Munícia

Moderátor: Rase

Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Munícia

Příspěvek od Alchymista »

Pozorovaním textov na fóre som dospel k záveru, že tu chýba téma zahrňujúca vojenskú muníciu ako celok, kde by boli rozobrané všetky druhy munície a podrobnejšie osvetlené princípy, na akých fungujú.

Prvá časť článkov bude text mojej viac ako pätnásť rokov starej seminárnej práce na túto tému. Vopred upozorňujem, že text sa nezachoval celý, ale pokúsim sa ho dokončiť.
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

Základné pojmy
Munícia

Pojem munícia zahrňuje všetky bojové prostriedky, ktoré využívajú vlastnosti (predovšetkým energiu) výbušnín a pyrotechnických zloží priamo k vyvolaniu žiadúceho účinku (ničeniu) alebo k doprave prostriedkov na cieľ.

Základná klasifikácia munície podľa druhov vojsk:
- munícia pre výzbroj jednotlivca (náboje pre ručné zbrane, ručné granáty, ručné protitankové zbrane...)
- munícia delostrelecká (delostrelecké náboje, delostrelecké rakety, delostrelecké míny...)
- munícia letecká (letecké bomby, náboje pre letecké hlavňové zbrane, letecké riadené a neriadené rakety...)
- munícia ženijná (ženijné míny, ženijné nálože...)
- munícia námorná (námorné míny, námorné torpéda, náboje pre námorné hlavňové zbrane...)

Pod pojmom munícia budeme všeobecne rozumieť náboje pechotné a delostrelecké, riadené a neriadené rakety, riadené strely, balistické rakety, úplné letecké bomby, míny, torpéda...

Bojová časť
Bojovou časťou v tomto texte budeme rozumieť tú konštrukčnú časť munície, ktorá bezprostredne pôsobí na cieľ ničivými účinkami svojej činnosti.
Náboj
Náboj je súhrn všetkých muničných častí, potrebných k vykonaniu jedného výstrelu palnej zbrane. Zahrňuje nábojku a strelu. Rozpoznávame:
- náboje jednotné, v ktorých je nábojka a strela spojená do jedného celku a nabíjajú sa naraz
- náboje delené, u ktorých je nábojka a strela oddelená a nabíjajú sa spravidla samostatne (najprv strela a potom nábojka).
Nábojka
Zostava muničných častí, ktoré sú určené na to, aby bola strele udelená potrebná počiatočná rýchlosť.
Nábojka sa skladá z obalu (nábojnice), ktorý obsahuje náplň streliviny (prachovú náplň), zažehovač, iniciátor (zápalková alebo zážehová skrutka), flegmatizátor, odmeďovač a mechanické prvky, ktoré majú zabezpečiť správnu geometriu prachovej náplne.
Nábojka delostreleckých zbraní veľkých kalibrov môže pozostávať z niekoľkých samostatných častí, nemusí mať nábojnicu a iniciátor môže byť umiestnený mimo nábojky v samostatnom zariadení.
Nábojka zbraní malých kalibrov nemusí obsahovať zažehovač, ktorý je niekedy nahradený zosilnenou náplňou iniciátora alebo celkom chýba.
Iniciátor
Muničný diel, ktorý je určený k vydaniu povelu a impulzu pre činnosť munície. Existujú dva základné druhy iniciátorov. Zápalky, zápalkové a zážehové (slovenský termín je neznámy alebo nepoužiteľný) mechanizmy vydávajú impulz k činnosti prachovej náplne a teda k výstrelu (alebo odpáleniu rakety). Výsledkom ich činnosti je spravidla plameň.
Zapalovače vydávajú povel a impulz k činnosti bojovej časti munície (alebo inej účinnej časti). Výsledkom ich činnosti je spravidla detonančná vlna.

Strela*
Základný prvok výzbroje k splneniu bojovej úlohy. Strely možno rozdeliť podľa rôznych kritérií, základné delenie je založené na poslaní strely:
1) munícia základného určenia – sú určena na priame splnenie bojovej úlohy. Možno ju ďalej deliť podľa účinku:
a) trhavá
- s objemovým výbuchom (aerosolová, termobarická, vzducho-palivová, s objemovým výbuchom...)
b) trieštivá
- s riadenou fragmentáciou
c) trieštivo – trhavá
d) kartáčová
- guličková
- ihlová
- kolíčková
e) šrapnelová
- guličková
- ihlová
- kolíčková
- reťazcová
f) zápalná
g) priebojná
- polopancierová
- protibetónová
- protipancierová
- jadrová (s jadrom)
- s výtržným účinkom
- kumulatívna
- s výbuchom tvarovanou črepinou / strelou
h) chemická
i) biologická
j) nukleárna
k) rádiologická
l) s kombinovaným účinkom

2) munícia zvláštneho určenia – napomáhajú alebo sprostredkovávajú plnenie bojovej úlohy
a) osvetlovacia
b) dymová
c) zástrelná
d) trasovacia
e) signálna
f) agitačná
g) orientačná
h) iná zvláštna

3) munícia pomocného určenia – nemá bojové použitie, slúži predovšetkým pre výcvik, výskumné, vývojové a výrobné účely.
a) náhradná
b) školná
c) rezy a modely
d) oslepená
e) poloostrá
f) tupá
g) fiktívna
h) tormentačná
i) svedecká

Ekvivalentom pojmu strela je v oblasti leteckej munície aj pojem letecká bomba.
Bomba letecká
Letecký bojový prostriedok, dopravovaný na cieľ odhodením z lietadla. Pohybuje sa spravidla voľným pádom s doprednou rýchlosťou danou rýchlosťou lietadla v okamihu odhodenia.

Raketa
Druh munície, ktorá je na cieľ dopravovaná pomocou raketového motoru.
I) delostrelecká raketa – skladá sa z bojovej časti a raketového motoru. Zameriava sa na cieľ podobne ako delostrelecké hlavňové zbrane.
II) riadená raketa – skladá sa z bojovej časti, raketového motoru a riadiaceho systému. Riadiaci systém zabezpečuje prostredníctvom riadiacich prvkov aktívnu zmenu dráhy riadenej rakety.
III) balistická raketa – druh riadenej rakety veľkého kalibru alebo všeobecne veľkých rozmerov, ktorej dostrel presahuje dosah delostreleckých systémov a prevážna časť dráhy zodpovedá približne balistickej krivke.

Riadená strela
Pojem zahrňuje dva nepodobné druhy munície
I) delostrelecká muníciu s presným navedením, obsahuje riadiaci systém, ale nemá vlastný motor
II) V princípe bezpilotné lietadlo, vybavené prúdovým motor, riadiacim systémom a bojovou časťou. Od riadenej rakety sa odlišuje predovšetkým druhom pohonu a väčším využitím vztlakovej sily na krídlach.

* - Výrazom strela budem v celom článku označovaný objekt, ktorý letí smerom k cieľu po oddelení všetkých častí, ktoré pri výstrele splnili svoju úlohu.
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

Princípy činnosti bojovej časti munície
Najbežnejším a najrozšírenejším druhom delostreleckej munície sú trieštivé, trieštivo-trhavé a trhavé strely. V staršej literatúre bývajú tiež označované ako nárazové granáty. Pretože sa v základnej podobe navzájom líšia len málo, popíšeme ich spoločne.
1.Trieštivé, trieštivo-trhavé a trhavé strely
Strela sa skladá z dutího tela, ktoré je naplnené trhavinou a zapalovača. V princípe sú všetky tieto strely veľmi podobné bez ohľadu na kaliber zbrane, líšia sa predovšetkým rozmermi a tvarom.
Sú určené na ničenie nekrytej živej sily nepriateľa, skrytej v poľných opevneniach a stavbách. Slúžia tiež k ničeniu palebných ohnísk, delostreleckých postavení, dopravnej a inej nepancierovanej techniky, leteckej techniky a vrtuľníkov.

Telo strely je tvarované tak, aby zabezpečovalo (v spojení so zapaľovačom) výhodný balistický tvar, s čo najmenším aerodynamickým odporom a umožňovalo dostatočnú náplň trhaviny.
V prednej časti má telo spravidla ogiválny tvar, v strednej časti je obvykle valcové a sú tu vytvorené strediace nákružky, ktoré majú kalibrový priemer, a zabezpečujú vystredenie strely v hlavni. Na zadnej časti valcovej časti strela nesie jednu alebo niekoľko vodiacich obrúčok, ktoré zabezpečujú utesnenie strely pri výstrele a tiež zabezpečujú vystredenie strely v hlavni. Zadná časť strely za vodiacimi obrúčkami môže byť valcovitá, kuželovitá alebo ogiválna. Valcovitá časť sa spravidla vyskytuje u striel menšieho kalibru, kuželovitá a ogiválna u striel veľkého kalibru.

Moderné ďalekonosné delostrelecké strely majú často zvláštne usporiadanie tela, ktoré sa vyznačuje dlhým predným ogiválom a veľmi krátkou alebo prakticky chýbajúcou valcovou časťou tela s jedinou vodiacou obrúčkou.
Chýbajúce strediace nákružky nahradzujú zvláštne prvky umiestnené na prednej ogiválnej časti strely. Majú tvar nízkych dlhých výbežkov a sú umiestnené s malým uhlom voči ose strely. Nazývajú sa tiež „nuby“. Ich úlohou je vystredenie strely v hlavni.
Druhou konštrukčnou zvláštnosťou ďalekonosných striel je zadný ogivál a dutina na dne strely. Úlohou dutiny je zmenšiť sací (brzdiaci) účinok turbolentného prúdenia za strelou. V niektorých prípadoch je dutina vyplnená generátorom plynu, čo je prakticky raketový motor na tuhé palivo s malým (nulovým) ťahom. Splodiny horenia generátora vyplnia oblasť turbolentného prúdenia za strelou a tým značne znížia aerodynamický odpor strely.
Extrémnym prípadom je použitie raketového motoru umiestneného v strele (na úkor náplne trhaviny), ktorý jej dáva doplnkovú rýchlosť.

Vodiaca obrúčka je spravidla medený prstenec, ktorý je pevne nalisovaný po celom obvode strely (môže byť zhotovený i iných kovovývh i nekovových materiálov). Konečný tvar dostáva až po nalisovaní. Plní niekoľko dôležitých funkcií:
- utesňuje vôľu medzi strelou a vývrtom hlavne a zabraňuje úniku plynou medzerou medzi strelou a stenou hlavne
- zabezpečuje utesnenie nábojovej komory a konštantný objem priestoru prachovej náplne
udeluje strele rotačný pohyb okolo pozdĺžnej osi. Pri pohybe v drážkovanej hlavni dostáva strela potrebné otáčky, ktoré zabezpečujú dobrú gyroskopickú stabilitu za letu.
u deleného streliva zachytáva strelu v hlavni a zabraňuje jej pohybu, vypadnutiu z hlavne alebo dosadnutiu na prachovú náplň, čo by spôsobilo nepravidelný vývin rany.

