Rusko - Indická Protilodní raketa PJ-10 BraMos

Moderátor: Julesak

Uživatelský avatar
rabo
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 2134
Registrován: 16/1/2007, 11:52

Příspěvek od rabo »

Na obranu proti rýchlim cieľom kategórie PL. Zaviedli Američania a aj Nemci, išlo o ich spoločný vývoj, systém RAM. http://www.navysite.de/launcher/ram.htm

Jeho účinnosť je neznáme. Je dosť možné, že pri jeho vývoji zúžitkovali poznatky z používania cvičného cieľa odvodeného z rakety CH-31A / letecká proti lodná, dolet v základnej verzii - 110 km, rýchlosť 1km/s /

Poradie, podľa schopnosti ničenia zväzu lietadlovej lode, je dosať ťažko určiteľný. Najslabší člen sú asi lietadlá, napriek prepracovanej Ruskej technike na ničenie zväzov / súčasné útočenie z rôznych strán a letových hladín / nie je momentálne vo výzbroji nič, čo by mohlo byť vystrelené s dosahu mimo rakiet Standard posledných verzií.

Lode sú na tom celkom dobre, lebo disponujú raketami s relatívne dlhým doletom / "atómový" Granit a "Bazalt" majú dosah 550 a 500 km, / a aj ich zničenie v blízkosti "cieľa" by mohli byť rovnako nebezpečné, ako keby zasiahli cieľ. Diskutabilná je aj schopnosť USA ničiť nepriateľské lode, ani nie tak čo sa nosičov týka, ako skôr samotných zbraní, lebo lode a lietadlá disponujú vlastne len "Harpoonom", ktorá je momentálne najvýkonnejšia ich PL raketa, ale jej zničenie by nemal byť problém ani pre AK-630.



No a víťazom "súťaže" sú ponorky, ktoré to dokážu v tichosti a na relatívne dlhé vzdialenosti. Samozrejme ani oni sa nemôžu cítiť bezpečne, ale na druhej strane, už aj na verejnosť prenikli informácie o tom, ako sa v tesnej blízkosti liet. zväzu vynorila ponorka o ktorej ani netušili.

O aktivitách ponoriek VMF vyšla veľmi zaujímavá knižka, ktorá mapuje vývoj atómových stíhacích ponoriek v ZSSR, rozoberá detailne jednotlivé zavedené typy, ale opisuje aj ich skúsenosti z "hier" s US NAVY - "Podvodný štít SSSR - atómové viac cieľové ponorky " od projektu 627 po 971.

Svojho času vychádzal v ATM seriál o vývoji proti ponorkovej obrany v námorníctve USA, je zaujímavé to s spolu konfrontovať.


GRANIT - mal prepracovaný spôsob útoku. V prípade, že sa vedelo kde sa cieľ nachádza, boli rakety vystrelené tým smerom aj salvou. Údaje o polohe cieľa im dodával napr. Tu-95RC, alebo kozmický systému Legenda . Rakety leteli celý čas v čo najnižšej letovej hladine / min. 30m / a bez zapnutých radarov. V prípade, že už sa nachádzali vo vzdialenosti, kedy mohli sami identifikovať ciele, jedna z nich sa zdvihla do výšky / max. 14 km / a údaje o cieli predávala nižšie letiacim raketám, ktoré leteli "potichu". V prípade jej zničenia jej miesto zaujala ďalšia. Obrana proti nim je aj dnes dosť ťažká. Rusko sa neponáhľa s ich vyradením a nikdy ich neuvoľnilo ani v "neatomovej" verzii na export.
Uživatelský avatar
Czarnian
rotmistr
rotmistr
Příspěvky: 124
Registrován: 5/1/2008, 15:24
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Czarnian »

Řekl bych, že pravděpodobnější než nasazení Granitu proti USN je nasazení BraMosu proti čínské flotile nebo pákistánu.
Uživatelský avatar
Altaj
nadrotmistr
nadrotmistr
Příspěvky: 189
Registrován: 17/1/2008, 13:32

Příspěvek od Altaj »

