Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Moderátor: Julesak

Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od Julesak »

Obrázek
Na jeseň roku 2014 sa podhladinové sily ruského námorníctva dostali do svetiel reflektorov, keď švédske noviny uverejnili správu o ruskej ponorke, či dokonca ponorkách, vykonávajúcich špionáž vo švédskych vodách. Objavila sa dokonca aj "usvedčujúca" fotografia (viď vyššie)

Zhruba rok nato sa podmorské sily VMF dostali do pozornosti svetových médií opäť, tentokrát pre údajné snahy o „napichnutie“ či dokonca poškodenie podmorských komunikačných káblov.
Ani v jednom prípade sa nič nekalé nepotvrdilo, pre mňa to však bola inšpirácia napísať tento text, ktorý snáď vnesie trochu svetla do inak temných vôd, v ktorých tieto pozoruhodné stroje trávia svoj čas.

Používatelia
Plavidlá, o ktorých je tento článok majú dnes dvoch hlavných „zákazníkov“. O miere utajenia, ktorá ich obklopuje, výstižne hovorí fakt, že tým známejšími sú príslušníci špeciálnych jednotiek VMF (ekvivalent US Navy Seals, britských SBS a pod.).

SPECNAZ VMF
Každý flot ruského námorníctva má jednu takúto jednotku – „морской разведывательный пункт“, resp. niekedy „морской разведывательный пункт специального назначения“. Najpresnejší preklad by asi bol „námorný prieskumný oddiel“, prípadne s prídavkom „zvláštneho určenia“. Na Balte a na ďalekom východe by mal mať cca 220-250 mužov, na severe a v Čiernom mori cca 120 – ale ruku do ohňa za to nedám.

Veselí chlapci
Obrázek

Ich počiatky spadajú do leta roku 1953, keď vtedajší veliteľ VMF, admirál Kuznecov, nariadil posilniť prieskumné schopnosti námorníctva. Prvý, de facto pokusný útvar vznikol v rámci Čiernomorského flotu v Sevastopole. Počet jednotiek sa vyvíjal, nakoniec sa ustálil na jednej v každom flote.

Tento článok sa ale na nich nesústredí, tak len veľmi stručne: jedná sa o „bojových potápačov“, tak ako ich poznajú ostatné moderné armády. Spektrum úloh je takisto v podstate rovnaké, ako u ekvivalentov uvedených vyššie. Vybavenie zahŕňa rôzne potápačské obleky, prístroje (vrátane s tzv. uzavretým okruhom) či zbrane umožňujúce streľbu pod vodou. No a samozrejme rôzne „približovadlá“, vrátane podmorských.

Už menej veselí
Obrázek

Hlavná správa hlbokomorského výskumu (GUGI, главное управление глубоководных исследований)
Jedna z najutajovanejších zložiek OS RF – aj o takej GRU je toho známe viacej. O jej úlohách sa dá len dohadovať – zrejme sem bude patriť vyzdvihovanie rôznych objektov z morského dna, inštalácia a údržba podvodných detekčných a prieskumných systémov (obdoba amerického SOSUS-u), a samozrejme, záujmu neuniknú ani zahraničné zariadenia na morskom dne.

Odznak GUGI
Obrázek

Vznikla v roku 1965 za účelom riadiť a konsolidovať hlbokomorské aktivity vtedajšieho Ministerstva obrany ZSSR. Požiadavky na zaradenie do výberu, ktorý bol inak inšpirovaný obdobným procesom u kozmonautov, zahŕňali napr. perfektný zdravotný stav, minimálne 5 rokov služby na ponorkách, príkladné služobné hodnotenia a členstvo v komunistickej strane.

Hlavnou oblasťou pôsobenie GUGI je pochopiteľne Arktída, ale neobmedzuje sa len na ňu – médiami prebehli správy o operáciách v Atlantiku, Tichom oceáne či Japonskom mori.

Podľa informácií, ktoré sa tiež objavili v ruskej dennej tlači pred pár rokmi, patria „hydronauti“, ako sa im hovorí, k najlepšie plateným zamestnancom ruského MO – čistý mesačný príjem, po započítaní bonusov (napr. za práce v hĺbke viac ako 500 m), môžu mať aj cez 500 000 rubľov mesačne.

Flotila hladinových aj podhladinových plavidiel, ktorou dnes GUGI disponuje, plus dlhoročné skúsenosti jej príslušníkov, z nej robí dnes najväčšieho a najskúsenejšieho „providera“ vo svojom odbore. Jej atómové podhladinové jadro je sústredené v 29. ponorkovej brigáde (vojenský útvar 13090), ktorá má základňu v uzavretom meste Gadžijevo v Murmanskej oblasti.

Jednotlivé kategórie

Po dlhšej úvahe som sa rozhodol naschvál vynechať rôzne pokusné a skúšobné typy, ako aj tie, ktorých primárnych účelom je záchrana posádok ponoriek v núdzi. K tej druhej skupine sa ale určite plánujem vrátiť v osobitnom článku.

Podmorské „skútre“

Prostriedky pre prepravu bojových potápačov od ich materských plavidiel (hladinových či podhladinových) na miesto určenia, pričom posádka musí mať oblečenú potápačskú výstroj a používať dýchací prístroj.

Sirena/Sirena-U/Sirena-UM

Do určitej miery asi inšpirované nemeckými, talianskymi či japonskými torpédami s ľudskou posádkou, ku ktorým sa ZSSR mohol dostať aj ako ku vojnovej koristi. Stavala ich leningradská lodenica Sudomech (dnes časť Admiralitnej lodenice), prvé sa dostali k VMF na prelome 50-tych a 60-tych rokov.

Exportná verzia na výstave
Obrázek

Celkový počet postavených kusov mi známy nie je, predpokladám niekoľko desiatok, ale to je len môj odhad. Aktuálna generácia je ako Sirena-UME ponúkaná aj na export.

Priemer 0,53 mm umožňuje ich vypúšťanie zo štandardných torpédometov ponoriek VMF, i keď dvojčlenná posádka musí nosič opustiť osobitne (buď cez torpédomet alebo cez prechodovú komoru) a nastúpiť vonku. Dĺžka od 7,8 m u prvej generácie po 10,5 m u aktuálnej (UM). U nej by mal byť dosah 40 míľ pri rýchlosti 4 uzlov, operačná hĺbka je 40 m. Pohon zabezpečuje elektromotor poháňajúci protibežné lodné skrutky.

V akcii
Obrázek Obrázek

Proteus

Starší typ podvodného skútra, dnes už zrejme nahradzovaný modernejším Protonom (nižšie).

Odložení v sklade
Obrázek

Proton-3U

Dnes zrejme najmodernejší typ u SPECNAZ VMF, čelný štít umožňuje pohodlnejšiu a bezpečnejšiu jazdu. Okrem prepravy potápača umožňuje aj ťahanie kontajnera s výstrojou.


Predvádzanie pre verejnosť v Sevastopole
Obrázek Obrázek
Prvotná verzia Protonu má tieto výkonové parametre: max. rýchlosť pod hladinou 2,4 uzla, dosah do 11 míľ (na hladine 2u/9míľ), hĺbka ponoru do 60 m. Pohon je elektrický.

Pôvodný variant
Obrázek

Projekt 21310 Triton-NN

Ide skôr o poloponorné plavidlo. Zatiaľ jediný známy kus tohto typu dostal VMF na konci roku 2008. Bližších informácií je málo.

Trup je z kompozitov, pri ponorení je priestor posádky zaliaty vodou. Hĺbka ponorenia do 30 metrov, maximálna rýchlosť do 40 u. Sonar typu Pripjať-DM dokáže detekovať prekážky pod hladinou do 250 metrov, potápačov na 2 kilometre.

Zo skúšok
Obrázek Obrázek

Miniponorky

Oproti skútrom sa vyznačujú ako väčším dosahom i nosnosťou. Časť slúži na operácie špeciálnych jednotiek, iné zase na špeciálne činnosti vo veľkých hĺbkach a na morskom dne.

Projekt 907 Triton-1

Medzi rokmi 1971 a 1980 vzniklo celkom 32 jednotiek tohto typu, všetky v Novoadmiralitnej lodenici v Leningrade. Dĺžka 5 m, podhladinový výtlak 1,6t a dosah 37,5 míle rýchlosťou 6,5 u. Operačná hĺbka 32 m, maximálna 40. Zásoby kyslíka a potravín na 7 dní, ale pre dvojčlennú posádku by to musel byť veľmi nepríjemný pobyt. Dnes už mimo služby.