Trhacia náplň má za úlohu rozložiť telo strely na veľké množstvo črepín a udeliť črepinám potrebnú rýchlosť. Trhavé strely navyše vytvárajú pri dopade do terénu krátery.
Trhacia náplň je tvorená trhavinou, spravidla tritolom alebo niektorou z množstva zmesí, v ktorých je tritol významnou zložkou. V čase vojny, keď je nedostatok kvalitných trhavín, býva nahradzovaný menej účinnými ale lacnejšími a dostupnejšími trhavinami.
U malých kalibrov, kde je potrebný väčší účinok, je náplň vyrábaná z účinnejších trhavín na základe pentritu alebo, častejšie, hexogénu.

Trieštivé strely sú používané spravidla v menších kalibroch a ich telo má hrubšie steny, aby vytvárali dostatočné množstvo účinných črepín. Používajú citlivé nárazové zapaľovače, časové zapaľovače a približovacie zapaľovače.
Trhavé strely majú spravidla väčší kaliber a telo má relatívne tenšie steny, aby bola trhacia náplň čo najväčšia. Používajú spravidla nárazové zapaľovače s možnosťou oneskorenej alebo zotrvačnej funkcie.
Pomer medzi celkovou hmotnosťou trhavej náplne a hmotnosťou strely je označovaný ako koeficient plnenia. Trieštivé strely majú koeficient plnenia menší.

Trieštivé, trieštivo-trhavé a trhavé strely bežných kalibrov (80 – 200 mm) majú veľmi často rovnakú konštrukciu a typ účinku je daný použitým zapaľovačom a jeho nastavením.
Pri nastavení okamžitého účinku nárazového zapaľovača strela exploduje mimo prekážku a hlavný účinok je spôsobený črepinami vzniknutými z tela strely pri výbuchu. (Účinná črepina by mala preraziť pol palcovú drevenú dosku).
Pri nastavení oneskorenia alebo zotrvačného účinku nastáva výbuch po vniknutí strely pod povrch prekážky alebo do terénu a hlavný účinok je v rozrušení prekážky a rozhodení jej častí do okolia.
Pri nastavení oneskorenia a streľbe plochou dráhou strely sa strela odráža od terénu a vybuchuje nad terénom. Tento spôsob sa nazýva streľby na odraz a hlavným účinkom je trieštivý účinok.

Zapaľovač uzatvára telo strely spravidla v jej prednej časti. Podľa spôsobu činnosti rozpoznávame zapaľovače:
- nárazové, s okamžitou, oneskorenou alebo zotrvačnou funkciou (funkcia pri náraze)
- časovacie zapalovače (funkcia v nastavenom čase)
- približovacie zapalovače (funkcia pri priblížení k cieľu alebo prekážke)

Niektoré druhy predovšetkým protilietadlových striel sú vybavené stopovkou, namontovanou v zadnej časti strely. Stopovka (tracer) umožňuje vizuálne kontrolovať dráhu strely a korigovať paľbu.

1.1. Účinok črepín
Požadované vlastnosti črepín sú dané predovšetkým druhom ničeného cieľa. Keďže počiatočná rýchlosť črepín je značne obmedzená, zriedkavo prekračuje 2500ms-1, a typický tvar črepiny nie je z hľadiska aerodynamiky optimálny, hlavný doraz býva položený na hmotnosť črepín. Pre ničenie živej sily sa za optimálna považujú črepiny o hmotnosti 0,1 až 2 gram, ktoré sú účinné do vzdialenosti asi 30 metrov. Pre ničenie dopravnej a leteckej techniky sú vhodné črepiny o hmotnosti 2 až 10 gramov, účinné do vzdialenosti okolo 100 metrov. Pre ničenie ľahko pancierovanej techniky (s pancierom zodpovedajúcim 20 mm ocele) a významných cieľov (napríklad riadených rakiet na nekrytých štartovacích zariadeniach) sú najvhodnejšie črepiny s hmotnosťou 10 až 100 gramov efektívne do vzdialenosti nie menej ako 100 metrov.
Rýchlosť črepín je možné regulovať len v obmedzenej miere, požaduje sa samozrejme čo najvyššia, zhora je ale obmedzená schopnosťou výbušnej náplne efektívne urýchliť črepiny. Za prakticky dosiahnuteľné maximum sa považuje polovica detonačnej rýchlosti použitej trhaviny, obvykle ale počiatočná rýchlosť črepín neprevyšuje 2000ms-1. Okrem hmotnosti trhavina a jej pomeru k hmotnosti črepín ovplyvňuje počiatočnú rýchlosť aj materiál plášťa nálože, jeho pevnosť, pružnosť, ťažnosť a vrubová húževnatosť. Príliš krehký plášť vytvára obvykle malé črepiny, ale rýchlo sa trhá a plyny unikajú trhlinami a menej energie odovzdajú črepinám, ťažný materiál lepšie využije energiu výbušniny, ale trhá sa na veľké črepiny.
Účinok črepín teda určuje predovšetkým ich hmotnosť (za predpokladu približne rovnakej rýchlosti). Proti rôznym cieľom sú vhodné črepiny rôznej hmotnosti.
Proti živej sile a nepancierovanej technike sú vhodné črepiny s hmotnosťou 0,1 až 1 gram s dosahom do 30 metrov. Proti dopravnej technike a vzdušným cieľom sú vhodné črepiny s hmotnosťou 1 až 10 gramov a dosahom 50 metrov. Proti ľahko pancierovanej technike sú vhodné črepiny s hmotnosťou 10 až 100 gramov, účinné do vzdialenosti viac ako 100 metrov a schopné preraziť pancier zodpovedajúci 20mm oceľovému plátu na vzdialenosť 20 metrov. Črepiny s hmotnosťou menej ako 0,01gramu alebo ťažšie ako 500 gramov sa považujú za nevhodné (príliš malé nemajú dostatočnú kinetickú energiu, príliš veľké zas spotrebovávajú nadmerné množstvo materiálu plášťa a znižujú počet celkový počet účinných črepín).

1. 2. Zvláštne druhy trieštivých striel a bojových častí
"осколочно-компрессионная БЧ"
"High Explosive Blast Fragmentation Warhead"

Predovšetkým strely a bojové časti riadených rakiet určené pre boj proti prostriedkom vzdušného napadnutia majú často veľmi osobitnú konštrukciu. Hlavným cieľom týchto úprav je maximálny deštrukčný účinok proti rýchlym cieľom, aby sa dosiahla „okamžitá deštrukcia cieľa vo vzduchu“. Všetky zvláštne druhy bojových častí sú obvykle iniciované nekontaktnými zapaľovačmi. Pri bojových častiach riadených striel je časté aj použitie niekoľkých spôsobov zvýšenia ich účinnosti.

a)tvarovanie strely alebo bojovej časti
I) Predĺženie valcovej a zadnej časti strely
Cieľom úpravy je zvýšiť počet črepín jednoduchým zvýšením hmotnosti a objemu tela strely pri danom kalibri zbrane (na úkor balistických vlastnosti – tvar strely nie je optimálny).

II) Tvarovanie plášťa (povrchu) strely alebo bojovej časti
Tvar povrchu plášťa bojovej časti ovplyvňuje zákon priestorového rozloženie črepín. Pokiaľ je plášť bojovej časti valcový, priestorové rozloženie uhlu rozletu črepín zodpovedá pri centrálnej iniciácii nálože približne normálnemu Gaussovmu rozloženiu. Čím viac sa tvar plášťa nálože blíži guli, tým je rozloženie smeru rozletu črepín pravidelnejšie a naopak, čím viac sa plášť nálože tvarom približuje dvojici kuželov spojených vrcholmi, tým je maximum hustoty črepín výraznejšie a užšie. V prípade jednostrannej iniciácie nálože (od podstavy valca) sa maximum hustoty črepín posúva o 5 až 15° na opačnú stranu.

b) Riadená fragmentácia tela strely alebo bojovej časti
Rozpad telesa strely (alebo bojovej časti) na črepiny v dôsledku výbuchu trhavej náplne je v prípade homogénneho plášťa a trhavej náplne silne náhodný proces. Aj drobné odchýlky od výpočtových vlastností materiálu plášťa a trhaviny spôsobujú veľké nepravidelnosti v tvorbe účinných črepín. Vznikajú príliš malé a neúčinné, alebo príliš veľké a málopočetné črepiny. Preto je už od najstarších čias snaha proces trieštenia plášťa ovplyvňovať riadením jeho fragmentácie na účinné črepiny.

I) vnútorným drážkovaním telesa strely alebo bojovej časti – je to najjednoduchšia úprava tela strely. Na vnútornom povrchu dutiny (zriedkavejšie na vonkajšom povrchu tela strely)je vytvorená sieť drážok, ktorá má napomôcť rozkladu tela strely na pravidelné, dobre definované črepiny. Nie je to príliš efektíny spôsob.

II) trieštivou vložkou (bunková a kanáliková vložka) – používa sa hlavne u bojových častí rakiet, zriedkavo u protilietadlových striel hlavňových zbraní. Do plášťa bojovej časti je vložená plastová alebo kovová vložka, ktorá vytvára na povrchu nálože veľký počet malých kumulatívnych alebo usmernených náloží. Plášť bojovej časti je roztrhaný na pravidelné črepiny s dobre definovanou hmotnosťou a rýchlosťou. Pri hmotnosti bojovej časti okolo 10 kg je efektívny dosah črepín okolo 10 až 15 metrov pri hmotnosti črepiny okolo 5 gramov a počiatočnej rýchlosti 1000 – 1500ms-1.

III) viacnásobná kumulatívna vložka – do plášťa bojovej časti je vložená vložka s veľkým počtom kužeľových alebo guľovitých kumulatívnych čiašok. Pri výbuchu vytvára bojová časť okolo seba veľký počet kumulatívnych lúčov s veľkým ničivým účinkom.

IV) viacnásobná kumulatívna vložka s veľkým uhlom rozovretia – pri veľkom rozovretí kumulatívnej vložky nevzniká kumulatívny lúč a celá hmota vložky je pretvarovaná do kumulatívneho tĺku. Takýto tĺk je obvykle označovaný ako výbuchom tvarovaný projektil, dosahuje rýchlosť viac ako 3000 ms-1. Na kumulatívne vložky tohto typu sa môže použiť materiál až 3 krát hrubší, ako u klasickej vložky a samotvarujúci sa projektil / črepina môže mať preto vyššiu hmotnosť.

c) Predtvarované črepiny – plášť strely alebo bojovej časti je obalený doplnkovým materiálom.
I) Predfragmentované črepiny – plášť bojovej časti je obalený niekoľkými vrstvami tenšej pásoviny, ktorá je v pravidelných vzdialenostiach naseknutá. Rovnakú úlohu môžu plniť aj iné usporiadania, do struny navinutý okrúhly alebo obdĺžnikový profil s prefrézovanými drážkami, prstence s drážkami ...
Pri výbuchu je pásovina roztrhaná v mieste drážok na veľký počet dobre definovaných črepín. Pri hmotnosti bojovej časti okolo 100 kg je efektívny dosah črepín až niekoľko sto metrov a počiatočná rýchlosť črepín môže presiahnuť 2000ms-1.