Casto sa moze zdat, ze moznost straty lietadlovej lode s tisickami draho cvicenych namornikov je oproti strate par (20) Su 33 alebo Su 30 s Brahmosmi, alebo moskytmi velmi vyhodne pre rusov, alebo cinanov. Netreba vsak zabudat, ze namorny zväz s lietadlovou lodou, pomocnymi, velitelskymi lodami a obrannmi kriznikmi je prostriedok utoku a sucastnosti najlepsi sposob na ovladnutie otvoreneho mora. So skupinov 30 Su 27 XX namornu nadvladu nevybojujete.
Za všetko zlo sa môže katolícka cirkev.
Uživatelský avatar
skelet
4. Brigádní generál
4. Brigádní generál
Příspěvky: 17710
Registrován: 26/1/2008, 15:48

Příspěvek od skelet »

To je sice pravda, ale může to kompletně ohrozit strategické záměry USA, a to je oč tu běží
ObrázekObrázekObrázek
Uživatelský avatar
rabo
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 2134
Registrován: 16/1/2007, 11:52

Příspěvek od rabo »

V prípade rakiet BrahMos, nie je ich problém v zaredení k letectvu, aspoň nie v prípade US NAVY. Aj keď ich použitie na Tu-142, ako je plánované, by im dovoľovalo pokryť veľké územie. Problém je umiestnenie na malých rýchlich korvetách a hlavne na ponorkách. Tu je ešte otázka, čo kde dostane prednosť, či BrahMos, alebo Klub.
Žiadne námorníctvo nemá silu konkurvať US NAVY, ale chce mať možnosť prijateľnej obrany voči najsilnejším a v určitých prípadoch mať schopnosť útočiť na slabších.
Milda
nadpraporčík
nadpraporčík
Příspěvky: 434
Registrován: 8/5/2007, 20:03
Bydliště: Litoměřice

moskit

Příspěvek od Milda »

ATM 12-2003. tam je článek Protilodní střely, od p.Visingra. Rychlost-3 Machy, při manévrech u cíle snese 15g. Snese několik zásahu z kanonu 20mm Phalanx. Tak jsi měl pravdu Alchy s tím kanonem 20mm. A jak jsem už psal: i když ho dostane kanon, tak ta obrovská kinetická energie ty úlomky ,,narve,, do lodi a účinek je prý hrozný! Obrana proti ním taky popolezla v kvalitě. Systém BARAK, nový AEGIS-rakety Standard-SM-2 BlockIIIA, IIIB.V roce 2004ESSM, nebo Aster 15 výrazně redukují možnosti úderů Je však prý otázkou kolika lodí má tyto moderní nákladné systémy a jak jsou schopny odvrátit hrozbu nových protilodních raket 3M-54Klub nebo3M-55 Oniks. O těchto obr. systémech a nových raketách se psalo v ATM 7-2004. To je odp.Ing.Martince. To nahoře je o Moskitu! Omlouvám se za sloh a obdivuji všechny, kteří sem píšou o zbraních! :D
Uživatelský avatar
Pegeucko
1. Armádní generál
1. Armádní generál
Příspěvky: 2793
Registrován: 14/7/2005, 10:40
Bydliště: jižní Čechy

Příspěvek od Pegeucko »

Indie provedla první test "křídlaté rakety" BraMos proti POZEMNÍMU cíli. Doposud byla testována pouze proti námořním cílům. BraMos byl odpálen z paluby torpědoborce Radžput v 10.30 místního času(6.00 CET) a úspěšně zasáhla cíl na jednom z Andamanských ostrovů v Bengálském zálivu.

Zdroj: Indické MO,RIAN,ARM-TASS
ObrázekObrázekObrázekObrázek

Vím vše, protože mlčím, abych slyšel..... motto STASI
Uživatelský avatar
rabo
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 2134
Registrován: 16/1/2007, 11:52

Příspěvek od rabo »

Indie provedla první test "křídlaté rakety" BraMos proti POZEMNÍMU cíli. Doposud byla testována pouze proti námořním cílům. BraMos byl odpálen z paluby torpědoborce Radžput v 10.30 místního času(6.00 CET) a úspěšně zasáhla cíl na jednom z Andamanských ostrovů v Bengálském zálivu.
Nejaké bližšie údaje k tejto "protizemnej" strele asi neboli uvedené. Hlavne systém navádzania, lebo raketa navádzané v konečnej fáze radarom, ktorý nie je špeciálne upravený na útoky na pozemný cieľ, by mohla postreľovať len dosť malé množstvo pozemných cieľov. Muselo by ísť o výrazne rádiovo kontrastné cieľe. Aj Iskander s radarom v mm vlnách v konečnej fáze využíva optiku.

