://nazory.pravda.sk/analyzy-a-post ... m-kolapse/

Súčasné demografické problémy Číny a politické opatrenia sa nápadne podobajú na situáciu v starovekom Ríme. Na udržanie populácie sa vyžadovalo, aby každá žena, ktorá sa dožila menopauzy, porodila päť až sedem detí. Aj napriek tomuto nedostatku však Rimania aktívne praktizovali eugeniku. Ako vyhlásil Seneca, poradca cisára Nera: „Deti, ak sa narodia slabé alebo deformované, utopíme."
Nadbytočné dievčatá a politika jedného dieťaťa
Dievčatá čelili výrazne vyššiemu riziku infanticídy. Len jedno percento zo 600 rodín zaznamenaných v delfských nápisoch z 2. storočia vychovalo dve dcéry. To viedlo k výrazne pokrivenému pomeru pohlaví: v Ríme na sto žien pripadalo 131 mužov a na území Talianska a v severnej Afrike až 140 mužov na sto žien. Dosiahnutý nižší počet žien podporoval pokles populácie. Spoločenské postoje tento problém ešte zhoršovali: mnohí muži sa nechceli ženiť, a to ani napriek výzvam takých osobností, ako bol rímsky štátnik Metellus Macedonicus, ktorý trval na tom, že mať deti je ich občianskou povinnosťou.

Reprodukcia ako nástroj moci
Na boj proti klesajúcej pôrodnosti zaviedol prvý rímsky cisár Augustus reformy podporujúce pôrodnosť. Medzi ne patril lex Julia v roku 18 pred n. l. a lex Papia Poppaea v roku 9 n. l., ktorých cieľom bolo podporiť manželstvo a plodenie detí poskytovaním odmien rodičom a trestaním slobodných alebo bezdetných občanov – mužov nad 25 rokov a žien nad 20 rokov. Iróniou je, že obaja konzuli, ktorí vypracovali lex Papia Poppaea, boli slobodní.
Rímska elita, závislá skôr od práce otrokov než od rodinnej podpory, nemala veľkú motiváciu vychovávať deti. Dokonca aj Augustus si vraj pri spomienke na svoje jediné dieťa Júliu vzdychol a zvolal: „Kiež by som sa nikdy neoženil a zomrel bez potomstva."

Rímska ekonomika poháňaná otrokmi dosiahla úroveň urbanizácie 25 až 30 %, čo je porovnateľné s Čínou v 90. rokoch 20. storočia, keď miera pôrodnosti rýchlo klesala. Archeologické nálezy ukazujú, že hustota obyvateľstva v Pompejach a Ostii dosahovala 17-tisíc, resp. 32-tisíc ľudí na štvorcový kilometer. To ďaleko prevyšovalo moderné mestá ako Chicago a Londýn, ktoré majú priemerne 4 000 – 5 500 ľudí na štvorcový kilometer.
Preľudnenie miest zaťažilo infraštruktúru starovekého Ríma a zvýšilo náklady na bývanie. To vyvolalo hlbokú zmenu spoločenských hodnôt a životného štýlu. Pre vyššie a stredné vrstvy sa výchova detí stala priveľmi zaťažujúcou. „Deti boli luxusom, ktorý si mohli dovoliť len chudobní," poznamenal americký historik Will Durant.
Do roku 100 n. l. sa nízka pôrodnosť rozšírila aj mimo rímskej elity. To podnietilo cisára Trajána spustiť program Alimenta, ktorý ponúkal dotácie na potraviny, finančnú pomoc a vzdelávanie detí. Ani tieto stimuly však nedokázali trend zvrátiť. Historik Tacitus neskôr poznamenal, že „manželstvá a výchova detí neboli častejšie. Také silné boli lákadlá bezdetného štátu".

Silná Byzancia
Rímska ríša, čeliaca finančnej tiesni, zahraničným inváziám a narastajúcim administratívnym problémom, sa v roku 395 n. l. rozdelila na dve časti. Západná ríša, sužovaná vážnou demografickou krízou, sa v záujme udržania hospodárstva a armády začala vo veľkej miere spoliehať na prisťahovalcov z barbarika. Neschopnosť integrovať nových ľudí však nakoniec viedla v roku 476 n. l. ku kolapsu, čím sa v Európe začal tisícročie trvajúci stredovek. Východná Byzantská ríša, posilnená vyššou pôrodnosťou a väčším bohatstvom, pretrvala ďalších tisíc rokov.
Rímska ríša urobila v boji proti svojmu demografickému úpadku viac, ako sú dnes ochotné urobiť čínske úrady. Napriek tomu sa jej nepodarilo zachrániť.

[Heiss]

Do římské demografie kdovíjak nevidím, ale napadá mě několik věcí:

Augustovo

Kiež by som sa nikdy neoženil a zomrel bez potomstva.