II) Hotové črepiny – plášť bojovej časti je obalený vrstvou vopred zhotovených telies, obvykle kociek alebo gulí, ktoré fungujú ako účinné črepiny. Hotové črepiny sú obvykle vytvorené z kovov, ktoré majú dobré vlastnosti ako črepiny, ale pri výbuchu sa veľmi zle delia na účinné črepiny (napríklad pre vysokú tvrdosť) aj z kovov s veľkou mernou hmotnosťou alebo dokonca s ochudobneného uránu. Pre špeciálne účely, napríklad v protiraketovej obrane, boli vyvinuté rôzne špeciálne telesá, napríklad u prvej sovieskej antirakety boli použité guľové telesá, ktoré v plášti v plášti z ocel obsahujú ešte guľovú vložku z karbidu volframu. Takéto teleso vďaka húžvnatému plášťu dobre znáša rozprask (výbuch) bojovej časti, je ho možné výbuchom urýchliť na vysokú rýchlosť a má mimoriadnu priebojnosť, danú vysokou tvrdosťou a mernou hmotnosťou vložky. Mäkší oceľový plášť telesa tiež znižuje pravdepodobnosť odrazu telesa od povrchu nukleárneho bojového bloku.

d) Aktívny plášť – bojová časť je vložená do hrubšieho puzdra ľahko zápalného kovu (alebo obalená masívnymi predtvarovanými telesami z ľahko zápalného kovu), napríklad horčíku alebo špeciálnych zliatin. Puzdro je pri výbuchu bojovej časti roztrieštené a kov zapálený a rozhodený v podobe masívnych horiacich kusov do okolia. Používa sa často v bojových častiach protirádiolokačných striel a uvádza sa 7 – 15 krát väčší deštrukčný účinok na postavenie rádiolokačného zariadenia, predovšetkým pre mimoriadny zápalný účinok horiaceho kovu.

e)Tyčová bojová časť (nazývaná aj bojová časť s deštrukčným kruhom)

стержневая БЧ
"High Explosive Continuos Rod".
Na povrchu bojovej časti sú v dvoch vrstvách na sebe uložené kovové prúty (tyče), na koncoch cik-cak zvarené. Pri výbuchu trhacej náplne sa tyče roztvárajú v kruhu ako pantograf a vytvárajú deštrukčný kruh. Otvárajúci sa kruh má mimoriadne deštrukčné účinky, ktoré dokážu doslova odťať zasiahnutú časť lietadla.
V niektorých prípadoch je ako materiál tyčí používaný aj ochudobnený urán alebo vysokopevné zliatiny.
Je známe aj použitie nárazníka z horčíku, ktorý zabezpečuje rovnomerné pôsobenie výbuchu na tyče a zabraňuje tak ich defornácii pri výbuchu nálože.
Efektívny dosah tyčovej bojovej časti je silne obmedzený a dosahuje 5 až 10 metrov. Po roztrhnutí kruhu jeho účinok prudko klesá. Rýchlosť otvárania kruhu dosahuje až 3000ms-1. Deštrukčný kruh má pred svojim rozpadom mimoriadne ničivé účinky, porovnateľné s účinkami tiahlej kumulatívnej nálože
Existuje aj variant, pri ktorom nie sú jednotlivé tyče navzájom spojené, ale sú uložené tak, aby sa navzájom pri rozprasku prekrývali.

f) Prstencová kumulatívna nálož
V bojovej časti je vytvorené prstencová kumulatívna nálož, ktorej osa je kolmá k ose nálože. Vytvára prstencový kumulatívny lúč s vysokou priebojnosťou a silnými deštrukčnými účinkami na konštrukciu cieľa. Pri veľkom rozovretí vložky vzniká prstencový tĺk s vysokou rýchlosťou.

g) Rezacia bojová časť
Na povrchu nálože sú vytvorené pozdĺžne kanály alebo kumulatívne vložky. Plášť nálože sa potom trhá na pásy a chová podobne ako tyčová bojová časť s nespojeným tyčami. Výhodou je nižšia cena a jednoduchšia výroba, nevýhodou menšia účinnosť. V prípade pozdĺžnych kumulatívnych vložiek je účinok doplnený účinkami kumulatívnych prúdov

h) Bojová časť so sériovou iniciáciou
Bojová časť je tvorená skupinou niekoľkých náloží, ktoré sú aktivované v rýchlom slede za sebou. Tým je zabezpečené, že výbuchom bojovej časti bude pokrytý dlhší úsek dráhy letu riadenej strely a zvýši sa pravdepodobnosť zničenia cieľa. Čiastkové náplne sú riešené ako bojové časti s predfragmentovanými alebo hotovými črepinami.
Bojová časť o hmotnosti 150kg, tvorená 10 separátnymi náložami pokryje dráhu dlhú okolo 150 až 200 metrov.
Bojová časť so sériovou iniciáciou je veľmi efektívna predovšetkým pri boji s hlavicami balistických rakiet, kde je rýchlosť zblíženia veľmi vysoká a cieľ mimoriadne odolný. Uvádza sa, že pravdepodobnosť zničenia balistickej hlavice je v porovnaní s homogénou bojovou časťou rovnakej hmotnosti dva až tri krát vyššia.

i) Bojová časť s riadeným poľom ničenia
Bojová časť je vybavená dvomi zapaľovačmi, na hornej a dolnej strane nálože. Riadeným časového sledu a intervalu medzi iniciáciou zapaľovačov je možné tvarovať detonačné vlny v náloži a tak meniť uhol hlavného prúdu črepín od pozdĺžnej osi bojovej časti. Bojová časť je konštruovaná ako bojová časť s predfragmentovanými alebo hotovými črepinami, prípadne s riadeným rozkladom s trieštivou vložkou.

j) Bojová časť s asymetrickým poľom ničenia
Bojová časť so stranovo asymetrickým poľom ničenia môže byť konštruovaná niekoľkými spôsobmi. Princípom je, aby na strane cieľa bola zvýšený hustota črepín.
Bojová časť s mnohobodovou iniciáciou – v náloži bojovej časti je niekoľko (osem a viac) iniciátorov. Riadením časovej následnosti medzi iniciáciou jednotlivých iniciátorov je možné riadiť pohyb detonačných vĺn v náloži a tým riadiť smer hlavného prúdu črepín.
Bojová časť s otočnou náložou – nesymetrická nálož je v telese bojovej časti otáčaná do vhodnej polohy servomechanizmom podľa polohy cieľa voči strele. Je možná aj varianta, pri ktorej je natočenie bojovej časti do smeru cieľa zabezpečené manévrom riadenej strely.
Viacdielna vyklápacia bojová časť – Bojová časť je zložená z niekoľkých segmentov, ktoré sa pred výbuchom vyklopia a črepiny zo svojho plášťa vrhnú do určeného smeru.
Výbuchom deformovaná bojová časť – náplň bojovej časti je tvorená plastickou trhavinou a plášť s črepinami je ľahko deformovateľný. Na povrchu plášťa sú umiestnené tiahle nálože. Výbuchom tiahlych náloží sa plášť bojovej časti deformuje a tým narastá hustota črepín v požadovanom smere. Iniciácia nálože plastickej trhaviny môže byť centrálna alebo mnohobodová.

1. 3. Zvláštne druhy trhavých striel a bojových častí
1.3.1 Trhavé bojové časti s objemovým výbuchom

Na ničenie podzemných objektov a živej sily v poľných úkrytoch a opevneniach a pre špeciálne účely sa používajú osobitne konštruované trhavé bojové časti.
Hlavnou skupinou sú zbrane s objemovým výbuchom, označované aj FAE (fuel-air explosive), palivovo-vzduchové výbušniny, alebo termobarické bojové časti. Charakterizuje ich dvojfázový výbuch a mohutné tlakové a tepelné účinky.

I) Aerosolové bojové časti
Strela alebo bojová časť je naplnená špeciálnou kvapalinou (alebo tuhou látkou – prachom), schopnou vytvárať so vzduchom výbušnú zmes v širokom rozsahu koncentrácie (typicky od 5 do 50%). Okrem toho je vybavená dvomi typmi zapaľovačov a pomocnou trhavou náplňou. Prvý zapaľovač aktivuje pomocnú trhavú náplň, ktorá roztrhne teleso strely a palivo (kvapalina, prach) je rozptýlené do okolia miesta dopadu strely. S malým oneskorením (0,001 až 1 sekunda) po dopade alebo ioniciácii je aktivovaný druhý zapaľovač, ktorý privedie k výbuchu oblak zmesi paliva so vzduchom. Výbuch prebehne vo veľkom objeme a čelo rázovej vlny je veľmi ostré (strmosťou tlakového gradientu sa blíži nukleárnej náloži). Maximálny tlak je vo všeobecnosti nižší ako u klasických výbušnín, ale dynamické a statické impulz sú veľmi intenzívne, a pôsobia tlakovými účinkami na väčšej ploche. Uvádza sa, že ekvivalent zodpovedá najmenej trojnásobnej hmotnosti klasickej výbušniny. Rázová vlna dosahuje rýchlosť 1500 až 3000ms-1. V dôsledku interferencie priamych a odrazených rázových vĺn a v závislosti na výške výbuchu dosahuje pretlak na čele zloženej rázovej vlny 2 až 8 násobok oproti pôvodnej tlakovej vlne.
(Pri pretlaku 0,08MPa dochádza k ťažkému poškodeniu ponoriek a pretlak 0,04MPa postačuje na vyradeniu optiky a antén tankov. Zranenia osôb zasiahnutých výbuchom a rázovou vlnou sú veľmi ťažké, typicky embólie krvných ciev, pneumothorax, vnútorné krvácania, vnútorné pomliaždenie mozgu, pretrhnutie ušných bubienkov, vytrhnutia očnej buľvy... Pri explozívnom horení vznikajú u osôb ťažké popáleniny celého tela.)
Intenzívnejšie je aj tepelné pôsobenie a zápalné účinky výbuchu. V zóne detonácie dosahuje teplota za niekoľko mikrosekúnd 2500 až 3000°C.
Výhodnou vlastnosťou aerosolových výbušných zmesí je schopnosť prenikať do neutesnených priestorov, formovať sa podľa profilu terénu a zatekať za terénne prekážky. Zvlášť výhodné podmienky pre detonáciu vznikajú v uzatvorených objektoch, kde dochádza k vážnym poškodeniam nosnej konštrukcie.
Aerosolové výbušné zmesy sa používajú na ničenie živej sily (detonovať môže aj vdýchnutá plynná zmes v hrtane, prieduškách a pľúcach zasiahnutých osôb!), zhromaždísk bojovej techniky, palebných postavení, oporných bodov v mestách, mostov, tunelov, námorných cieľov, veľkoplošnému ničeniu vegetácie (vo Vietname sa aerosolové bomby používali na rýchle vytváranie pristávacích plôch pre vrtuľníky v džungli), odmínovanie terénu a vodných plôch.
Ako palivá sa používajú: Metán, Etán, Etylen, EtylenOxid, ButylenOxid, PropylenOxid, kvapalný Heptán aktivovaný prídavkom 20% PropylNitrátu alebo ButylNitrátu, prípadne špeciálne palivové zmesy – MAPP a iné.
Aerosolové zmesy sa aktivujú k detonácii tlakovou vlnou (napríklad výbuchom klasickej trhaviny), chemickým pôsobením (používajú sa napríklad okysličovadlá s katalizátormi vstrekované do rozptýlenej zmesy – je to asi najperspektívnejší spôsob), alebo fotochemicky – napríklad UV žiarením, tepelným impulzom (napríklad laserom).
V dôsledku ničivých účinkov tlakovej vlny a tepelných účinkov sú niekedy aerosolové nálože považované za prechod medzi klasickou muníciou a nukleárnymi zbraňami hromadného ničenia.