Niečo obdobné skúšali a podľa testov celkom úspešne, koncom 90. rokov Rusi,ale s upravenými Buk -M1. Uprava sa realizovala zmenou softwaru vo veliteľskom voze a vyhľadávača na rakete, pracujúcom na Dopplerovskom princípe, aby bolo možné postreľovať lode a určité druhy pozemných cieľov / lietadlá, radarové stanice, veľké odpaľovacie zariadenia ... rádiovo kontrastné ciele / .

Celkom som zvedavý na viac infošiek o protizemných možnostiach BrahMosu, lebo nie je veľa PL rakiet, ktoré majú možnosť ničiť aj ciele na pevnine. Píše sa o veľkých Ruských PL raketách, ale ak sa na nich použijú atómové hlavice, tak systém navádzania nie je taký podstatný. Stačí iba vystreliť smerom na pobrežie.
Uživatelský avatar
Altaj
nadrotmistr
nadrotmistr
Příspěvky: 189
Registrován: 17/1/2008, 13:32

Příspěvek od Altaj »

Nejaké bližšie údaje k tejto "protizemnej" strele asi neboli uvedené. Hlavne systém navádzania, lebo raketa navádzané v konečnej fáze radarom, ktorý nie je špeciálne upravený na útoky na pozemný cieľ, by mohla postreľovať len dosť malé množstvo pozemných cieľov. Muselo by ísť o výrazne rádiovo kontrastné cieľe. Aj Iskander s radarom v mm vlnách v konečnej fáze využíva optiku.

Niečo obdobné skúšali a podľa testov celkom úspešne, koncom 90. rokov Rusi,ale s upravenými Buk -M1. Uprava sa realizovala zmenou softwaru vo veliteľskom voze a vyhľadávača na rakete, pracujúcom na Dopplerovskom princípe, aby bolo možné postreľovať lode a určité druhy pozemných cieľov / lietadlá, radarové stanice, veľké odpaľovacie zariadenia ... rádiovo kontrastné ciele
Hm. Nemas na mysli PVO a PRO?

Inak, mne sa nepaci to co je prehnane univerzalne, radsej 1 vec poriadne ako 5 a kazda nedostatocne.
Na BrahMos a vobec hocijakej PL strele my chyba pasivny system navadzania, totiz na dlhsie vzdialenosti pouzivat aktivnu hlavicu je rizikove, myslim si {a som si celkom isty} ze ju zneskodni rusicka, ci jedna z snad 10 druhov rusiciek { na AWACS AEGIS, F 18 E,F}. To plati najme vtedy ked tych par stastnych {moj osobny nazor} Su 30 MKI ktore prejdu cez clonu Superhornetov a odpalia BraMosy a F 18 ich znicia. Strely sa budu potom sami navest.
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

BrahMos celkom určite nejaký systém inerciálneho alebo obecne "pasívneho" navedenia má, rovnako ako musí mať nejaký druh presného výškomeru.
Je totiž nemysliteľné, aby bol schopný samostatne zistiť ciele na vzdialenosť svojho doletu. To by musel mať podstatne výkonnejší rádiolokátor a zároveň by stratil jednu zo svojich výhod - "nečakaný" útok v malej výške (musel by vystúpať do výšky, odkiaľ by "dovidel" na cieľ).
Takže do oblasti zachytenia cieľa prilieta strela riadená pasívnym spôsobom a až v oblasti, kde sa ciele dostávajú do jej rádiolokačného dohľadu (z výšky okolo 30 metrov je to niečo okolo 50km) zapína rádiolokátor a vyhľadáva a identifikuje ciele. Využitie GPS by umožnilo presnejšiu navigáciu a let v menšej výške, čim by sa diaľka zapnutia palubného RL mohla skrátiť (a tým by sa mohla skrátiť aj doba varovania cieľa, tá je však v daných podmienkach nepodstatná - cieľ a strela sa tak či tak navzájom zaregistrujú v približne rovnakej vzdialenosti - keď sa dostanú do svojej rádiolokačnej viditeľnosti). Na druhej strane by bolo potrebné poznať polohu cieľov s vyššou presnosťou.

Použitie GPS ako hlavného navigačného prostriedku má aj značné nevýhody - používateľ "druhej strany" nie je schopný operatívne zareagovať na vypnutie alebo zakódovanie signálu v priestore bojiska a tým stráca všetky výhody použitia GPS.