Ako expozícia + v službe
Obrázek Obrázek

Projekt 908 Triton-2

Vznikal súbežne s Projektom 907, od roku 1969 do roku 1985 ich Admiralitná lodenica v Leningrade vyrobila celkom 14. Je o niečo väčší, pri dĺžke 9,5 má výtlak pod hladinou 5,6 tony. Dosah 60 míľ pri rýchlosti 5,5 u.
Posádku tvorí 6 bojových potápačov, ktorý na palube môžu prežiť až 12 dní. Dnes už vyradené, dajú sa vidieť rovnako ako jednotky Projektu 907 ako muzeálne exponáty. V službe boli oba typy Tritonov značené indexom V a trojmiestnym číslom (napr. V-485).

Pamätník
Obrázek

Projekt 865 Piranja (v kóde NATO Losos)

Plánovaný nástupca Tritonov pre 90-te roky. Podstatne väčší, dĺžka 28,5 m, výtlak 218 ton na hladine a 387 ton pod ňou. Maximálna rýchlosť presahovala 6 u na hladine, pod hladinou asi 6,5 u. Dosah 600 míľ na hladine, pri ponorení 260 míľ, v oboch prípadoch pri rýchlosti 4 u. Operačný ponor 180 m, maximálny potom 200. Vytrvalosť 10 dní. Vnútorný tlakový trup bol z titánových zliatin.

Posádkou tvorili traja námorníci a šesť potápačov SPECNAZu. Tí ju mohli opustiť cez prechodovú komoru na prove (na boku pred vežou), a nalodiť sa na skútre typu Sirena, ktorých mohla každá niesť dva kusy, alebo štyri kusy skútrov Proteus/Proton (alebo namiesto nich rovnaký počet torpéd alebo mín) v externých kontajneroch medzi hydrodynamickým a tlakovým trupom. Tieto boli prístupné cez dva veľké odklopné kryty po bokoch veže.

Pohon zabezpečovala kombinácia dieselového motoru (220 koní) na hladine a elektromotoru (82 koní) so sústavou batérií.

Elektronická výbava zahŕňala sonar, radar pre detekciu vzdušných cieľov, spojovací a navigačný systém.

Bola plánovaná väčšia série (niekde sa uvádza 12 ks), ale reálne VMF dostal len 2: MS-520 a MS-521 (MS – malá špeciálna) . Obe postavila Admiralitná lodenica v Leningrade v druhej polovici 80-tych rokov, autorom projektu bola Konštrukčná kancelária Malachit. Na výrobe niektorých komponentov (balastné nádrže) sa podieľali aj lodenice Pella.

Obrázek

90-te roky. Vidno manipulačné otvory pre "Sirény" či "Proteje"
Obrázek Obrázek

Rozpad ZSSR plánovanú výstavbu (ako v mnohých prípadoch) zrušil, obe slúžili na Balte, hlavne na výcvik potápačov SPECNAZu. Do evakuácie ozbrojených síl ZSSR z Estónska mali základňu v Paldiski. Vzhľadom na atmosféru 90-tych rokov ich pri jeho návšteve RF ukázali napr. aj švédskemu náčelníkovi GŠ, a už v roku 1999 ich rozobrali v Kronštadte.

Čo zostalo
Obrázek

Archipelag/Seliger

Nie som si celkom istý, kam zaradiť túto pozoruhodnú konštrukciu. Ide v podstate o vlečený potápačský „zvon“. Primárnym účelom bolo dať potápačom VMF prostriedok pre pátranie po prvkoch americkej prieskumnej infraštruktúry (kábloch, senzoroch) na morskom dne v pre ZSSR citlivých oblastiach. Tie boli obvykle zahrabané do dna zhruba 40-50 cm, v hĺbkach pod 2 000 metrov zvykli bývať priamo na povrchu.

Vývoj začal v roku 1960, jeho výsledkom je v Kronštadtskej námornej lodenici na základe návrhu 170. samostatnej konštrukčnej kancelárie (bývalá CKB-1 Kronštadského závodu) postavený prototyp známy pod šifrou Archipelag. V roku 1967 dosiahol hĺbku 2 000 metrov bez posádky, s posádkou najviac 1 500 metrov. Behom ďalších testov na Balte došlo z dôvodu otvorenia/netesnosti jedného z poklopov k jeho zaplaveniu a strate.

Umelecká predstava nasadenia
Obrázek

V tom istom roku bol ale dokončený projekt sériovej verzie, tentokrát pod označením Seliger. Autorstvo návrhu aj výrobca je rovnaký ako v prípade prototypu. Celkovo boli postavené tri kusy. Na ich vlečenie boli upravené dieselelektrické ponorky Projektu 611 (v kóde NATO Zulu).

Prvý kus absolvoval roku 1970 bezposádkové ponorenie do hĺbky 3 000 metrov, tri roky na to už s posádkou 2 000 metrov. Do služby bol ale prijatý už v roku 1972 a hneď sa zapojil do ostrých operácií v severnom Atlantiku. Pritom došlo aj k dramatickej situácii, keď došlo k pretrhnutiu vlečného lana, čo malo takmer za následok stratu celého plavidla aj s posádkou – bez lana plavidlo nemalo dostatočný vztlak.

Z technického hľadiska išlo o jednotrupé plavidlo valcového tvaru, s priemerom cca 2 a dĺžkou 8-10 metrov. Z toho 2 metre zaberala prechodová komora na výstup do mora. Ako trojčlenná posádka nastupovala dovnútra (či mali nosiče tiež prechodovú komoru alebo musela nastupovať len pri vynorení na hladine), nie je jasné. Na sledovanie okolia slúžilo niekoľko priezorov a sústava reflektorov. Ďalšie vybavenie zahŕňalo sonar a podvodný komunikačný systém.

Z tohto záberu sa dá odhadnúť celková veľkosť
Obrázek

Maximálna hĺbka ponoru bola u prototypovej jednotky (Archipelag) 2 000 metrov, u sériových (Seliger) cez 3 000 metrov. Pohon zabezpečovali dve gondoly s motormi odvodenými so štartovacích generátorov lietadla Tu-104. Energiu pre ne zabezpečovala sústava batérií. Bežná dĺžka misie predstavovala tri dni, v prípade núdze mohla ale posádka prežiť na palube až týždeň. Teplota na palube vo veľkých hĺbkach dosahovala 7-8 °C, čo prinášalo nemalé problémy z hľadiska komfortu.

Od roku 1975 slúžili v Severnom flote, od roku 1979 v jeho špeciálnej hlbkovodnej jednotke – 29. ponorkovej brigáde. Behom svoje služby navštívil jeden kus so svojim nosičom aj Tichý oceán, kde pôsobil hlavne v Japonskom a Ochotskom mori. Ale to už sa ich kariéra blížila k neodvratnému koncu. Už boli k dispozícii modernejšie typy a hlavne bezpečnejšie, pretrhnutie spojovacieho kábla vždy hrozilo katastrofou. V roku 1990 bol vyradený z námorníctva ZSSR posledný kus.

Projekt 1832 Poisk-2

Patria sem celkom štyri jednotky – AS-6, AS-8, AS-24, AS-27. Všetky postavila leningradská Admiralitná lodenica. Označované sú ako Автономные глубоководные аппараты, autonómne hlbokovodné prostriedky.

Obrázek

Určené sú na prieskum a podmorské práce v hĺbkach do 2000 metrov. Projekčné práce začali v roku 1966, detailný návrh bol schválený rok neskôr. Pôvodne bol Projekt 1832 vyvíjaný v LPMB Rubin, neskôr bol ale „presunutý“ do CKBM „Malachit“.
Po dokončení bola prototypová jednotka, vtedy ešte s označením AGA-6, presunutá železnicou do Sevastopoľa. Ďalšie dva roky prebiehali skúšky, pri ktorých bola do mora spúšťaná z paluby záchrannej lode Kommuna. Počas tejto doby bola dosiahnutá maximálna hĺbka 2130 metrov. Po úspešnom zavŕšení skúšok bola ponorka pridelené na Kommunu nastálo, a podieľala sa na prieskume podmorských kaňonov na východe Čierneho mora. Súčasne bola začatá stavba prvej sériovej jednotky, ktorá sa líšila o trochu menšou celkovou dĺžkou.

AS-27 v hangári na palube záchrannej lode Alagez (Projekt 537)
Obrázek

Technické parametre sú nasledovné: dĺžka 16,3 metra, výtlak pod hladinou 65 ton. Pracovná hĺbka ponoru 2000 metrov, maximálna 2130 metrov. Pohon zabezpečujú tri elektromotory. Motor KP-10 s výkonom 10,9 konskej sily slúži na pohon v horizontálnom smere, dva motory typu DVP-10, spolu 13,6 konskej sily, zabezpečujú pohon vertikálny.