II) Termobarická bojová časť
Princíp činnosti termobatickej nálože je podobný, ako u aerosolovej nálože. V prvej fáze exploduje nálož klasickej trhaviny, ktorá má lokálny účinok a rozptyľuje do okolia palivo, ktoré detonuje v druhej fáze výbuchu.
Hlavný rozdiel je v tom, že termobarické nálože používajú tuhé palivo a sú optimalizované na použitie v uzatvorených podzemných priestoroch, ako sú tunely, jaskyne a podzemné komplexy.
Rýchlosť rázovej vlny dosahuje viac ako 3000ms-1 a teplota viac ako 3000°C.
Hlavnou výhodou pri použití tuhého paliva vo forme jemného prachu je dlhšia doba horenia prachu a silnejšie tepelné pôsobenie.
Ako palivo sa používa polymerická výbušnina PBXIH-135, materiál HAS-13 alebo SFAE (všetky USA).

1.4 Strely kartáčové a šrapnelové
Svojim určením patria kartáčové a šrapnelové strely medzi strely trieštivé, s črepinovým účinkom.

Historicky slúžili kartáčové strely na priamu obranu palebných postavení delostrelectva proti útokom pechoty a jazdectva.

Klasická kartáčová strela bola typicky tvorená púzdrom (cartuche - krabička), ktoré sa po opustení hlavne rozpadlo a uvoľnilo veľké množstvo účinných telies (typicky olovených guličiek, ale i napríklad klincov alebo kúskov reťazí), ktoré ničili živú silu nepriateľa. V princípe teda ide o brokový náboj s hromadnou strelou veľkého kalibru. Kartáčové náboje tejto koncepcie sa používali ešte za 2.sv. vojny (sov. 57mm PTK, náboj UŠč-217 so strelou Šč-217, viac ako tridsať železných gulí s priemerom okolo 1,5 cm). V súčastnosti sa opäť objavujú vo výzbroji tankov ako efektívny prostriedok boja so živou silou protivníka a strelcom z protitankových zbraní, predovšetkým v mestskej zástavbe.

Šrapnelové strely boli osobitne konštruované trieštivé strely vybavené časovým zapaľovačom, ktorý ich inicioval na dráhe vo vypočítanom mieste. Niektoré rozšírené typy šrapnelových striel mali konštrukciu blízku neskorším kontajnerovým strelám - telo strely obsahovalo náplň účinných telies a výmetnú náplň iniciovanú časovým zapalovačom. Po iniciácii boli účinné telesá vymetené vpred, v smere letu strely. Iné konštrukcie boli riešené podobne, ale strela bola výbuchom trhacej náplne priamo roztrhaná a črepiny a účinné telesá rozhodené všesmerovo. Šrapnely boli používané pre ničenie živej sily - nekrytej i ukrytej v okopoch. Výhodou vzdušného výbuchu šrapnelovej strely bol výhodný smer rozletu črepín či účinných telies a fakt, že nevytvárali krátery, ktoré by poskytli nepriateľskej pechote úkryt. V neskoršom období (od skončenia prvej svetovej vojny po 50. roky 20. storočia) sa šrapnelové trieštivé strely používali v protilietadlovom delostrelectve väčších kalibrov a bývajú označené ako „časový granát“. Konštrukčne sa príliš nelíšili od štandardných trieštivo-trhavých striel pre danú zbraň a rozdiel je obvykle len v použití časového zapalovača. Niektoré strely obsahovali dymovú vložku, ktorá zjednodušuje pozorovanie miest rozprasku striel pri streľbe na vzdušné ciele.

Moderné kartáčové a šrapnelové strely sú konštruované tak, že telo strely má náustnicu veľkého priemeru a časové alebo približovacie zapalovače. Telo strely je v dnovej časti naplnené výmetnou náplňou a nad ňou sú umiestnené účinné telesá, typicky guličky, ihlice alebo kolíčky (valčeky) zaliate v „krehkej“ hmote. K aktivácii strely dochádza pred cieľom, tak, aby vymetené telesá zasiahli maximálnu plochu cieľa pri dostatočnej účinnosti a hustote telies. Kartáčová funkcia je potom zabezpečená nastavením zapaľovačov na minimálne oneskorenie - strela je iniciovaná prakticky ihneď po prekonaní vzdialenosti maskovej istoty, menej než 20 metrov od ústia zbrane (vzdialenosť "maskovej istoty" bola u munície VZ stanovená obvykle na 12 metrov alebo na čas 0,01-0,02s od spustenia odisťovacích činností zapalovača).

Druhou cestou vývoja moderných šrapnelových a kartáčových striel je použitie kontajnerovej munície. Švédska strela pre 155 mm húfnicu obsahuje dva telesá, ktoré majú vo vypuklej čelnej časti zaliate predtvarované črepiny z ťažkého kovu, valcové telo a v zadnej časti oneskorovací zapaľovač a jednoduchý textilný stabilizátor padákového typu. Po aktivácii strely časovým alebo približovacím zapaľovačom dôjde k vymeteniu telies, rozvinú sa ich stabilizátory a aktivujú zapaľovače. Telesá sa zbrzdia, čelné časti naklonia k zemi a dochádza k ich výbuchu, ktorý vymrští predtvarované črepiny z ťažkého kovu do oblasti cieľu. Výhodou je veľmi vysoká počiatočná rýchlosť a kinetická energia predtvarovaných črepín, ktoré sú schopné ničiť aj ľahko obrnenú techniku.

Treťou cestou vývoja je použitie elektronických zapalovačov v štandardných trieštivo-trhavých strelách alebo trieštivých strelách osobitnej konštrukcie. Elektronické zapalovače umožňujú veľmi presné určenie miesta rozprasku strely na dráhe a v spojení s balistickými počítačmi a laserovými diaľkomermi veľmi presné určenie miesta v teréne, kde má dôjsť k rozprasku strely.
Naposledy upravil(a) Alchymista dne 31/10/2010, 16:46, celkem upraveno 1 x.
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

2. Priebojné strely a bojové časti
Priebojné strely a bojové časti sú určené na prerážanie pevných, odolných prekážok a pancierov a ničenie objektov a živej sily za pancierom alebo pevnou prekážkou.
Existujú dva základné spôsoby prerážania pancieru: kinetickou energiou dopadajúcej strely a energiou výbušnej premeny trhavín.

2.1 Kinetické priebojné strely a bojové časti
Schopnosť strely prerážať pancier je daná jej kinetickou energiou, prierezovým zaťažením a konštrukčným usporiadaním.
Kinetická energia strely dopadajúcej na pancierovú dosku je daná hmotnosťou strely a druhou mocninou dopadovej rýchlosti strely. Z toho je zrejmé, že priebojná strela musí byť odpálená z výkonnej zbrane s vysokou počiatočnou rýchlosťou a mať vhodný aerodynamický tvar, aby strata rýchlosti počas letu bola minimálna.
Podľa základného konštrukčného usporiadania je možné kinetické priebojné strely rozdeliť na dve veľké skupiny:
- strely plnokalibrové, u ktorých dopadajúca strela má priemer zodpovedajúci kalibru hlavne
- strely podkalibrové, u ktorých je priemer dopadajúcej strely (alebo účinného jadra, prebíjajúceho elementu) menší ako kaliber hlavne

2.1.1 Plnokalibrové priebojné strely plné
I) Plnokalibrová priebojná strela

Plnokalibrová priebojná strela je vyrobená z vysokolegovanej a tepelne spracovanej (kalenej) ocele. Predná časť strely sa zužuje do ostrej špice. Na valcovom tele sú nalisované medené vodiace obrúčky, v zadnej časti strely je vypracovaná dutina, ktorá obsahuje nálož účinnej trhaviny a je uzatvorená dnovým zapaľovačom, obvykle so stopovkou. Náplň trhaviny je pravidlom pri kalibroch nad 50mm, ale vyskytuje sa aj u striel kalibru 30mm i menej.
Takáto strela má dve základné nevýhody:
špica nemôže byť príliš ostrá, predovšetkým z dôvodov pevnosti a odolnosti pri dopade. Dlhá špica má pri dopade tendenciu sa lámať, krátka špica má zas vysoký aerodynamický odpor a veľký pokles rýchlosti na dráhe.
jednoduchá špicatá strela má značnú tendenciu k odrazom pri šikmom dopade, pri sklone panciera 60° je prakticky 100% odrazov.

Ia) Plnokalibrová priebojná strela s balistickou čapicou
Prvý problém rieši balistická čapica, ktorá kryje špicu strely a dáva jej balisticky výhodný tvar. Je vyrobená zo železného alebo oceľového plechu a k strele upevnená letovaním. (U stredných a veľkých kalibrov je vplyv balistickej čapice na zníženie priebojnosti strely prakticky nulový, u malých kalibrov tiež len malý)
Ib) Plnokalibrová priebojná strela s protipancierovou (Makarovou) čapicou a balistickou čapicou
Riešenie druhého problému, súčasne s riešením problému lámania špice strely pri dopade na šikmý pancier vyriešil na konci 19. storočia ruský admirál Makarov, ktorý navrhol umiestniť na špicu strelu čapicu z rovnakého materiálu ako telo strely, ale bez tepelného spracovania, alebo spracovanú na menšiu tvrdosť. Čapica je tupohlavá a na špicu strely priletovaná alebo nalemovaná. Plní súčasne niekoľko funkcií: chráni špicatú časť strely pri náraze pred rozbití (zlomením), vedie strelu v počiatočnej fáz prenikania do panciera, účinne narúša povrchovú cementovanú vrstvu panciera a predovšetkým svojím tupým vrcholovým uhlom účinne bráni odrazom strely od šikmého panciera. Keďže Makarova čapica je tupohlavá a je preto vždy prekrytá balistickou kuklou.