Taktika použitia PLd striel proti námornému zväzu je dosť diskutabilná záležitosť. Rozhodne by to nebola len operácia letectva, ale skôr kombinovaných síl letectva a námorníctva, prípadne aj pobrežnej obrany.
Predovšetkým:
- ako ďaleko od pobrežia bude námorný zväz v dobe útoku raketonoscov (na dosah systémov PVO na pobreží by sa zrejme stíhacia ochrana zväzu nevyskytovala)
- aké sily nasadí námorný zväz na svoju stíhaciu ochranu a akými leteckými silami vôbec disponuje v momente úderu
- aké sily a prostriedky nasadí útočiace letectvo a akými silami disponuje pre úder proti námornému zväzu (dá sa predpokladať, že v prípade krajín ako India alebo Čína dokážu ich letecké sily sily námorného zväzu aspoň lokálne prečísliť - je to operácia pozemného letectva proti námorným cieľom)
-- počet raketonoscov
-- počet stíhačov stíhacej ochrany raketonoscov
Lode zväzu, ktoré sú v dosahu striel z pobrežných systémov by boli pravdepodobne napadnuté prednostne týmito systémami a ďalšie lode v náletovom smere by boli napadnuté strelami odpálenými z ponoriek, aby sa vytvoril koridor, kde je minimum prieskumných a palebných prostriedkov, ktoré by mohli pôsobiť proti raketonosičom a strelám smerujúcim k jadru námorného zväzu.
Uživatelský avatar
Altaj
nadrotmistr
nadrotmistr
Příspěvky: 189
Registrován: 17/1/2008, 13:32

Příspěvek od Altaj »

Tak moment BrahMosy lietaju v nizkych vyskach? Tak to potom hodne stracaju na rychlosti, tym padom ich mozu znici aj Phalanxy. Pasivny optoelektronicky a infracerveny system umoznuje sledovat strely na zaklade ich IC vyzarovania- raket.motoru, teplota trupu strely {nad 1.8 MACH prudko stupa}. Neviem, ci ho F 18 EF maju, pokial viem disponuje nim len F 22.

Z toho, co ste mi napisalimi vyplyva, ze akonahle dojde k strate navadzaca {Su 30 MKI-Irbis} vtedy, ked BrahMos nebude blizsie ako zhruba tych 50/60 km jenoducho sa na LL nenavedie. A to nemusi dojst nevyhnutne k jej zniceniu, F 18 E,F ma AESA radar, kym Irbis je PESA ktory sa lahko rusi, cim nastava znehodnotenie Su 30 ako nosica a navadzaca.

Je vsak pravda, ze schopnost US NAVY pruzne reagovat na hrozbu Moskytov a inych PLd rakiet po vyradeni F 14 D Supetomcat :cry: hodne klesla a dnes visi na AESA radare An Apg 79 na superhornetoch. Aim 120D { Mach 4, dolet 160 niekde uvadzaju 180km, nechcem sa hadat} nedosahuje rychlosti a doletu Aim 54 Phoneix {Mach 5, 200km}. Manevrovatelnost oboch striel nehra rolu, jednak nie su to strely proti bomberom a kedze Su 30 s moskytmi maju vyrazne obmedzenu manervovatelnost
Hornet je oproti Tomcatu nevykonny { najme ta jeho maximalka 1915km/h} , jeho radar ma slabucky dosah. To ze lepsie manevruje mu je v tejto situacii uplne zbytocne.
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

Pasívny spôsob - som sa zle vyjadril, nemusí to byť nutne navedenie na cieľ ožiarený nosičom alebo iným zdrojom.
Pokiaľ poznám aspoň približne polohu cieľov, tak strely poletia v inerciálnom režime do bodu, odkiaľ sa dá predpokladať zachytenie cieľov ich vlastnými palubnými prostriedkami. Čiže po odpale už nemusia dostávať z nosiča žiadne ďalšie informácie ani pomoc či podporu.

Stíhacia ochrana - koľko lietadiel udržuje lietadlová loď v pohotovosti pre ochranu zväzu vo vzduchu a pripravených k okamžitému štartu proti útočiacim raketonosičom? Útočnú skupinu zachytia prieskumné prostriedky zväzu na diaľku cca 400 km, pri rýchlosti cca 500m/s, a diaľka odpalu PLs rakiet nech je 150km (mimo vonkajšie pásmo dostrelu najvýkonnejších PL rakiet Standard). Na zásah proti nosičom má teda flotila čas okolo 5 minút. Koľko lietadiel sa z nosičov zväzu za tento čas dostane do vzduchu a koľko ich dokáže proti útočníkom skutočne efektívne zasiahnuť? Aká je pravdepodobnosť zničenia nosičov pred odpálením rakiet?