Koncepcia trupu je klasická – vonkajší hydrodynamický a vnútorný tlakový. Priestor medzi nimi je okrem paliva a rôznych pomocných mechanizmov vyplnený nádržami so zmesou uhľovodíkov, ktoré majú zabezpečiť dostatočný vztlak, keďže vzhľadom na požadované pevnostné parametre tlakového trupu vychádzala merná hmotnosť ponorky ako celku na úrovni vody. Z bezpečnostných dôvodov je priestor nad hladinou nádrže vyplnený dusíkom.

Rýchlosť sériových jednotiek je 2,7 uzla pri pohybe v horizontále, pri pohybe vo vertikále potom 0,64 uzla. Z dna možno naraz vytiahnuť predmety o max. hmotnosti 400 kilogramov, na ich naloženie sú k dispozícii dva manipulátory s nosnosťou 30 kilogramov každý.

Výdrž batérií pre elektromotory je do 10 hodín, systém na podporu života dokáže fungovať ale až 72 hodín. Posádku tvoria tri osoby.

Výstup plavidla na hladinu môže byť riadený automaticky. Špeciálne vybavenie umožňuje uskutočňovať hydrologický, hydrografický a geofyzikálny prieskum a skúmať akustické vlastnosti prostredia.

Nosičmi sú obvykle hladinové (záchranné) plavidlá Projektov 537 či 05360, prípadne iné plavidlá VMF so žeriavmi s dostatočnou nosnosťou (Projekt 141, Projekt 20180). AS-6 a AS-27 už boli vyradené, AS-8 stále slúži v Čiernom mori a AS-24 na severe.

Projekt 1839


Autonómne pracovné zariadenia (Автономные рабочие снаряды) na rozdiel od väčšiny miniponoriek ZSSR vznikli v lodenici Krasnoje Sormovo v Gorkom (Nižný Novgorod). Tá ich vyrobila medzi rokmi 1970 a 1986 celkom 10 kusov, posledné tri v modifikovanom štandarde ako Projekt 18392. V podstate zmenšený a zjednodušený náprotivok predchádzajúceho typu.

Obrázek

Dĺžka 13,5 metra, výtlak 45 ton pod hladinou, operačná hĺbka 500 metrov, maximálna 550 metrov. Výdrž dva dni. Posádka tri osoby. Celkom päť ich ešte slúži – tri na ďalekom východe (AS-12, AS-20, AS-29), jedna na Balte (AS-22) a jedna na severe (AS-9).

Obrázek

Projekt 1906 Poisk-6

Jediný zástupca tohto Projektu, AS-7, vznikol vo vtedajšej Novoadmiralitnej lodenici v Leningrade (dnes už opäť súčasť pôvodnej Admiralitnej lodenice). Prvotné práce na návrhu sa začali v roku 1966 v konštrukčnej kancelárii Rubin, neskôr (1970) bol ale projekt presunutý do Malachitu.

Obrázek

V júli 1979 začali skúšky v Čiernom mori. Behom nich bola AS-7 nesená záchrannou loďou Michail Rudnickij Projektu 05360. testy prebiehali až do septembra 1983, maximálna dosiahnutá hĺbka bola 1953 metrov. Následne bola na palube dopravnej lode Zoja Kosmodemjanskaja prepravená na Kamčatku, kde bola umiestnená na palubu Georgija Kozmina, sesterskej lode Michaila Rudnického. V auguste 1985 dosiahla pri pobreží Kamčatky hĺbku 6035 metrov. O rok neskôr došlo ďalšom hlbokom ponore ku kontaktu s dnom a poškodeniu vonkajšieho trupu, ale posádke sa podarilo vynoriť.

Po vynorení sa zo 6 000 metrov, august 1985
Obrázek

Vzhľadom na fyzické poškodenia a morálnu zastaralosť bolo rozhodnuté v prevádzke nepokračovať. V lete 1993 ju zošrotovali.

Išlo o dvojtrupovú konštrukciu, vnútorný tlakový trup bol z ocele AK-34 a vonkajší hydrodynamický z kompozitu. Na zabezpečenie vztlaku slúžili rovnako ako u Projektu 1832 nádrže s uhľovodíkovou zmesou. Dĺžka 29 metrov, výtlak pod hladinou 355 ton. Podhladinová rýchlosť 2,5 uzla, dosah 16 míľ. Výdrž batérií 19 hodín, systém podpory života dokáže fungovať 72 hodín. Maximálne množstvo nákladu vyzdvihnutého z dna 400 kg. Posádku tvorili 3 osoby.

Na pohon slúžila sústava troch elektromotorov: hlavný s výkonom 13,6 ks poháňal kormovú vrtuľu s pevnými lopatkami pre pohyb v horizontálnom smere, dva pomocné každý po 8,16 ks poháňali dve nastaviteľné vrtule pre pohyb vo vertikále.

Projekt 16810 Rus/16811 Konsul

Momentálne najmodernejší typ miniponorky pre veľké hĺbky u VMF. Vývoj začal v roku 1984 v konštrukčnej kancelárii Malachit, pričom táto spolupracovala s rôznymi ďalšími vedeckými a vývojovými organizáciami, či už v oblasti materiálov, pohonu a podobne. Technický projekt bol schválený v roku 1987. V roku 1989 sa začalo pracovať na mierne upravenom variante, ktorý bol pôvodne určený pre civilné účely (Ministerstvo geológie ZSSR).

Stavba oboch jednotiek začal krátko po rozpade ZSSR v Admiralitnej lodenici v Leningrade, ale bola veľmi negatívne poznačená finančnou krízou a organizačným chaosom po rozpade ZSSR.

Obrázek

Prvá jednotka AS-37 sa dostala na more až na prelome storočí, prvý ponor absolvovala na Balte v roku 2001. Keďže tam nebolo možné uskutočniť skúšobný ponor do maximálnej hĺbky (6 000 metrov), bola prijatá do skúšobnej služby u VMF s obmedzenou schválenou hĺbkou ponoru.

Následne prebiehala v rokoch 2001-2005 modernizácia AS-37 na úroveň Projekt 16811. V roku 2005 uskutočnila ponor do hĺbky 3 600 metrov a v decembri 2006 v blízkosti Azor až do hĺbky 6 000 metrov. Následne bola oficiálne prijatá do výzbroje VMF.

Druhá jednotka AK-39 bola v polovici 90-tych rokov zakonzervovaná, pričom bola dokončená na 62%. Aby ju bolo možné dokončiť, prevzala ju v roku 2002 GUGI, pričom pôvodný majiteľ (dnes federálna agentúra Rosnedra) dostal výmenou možnosť používať ju v prípade potreby pre geologický výskum.

Behom roka 2010 prebiehali úvodné testy na Balte a neskôr aj hĺbkové v Atlantiku, pričom bola dosiahnutá maximálna hĺbka 6 270 metrov.

Hlavným účelom hlbokovodných podvodných prostriedkov Projektu 16810 je identifikovanie objektov na morskom dne vrátane zabezpečenia videozáznamu, podvodné práce pomocou manipulátorov, kontrola stavu podmorskej infraštruktúry a doprava nákladu na dno alebo na hladinu do hmotnosti 200 kilogramov.

Manipulátory AS-37
Obrázek

Tlakový trup je vyrobený zo zliatin titánu, hydrodynamický z kompozitu. Priestor medzi nimi vypĺňa tzv. sferoplastik – syntetická pena. Po finálnom zostavení bol trup ako celok testovaný tlakom 720 kg/cm2,pričom tomuto zaťaženiu musel odolať po dobu 23 hodín. Priezory z organického skla boli podrobené zaťaženiu až 780 kg/cm2.

AS-37 vo výstavbe + Žltá hmtoa je tzv. "sferoplastik"
Obrázek Obrázek

Pohon zabezpečuje sústavu lodných skrutiek resp. vodometov – tri pre horizontálny pohyb vzadu, dve pre vertikálny pohyb umiestnené v tuneloch pred vežičkou a jedna pre pohyb do strán, takisto v tuneli pre vežou. Tieto poháňajú tri elektromotory.

Na palube AS-39 + Schéma
Obrázek Obrázek

Podhladinový výtlak dosahuje 25-26 ton pri dĺžke cca 8,5 metra. Rýchlosť 2,5-3 uzly a výdrž batérií pohonného systému 12 hodín. Systém pre podporu života dokáže pracovať 72 hodín. Posádku tvoria dvaja operátori, ktorých v prípade potreby môže doplniť špecialista podľa typu misie.

Primárnym nosičom majú byť oceánografické výskumné lode Projektu 22010, ale môžu operovať z akéhokoľvek plavidla VMF s vhodnými žeriavmi.