II) Plnokalibrová priebojná strela so zápichmi
Plnokalibrová priebojná strela s Makarovou čapicou je technologicky a časovo náročná a teda drahá (napríklad letovanie čapice sa vykonáva na sústruhoch). Núdzovým riešením (ale nielen) môže byť tupohlavá priebojná strela so zápichmi. Strela je homogénna, tvarovaná rovnako, ako špicatá strela spolu s čapicou a predná časť je krytá balistickou kuklou. Niekedy je na tupej hlave vytvorený malý výstupok. Hlavnou osobitosťou sú dva zápichy trojuholníkového tvaru po obvode prednej časti strely. Prvý zápich je obvykle v mieste, kde je u strely s čapicou spoj čapice so strelou, druhý zápich je o niekoľko centimetrov za prvým. Telo strely je tepelne spracované tak, aby predná časť bola tvrdá, zadná zas húževnatá. Pri náraze na pancier sa v prvom okamihu strela chová ako strela s čapicou. V dôsledku dynamického namáhania pri prenikaní pancierom dochádza k strihu materiálu tela tak, že od prvého zápichu smerom dopredu vzniká ostrá špica, ktorá je odstrihnutým materiálom vedená ako čapicou. Pri veľmi vysokom namáhaní môže hneď alebo následne vzniknúť strih do druhého zápichu.
Priebojnosť strely so zápichmi je vždy nižšia ako strely s čapicou, pretože časť kinetickej energie sa spotrebuje na pretvarovanie strely (strih a trenie).

III) Polopriebojné strely s trhavou alebo zápalnou náplňou
Používajú sa pre letecké a protilietadlové automatické kanóny kalibru do 40 mm. Konštrukčne sú podobné priebojnej strele so zápichmi, majú tupouhlú hlavu zakrytú balistickou kuklou, hrubostenné telo s dnovou dutinou pre trhavú (zápalnú) náplň, ale zápichy nemá. Hlava strely je tupouhlá, u niektorých plochá alebo dokonca dutá s ostrou hranou, určenou na narušenie povrchu materiálu cieľa a uľahčenie vytvorenia strižnej plochy a vytlačenie „zátky“ z hmoty panciera. Strela je dutá, hrubostenná, naplnená trhavinou a uzatvorená dnovým zapaľovačom. Priebojnosť nedosahuje úroveň priebojných striel, ani striel s priebojnými jadrami, je ale výrazne vyššia ako u trieštivo-trhavých striel rovnakého kalibru, dosahuje približne jeden priemer strely (20 až 30mm). Strela je ale navyše výbušná, jej deštrukčné účinky sú silnejšia, ako u čisto priebojných a priebojno-zápalných striel. Trhavina je niekedy nahradená silnou stopovkou, ktorá vypĺňa celú dutinu a má veľké zápalné účinky aj pri značnej diaľke streľby.
Používa sa na ničenie ľahko pancierovaných pozemných cieľov, na boj s chránenými a odolnými vzdušnými cieľmi (pancierovanými bojovými vrtuľníkmi a lietadlami palebnej podpory).

IV) Protibetónová strela
Pre ničenie betónových a železobetónových úkrytov, opevnení a iných obranných objektov bola vyvinutá protibetónová strela. Mechanizmus prebíjania betónu je odlišný od mechanizmu prebíjania oceľových pancierov, preto klasické priebojné strely nemajú potrebnú priebojnosť. Navyše sú priestory chránené betónovou stenou rozsiahlejšie ako priestory chránené oceľovými panciermi a účinok malých trhavých náplní priebojných striel je celkom nedostatočný.
Vyznačuje sa mimoriadne hrubostenným telom (2 až 3 cm pre kaliber okolo 120mm), biogiválnym tvarom tela s dutinou pre náplň trhaviny a dnovým zapaľovačom. Špica strely je tiež veľmi masívna, hrubostenná, obvykle oblá, ale môže byť aj špeciálne tvarovaná pre zvýšenie priebojnosti. V dutine strely je v prednej časti umiestnená vložka (z lisovaného papieru, dreva alebo plastu), ktorá má zmenšiť dynamické namáhanie trhavej náplne pri náraze a prenikaní prekážkou (aby nedošlo k predčasnému výbuchu). Trhavá náplň má dve úlohy: po preniknutí betónovou alebo železobetónovou stenou má zničiť vnútorné priestory bunkru, alebo, v prípade že prekážkou neprenikne, spôsobí výbuch strely v stene vytrhnutie betónu a teda jej zoslabenie, čo uľahčí preniknutie ďalšej strely.
V súčasnosti sa protibetónové strely pre delostrelecké zbrane takmer nepoužívajú, používajú sa ale letecké protibetónové bomby a bojové časti riadených striel, ktoré majú veľmi podobnú konštrukciu.

2.1.2 Plnokalibrové priebojné strely jadrové
Vlastnosti striel pri použití proti pancierovej prekážke popisuje balistika. Možno ju zhruba rozdeliť na tri skupiny:
Balistika vnútorná, ktorá popisuje chovanie strely počas pohybu v hlavni zbrane
Balistika vonkajšia, ktorá popisuje chovanie strely na dráhe letu k cieľu
Balistika cieľová, ktorá popisuje chovanie strely pri dopade na cieľ
Z hľadiska vnútornej balistiky je ideálny tvar strely nízky valec, dokonale vyplňujúci hlaveň s čo najväčším priemerom, aby tlak plynov vzniknutých pri výstrele pôsobil na čo najväčšiu plochu dna strely a prierezové zaťaženie bolo čo najmenšie (minimálna hmotnosť strely na jednotku plochy dna).
Z hľadiska vonkajšej balistiky je ideálny tvar strely tenký, aerodynamicky tvarovaný prút s čo najmenším aerodynamickým odporom. Požiadavky vonkajšej a vnútornej balistiky sú doslova protichodné a preto je tvar strely vždy kompromisom.
Z hľadiska cieľovej balistiky je požadovaný prieraz panciera ovplyvnený predovšetkým dopadovou energiou strely, jej tvrdosťou a pevnosťou a prierezovým zaťažením (kinetickou energiou strely vztiahnutou na plochu jej prierezu). Požaduje sa teda, aby pancier prebíjala tvrdá, pevná a ťažká strela s čo najmenším priemerom a čo najvyššou dopadovou rýchlosťou. Vhodným materiálom na takúto strelu je vysokopevná kalená oceľ, volfrám, alebo v súčasnosti, aj urán. Tieto materiály však majú aj mnoho zlých vlastností, predovšetkým sa veľmi zle opracovávajú a vzhľadom na malý priemer majú z hľadiska vnútornej balistiky nevhodný tvar. Riešením je strela s tvrdým jadrom.

I) Plnokalibrová priebojná strela jadrová s balisticky výhodným tvarom
Volfrámové jadro má valcový tvar a ostrú špicu. Je upevnené do plastového púzdra a upevnené (zalisované alebo vlepené) do valcového tela strely s vodiacimi obrúčkami. Telo strely je zakryté balistickou čapicou. Celá zostava je relatívne krátka v porovnaní s inými strelami rovnakého kalibru a pomerne ľahká. Dosahuje vysoké počiatočné a na typickej diaľke paľby i dopadové rýchlosti. Má dobré balistické vlastnosti, ale technologicky je náročná a drahá. Pri dopade sa jadro vytrhne z upevnenia a prebíja pancier svojou kinetickou energiou. Priebojné strely tohto typu používali napríklad za druhej svetovej vojny nemecké kanóny 88mm. Hlavnou nevýhodou bol nízke prierezové zaťaženie pri lete strely a z toho vyplývajúci značný pokles rýchlosti a citlivosť na vietor.
Princíp konštrukcie sa ale používa dodnes.

II) Plnokalibrová priebojná strela jadrová cievkového tvaru
Volfrámové jadro má valcový tvar a ostrú špicu. Je upevnené v tele strely, ktoré má tvar cievky s nákružkami a vodiacimi obrúčkami. Telo strely je vredu uzatvorené zaskrutkovanou zátkou z horčíkovej alebo hliníkovej zliatiny kužeľového tvaru. Konštrukcia strely nemá príliš dobré balistické vlastnosti a trpí značným aerodynamickým odporom. Má ale veľmi výhodný pomer hmotnosti priebojného jadra k celkovej hmotnosti strely a nízku celkovú hmotnosť, výhodnú polohu ťažiska a predovšetkým je technologicky nenáročná. Pri náraze sa kužeľová zátka deformuje, čím zlepšuje podmienky prenikania jadra cez pancier, pôsobí proti odrazu a spolu s telom vedie jadro pri vnikaní do panciera. Súčasne sa zapáli a jej trosky sú vtiahnuté za jadrom do priestoru za pancierom, ktorý zapaľujú. V čase druhej svetovej vojny používali tento tvar strely aj tanky T-34. Pre kanóny menšieho kalibru (57mm) sa používala strela cievkového tvaru, u ktorej bola zátka nahradená plechouvou balistickou čapicou a jadro bolo vyrobené ako dvojdielne, zadná časť bola z bežnej ocele. Jadro bolo do tela strely zalemované. V dutine medzi telesom strely a jadrom bol nájdený chlorid ortutnatý - účel nie je celkom jasný, mohlo ísť o mazadlo, ktoré znižovalo trenie pri uvoľnení jadra z telesa strely alebo o otravnú látku, ktorá sa mala uvoľniť a otráviť osádku zasiahnutého tanku.
Vzhľadom na niektoré zlé vlastnosti sa po vojne od striel cievkového tvaru upustilo, predovšetkým pre horšiu balistiku a presnosť pri streľbe na maximálne diaľky.

III)Plnokalibrová priebojná strela jadrová s tvrdým jadrom

Jadro z tvrdého kovu má valcový tvar a ostrú špicu a je zalisované do tela strely s vodiacimi obrúčkami a zakryté balistickou čapicou. Priestor medzi jadrom a balistickou čapicou je vyplnený zápalnou zložou. Takáto konštrukcia je podobná strele s balisticky výhodným tvarom, je ale technologicky jednoduchšia. Typická je pre automatické zbrane menších kalibrov, preto rozmery priebojnej strely zodpovedajú ostatným strelám, čo zjednodušuje nabíjanie. Pri dopade sa priebojné jadro vytrhne z upevnenia a prebíja pancier. Teplom, ktoré vzniká pri dopade a prebíjaní panciera je zapálená zápalná zlož, za jadrom vtiahnutá do otvoru v pancieri a zapaľuje priestor za pancierom.

IV)Plnokalibrová priebojná strela jadrová s uránovým jadrom
V úsilí o čo najvyššiu účinnosť priebojného jadra sa prejavil ochudobnený urán ako výborný a v súčasnosti relatívne dostupný materiál. Má veľmi dobré vlastnosti pre prenikaní pancierom (je samoostrivý – vlastnosti vysokotlakej a nízkotlakej krištalickej mriežky sú také, že pri náraze sa vytvára ostrý hrot, na rozdiel od bežnejšieho volfrámu, ktorý sa tvaruje do „hríbiku“), pri náraze na bežné ocele sa zapaľuje a so železom vytvára ľahko horľavé eutektikum s nízkou teplotou tavenia, čo zvyšuje jeho účinok za pancierom.
Uránové jadro má dlhý, mierne kužeľovitý tvar. Je vložené do hliníkového, pomerne krátkeho tela strely s teflonovými vodiacimi obrúčkami a zakryté balistickou čapicou. V prednej časti jadra je nasadený hliníkový strediaci krúžok, ktorý zabraňuje deformácii balistickej čapice a porušeniu geometrie strely. Rozmery strely pre malokalibrové kanóny zodpovedajú rozmerom normálnej strely, čo zjednodušuje nabíjanie.