Predpokladám, že útočná skupina bude minimálne v sile jedného pluku - tj okolo 30-36 sučiek, z toho tretina vyzbrojená PLd raketami (dve rakety na každom - 20-24 rakiet) a zvyšok, teda najmenej 20-24 súčiek bude zabezpečovať stíhaciu ochranu, SAD a rušenie (v prospech údernej skupiny aj v prospech odpálených rakiet). Úderná skupina sa po vypustení rakiet bude vyhýbať ďalšiemu boju a vracia sa domov.

Strely odpálené z diaľky 150km dosiahnu flotilu za zhruba 3-4 minúty.
Aká je pravdepodobnosť prieniku rakiet cez PVO námorného zväzu?
Koľko zásahov PLd striel je potrebných na zničenie/vyradenie lietadlovej lode, krížniku, torpédoborca?
Aké budú straty lietadiel pri obrane flotily (na oboch stranách)?

Simulácia:
Nejak rozumne si ohodnoť položené otázky, rozdel na jednotlivé "súboje". Zoraď ľubovoľným spôsobom. Potom si pusti generátor náhodných čísiel a pripíš jeho výsledky ku každému súboju, tak ako idú v tvojom zozname za sebou. Máš primitívnu verziu vojnovej hry, ktorá sa praktizuje pri podobných simuláciách.

Mimochodom, maximálne letové rýchlosti protilietadlových striel je jedna vec, doba letu na maximálny dostrel vec celkom iná - celkom určite neplatí rovnica 180km : 1,2km/s = 150 sekúnd, aj 180 sekúnd by bol asi fantasticky dobrý výsledok a 210 sekúnd stále ešte dobrý výsledok.
Uživatelský avatar
rabo
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 2134
Registrován: 16/1/2007, 11:52

Příspěvek od rabo »

Tak moment BrahMosy lietaju v nizkych vyskach? Tak to potom hodne stracaju na rychlosti, tym padom ich mozu znici aj Phalanxy. Pasivny optoelektronicky a infracerveny system umoznuje sledovat strely na zaklade ich IC vyzarovania- raket.motoru, teplota trupu strely {nad 1.8 MACH prudko stupa}. Neviem, ci ho F 18 EF maju, pokial viem disponuje nim len F 22.
BraHmos má premenný profil letu. Do nízkeho letu prechádza až v blízkosti cieľa, aby bol ťažšie zachytiteľný hlavnými PV radarmi na lodi a nemohli na neho strieľať napr. Standardy a vtedy prechádza do rýchlosti 3M.
Pokým je vo vzdialenosti, kedy je pre radary, vďaka svojej radarovej signatúre, ťažko zachytiteľný tak letí vo výške a relatívne pomaly. Ak je hrozba väčšia tak letí celý čas ponad vodu.

Phalanx je systém, ktorý je už značne za zenitom a jeho schopnosti boli už dosť obmedzené aj proti starším raketám. Je nahradzovaný systémom RAM o ktorého účinnosti zatiaľ veľa nevieme a v iných námorníctvach ho nahradzujú iné hlavňové zariadenia.

Okrem Ruských lietadiel, je zatiaľ jediné sériovo vyrábané lietadlo s IRST Eurofighter / Pirate /. Do F-22 sa plánoval, ale nikdy nebol a z najväčšou pravdepodobnosťou ani nikdy nebude implementovaný. Jeden z dôvodov je
narušenie jeho Stealth línie/tvarov. To zariadenie spôsobuje zväčšenie rad. odraz plochy. Prvý sériový v USAF má byť F-35. Koncom 90. rokov ponúkali USA jednej arabskej krajine F-16, ktorá takýmto zariadením disponovala / jedno bolo pred kabínov, ala Mig-29 a jedno bolo na prednej spodnej časti trupu. /



kym Irbis je PESA ktory sa lahko rusi, cim nastava znehodnotenie Su 30 ako nosica a navadzaca.
Na Irbis si Indovia ešte chvíľu počkajú. O tom ľahkom zarušení som si nie až taký istý. Prečo ho ľahko zarušia ? Ktorá rušička má túto schopnosť ? Myslíš, že by Rusi dávali doláre do vývoja nového zariadenia, ktoré sa dá tak ľahko odstaviť ? Prečo majú niektorí ľudia problém s PESA na Ruských lietadlách a klasický radar Captor na Eurofightery nikomu nevadí ?