...může být jen literárním obrazem, který neměl nic společného s realitou a autorovi antického textu mohl sloužit jen jako způsob jak ukázat, že císařova morálka byla naprosto odlišná od té Juliiny. Julie podle dobových pramenů střídala milence, čímž se AFAIK dost stavěla proti zaběhnuté římské morálce, čímž svého otce přiváděla do problémů. Spíše než doklad toho, že Autustus litoval svého otcovství, je to důkaz toho, že v literatuře existoval apel na dodržování manželských ctností.

To vyvolalo hlbokú zmenu spoločenských hodnôt a životného štýlu. Pre vyššie a stredné vrstvy sa výchova detí stala priveľmi zaťažujúcou.

Je to možné, i když prostoru pro rozšiřování měst bylo po celé říši dost a připadá mi to spíš jako snaha mermomocí naroubovat antické dějiny na dnešek jako varování pro čtenáře. Další věc je ta, že Římská říše byla bez ohledu na nebývalou míru urbanizace, technologický pokrok a zavádění mnoha inovací do praxe, stále agrární společností. To, co Yi popisuje ve svém článku, je naprostá špička ledovce tehdejší společnosti a prakticky se to týká jen skutečné hrstky vyvolených v hlavním městě. Zbytek jejich impéria si dál žil na svých venkovských statcích a vesnicích a řešil úplně jiné – byť velmi vážné – problémy.

Neschopnosť integrovať nových ľudí však nakoniec viedla v roku 476 n. l. ku kolapsu, čím sa v Európe začal tisícročie trvajúci stredovek. Východná Byzantská ríša, posilnená vyššou pôrodnosťou a väčším bohatstvom, pretrvala ďalších tisíc rokov.

Je dobré zmínit, že to opravdu nebylo dáno jenom vyšší porodností a bohatstvím. Východořímané měli oproti svým západním protějškům zejména štěstí na geografickou polohu. Role porodnosti a demografie je v rozpadu mocenských struktur římského západu úplně jiná a nejde shrnout takto jednoduše.

Další věc jsou pak zdroje. Projel jsem odkazy, které má v původním článku a je to mix moderních studií o demografii (dvě nebo tři práce), zbytek jsou poměrně staré zdroje ze čtyřicátých a padesátých let. Těch sedm nebo osm dekád ale v klasických studiích představuje obrovský kvalitativní i kvantitativní skok ve výzkumu a z dnešního pohledu je to historiografický pravěk (při vší úctě k tehdejším historikům), a to hlavně v ohledu výzkumu rodiny: women a gender history vznikají až mnohem později.

Celkově mi to přijde jako velmi silný a nedostatečně podložený doomsaying, o kterém nejlépe vypovídá poslední věta článku:

Rímska ríša urobila v boji proti svojmu demografickému úpadku viac, ako sú dnes ochotné urobiť čínske úrady. Napriek tomu sa jej nepodarilo zachrániť.

---

Na okraj ještě jeden malý jazykový detail:

Také silné boli lákadlá bezdetného štátu

...by měl být spíše "bezdětný stav", soudě podle originálu.

[pjaro77]

Kolaps samozrejme bol spôsobený viacerými aspektami, ktoré sa zišli, jeden z nich je zhoršená klíma, druhý korupcia, tretí možno nezvládnutá imigrácia.

Mimochodom nechuť k manželstvu - o tom som čítal aj v starom grécku, že v istom období v starovekom Grécku nastala nechuť sa ženiť. Nepamätám sa kde som to čítal.

[palo satko]

Faktom je, že otcovia rodin niekedy zabili alebo dali vyhnat nejake dieta, ktore sa narodilo manželke. Jednoducho dlhe až niekokolko ročne taženia viedli k nevere žien a takato "kukučka" nemohla byť predsa dedičom niekedy slavneho rodu. Rimania neboli naivni a tak neskôr ti bohatši to riešili kupou dobre vybaveneho čierneho otroka a tak po navrate nemuseli na prstoch ratat mesiace ale stačil pohlad.
Zabijanie dcer mi nie je zname, preto dcera bol vyhodny artikel pre nadviazanie spojenctva medzi rodinami.
Rimania mali v čase republiky obrovsky populačny rast, ale po dobiti temer celeho Stredomoria sa títo ludia rozutekali po imperiu pre lepšie životne priležitosti, ktore rimskemu občanovi v koloniach garantovali urady alebo legie. Plus elita sa vystahovavala z Mesta na svoje sidla v pre život prihodnejších oblastiach a na svole latifundie.
Nastal velky prilev cudzncov hlavne z Grecka, Levanta, Egypta, Syrie a Balkamu. V drvej väčšine sa z nich stali rimski občania vynosol Caracalu. V Srbsku vykopali rimske kostrove pohrebisko, urobili DNA a neboštikovia vyzerali ako cestujuci z Gare de Lyon v Pariži. Ako Rím upadal, tak prilev ustal a po založeni Konstantinopola sa uplne presmeroval do Vychodorimskej ríše. Nakonie kopec "Rimanov" sa len vracal do krajín svojích predkov. Zap prijimal Germanov ako pracovnu silu a vojakov až do vtedy, ked prichod Hunov, tento regulovany prisun zarazil a Germanov vyhnal do Ríše.

[skelet]

OT smazáno