Ruské vojenské družicové zoskupenie

Moderátor: Julesak

Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od Julesak »

Obrázek
Behom práce na článku o atómových lovcoch lietadlových lodí Projektu 949 som zabŕdol trochu aj do oblasti vojenských družíc, využívaných oi. aj na prieskum a vyhľadávanie cieľov pre ne. V tomto príspevku sa pokúsim ísť trošku hlbšie. Keďže
za viac ako 50 rokov od štartu Sputniku-1 vypustil bývalý ZSSR a po ňom RF bezpočet vojenských satelitov, budem sa sústrediť len na v súčasnosti používané, resp. v dohľadnej budúcnosti plánované vojenské družice.

Praktické denno-denné riadenie ruských vojenských aj civilných družíc vykonáva 153. hlavné skúšobné a kontrolné centrum vesmírnych objektov nesúce meno G.S. Titova, patriace pod Kozmické veliteľstvo ruských Vojsk vzdušnej a kozmickej obrany. V mnulosti bolo známe pod kódovým označením Golicyno-2. Nachádza sa v uzavretom meste Krasnoznamensk na západe Moskvy.

Golicyno-2:
Obrázek

Navigačné družice

Na začiatok asi treba začať s najznámejším dnešným ruským kozmickým programom, ktorým je navigačný systém Glonass (Глобальная навигационная спутниковая система, Globálny navigačný družicový systém) , využívajúci rodinu satelitov Uragan. Trochu sa aj ním zaoberal Redboy v článku tu: http://www.palba.cz/viewtopic.php?f=183&t=2213. Ja len teda zopakujem že na dosiahnutie celosvetového pokrytia potrebuje 24 družíc (čo spĺňa), na pokrytie územia RF je nevyhnutných 18 satelitov. Momentálne je operačných práve 24 družíc v troch rovinách, tri sú v zálohe a jedna skúšobná sa testuje. Všetky obiehajú na kruhových dráhach vo výške 19 100 km nad povrchom planéty.

Najstarším variantom bola družica Uragan (11F654). Bolo ich vypustených celkom 87, z toho 6 bolo stratených v dôsledku chýb nosičov v rokoch 1987 a 1988. Prvých 10 bolo v podstate prototypových, označené boli ako Blok 1. Ďalších 6 kusov predstavoval Blok 2A, nasledovalo 12 kusov Blok 2B (z toho 6 bolo stratených) a nakoniec 59 kusov finálnej konfigurácie Blok 2V.

Družica typu Uragan:
Obrázek

Veľkým problémom satelitov Uragan bola ich veľmi krátka životnosť, ktorá vyžadovala časté dopĺňanie konfigurácie novými členmi. U prvých Blok 1 bola len cca 10-12 mesiacov. Postupne sa zvyšovala na priemerných 16 mesiacov u verzie Blok 2A. Verzia Blok 2B mala plánovanú životnosť 2 roky, priemerne sa podarilo dosiahnuť 22 mesiacov. U najrozšírenejšej modifikácie Blok 3 bola plánovaná životnosť 3 roky, ale veľa jednotiek ju presiahlo, uvádzaný rekord je 68 mesiacov, teda viac ako dvojnásobok. Samozrejme okrem životnosti sa úpravy zamerali aj na zlepšenie kvality signálu.

Na orbitu ich v trojiciach vynášali rakety Proton-K roku 1982 až do konca roku 2005. Pre zaujímavosť možno uviesť, že úplne prvý kus bol vynesený samostatne, pričom zvyšné dve miesta zaberali makety Uragan-GVM (kvôli rozloženiu hmotnosti). U ďalších štartov bol pomer skutočných družíc k maketám obrátený, tj. 2 ku 1. Celkom bolo vypustených 8 makiet pri 7 štartoch, odvtedy sa vynášali už len plne funkčné kusy.

Na novej generácii navigačných družíc pre Glonass sa začalo pracovať ešte za existencie ZSSR začiatkom 90-rokov. Samozrejme, rozpad štátu a veci s tým súvisiace tvrdo postihli aj program Glonass/Uragan. Systém v decembri 1995 síce dosiahol plné operačné schopnosti, ale v dôsledku nedostatku financií na pravidelné vynášanie nových družíc (medzi decembrom 1995 a decembrom 1999 nebol ani jeden jediný štart) rýchlo strácal schopnosti a v roku 2001 mal funkčných len 6 satelitov, čím sa stal fakticky nepoužiteľný.