Radary AESA v reálnej bojovej situácii nedávajú takú výhodu ich nosičom, nad tými čo majú PESA, ako je to prezentované v "odborných" článkoch. Zabudni na ničenie elektronických zariadení pomocou AESA, možno raz, ale to ešte pretečie veľa dolárov.
Uživatelský avatar
Pegeucko
1. Armádní generál
1. Armádní generál
Příspěvky: 2793
Registrován: 14/7/2005, 10:40
Bydliště: jižní Čechy

Příspěvek od Pegeucko »

Firma BraMos Aerospace oznámila, že byl dokončen vývoj dalších dvou verzí raket BraMos - letecká a podvodní. Ve vývoji tak zůstává modernizovaná varianta BraMos-2, u níž se předpokládá rychlost 5-7Mach.

Indie plánuje nově vyvinutými variantami BraMosů vyzbrojit své letouny Su-30MKI a ponorky projektu 877EKM Lada(p.1650 Amur).

Zdroj: indiatimes.com
ObrázekObrázekObrázekObrázek

Vím vše, protože mlčím, abych slyšel..... motto STASI
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Příspěvek od Alchymista »

Jedna viacmenej pravopisná:
Je správny názov Bramos alebo Brahmos?
Mám totiž ten dojem, že správne je Brahmos -> http://www.brahmos.com/home.html a výraz Bramos sa vyskytuje v prepisoch z ruských zdrojov, pretože ruština nemá písmeno H a buď ho vynecháva alebo prepisuje ako G či Ch alebo si pomáha ešte inak (pokiaľ je to nevyhnutné).
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
redboy
4. Brigádní generál
4. Brigádní generál
Příspěvky: 1313
Registrován: 3/2/2006, 12:02

Příspěvek od redboy »

Určitě je správně Brahmos a zbytek podle mě přesně odpovídá Tvému vysvětlení. V Ruštině se především před pár léty často používal "Брахмос", teď už častěji "Брамос". Koneckonců jak píšeš, kde by to "h" vzali.....
ObrázekObrázek
Uživatelský avatar
rabo
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 2134
Registrován: 16/1/2007, 11:52

Příspěvek od rabo »

Veľmi vydarené video zo skúšok striel "Brahmos" z rôznych platforiem, na pozemné, ako aj námorné ciele, bez bojovej hlavice a s.

http://www.youtube.com/watch?v=JKIvnseO ... r_embedded#
bheid
praporčík
praporčík
Příspěvky: 332
Registrován: 7/12/2008, 19:26

Příspěvek od bheid »

Tak to je dobrý video, nejlepší je tam ta verze na tý Tatře, to by byl docela pěkný modýlek :)
Uživatelský avatar
absik
nadporučík
nadporučík
Příspěvky: 836
Registrován: 8/12/2008, 19:04
Bydliště: pri Čiernej vode

Příspěvek od absik »

Pred pár dňami India oznámila že ukončila vývoj lietadlovej verzie BrahMosu pre Su-30 MKI a do konca roku prebehnú štátne preberacie skúšky.
Lietadlová verzia je o 500 kg ľahšia, má väčšie aerodynamické plochy a zjednodušený vstupný nosový kužeľ vzduchu.
Uživatelský avatar
skflanker_
rotmistr
rotmistr
Příspěvky: 121
Registrován: 28/7/2014, 20:51

Re: Rusko - Indická Protilodní raketa PJ-10 BraMos

Příspěvek od skflanker_ »

Podľa výrobcu NPO Mašinostroenja / НПО машиностроения dňa 08.05.2015 v Indii vykonali 47. test rakety BrahMos a úspešne zasiahli cieľ vzdialený 290km. Nasledujúci deň 09.05.2015 realizovali ďalší test - oba zo samohybného pozemného odpaľovacieho zariadenia.
V blízkej dobe sa plánuje test zo Su-30MKI.
Zdroj http://www.npomash.ru/press/ru/podrobnee0515.htm?l=0

Na tej istej stránke som našiel propagačný materiál k statickej pobrežnej ochrany pobrežia na tejto výzbroji:
http://www.npomash.ru/activities/ru/missile3.htm?l=0
+ PDF v EN a v RU
Odpovědět

Zpět na „Námořnictvo“