AS-39 na palube Jantaru (Projekt 22010 Kruis)
Obrázek Obrázek

ARS-600

Autonómne pracovné zariadenie (Автномный Рабочый Снаряд) z dovozu – ruské MO ich v roku 2012 objednalo v Kanade u firmy NUYTCO RESEARCH LTD. Odvodné od komerčného typu DeepWorker.

VMF používa dva varianty – jednomiestny a dvojmiestny. Dĺžka 2,4 metra, výtlak 1,75 tony (3 tony pre dvojmiestnu verziu), rýchlosť pod hladinou 3 uzly, maximálna hĺbka 600 metrov, (niektoré zdroje uvádzajú až 1 500 metrov), výdrž 3 dni. Pohon elektrický, 2 hlavné a 2 manévrovacie vrtule.

Celkom objednaných 6 jednomiestnych a 5 dvojmiestnych, dodávky by mali prebiehať až do roku 2017. Nie je mi jasné či sú subjektom sankcií.

Jednomiestny variant
Obrázek

Atómové hlbokomorské stanice – „Атомные глубоководные станции“

Táto kategória plavidiel je určená na priamo na podmorské práce na dne morí a oceánov, a súčasne na podporu potápačov v tomto prostredí. Od miniponoriek sa líšia väčšími rozmermi a posádkou, a samozrejme aj schopnosťou odviezť väčšie množstvo užitočného nákladu. Všetky doteraz známe triedy majú jadrový pohon, čo im dáva značnú výdrž a autonómiu, i keď na ich podporu existujú špecializované „materské lode“.


Projekt 1910 Kašalot (v kóde NATO Uniform)


Prvá generácia špeciálnych ponoriek GUGI, spolu s menším Projektom 1851 bol ich vývoj schválený radou ministrov ZSSR (sovietskou vládou) v roku 1972. Za vývoj bola zodpovedná konštrukčná kancelária „Volna“ podliehajúca ministerstvu lodiarenskeho priemyslu. Tá sa v roku 1974 po zlúčení niekoľkých organizácií lodiarenskeho priemyslu a výskumu včlenila do dnešnej SPMBM Malachit.

Obrázek

AS-33
Obrázek

Všetky postavila Admiralitná lodenica v Leningrade/Sankt Peterburgu. Prototypová AS-13 bola postavená v štandarde Projekt 1910, sériové AS-15 a AS-33 ako Projekt 19100. Po kompletácii boli dokončené jednotky prepravené bielomorským kanálom do Severodvinska, kde absolvovali skúšky.

Výcvik prvých dvoch posádok (pre AS-13) začal v roku 1979, výcvik posádky AS-15 v roku 1981.

Prvá posádka AS-13
Obrázek

Prvá posádka AS-15 a velenie 29. brigády v deň jej spustenia na vodu + stretnutie veteránov po rokoch
Obrázek Obrázek

O operáciách lodí Projektu 1910 je toho známe veľmi málo, vie sa napr. že jedna sa v roku 1994 zúčastnila expedície v južnej časti Barentsovho mora, kde preskúmala profil dna v dĺžke 1 000 kilometrov. Takisto je známe, že AS-15 sa v roku 2000 zúčastnila pátrania po ponorke K-141 Kursk.

AS-15 v nešťastných augustových dňoch roku 2000
Obrázek

AS-15 je od roku 2009 v lodenici Zvezdočka, kde by mala prejsť modernizáciou podľa Projektu 19102. Pôvodne mala byť ukončená v roku 2013, či sa tak aj stalo sa mi nepodarilo zistiť. AS-13 je od roku 2010 odstavená v Zvezdočke tiež, predpokladám že modernizáciou by následne mali prejsť všetky. Obsah modernizácie mi nie je známy, ale najskôr bude zahŕňať údržbu, možno výmenu reaktora, prieskumného vybavenia a možno aj prispôsobenie pre transport materskými ponorkami.

AS-13 vo Zvezdočke + AS-15 tamtiež
Obrázek Obrázek

Technické parametre lodi Projektu 1910 sú nasledovné: dĺžka 69 metrov, výtlak na hladine 1 390 ton na hladine a 2 000 ton pod hladinou. Posádku tvorí 11 dôstojníkov. Rýchlosť na hladine 10 uzlov, pri ponorení 30 uzlov. Maximálna hĺbka ponoru podľa rôznych zdrojov 700 až 1 000 metrov. Výzbroj nie je žiadna. Podľa starších údajov sú ponorky Projektu 1910 ako jedny z mála povojnových sovietskych/ruských konštrukcií jednotrupé, ale toto tvrdenie je nesprávne. Pod vonkajším ľahkým trupom sa skrývajú dva za sebou uložené tlakové trupy so zliatin titánu.

V prvom sa nachádza veliteľská centrála a obytné priestory, prípadne zariadenia na podporu potápačov (prechodová + hyperbarická komora), v druhom pohonná sústava – jeden tlakovodný reaktor s dvoma turbínami s celkovým výkonom 10 000 konských síl – ktorá poháňa klasickú lodnú skrutku. Tento úsek je prístupný len na základni. Na presné manévrovanie slúži 6 pomocných dýz (umiestnených po bokoch trupu) – jeden pár je viditeľný pri vynorení na bokoch veže.

Manévrovacia dýza na AS-13
Obrázek

Elektronické vybavenie tvorí sonar (vrátane antén pre bočný prehľad), echolot(hĺbkomer), televízny a optický systém, niekoľko fotoaparátov pre vytváranie dokumentácie, profilometer (na určovanie drsnosti povrchov) a magnetometer.
Takisto je k dispozícii sústava manipulátorov, a podľa niektorých údajov aj prechodová a hyperbarická komora pre potápačov a systém na odber a analýzu vzoriek vody.

Projekt 18510 Nelma/18511 Paltus ( kóde NATO X-Ray)

„Menší brat“ projektu 1910. Na rozdiel od svojho väčšieho brata sa ale v jeho prípade od začiatku rátalo s tým, že bude počas svojich operácií dopravovaných materskou loďou – konkrétne ponorkou KS-86 Projektu 06754, pôvodne nosičom riadených protilodných striel Projektu 675 (v kóde NATO Echo II), viď nižšie.

Obrázek

Výcvik prvých dvoch posádok pre prototypovú jednotku AS-23 začal v roku 1978. Behom roka 1986 v rámci testov absolvovala prvé cvičné spojenie s materským nosičom KS-86. Ďalšie dve jednotky boli postavené v modifikovanom variante ako Projekt 18511. Ten sa vyznačuje hlavne väčšou celkovou dĺžkou. To malo za následok aj ich nutnosť použitia nového materského plavidla – tentokrát Projektov 09774 resp. 09786. Viac detailov o odlišnostiach medzi nimi mi nie je známych. Údajne bola rozpracovaná a nedokončená aj štvrtá jednotka.

Od roku 2012 sa AS-23 nachádza v lodenici Zvezdočka, kde by sa mala podrobiť modernizácii. Niektoré zdroje uvádzajú označenie Projekt 18510M Nelma-M, i keď podľa mňa to nie je presné. Podstata modernizácie by mala byť najskôr veľmi podobná Projektu 1910 – pohon, prieskumné vybavenie a kompatibilita s novou generáciou nosičov. Modernizáciou (oi. hlavného sonaru) mala prejsť aj najmladšia AS-35 - logicky sa dá očakávať postupná úprava všetkých na nový prístrojový štandard, predlžovanie trupu u AS-23 mi ale príde málo pravdepodobné.

AS-23 vo Zvezdočke, za ňou sa nachádza AS-13 Projektu 1910.
Obrázek

Všetky lode Projektu 18510/18511 postavila Admiralitná lodenica v Leningrade/Sankt Peterburgu. Ich základné parametre sú: dĺžka 40-44 metrov(podľa zdroja), resp. 55 metrov (Proj. 18511) údaje o výtlaku sa líšia zdroj od zdroja, podhladinový sa u dlhšieho Projektu 18511 pohybuje okolo 1 000 ton, u menšieho variantu +/- 600. Rýchlosť pod hladinou 20 uzlov. Hĺbka ponoru sa udáva cez 1 000 metrov – aká je presne sa dá len hádať. Posádku tvorí pravdepodobne 6 dôstojníkov.

Spustenie na vodu AS-35
Obrázek

Pod vonkajším ľahkým trupom by sa malo nachádzať viac tlakových, samozrejme z titánových zliatin. V jednom z nich by mal byť pohonný systém obsahujúci tlakovodný reaktor s výkonom 10 MW a zrejme jednu alebo dve parné turbíny. Reaktor bol údajne odvodený od typov využívaných v kozmických objektoch (zrejme satelitoch radarového prieskumu oceánov typu US-A). Druhý tlakový trup by mal obsahovať veliteľskú, obytnú a potápačskú sekciu. Hlavnú lodnú skrutku krytú prstencom pravdepodobne dopĺňa niekoľko dýz pre presné manévrovanie, podobne ako u Projektu 1910.