V)Plnokalibrová priebojná strela jadrová s uránovým jadrom pre ručné strelné zbrane.
Na konci 20. storočia sa objavujú skutočne účinné ochranné vesty pre jednotlivcov a výkon bežných ručných strelných zbraní je nedostatočný na ich prekonanie. V úsilí o zvýšenie priebojnosti striel sa objavuje v Rusku nová koncepcia strely: Strela konvenčného tvaru je vyhotovená celá z hliníkovej zliatiny, plášťovaná tombakom. Má dlhé a tenké jadro malého priemeru vyhotovené z uránu. Jadro je dlhé prakticky cez celú strelu a má štvorcový prierez, aby sa neuvolňovalo pri výstrele. Priebojnosť strely presahuje tri priemery strely (viac ako 22mm), a to prakticky bez ohľadu na prebíjaný materiál (rovnako dobre prebíja oceľ, titan i keramiku) teoretická priebojnosť proti materiálom typu kevlar prevyšuje 150 vrstiev. Nie je známe, či sa takáto strela dostala do výzbroje, alebo sa jednalo len o výskumnú prácu.

2.1.3. Podkalibrové priebojné strely
Hlavnou nevýhodou plnokalibrových priebojných striel jadrových sú nevhodné vlastnosti z hľadiska vonkajšej balistiky a čiastočne aj z hľadiska cieľovej balistiky. Riešením je použitie striel, ktoré sa pri pohybe v hlavni chovajú ako strela plnokalibrová a po opustení hlavne sa zmenia na strelu s malým prierezom. Toto sa dá dosiahnuť jednoducho odhodením – oddelením všetkých častí strely s výnimkou samotného priebojného jadra. Jadro je potom menšieho kalibru ako hlaveň zbrane z ktorej bolo vystrelené a strely sú označované ako podkalibrové.

I) Podkalibrová strela s oddeliteľnými vodiacimi časťami
Jadro je malého priemeru, tvarované ako normálna, balisticky čo najvýhodnejšia strela. Strela je v hlavni urýchľovaná ako relatívne ľahká, má malú stavebnú dĺžku, a dosahuje relatívne vysoké počiatočné rýchlosti. Priebojnosť je vyššia ako priebojnosť jadrovej strely s balisticky výhodným tvarom. V porovnaní s ňou má menší pokles rýchlosti na dráhe letu, ale v dôsledku procesu oddeľovania vodiacich častí môže mať menšiu presnosť. Jadro je oceľové alebo volfrámové, aerodynamicky starostlivo tvarované.

Spôsoby oddeľovania vodiacich častí:
- vysunutie jadra z vodiacej časti tlakom plynov – medzi jadrom a vodiacou časťou je dutina s malým otvorom. Do dutiny preniknú počas pohybu v hlavni plyny s vysokým tlakom a po opustení hlavne vytlačia jadro z vodiacej časti
- vysunutie jadra z vodiacej časti vysokým aerodynamickým odporom vodiacej časti – vodiaca časť je tvarovaná tak, aby mala čo najväčší aerodynamický odpor. V dôsledku vysokej kinetickej energie jadra a malej pevnosti spojenia jadra s vodiacou časťou sa jadro vytrhne a pokračuje v lete samostatne.
- rozpadnutie vodiacej časti – vodiaca časť je vyrobená ako viacdielna. Po opustení hlavne sa v dôsledku odstredivých a aerodynamických síl rozpadne a oddelí od jadra.
Všetky tri spôsoby sa obvykle rôzne kombinujú, pretože v čistej forme majú nepriaznivý vplyv na presnosť streľby.

II) Podkalibrová strela šípového tvaru s oddeliteľnými časťami
Z hľadiska cieľovej balistiky je ideálnym tvarom penetrátoru (prebíjajúceho elementu) dlhý prút. Takáto dlhá a štíhla strela však nemôže byť stabilizovaná rotáciou ako všetky predošlé typy priebojných striel (rotáciou je možné stabilizovať strely do dĺžky asi 6 priemerov). Jedinou možnosťou je aerodynamická stabilizácia strely, ktorá teda dostáva tvar šípu. Vodiace časti jú vždy oddeliteľné, viacdielne, obvykle majú cievkový tvar a majú za úlohu viesť strelu len počas pohybu v hlavni. Po opustení hlavne sa oddeľujú.
Špecialitou prvých sovietskych konštrukcií je vodiaca časť v tvare pomerne tenkého disku, pričom vedenie v hlavni zabezpečovali aj krídla väčšieho priemeru s medenými dotykmi. Výhodou je veľmi výhodný pomer hmotností vodiacej časti a penetrátoru, čo umožňuje dosiahnuť vyššiu počiatočnú rýchlosť (až 1780ms-1, iné konštrukcie do 1400ms-1). Nevýhodou je pravdepodobne väčší rozptyl a kmitanie strely.
Penetrátor môže byť homogénny, alebo jadrový. Jadrový penetrátor môže mať krátke jadro v prednej alebo strednej časti alebo dlhé jadro, ktoré je v prednej časti a môže siahať cez celý penetrátor. Predná časť šípu nesie aerodynamickú čapicu (z mäkkého kovu, alebo plechovú), zadná časť môže byť plná, trubková, alebo samostatná a nesie niekoľko krídielok (typicky 4 až 6). V niektorých prípadoch je konštrukcia penetrátoru relatívne zložitá, z niekoľkých druhov materiálu. Je požadovaný vysoká presnosť výroby (značne vyššia ako u bežnej munície).
Priebojnosť šípového penetrátoru dosahuje 75% dĺžky homogénnej časti šípu (35 – 55 cm). Tento údaj sa ale môže výrazne zvýšiť použitím volframových alebo uránových jadier a priebojnosť moderných striel môže prekročiť 1 meter.
Poznamenávam, že šípové strely sa vo väčšom rozsahu objevujú až po zavedení hladkohlavňových kanónov, pretože odstránenie rotácia strely má výrazný vplyv na presnosť streľby a priebojnosť strely.
Naposledy upravil(a) Alchymista dne 16/6/2009, 01:21, celkem upraveno 1 x.
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

2.2 Protipancierové strely využívajúce energiu výbuchu
2.2.1 Protipancierové strely s usmerneným výbuchom – kumulatívne
Trochu histórie

Prvý krát sa popis náloží s dutinou objavuje v práci F.X. von Baader v roku 1792, zaoberajúcej sa zdokonalením mín. Dutina mala zvyšovať účinnosť a zlepšovať ekonomiku využitia strelného prachu pri ich použití. Výsledky sa udajne využívali v Nórsku. Ďalším menom spojeným s náložami s dutinou je Max Von Foerster a jeho práca z roku 1883. Efekt koncentrácie energie výbuchu v dutine na povrchu nálože popísal aj ruský inžinier (ženista?) - generál M.M. Boreskov v roku 1864 a prakticky ho využíval pri ženijných prácach na trhanie tvrdých hornín a pri konštrukciu námorných mín. V roku 1888 efekt podrobnejšie skúmala popísal američan Ch.E. Munroe, po ktorom je efekt aj pomenovaný (Munroeho efekt). Nezávisle v 1910 zistil nemec Neumann, že Munroeho efekt sa podstatne zosilní, pokiaľ je do kuželovej dutiny nálože vložený plech. V medzivojnovom období (1923-26) sa skúmaniu usmernených náloží (bez kovovej vložky) venoval M.Ja. Sucharevský a odvodil niektoré empirické vzťahy pre závislosť priebojnosti od tvaru dutiny, geometrie nálože a ďalších faktorov.
V roku 1935 začali vyskumné a konštrukčné práce v Nemecku pod vedením F.R. Thomaneka. Tu tiež čoskoro narazili na problém veľkého poklesu priebojnosti rotačne stabilizovaných kumulatívnych striel. S nápadom využiť usmernené nálože vojensky prišiel okolo roku 1935 aj švajciarsky chemický inžinier Henrich Mohaupt, ktorý svoj vynález, na ktorom pracoval od polovice 30. rokov, prezentoval v roku 1938 ako novú, vysokovýkonnú trhavinu a ponúkal jej tajomstvo za veľké sumy vojenským atašé rôznych krajín. Ale vojenský inžinieri, ktorý demonštrácie sledovali celkom rýchlo rozpoznali, že ide o vylepšený Munroe-Neumannov efekt, takže "vynález" napokon nekúpil nikto, ale nápad rozvíjali samostane. Od roku 1940 potom Mohaupt pracoval pre američanov, čo viedlo k vývoju známej zbrane Bazooka a neskôr k použitiu kumulatívnych náloží pri ťažbe ropy a plynu v povojnovom období.
Praktického vojenského použitia sa kumulatívne a usmernené nálože dočkali na začiaku druhej svetovej vojny. Nemecký výsadkári použili ženijné kumulatívne nálože pri útoku na belgickú pevnosť Eben Enamel. Nálože boli značne rozmerné - o hmotnosti 25 a 50kg, a dosť nevhodne (neefektívne) konštruované, s pologuľovitými vložkami. Prvými pechotnými protitankovými zbraňami s kumulatívnym účinkom boli americká Bazooka, britský PIAT a nemecký Panzerfaust. Nemecko malo už krátko po začiatku vojny so ZSSR k dispozícii aj delostrelecké kumulatívne strely. V Sovietskom zväze sa práce začali v roku 1942 na základe nemeckých delostreleckých granátov a náloží a viedli k vývoju kumulatívnych striel pre 76,2mm kanóny a 122mm húfnice zavedené v roku 1942.
Po prvých úspešných nasadeniach sa usmernené a kumulatívne nálože stali neodmysliteľnou súčasťou vojenskej výzbroje, ale i množstva priemyselných a výskumných aplikácií.

Trochu teórie
Efekt usmernenia výbuchu vzniká skladaním rýchlosti splodín výbuchu vylietavajúcich z povrchu detonujúcej nálože.
Obrázek
Smer a rýchlosť rozletu splodín výbuchu z (ľubovolného) bodu na povrchu nálože (modrá) je daný dvomi vektorovými zložkami - jedna zložka (zelená) je kolmá k povrchu nálože a je spôsobená expaziou splodín výbušnej premeny, jej rýchlosť je približne rovná rýchlosti zvuku v splodinách výbuchu tesne za detonačnou vlnou, ktorej veľkosť zhruba zodpovedá 3/4 detonačnej rýchlosti výbušniny, druhá zložka (červená) má smer zhodný so smerom šírenia detonačnej vlny vo výbušnine (od bodu iniciácie k bodu na povrchu nálože) a jej veľkosť je zhruba rovná 1/4 detonačnej rýchlosti. Maximálna rýchlosť rozletu splodín výbuchu z povrchu nálože sa teda nebude príliš líšiť od detonačnej rýchlosti výbušniny, z ktorej je nálož zhotovená. Presná závislosť rýchlosti rozletu splodín na detonačnej rýchlosti ale nie spojená len s detonačnou rýchlosťou, ale i s detonačným tlakom, tlakom za rázovou vlnou a hustotou výbušniny - je teda závislá na druhu výbušniny. Z nákresu zároveň vidno, že smer rozletu splodín výbuchu z vonkajšieho povrchu nálože i z povrchu dutiny sa v prípade guľovitej detonačnej vlny bod od bodu mení. Celé odvodenie z hydrodynamickej teórie výbuchu, ktoré vedie k presnejším hodnotám rýchlosti a smeru rozletu splodín výbuchu, je pomerne rozsiahle a zložité a od uvedeného pomeru zložiek 1/4 a 3/4 sa príliš nelíší (rozdiely sú rádu jednotiek percent).