Mimoriadny detailný záber z lodenice Zvezdočka, neurčená jednotka Proj. 1851
Obrázek

Projekt 10830 Kalitka (označenie NATO NORSUB-5)

Zatiľ posledný dokončený prídavok do rodiny hlbokomorských staníc postavil najväčší špecialista na atómové ponorky v Rusku – Sevmaš v Severodvinsku. Niekedy udávané označenie Projekt 210 je chybou odvodenou zrejme od čísla zákazky na výstavbu prvej jednotky – 01210. Tiež sa pre ňu objavuje označenie AS-12, ale takisto to nie je pravda. Podľa niektorých údajov bola rozostavaná (alebo aspoň plánovaná) ešte jedna jednotka, podľa modifikovaného Projektu 10831, ale bližšie informácie chýbajú.

Vývojové práce , inšpirované prvotnými skúsenosťami s plavidlami projektov 1910 a 1851, prebiehali v kancelárii Malachit od roku 1988. Už behom výstavby, okolo roku 1992, došlo k úpravám projektovej dokumentácie, podľa niektorých zdrojov za účelom inštalovania výzbroje.

Na rozdiel od starších tried (Proj. 1910 a 1851), do výstavby v tomto prípade už pomerne silno zasiahol rozpad ZSSR a sprievodné negatívne javy. Stavba bola v rannom štádiu prerušená a obnoviť sa ju podarilo zrejme až v roku 2000.

Obrázek

Na podporu operácií projektu 10830 je od začiatku určená materská loď BS-136, prestavaná z nosiča bal. rakiet Projektu 667BDR (v kóde NATO Delta III).

V rokoch 2004-2007 prebiehali rozsiahle testy v Barentsovom, Bielom či Nórskom mori. V roku 2010 boli pracovníci lodenica Zvezdočka, a konštrukčných kancelárií Rubin, Malachit a Prometej ocenení štátnou cenou za ich prácu na tomto projekte. V roku 2012 sa spolu so svojím nosičom BS-136 zúčastnila expedície, pri ktorej odoberala vzorky z dna za účelom potvrdenia ruských nárokov na rozsiahle oblasti arktického dna.

Konštrukcia trupu je pozoruhodná – pod vonkajším hydrodynamickým sa skrýva niekoľko samostatných sfér. Od toho sa odvíja prezývka Lošarik – podľa postavičky s animovaného seriálu. Priestor medzi sférami a vonkajším trupom by mal byť vyplnený penou, podobne ako pri Projekte 16810/16811.

Lošarik
Obrázek

Jedna zo sfér pravdepodobne obsahuje pohonný systém tvorený reaktorom typu E-17, plus zrejme parnú turbínu s udávaným výkonom 15 000 konských síl. Táto sústava poháňa najskôr jednu lodnú skrutku vo vodometnej tryske, a zrejme rovnako ako u starších typov, niekoľko manévrovacích dýz. V ostatných sférach je zrejme veliteľská centrála, vybavenie pre potápačov a ich výstup do mora, a samozrejme ubytovacie priestory pre posádku. Tá je oproti predchádzajúcim generáciám výrazne väčšia – udáva sa 25-36 osôb, zrejme všetko dôstojníkov.

Celková dĺžka by mala byť 69 metrov, výtlak 1 390 ton na hladine a 2 000 ton pod ňou, čo sú hodnoty prakticky identické s Projektom 1910. Čo sa týka ponoru, žiadne presné hodnoty sa nájsť pochopiteľne nedajú. Maximálna hodnota býva udávaná na 6 000 metrov, čo je celkom dosť. Ruskými médiami prebehli správy o niekoľkotýždňovom pobyte v hĺbkach 2 500 – 3 000 metrov.

AS-31 - Záber s ruskej verzie programu Top Gear - prvé verejné zábery typu.
Obrázek

Projekt 09851 Kalitka-SMP

Veľká záhada momentálne vo výstavbe v Sevmaši, dieťa konštrukčnej kancelárie Rubin. Označovaná je ako veľká atómová ponorka zvláštneho určenia – „Атомная большая подводная лодка специального назначения“. Čo môže znamenať veľa vecí – podľa mňa najpravdepodobnejšie ide o nový prírastok do flotily GUGI, preto ju tu aj spomínam.

Obrázek

Plaketa z dňa zahájenia výstavby - viacej záberov zatiaľ nie je k dispozícii
Obrázek

Treba však uviesť, že jedným z možných určení je (aj) nosenie celkom 6 ks nového prostriedku strategického odstrašenia, torpéda „Status-6“, určeného na odvetné údery proti prímorským aglomeráciám. Tak je to aspoň uvedené v prezentácii, ktorej zábery „unikli“ do ruskej TV. Podobná idea existovala aj na začiatku 50 rokov, potom sa od nej upustilo.

"Náhodne" uniknuté zábery
Obrázek

Dá sa odhadovať klasický viactrupý dizajn, ak ide skutočne o ponorku GUGI tak zrejme podobný ako na Proj. 10831. Čo sa týka rozmerov, uvádza sa podhladinový výtlak okolo 10 000 ton, čo by +/- mohlo zodpovedať dĺžke cca 100+ metrov.

Materské lode

Od vzniku flotily špeciálnych hĺbkových ponoriek bolo jasné, že pre svoje operácie budú potrebovať plavidlá poskytujúce im podporu. Na rozdiel od zvyšku sveta, kde takéto úlohy rolu plnia výlučne hladinové lode, VMF šlo vlastnou cestou – cestou materských ponoriek, obvykle prestavaných z bojových jednotiek. Takéto riešenie jednak umožní mimoriadne nenápadné nasadenie, na stranu druhú – vzhľadom na časté operácie v Arktíde – odstráni nutnosť spolupracovať s ľadoborcami či spoliehať sa na priazeň počasia.

Projekt 611P

Modifikácia veľkej dieselelektrickej hliadkovej ponorky Projektu 611 (v kóde NATO Zulu) na vlečenie podmorských „člnov“ Archipelag/Seliger. . Patria sem ponorky B-69 (postavená v rokoch 1953-55 v Leningrade) a B-91 (1957-58 v Severodvinsku).
Prestavba B-69 prebiehala v rokoch 1968-71 v Kronštadtskej námornej lodenici, po nej bola presunutá sústavou vnútrozemských kanálov do Čierneho mora na testy. Po ich absolvovaní v roku 1972 sa stala súčasťou 25. brigády ponoriek Baltského flotu.

Tretia loď, B-82 (1956-57, Severodvinsk resp. vtedy Molotovsk), bola upravená v rokoch 1977-80 nie na vlečenie, ale priamo na vyhľadávanie podmorských káblov pre uľahčenie operácií „Seligrov“.

BS-69 v doku, leto 1989
Obrázek

Odlišnosti Projektu 611P boli vizuálne – teda aspoň nad hladinou – veľmi malé, resp. žiadne, preto zrejme ani nedošlo k identifikácii zo strany USA/NATO. Torpédová výzbroj bola odstránená. V spodnej časti sa nachádzala manipulačné zariadenia kábla a jeho „zásobník“. K spojeniu nosiča a noseného plavidla dochádzalo len v suchom doku.

K vyradeniu zo služby u VMF ZSSR došlo v rokoch 1988-1990.

Projekt 06754

Prvý „skutočný“ zástupca kategórie materských ponoriek – KS-86 – vznikol konverziou ponorky KS-170 projektu 675N, určenej pre podporu potápačov. Táto sama prestavovala konverziu nosiča protilodných striel P-6 projektu 675 (v kóde NATO Echo II), s pôvodným označením K-170. Postavená bola v Sevmaši v rokoch 1962-63 (šlo o jednu z prvých jednotiek Projektu 675), na loď pre podporu potápačov SPECNAZ-u bola podľa Projektu 675N prestavaná v rokoch 1967-70.

KS-86
Obrázek

V tejto role sa ale dlho neohriala, nakoľko u v roku 1973 začala v lodenici VMF Zvedzdočka (v súvislosti s vývojom projektu 1851) prestavba na materskú ponorkovú loď. Ukončená bola v roku 1981. Podieľala sa na skúškach AS-23, prototypovej jednotky Projektu 1851. Po konci studenej vojny bola pre celkovo vysoký vek, ako aj vzhľadom na existenciu novšieho modelu materskej ponorky (Projekt 09774), ešte pred koncom ZSSR v júni 1991 vyradená a následne zošrotovaná.

Naľavo KS-111 (Proj. 09774, viď nižšie), napravo KS-86 (Proj.06754)
Obrázek

Projekt 09774 (v kóde NATO Yankee Stretch)

V súvislosti s vývojom prác na Projekte 1851, resp. na jeho sériovej a väčšej variante 18511, bolo jasné, že je potrebná vyvinúť nosič schopný podporovať tieto, o cca 10 metrov dlhšie plavidlá.

Za týmto účelom bola zo stavu Severného flotu VMF v roku 1983 vyradená raketová ponorka K-411 Projektu 667A (v kóde NATO Yankee). Išlo o kus postavený v rokoch 1968-1970 v Severodvinsku. Prestavba na materskú ponorku trvala až do roku konca roku 1990. Behom prestavby dostala nové označenie, KS-411, reflektujúce jej novú rolu (S-špeciálna). V roku 1992 sa zmenilo označenie na BS-411 (B-veľká) a v roku 1998 dostala meno Orenburg.

Sekcia s bal. raketami bola vyrezaná a nahradená novou, cca 30-40 metrov dlhou dokovacou sekciou, umožňujúcou uchytenie a transport ponoriek Projektu 1851. Celková dĺžka vzrástla z pôvodných 128 metrov na 162,5 metra, výtlak na hladine stúpol z 7 766 na 9400 ton a pod hladinou z 10 020 na 10 950 ton . Posádka sa zmenšila z 114 osôb na 106 (z toho 42 dôstojníkov). Torpédová výzbroj nosená nebola.

Autorom návrhu prestavby bola kancelária Rubin, realizovala ju lodenica VMF Zvezdočka. Samotnú „dokovaciu“ sekciu postavil Sevmaš.

Elektronické vybavenie bolo upravené o systémy umožňujúce detekciu približujúcej sa dcérskej ponorky, jej navedenie do „doku“ a komunikáciu s ňou. Takisto boli nainštalované na prove a na korme pomocné pohonné jednotky, umožňujúce presnejšie manévrovanie pri spájaní ponoriek, a tiež bol zvýšený výkon elektromotorov a záložných dieselov.

V roku 2002 ešte stihla absolvovať opravu, ale už v roku 2004 bola vyradená zo stavu VMF. Dôvodom bola zrejme kombinácia viacerých faktorov – celkovo vysoký vek (34 rokov), existencia novšieho modelu (Projekt 09786), schopného okrem Projektu 1851 podporovať aj Projekt 1083, a potreba šetriť finančné prostriedky. Definitívne ju rozobrali v rokoch 2008-2009.

KS-411 v suchom doku - dokovacia sekcia je dobre viditeľná
Obrázek

Projekt 09786 (v kóde NATO Delta-III Stretch)


Behom vývoja „staníc“ Projektu 1083 samozrejme, rovnako ako u jeho predchodcov, vznikla aj potreba patričného podporného nosiča. Autorom návrhu je opäť konštrukčná kancelária Rubin. Tentokrát mal byť nosič schopný spolupracovať okrem atómových staníc Projektov 1083,1851 aj so záchrannými miniponorkami v prípade mimoriadnych udalostí, ale nakoniec tomu tak pokiaľ viem nie je. Takisto sa nerealizovala zvažovaná modifikácia ďalšej jednotky. Pri návrhu sa pochopiteľne vychádzalo so skúseností získaných pri prevádzke predchádzajúcich generácií.

Na realizáciu bol vybraný nosič bal. rakiet K-129 Projektu 667BDR (v kóde NATO Delta-III), postavený Sevmašom v rokoch 1979-1981. Prestavba v lodenici Zvezdočka trvala od roku 1994 do roku 2002. V roku 1996 sa označenie zmenilo na KS-129, neskôr na BS-136. O roku 2004 nesie meno Orenburg, rovnaké ako niesla predchádzajúca jednotka BS-411.

V rámci rekonštrukcie bola odstránená raketová sekcia a nahradená novou, 43 metrov dlhou dokovacou sekciou, vyrobenou v Sevmaši. Celková dĺžka narástla zo 157 na 163 metrov. Takisto bol nainštalované dodatočné spojovacie vybavenie, ako aj dokormidlovacie pomocné zariadenia na prove a na korme.

Posádku tvorí 130 osôb, z toho 40 dôstojníkov. Pre zaujímavosť – 27 členov mužstva v roku 2013 bolo z partnerskej orenburskej oblasti.

V rokoch 2004-2007 sa zúčastňoval testov ponorky AS-31 Projektu 1083. V roku 2011 prešiel v lodenici VMF Zvezdočka údržbou spojenou s predĺžením životnosti. Rok nato bol súčasťou expedície, ktorá mala získať dôkazy na podporu ruských nárokov na veľkú časť Arktídy. Pôvodne mal byť v roku 2013 vyradený, ale nástupca (BS-64 Podmoskovie) ešte nebol dokončený, preto zatiaľ ostáva v službe.

BS-136 Orenburg v suchom doku - detail dokovacej sekcie
Obrázek Obrázek

Projekt 09787 (v kóde NATO Delta-IV Stretch)

Koncom 90-tych rokov 20. storočia sa VMF rozhodlo modernizovať a rozšíriť svoju flotilu nosičov špeciálnych ponoriek. Pre tento krát padla voľba na jeden z najnovších, v roku 1986 dokončený raketonosič K-64 Projektu 667BDRM (v kóde NATO Delta-IV). Návrh prestavby vypracovala už tradične kancelária Rubin na základe požiadavku GUGI.

Vybraná jednotka sa síce dostavila do dokov závodu Zvezdočka už v roku 1999, ale práce komplikoval nedostatok prostriedkov, ako aj meniace sa požiadavky zákazníka. Napr. už v roku 2002 bola z nej odstránená sekcia so silami balistických rakiet, ale nanovo spustená na vodu bola až v roku 2015 a námorníctvu by mala byť odovzdaná „už“ tento rok (2016), ak sa teda nič ďalšie nepokazí.

BS-64 Podmoskovie úo demontáži raketovej sekcie
Obrázek Obrázek

BS-64 Podmoskovie počas prestavby vo Zvezdočke
Obrázek Obrázek

BS-64 Podmoskovie úo spustení na vodu v roku 2015
Obrázek

Dĺžka plavidla, nesúceho od roku 1999 označenie BS-64 a meno Podmoskovie, narástla z pôvodných 166 na 174 metrov. Oproti svojmu predchodcovi sa vyznačuje modernejšou základnou konštrukciou, a zdokonaleným vybavením. Vložená sekcia by mala umožniť operácie ponoriek Projektov 1851, 1083 a zrejme aj 1910 a záchranných miniponoriek. Pravdepodobná je aj inštalácia pomocných manévrovacích jednotiek na prove a korme.

Sonarový komplex Gnejs-09787 nahradil pôvodný MGK-520.6 Skat-BRDM. Súčasťou vybavenie je aj automatický riadiaci systém Pikša-M, TV kontrolný systém Grunt-1KTV slúžiaci na vizuálne riadenie spojenia s nesenou ponorkou, podvodný komunikačný systém MG-65 či systém satelitnej navigácie Sintez-Ananas-09787.

Takisto by Podmoskovie malo byť prispôsobené na operácie robotických podvodných prostriedkov typov Klavesin-1R a Klavesin-2R. Tieto slúžia v podstate ako pohyblivé riaditeľné bóje a výrazne zvyšujú prieskumné možnosti nosiča. Je možné, že ich nesú aj modernizované hlbokovodné „stanice“.

Podhladinové bezposádkové prostriedky Klavesin-1R a Klavesin-2R
Obrázek Obrázek

Napriek pomerne vysokému veku (v tomto roku ubehne okrúhlych 30 rokov od jeho dokončenia) má zrejme ešte dlhú perspektívu – vzhľadom na dlhodobé státie v dokoch nebude príliš opotrebovaný – a VMF zaňho náhradu ešte dlho nebude mať. Po jeho zaradení do stavu VMF by malo dôjsť k vyradeniu BS-136 Orenburg.

Projekt 09852 (Oscar-II Stretch ?)

Keďže oneskorené dokončenie BS-64 Podmoskovie znemožní VMF mať v stave dva materské ponorkové nosiče (BS-136 Orenburg bude čoskoro vyradený), bolo v roku 2009 prijaté rozhodnutie obnoviť stavbu K-329 Belgorod, nosiča protilodných striel P-700 Projektu 949A, ktorého stavba bola v roku 2006 zastavená – bol údajne hotový na 80%. Projekt – ako inak – spracovala kancelária Rubin. Práce boli obnovené v roku 2012, dokončenie sa očakáva v rokoch 2016-17.

V Sevmaši počas čakania
Obrázek

Schopnosťami nosiča by mal byť Belgorod minimálne rovnocenný s BS-64 Podmoskovie, tj. podporovať všetky „atómové stanice“ aj záchranné miniponorky.