V symetrickej dutine nálože prúd výbuchových splodín smeruje k ose dutiny a v ose dutiny sa jeho rýchlosť vektorovo skladá a smeruje von z dutiny. Pritom narastá rýchlosť, tlak i teplota v prúde a mierne narastá i merná hmotnosť prúdu. Maximálnu rýchlosť, tlak a hustotu dosahuje prúd v mieste, kde zároveň dosahuje minimálny prierez - v "kumulatívnom ohnisku", ktoré leží v istej (ohniskovej) vzdialenosti od spodnej základne nálože. Vzdialenosť ohniska je závislá na tvare dutiny, vlastnostiach výbušniny a tvare detonačnej vlny v náloži.
Obrázek
Tlak v oblasti ohnisku usmernenej nálože dosahuje pre výkonné vojenské trhaviny hodnoty rádovo 100 GPa, teplota 6-7000°C a rýchlosť splodín výbuchu 10-15000 m/s v závislosti na druhu výbušniny a vrcholovom uhle dutiny. Je vidieť, že parametre splodív výbuchu v oblasti ohniska prevyšujú parametre na čele rovinnej detonačnej vlny. (Detonačný tlak - hexogén - 33,8-35GPa, výbuchová teplota - pentrit - 4330°C, detonačná rýchlosť - oktogén - 9100m/s). Splodiny výbuchu usmernenej nálože s vysokou rýchlosťou a tlakom sú potom schopné vytvoriť v oceľovej doske dutinu, ktorej rozmery a tvar približne kopírujú rozmery a tvar kumulatívnej dutiny v náloži.

Aktívna časť nálože
Na vzniku kumulatívneho prúdu usmernenej nálože alebo na odovzdávaní energie kovovej vložke v kumulatívnej dutine sa nepodiela celá hmota nálože, ale len časť, ktorú nazývame aktívnou časťou nálože.
Uvažujme valcovú nekonečne dlhú nálož s kuželovou dutinou. Detonačnú vlnu, ktorá sa v nej šíri, môžeme považovať za rovinnú.
Obrázek
V okamihu, keď detonačná vlna dospeje k okraju nálože, od okraja nálože sa v dôsledku postupnej expanzie splodín výbuchu do vnútra zdetonovanej časti nálože šíri podtlaková vlna (červená). Časť splodín výbuchu je teda v pohybe, časť v kvázistatickom stave. Na obrázku je zachytený okamih, keď guľová podtlaková vlna od vrcholu dutiny O dospela do vzdialenosti r1 a stretáva sa s valcovou podtlakovou vlnou od vonkajších okrajov nálože, ktorá tiež prešla vzdialenosť r1 od okraja nálože. V priestore B'BDD' o polomere r2 sú splodiny výbuchu v kvázistatickom stave. Tento priestor sa v nasledujúcich okamihoch bude zmenšovať - guľová podtlaková vlna BD dospeje do bodu F zároveň s podtlakovými vlnami B'B a D'D smerujúcimi k ose nálože.
Do priestoru dutiny AOC budú teda môcť expandovať len splodiny výbuchu z priestoru nálože vymedzeného bodmi ABEDCO a na nákrese farebne vyznačeného. Túto časť nálože nazývame aktívnou časťou, pretože sa podieľa na vzniku kumulatívneho prúdu. Výška aktívnej časti nálože sa rovná súčtu výšky kuželovej dutiny a polomeru základne nálože.
hpr = h + r
Najmenšia výška valcovej nálože Hpr, pre ktorú má aktívna časť nálože hpr maximálnu veľkosť sa rovná výške kuželovej dutiny a dvojnásobku polomeru základne. Toto obmedzenie je dané šírením podtlakovej vlny od hornej základne a bočných okrajov nálože.
Obrázek
Pre nálož s výškou H < Hpr sa aktívna časť nálože zmenší, ale rýchlosť zmenšovania aktívnej časti nálože bude menšia, ako rýchlosť zmenšovania celkovej hmotnosti nálože a priebojný účinok bude až do istej medznej výšky klesať len nepatrne.
Obrázek
Tieto úvahy o aktívnej časti nálože platia presne len v prípade rovinnej detonačnej vlny, šíriacej sa od hornej základne nálože, ktorá nemá obal a za teoretického predpokladu okamžitej detonácie nálože.
Reálne sa náložou šíri spravidla guľovitá alebo inak zakrivená detonačná vlna. Detonácia nálože nie je nikdy okamžitá. Guľovitá detonačná vlna dospeje k vrcholu dutiny skôr, ako k vonkajším okrajom nálože v rovnakom priereze - tým sa aktívna časť nálože mení. Podobný vplyv má i primerane masívny obal nálože, ktorý svojou zotrvačnoťou, pevnosťou a ťažnosťou spomaľuje expanziu splodín výbuchu z vonkajšieho povrchu nálože.


Kumulatívna vložka
Hustota splodín výbuchu je pomerne nízka a nelíši sa príliš od hustoty trhaviny, z ktorej je nálož vyrobená, pritom hustota výbušnín dosahuje maximálne 1,84g/cm3 (pre oktogén). Pokiaľ je povrch dutiny pokrytý vrsvou kovu alebo iného materiálu s väčšou hustotou, priebojný účinok nálože výrazne narastá. Medzi splodinami výbuchu a materiálom vložky dochádza pri urýchľovaní materiálu vložky k prerozdeleniu energie a hlavná časť energie splodín výbuchu aktívnej časti nálože je odovzdaná materiálu kumulatívnej vložky.

(pokračovanie)
Naposledy upravil(a) Alchymista dne 24/6/2009, 03:15, celkem upraveno 4 x.
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

pokračovanie
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

pokračovanie


s ohľadom na neskorú hodinu nazatiaľ všetko.
Postupne sa pokúsim znovu zhotoviť aj obrázky a doplniť ich do textu.
Diskusia môže začať.
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Příspěvek od Pátrač »

Alchymista píše:2.2 Protipancierové strely využívajúce energiu výbuchu
2.2.1 Protipancierové strely s usmerneným výbuchom – kumulatívne
Kolego mám obavu, že zde Ti chybí celý text. Dále pak avizuješ dvě pokračování a pak už spouštíš diskusi. Mrkni se na to , já si počkám, měl bych něco ale počkám až to doplníš.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Příspěvek od Pátrač »

Musím se připomenout - Alchymisto, už jsi se dostal k tomu překontrolování textů? Začalo to naprosto skvěle, dej se do toho. Pokud potřebuješ nějak pomoci pošli PM.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Petrz
nadporučík
nadporučík
Příspěvky: 938
Registrován: 6/1/2009, 17:57
Bydliště: Děčín

Příspěvek od Petrz »

Velmi zajímavé a pěkně napsané. A pro mne i vítané. Zrovna píšu článek na téma T-34/85 vs Panther a zabývám se tam samozřejmě i průbojností jejich kanónů. Z informací které mám, se mi ale nedaří vyvodit nějaké jednoznačné závěry.
Co se týká jádrových střel-článek mi osvětlil proč měli ruské APCR tak velký úbytek rychlosti. Obecně asi platí, že poměr jádra a střely je u tohoto typu lepší, ale u ruských střel tomu bylo, aspoň ve srovnání s americkými, přesně naopak. Např. U 85mm střely BR-365P děla T-34/85 činila hmotnost jádra pouhých 13 % hmotnosti střely, což dává nějakých 0,63 kg. Udává se to ve zprávě z testů těchto tanků Američany po válce (tanky ukořistily v Korei). Ve spojení s velkým úbytkem rychlosti se mi tyto parametry jeví jako nejhorší ze všech hlavních stran konfliktu DSV. U 76mm amerického děla M1 je zast.jádra asi 40%.
K tomu srovnání munice s drážkami a průbojnou čepicí. Obecně to asi taktéž platí a bylo by zajímavé to doplnit obrázkem.
Ale narazil jsem na informaci v příručce pro 90mm kanón M3. Tam je uváděna APBC střela (označovaná tuším T33) jako výrazně výkonnější než APCBC (označení teď nevím). S T33 municí dokázal kanón M3 probít čelo korby Panthera na 1100 yardů, s druhou zmíněnou dokázal probít jen spodní část korby (co je velmi zajímavé s oběma typy nedokázal probít štít děla na žádnou vzdálenost). Napadlo mne, že tam hrál roli asi (tebou uváděný) fakt, že T33 byla plná, kdežto APCBC měla poměrně velkou výbušnou nálož, což zeslabovalo její pevnost. Ovšem rozdíl dost velký, takže nevím.
Tím se nechci nijak hádat, jen by mne zajímalo jak to vlastně s tou účinností je.
ObrázekObrázek

Zbourat stodolu umí každý osel, postavit jí ale vyžaduje tesařské umění.
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

Pátrač - ako som uviedol v úvode, seminárka sa mi nezachovala celá, navyše je v T602... Tiež som zistil, že pohľad na časť vecí, hlavne v oblasti kumulatívnej munície sa časom dosť zmenil. Takže to vlastne píšem celé znovu a okrem toho mi hneď s kraja týždňa tak nejak padol na hlavu vesmír alebo aspoň jeho podstatná časť...

Petrz - porovnávanie priebojnosti je veľmi ošemetná vec, rôzne armády mali a majú pre hodnotenie prierazu vlastné podmienky a pravidlá, takže tabuľkové hodnoty prierazu podľa metodiky jednej armády sa nedajú "rozumne" porovnať s tabuľkovými hodnotami inej armády. Navyše sa priebojné vlastnosti rôznych typov striel proti rôznym druhom pancierov líšia - celkom podstatne záleží na tom, aký druh mechanizmu prebíjania pancieru za daných podmienok dopadu prevládne.