Známe elektronické vybavenie by malo zahŕňať (bojový) informačný systém typu MN-PM či navigačný systém Simfonia. Iné podrobnosti nie sú zatiaľ známe, akurát zo zverejnených záberov sa silueta veže podobá viac na vežu Projektu 955 než Projektu 949.

Pozri tvar veže odlišný od štandardného Proj. 949
Obrázek

Dnes už KS-329 Belgorod bol spolu s Chabarovskom (Projekt 09851) tiež objektom onoho „úniku informácií“, ktorý svetu odhalil existenciu systému Status-6, a takisto by mal niesť až 6 týchto „torpéd“. Ale ja osobne si myslím, že jeho hlavnou úlohou bude klasická podpora operácií iných ponoriek.

Predstavy o možnej konfigurácii - z týchto dvoch je realistickejšia tá spodná
Obrázek

Záver

Do budúcna sa dá očakávať zrejme ďalší rozvoj rady Sirena, nakoľko sa jedná o veľmi univerzálny – z hľadiska nasadenia – prostriedok, a takisto zdokonaľovanie „Protonov“. O Projekte 21310 si netrúfam hádať, zatiaľ nič nenaznačuje že bolo kúpených viacero kusov alebo že by sa pracovalo na jeho zdokonaľovaní.

Dá sa tiež očakávať nákup ďalších miniponoriek Projektu 1681, nakoľko už začala stavba druhej lode Projektu 22010 (každá môže niesť 2 ks). Eventuálne vývoj úplne nového typu, kedže staršie typy (Proj. 1832/1839) budú potrebovať náhradu. O vývoji nových „maljutiek“ pre Specnaz VMF zatiaľ nič nenasvedčuje, i keď využitie takéhoto typu na Balte, v Čiernom, Stredozemnom mori či inde si nie je ťažké predstaviť.

Čo sa týka hlbokomorských staníc, ponúkajú sa tri možné cesty ďalšieho vývoja- dostavať druhý kus Projektu 1083 (ak existuje), postaviť druhý kus Projektu 09851 alebo úplne nový typ, zrejme vo veľkosti Proj. 1851. Prípadne mix, čo je asi najpravdepodobnejšie.

V oblasti materských ponoriek je situácia na najbližšiu dobu jasná, teoreticky sa dá očakávať modifikácia ďalších lodí Proj. 667BDRM. Najmladší z nich Novomoskovsk má aktuálne 26 rokov, čo by podľa skúsenosti nemalo prekážať.

„Voľné“ trupy „Antejov“ Projektu 949A už k dispozícii nie sú - K-135 Volgograd (dokončený v roku 2002 na 49 %) a K-160 Barnaul (medzi 30-40%), posledné reálne rozostavané kusy, začali byť v roku 2012 rozoberané na šrot.
Najperspektívnejšie riešenie by sa ponúkalo v podobe postavenie úplne novej jednotky (jednotiek) na základe Projektu 955, zrejme niekedy po roku 2025. K tomuto sa ja osobne prikláňam najviac.

Toľko ku krátkej histórii, súčasnému stavu a najbližšej budúcnosti týchto mimoriadne pozoruhodných, ale prakticky neznámych kúskov techniky. Snažil som sa dať dokopy to málo, čo je o nich známe.

Do budúcna sa ich úloha redukovať podľa mňa nebude, skôr - aj vzhľadom na význam prisudzovaný Arktíde ruskou vládou – naopak. Dá sa očakávať výstavba úplne nových typov, postupne nahradzujúcich pôvodné sovietske konštrukcie.
Prípadné chyby či preklepy mi prepáčte či ešte lepšie, na ne upozornite. Dúfam že sa článok páčil a ďakujem za pozornosť.

Použité zdroje:
Francev Vladimír, Vzestupy a pády ruského a sovětského ponorkového loďstva, Ares 2005
Pejčoch a kol., Válečné lode 7, Ares 2000
http://militaryrussia.ru/blog/
http://russianships.info/
vlastné poznámky
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Uživatelský avatar
Franz Trubka
7. Major
7. Major
Příspěvky: 1815
Registrován: 14/10/2010, 04:16

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od Franz Trubka »

Julesaku,jednicka s hvezdickou a jeste k tomu medajle..... :up:
ObrázekObrázek

Pink Floyd-On The Turning Away
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od Julesak »

Franz Trubka píše:Julesaku,jednicka s hvezdickou a jeste k tomu medajle..... :up:
Ďakujem :up: .
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Uživatelský avatar
Aiwendill
desátník
desátník
Příspěvky: 41
Registrován: 21/8/2009, 11:28

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od Aiwendill »

Ja len taku trivialnu poznamku. Jedna z tych pirani - projekt 865 - si zahrala vo filme sveraz narodniho rybolovu, ked na nej hlavni hrdinovia plavali do finska pre vodku...
Uživatelský avatar
jarl
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 4075
Registrován: 19/2/2009, 15:45
Bydliště: Jakubov u Moravských Budějovic

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od jarl »

Když už jsou v úvodu články připomenuti ruští bojoví potápěči, vzpomněl jsem si, že na Palbě máme článek o ruských podvodních puškách: http://www.palba.cz/viewtopic.php?f=177&t=3562
ObrázekObrázek

Strýček Vova slíbil národu Ukrajinu a dal mu Afghánistán!
Uživatelský avatar
Tomass
praporčík
praporčík
Příspěvky: 341
Registrován: 30/10/2014, 14:49
Bydliště: Plzeň

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od Tomass »

Perfektní článek :up:

O projektu Status-6 jsem netušil a svým způsobem dává při dnešních konstrukčních možnostech logiku. Původně zamýšlené "protipřístavní" torpédo s vodíkovou bombou T-15 mělo v 50tých letech také svůj potenciál, byť bylo svými rozměry dost nepraktické, ale se smrtí Stalina nastal mimo jiné odklon od této koncepce a projekt 627 nakonec vykrystalizoval v čistě útočnou jadernou ponorku.
If you're going through hell, keep going. -- Winston Churchill
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od Julesak »

Tomass píše:Perfektní článek :up:
Ďakujem.
Tomass píše: O projektu Status-6 jsem netušil a svým způsobem dává při dnešních konstrukčních možnostech logiku. Původně zamýšlené "protipřístavní" torpédo s vodíkovou bombou T-15 mělo v 50tých letech také svůj potenciál, byť bylo svými rozměry dost nepraktické, ale se smrtí Stalina nastal mimo jiné odklon od této koncepce a projekt 627 nakonec vykrystalizoval v čistě útočnou jadernou ponorku.
Ja osobne si nie som istý, či to chcú reálne zaviesť, alebo je to len mediálna hra. Ale idea je to zaujímavá.
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od Alchymista »

Na tonto "úniku informácie" - texty sú dostatočne čitateľné, aby sa dali identifikovať
Obrázek
vzniklo toto:
Obrázek
a z toho táto rekonštrukcia konštrukcie
Obrázek
Dĺžka 24 metrov, kaliber 1,6 metra, hlbka pohybu 1000 metrov, rýchlosť až 185km/h, výtlak (teoretický) 40-50ton.
Pri dĺžke bojovej časti ~6m a priemere 1,5 metra by hmotnosť nálože mohla dosiahnuť 10-15 ton - a výkon minimálne 50 megaton. (Cár-bomba mala dĺžku 8 metrov, najväčší priemer 2 metre a hmotnosť 24,8 tony vrátane padáku. Výkon "úplnej" konfigurácie sa odhaduje na 100-150 megaton.)
Ruský text označuje zariadenie ako "oceánsky mnohoúčelový systém STATUS-6" a "samohybný podvodný aparát". Iné kodové označenie je "Kanyon".
Úvaha - pri hĺbke pohybu 1000 metrov a rýchlosti do 185km/h je takýto "aparát" prakticky nezasiahnuteľné akýmikoľvek existujúcimi torpédami. Pritom pri uvedených rozmeroch je možné "aparát" vybaviť aj obrannými prostriedkami ako normálnu atomovú ponorku...
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
rabo
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 2134
Registrován: 16/1/2007, 11:52

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od rabo »

Julesák , super . Chválim Ťa za zdroje a spracovanie. Takto to má vyzerať. Zdroje stále sleduj, lebo stav sa bude meniť a treba to sledovať a nás informovať. Alchymista je tiež stále v obraze.
Uživatelský avatar
Tomass
praporčík
praporčík
Příspěvky: 341
Registrován: 30/10/2014, 14:49
Bydliště: Plzeň

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od Tomass »

Alchymista píše: Úvaha - pri hĺbke pohybu 1000 metrov a rýchlosti do 185km/h je takýto "aparát" prakticky nezasiahnuteľné akýmikoľvek existujúcimi torpédami. Pritom pri uvedených rozmeroch je možné "aparát" vybaviť aj obrannými prostriedkami ako normálnu atomovú ponorku...
On hlavně při těchto parametrech může být vzhledem k přítomnosti jaderného reaktoru na palubě z mateřského plavidla pravděpodobně vypuštěn ve značné vzdálenosti od pobřeží.

Pokud to tyhle parametry skutečně má (a v tom problém nevidím), jedná se o zbraň nemalého strategického významu.
If you're going through hell, keep going. -- Winston Churchill
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od Alchymista »

zaujímavý je aj text pod nadpisom stránky (je to tretí list nejakej prezentácie, konce riadkov textu chýbajú)
Určenie: ničenie dôležitých objektov ekonomiky protivníka v oblasti pobrežia a zasadenie garantovaných ....
. . . . . neprijateľných škôd územiu štátu cestou vytvorenia zón rozsiahleho rádioaktívneho zamorenia? ....
. . . . . nevhodných pre vykonávanie v týchto zonách vojenskej, hospodársko-ekonomickej a innej činnosti ....
. . . . . v trvaní dní

Tomass píše:On hlavně při těchto parametrech může být vzhledem k přítomnosti jaderného reaktoru na palubě z mateřského plavidla pravděpodobně vypuštěn ve značné vzdálenosti od pobřeží.
S jadrovým reaktorom na palube má takýto aparát dosah doslova neobmedzený a plávať a vyčkávať v oceáne môže dlhšie ako atomová ponorka, pretože nemá na palube ľudí. Skoro ideálna zbraň odplaty, ktorá príde trebars "rok po víťazstve".

Ale tu nemá príliš zmysel rozoberať "čoby, keby". Fyzicky to neexistuje a vo výzbroji to nie je.
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od Julesak »

Myslíš, že o niečom takom aj reálne uvažujú?
Tj. že existuje nejaká vývojová práca na túto tému a pod?
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od Alchymista »

Ťažko povedať, teoretizujeme na základe jedného videa a z neho vystrihnutých fotografií.
Osobne si myslím, že "únik" je "cielený" a zároveň si myslím, že prebehla nejaká štúdia realizovateľnosti a "zmysluplnosti" (možno práve z takého sedenia je video a fotka). Neprekvapilo by ma, keby prebiehal (alebo už prebehol) aj "eskiznyj projekt", napríklad hoci ako cvičenie pre mladých projektantov a konštruktérov.

Realizovateľné by to byť mohlo:
- malé reaktory chladené tekutým kovom - viacmenej už majú
- hlbokomorské ponorky s jadrovým pohonom - majú
- elektrické torpéda s operačnou hĺbkou >>1200 metrov - majú
- s 1500mm jadrovým torpédom (projekt T15/T-15) sa v 50. rokoch určite tiež "niekam dopracovali"
- jadrové nálože s extrémnym výkonom momentálne nemajú, ale mali ich už v 60. rokoch - a vedia ako na to (takže "majú")
- systémy autonómnej navigácie a systémy umelej inteligencie - majú
- systémy komunikácie s hlboko ponorenými ponorkami - majú
Takže prevažnu väčšinu základných komponentov už majú, len to dať dohromady...

Krásne na nápade je to, že na takýto udelátor sa vlastne žiadna zmluva o obmedzení výzbroje nevzťahuje.
A proti Rusku je to "skoro nepoužiteľné" - okrem Leningradu, Sevastopoľa a Vladivostoku skoro žiadne ďalšie významné ruské mesto nie je na pobreží mora alebo v bezprostrednom dosahu "mnohomegatonovej" nálože v mori - a nehodí sa to príliš ani ako prostriedok "prvého úderu" proti námorným základniam, je to skôr "prostriedok odplaty". A naopak - všetci potenciálny protivníci Ruska majú desiatky, skôr hodne cez stovku cieľov vhodných pre "efektívne nasadenie" takéhoto prostriedku, kde jeho použitie predstavuje "milion okamžite mrtvych"
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
Zemakt
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 11464
Registrován: 28/8/2008, 11:14
Bydliště: Cheb

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od Zemakt »

Také se mi to zdá jako vcelku smysluplné, každopádně představa spícího jaderného torpéda s vlastní inteligencí, někde hluboko v oceánu.....Taky dost šílené.

Julesak: velmi zajímavé téma, parádní článek.
ObrázekObrázek

"Voni fotr, řekněte jim tam, že se jim na jejich párky vyserem!"
nine_mike
nadpraporčík
nadpraporčík
Příspěvky: 434
Registrován: 20/7/2014, 18:52

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od nine_mike »

Zrovna nedávno, 29. septembra 2016 bol na vpk-news http://vpk-news.ru/news/32673 publikovaný krátky článok o testoch Klavesin 2R-PM v Čiernom mori. Generálny riaditeľ Rubinu Igor Vilint v ňom tvrdí že testy by mali ukončiť budúci rok, plánujú pre námorníctvo vyrobiť celú skupinu nových Klavesinov a tento model by mal byť schopný pracovať v hĺbkach 6000 m.
Uživatelský avatar
Pátrač
3. Generálmajor
3. Generálmajor
Příspěvky: 7850
Registrován: 14/8/2008, 06:44
Bydliště: Prostějov

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od Pátrač »

NO tak to tiše zírám. Julesáku- :up: :up: :up: :up: :up:

Něco takového se málo vidí a tento soubor informací mě nadchl. No našim námořníkům se opět urodilo.
ObrázekObrázek

Pes(ticid) - nejlepší přítel člověka! Nechápete? Nevadí. Hlavní je, že víte že:

JDE O TO, ŽE KDYBY O NĚCO ŠLO, BYLO BY DOBRÉ VĚDĚT, O CO VLASTNĚ JDE.
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od Alchymista »

Zemakt píše:Také se mi to zdá jako vcelku smysluplné, každopádně představa spícího jaderného torpéda s vlastní inteligencí, někde hluboko v oceánu.....Taky dost šílené.
"Toto" by sa vypustilo len v prípade vojny. Žiadne "predbežné vypustenie" by som nepredpokladal, také veci je lepšie mať pod stálym dohľadom živého človeka. Ovšem čo to bude robiť po vypustení je už celkom iná vec - kľudne môže aj niekde "zaľahnúť" a rok čakať...

"Klavesin" (= čembalo):
Klavesin-1R (Клавесин-1Р)
Obrázek

Klavesin-2R-PM (Клавесин-2Р-ПМ)
Obrázek
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Uživatelský avatar
Sholva
podpraporčík
podpraporčík
Příspěvky: 268
Registrován: 22/8/2012, 20:07

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od Sholva »

Herdek, to jsem rád že jsem mizerná suchozemská krysa :) Popravdě ale moc nevěřím, že by Rusi něco takového měli. To by se totiž "Západ" doslova pošvihl. Stavba - a provoz - něčeho takového by časem vyplavala - i když Rusi tajit umí, ale tohle by i tak vyplavalo - a pak by následovalo to zahnědnutí trenek... Jak bylo zmíněno, skoro všechno důležité je v Západních státech u moře. Nebo poblíž. Nebo na velké řece.
"Každý šermíř na ho..., když nepřátel nerovno."
(A. Sapkowski)
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od Julesak »

Pátrač píše:NO tak to tiše zírám. Julesáku- :up: :up: :up: :up: :up:
Ďakujem - pochvala od teba poteší.
Sholva píše: Popravdě ale moc nevěřím, že by Rusi něco takového měli.

Momentálne to nemajú určite (ani jeden plánovaný nosič ešte nie je dokončený). Otázka je, či to chcú mať, alebo je to len mediálna kačica.
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Uživatelský avatar
Sholva
podpraporčík
podpraporčík
Příspěvky: 268
Registrován: 22/8/2012, 20:07

Re: Špeciálne ponorky - utajované rodinné striebro VMF

Příspěvek od Sholva »

Jestli chtějí? To není otázka, to chtějí, ukaž vojákovi takovouhle hračku a začne slintat. Jestli to zvládnou postavit? No, nemožné by to nebylo, znalosti a dovednosti by na to měli. Jestli to má smysl, stavět takovouhle věc? To se neodvažuju soudit. ICBM mají dost, dostatečně moderních, aby procpali nad protivníky dost hlavic. Takže zbraň posledního soudu mají. Leda by tohle měla být zbraň prvního úderu - jenže i kdyby jich bylo dost na celé pobřeží USA a Británie, pořád zbývá vnitrozemí, ze kterého by následně přiletěla odveta, po které by bylo domalováno. Takže ani na to se to moc nehodí.
"Každý šermíř na ho..., když nepřátel nerovno."
(A. Sapkowski)
Odpovědět

Zpět na „Námořnictvo“