PS - obrázky sú gif v plnej veľkosti, náhľady z galérie sú totiž datovo väčšie a stráca sa kresba.
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Re: Munícia

Příspěvek od Alchymista »

Editovať staršie príspevky sa momentálne nedá, takže doplním aspoň obrázky - sú trochu väčšie, ale na zmenšeninách z galérie sa stráca kresba :(

Šírenie detonačnej vlny náložou
Ako bolo uvedené vyššie, pre zbortenie kumulatívnej vložky a prenos energie zo splodín výbuchu na materiál vložky je dôležitý skutočný smer pohybu guľovitej detonačnej vlny v okamihu, keď táto dospeje na rozhranie trhaviny a vložky, pretože definuje jeden z dvoch vektorov (druhý je normála k povrchu nálože), ktorých skladaním sa určí vektor (smer a rýchlosť) pohybu daného elementárneho prvku vložky. (mimochodom, prvý obrázok, ktorý toto popisuje som nakreslil "zavádzajúco" - červený vektor by mal byť väčší ako zelený a ich vzájomný pomer 4:3)
Je teda zrejmé, že pokiaľ prevedieme "vypuklú" guľovitú detonačnú vlnu na rovinnú alebo dokonca na "dutú", zvýši sa prinajmenšom rýchlosť jednotlivých elementárnych prvkov vložky vyplývajúca zo skladania vektorov rýchlosti. Druhým priaznivým efektom je, že aj pri rovnakej detonačnej rýchlosti trhaviny sa skráti doba zbortenia celej vložky - tým vzrastie tlak v materiále bortiacej sa vložky, ktorý priamo ovplvňuje rýchlosť kumulatívneho lúča.
Previesť guľovitú detonačnú vlnu v náloži, šíriacu sa od bodu iniciácie, na iný, vhodnejší tvar, je možné dvomi hlavnými spôsobmi:
- detonačnou šošovkou z trhaviny s menšou detonačnou rýchlosťou - detonačná šošovka má tvar spočítaný tak, aby detonačné vlny z jednotlivých bodov iniciácie na jej "zadnej" strane dospeli na prednú stranu v rovnakom okamihu (na "zadnej" strane je iniciovaná postupne detonačnou vlnou v trhavine s vyššou detonačnou rýchlosťou).
- inertnou vložkou - inertná vložka zabraňuje prenosu detonácie a núti detonačnú vlnu putovať k okraju nálože. Tým sa dosiahne to, že hlavná časť nálože nie iniciovaná v jednom bode, ale na kružnici okolo celého obvodu nálože - detonačná vlna má potom tvar časti toroidu.

"Idealizované" šírenie detonačnej vlny valcovou kumulatívnou náložou konečnej dĺžky s iniciáciou v jednom bode
Obrázek

"Idealizované" šírenie detonačnej vlny valcovou kumulatívnou náložou konečnej dĺžky s iniciáciou v jednom bode s detonačnou šošovkou z trhaviny s menšou detonačnou rýchlosťou
Obrázek

"Idealizované" šírenie detonačnej vlny valcovou kumulatívnou náložou konečnej dĺžky s iniciáciou v jednom bode s diskovitou inertnou vložkou
Obrázek


Keďže aktívna časť nálože, z ktorej je energia odovzdaná na vložku, je definovaná prostredníctvom podtlakovej vlny šíriacej sa od vnútorného povrchu dutiny v náloži, je možné skonštruovať kumulatívnu nálož ako kuželovitú tak, že objem a rozmery aktívnej časti sa v príliš nezmenia, energia odovzdaná vložke zostane rovnaká a pritom je možné ušetriť značnú hmotnosť trhaviny. (Samozrejme - je to idealizovaný predpoklad).
Aktívna časť kuželovitej kumulatívnej nálože "plnej dĺžky"
Obrázek

Aktívna časť kuželovitej kumulatívnej nálože "skrátenej"
Obrázek

Kuželovitá kumulatívna nálož s inertnou vložkou.
Obrázek
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
kopapaka
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 3837
Registrován: 26/1/2008, 20:47
Bydliště: kósek od Prostějova

Re: Munícia

Příspěvek od kopapaka »

Alchymista: hele, tohle by nebylo marné jako samostatný článek, tady se to trochu ztratí a jako samostatný kousek by to rozhodně našlo i další čtenáře...
ObrázekObrázek Obrázek
"Válka je Mír, Svoboda je Otroctví a Nevědomost je Síla!"
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Re: Munícia

Příspěvek od Alchymista »

To je moje miestne dlhoročné strašidlo - nedorobená úloha, nepekný pomníček...
Raz už budem musieť dohľadať všetky potrebné obrázky a dať tento text dohromady...
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
kopapaka
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 3837
Registrován: 26/1/2008, 20:47
Bydliště: kósek od Prostějova

Re: Munícia

Příspěvek od kopapaka »

:)
Já mám svoje "strašidlo" v podpisu a článků co jsem chtěl napsat je taky hromada...
No, budu držet palce...
ObrázekObrázek Obrázek
"Válka je Mír, Svoboda je Otroctví a Nevědomost je Síla!"
vodouch
nadporučík
nadporučík
Příspěvky: 936
Registrován: 15/1/2008, 23:15
Bydliště: Praha

Re: Munícia

Příspěvek od vodouch »

(Původ - jak jinak - vzducholodě).

Prosím znalce o pomoc.
Jsou tři vynálezci: Pomeroy, Buckingham, Brock. V jejich dílech je poněkud guláš. Viz:
Němeček, Vojenská letadla: ... trhavé střely Buckingham nebo Brock a fosforové zápalné střely Pomeroy ...
Jeden anglický text z internetu (přeložil Translate Google): Pomeroy a Brock byly výbušné kulky, Buckingham byla fosforová zápalná kulka.

Mám "mystickou povědomost", že výbušná a trhavá střela nejsou totéž. Pod výbušnou střelou si představuji granát, pod trhavou střelou dum - dum.

Prosím, znalci, vytrhněte mi trn z ... (ze vzducholodě). Prosím o urovnání guláše a princip činnosti výbušné kulky (pokud to není granát) a trhavé kulky.

Předem děkuji za příznivé vyřízení mé žádosti.
Obrázek
Uživatelský avatar
Alfik
7. Major
7. Major
Příspěvky: 4160
Registrován: 16/9/2008, 19:23
Bydliště: Jeseník

Re: Munícia

Příspěvek od Alfik »

No, u trhavé jsem narazil už párkrát na guláš - jako takové se označují tu dum-dum, tu granáty. Maj v tom bordel, jako v těch šífech (viz můj přísp. o ship - boat) :)
Takže budeš muset dohledávat podle dalších údajů.
"Zapomněli jste na syny Vorvénovy. Ztratili jste Greptrovo kladivo. Vás nikdo mstít nebude." Dr. Lazarus
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Re: Munícia

Příspěvek od Alchymista »

Ono je to dosť zamotané - striel nazývaných "Pomeroy" bolo niekoľko druhov a v rôznych kalibroch, výbušných, fosforových i zápalných - bol to vynálezca činný zrejme už od 90. rokov 19. storočia. Podobné je to i u výbušných, fosforových a zápalných striel "Buckingham" - existuje niekoľko riešení, prevedení a variant... Ako je to s vyálezcom "Brock", neviem, ale dá sa predpokladať, že podobne. Do výzbroje ich bolo z navrhnutých striel zavedených len niekoľko, a nie vždy najlepšie riešenia.

Dobrá stránka na britskú muníciu - obrázky a popis, bohužiaľ bez rezov
https://sites.google.com/site/britmilam ... -explosive
https://sites.google.com/site/britmilam ... incendiary

http://www.quarryhs.co.uk/RAF%20guns.htm
Britské náboje v reze:
Brock incendiary, PSA Mk I HE (Pomeroy), PSA Mk II HE (Pomeroy), RTS Mk II HEI (Threlfall)
Obrázek

Strela Buckingham - nákres pôvodného riešenia, v praxi sa príliš neosvedčilo a používalo sa iné.
Obrázek

Strela Brock má náplň z chlorečnanu draselného (Bertholetova soľ), ako iniciátor slúži zmes chlorečnanu draselného a thiokyanatanu ortuťnatého
Čo sa týka konštrukcie striel Pomeroy PSA Mark I / Mark II - v tele strely je vpredu rozmerná dutina, do ktorej je vložená medená "dutinka" s náplňou tvorenou nitroglycerínom v infuziovej hlinke (v podstate dynamit).
Strela RTS mala náplň v hornej časti nitroglicerín v drevnej múčke a spodná časť náplne je biely fosfor s wolframovým? prachom
Strela RTT má iniciátor s obsahom hlinkového dynamitu a azidu olovnatého, hlavná náplň je z pentritu a za ním je biely fosfor.

Z popisu náplní je zrejmé, že použitie týchto striel "nebolo práve najbezpečnejšie". Na druhej strane - okrem "protibalonových" fosforových striel Buckingham sa tato munícia na fronte zrejme neobjavila a bola používaná len "na ostrovoch".
V medzivojnovom období podobné strely celkom vymizli. Jedným z dôvodov bola veľmi problematická skladovateľnosť takejto munície, už po jednom-dvoch rokoch skladovania začína byť podobná munícia dokonca až "manipulačne nebezpečná".

Humanisti však neboli len briti - Nemecké a rakúske výbušné puškové strely z obdobia prvej svetovej vojny
https://forum.cartridgecollectors.org/t ... -ww1/15787

Z definície "výbušná strela" je strela s náplňou výbušniny, ktorá vo svojej konštrukcii neobsahuje nápichové zariadenie (ihlu). "Trhavá strela" je strela s náplňou výbučniny, ktorá nápichové zariadenie už obsahuje. Keď si porovnáte britské a nemecké konštrukcie, tak vyššie uvedené britské strely sú "výbušné strely", kým nemecké spadajú skôr pod pojem "trhavé strely".
Rozdiel "strela" a "granát" je obvykle daný prítomnosťou či neprítomnosťou vodiacich obrúčok - strela sa do drážok vývrtu zarezáva svojím telom, granát obvykle len vodiacimi obrúčkami.
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
vodouch
nadporučík
nadporučík
Příspěvky: 936
Registrován: 15/1/2008, 23:15
Bydliště: Praha

Re: Munícia

Příspěvek od vodouch »

Pro Alchymistu:
Děkuji za názorné vysvětlení. Na stránku o britské munici jsem narazil před chvílí, takže to mám bez prokousávání se překladem.
Jinak jsem při pátrání narazil na zajímavé zmínky o kuriózních protizepelínových zbraních; jedna z poznámek podepřela zmínku, že Parasoly v roce 1915 byly vyzbrojeny puškami. Taky jsem narazil na zajímavé komentáře Haagských úmluv. Ale to je v tomto vlákně poněkud OT.
Britští piloti se maximálně vyhýbali použití zápalné a výbušné munice u synchronizovaných kulometů, údajně se obávali účinků na vlastní letoun při selhání synchronizace (a "Stangensteuerung" (původní model Fokkerovy synchronizace s řízením táhly) selhávala velmi ochotně) a uložení takové munice blízko motoru; takže touto municí nabíjeli Lewisy nad horním křídlem. Pokud měli v letounu tuto munici, trvali na písemném rozkaze o jejím použití. Když jej u sebe neměli a byli zajati Němci, hrozilo jim zastřelení za válečný zločin (to se proplétá s Haagskými úmluvami a dalšími zbraněmi na frontách).
Obrázek
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Re: Munícia

Příspěvek od Pátrač »

Zde je odkaz na jinou zajímavou munici: https://naboje.org/node/686
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Odpovědět

Zpět na „Pěchotní výzbroj a dělostřelectvo“