Jeho obnovenie označil v roku 2001 prezident Putin za jednu zo svojich priorít, vznikol aj samostatný federálny program na jeho financovanie. Manažment programu prešiel formálne od ministerstva obrany pod ruskú civilnú kozmickú agentúru Roskosmos. Systém by mal byť dnes financovaný ako z vojenského, tak aj civilného rozpočtu, dokonca aj zo zahraničia (India).

Satelit typu Uragan-M (14F113) je v operačnom používaní od roku 2001, keď sa na obežnú dráhu dostal prvý z nich – Kosmos-2382. Plánovaná životnosť bola predĺžená na 7 rokov, i keď nie všetky vypustené satelity ju dosiahli. Tento subtyp takisto používa vylepšené antény a tiež samostatnú frekvenciu pre civilné využitie s presnosťou udávanou na 100 metrov. Presnosť kódovaného vojenského signálu sa udáva rôzne, do 10 až 20 metrov. Doteraz ich bolo vypustených 41, z toho 6 neúspešne pre problémy s nosičom. Všetky operačné družice systému Glonass v dobe písania tohto textu patria k tomuto typu. Najmenej 6 až 8 ďalších by ešte malo doraziť do roku 2015 na obežnú dráhu. Nosičmi sú obvykle Proton-K, resp. dnes už novší Proton-M (po 3 ks), niekoľko bolo vypustených individuálne nosičom Sojuz-2-1B Fregat-M.

Družcia typu Uragan-M:
Obrázek

Plánovaným nástupcom generácie Uragan-M je Uragan-K. Zatiaľ bol vypustený len jeden zástupca tejto generácie, a to Kosmos-2471 vo februári 2011. Druhý kus mal štartovať tohto roku (2013), či to ešte stihnú je otázne. Prvé dva kusy by mali patriť k skúšobnému podtypu Uragan-K1, po nich by mali nasledovať už sériové Uragan-K2 , prvý už v roku 2014. Životnosť bola určená na 10 rokov, aj keď predtým sa hovorilo až o 12 až 15 rokoch. Sériové satelity Uragan-K2 (index výrobku mi nie je známy) by mali mať tiež vyšší počet vysielaných signálov (mali by pribudnúť dve nové frekvencie) a dva krát vyššiu presnosť. Ďalšou dôležitou zmenou je že satelity Uragan-K sú narozdiel od svojich predchodcov nepretlakované, tj. ich vybavenie je schopné pracovať vo vákuu. Vďaka tomu došlo k výraznej redukcii hmotnosti z viac než 1500 kilogramov v prípade Uragan-M na 935 kilogramov. To umožní vynášania družíc tohto typu v pároch na nosičoch Sojuz-2-1B Fregat-M, alebo teoreticky až šiestich naraz na nosiči Proton-M.

Družice typu Uragan-K1 (vľavo) a Uragan-K2 (vpravo):
Obrázek Obrázek


Ešte len vo fáze navrhovania sa nachádza Uragan-KM. Prvý štart by mal prísť niekedy po roku 2025.

Ale tento systém nie je jediný a vôbec nie prvý družicový navigačný systém používaný ruskou armádou. Jeho predchodcom bol/je systém Cyklon-B, používajúci družice Parus (11F627). Staršie systémy spomínať nebudem. Išlo o viacúčelový systém, poskytujúci okrem navigácie aj komunikačné a restranslačné služby. Od začatia fungovanie systému Glonass bola komunikácia jeho hlavnou úlohou, tú ale postupne prebrali družice typu Meridian (viď nižšie). Funkcia retranslátora umožňujúceho prenos dát v reálnom čase z prieskumných družíc do pozemných stredísk bola len doplnková, slúži(l) na ňu hlavne systém Potok. Ten je zase nahradzovaný systémom Garpun (viď nižšie). Vzhľadom na to že všetky jeho funkcie už prebrali modernejšie systémy, a tiež vzhľadom na to že posledný satelit systému štartoval v roku 2010 (Kosmos-2463) a priemerná životnosť jeho sestier bola do 24 mesiacov, predpokladám že tento systém čochvíľa skončí svoju existenciu. Nosičom týchto družíc bola raketa typu Kosmos-3M.

Družica Parus:
Obrázek

Družice optického prieskumu

Sovietsky zväz využíval od začiatku 80-tych rokov kombináciu družíc s „klasickým“ filmom dopravovaným na vyhodnotenie na zem v návratových kapsulách a družíc prenášajúcich snímky na zem prostredníctvom rádiového prenosu pomocou špeciálnych retranslačných družíc Potok z dôvodu, že dlho nedokázal dosiahnuť potrebnú úroveň rozlíšenia u digitálnych aparátov. Preto tieto slúžili na takpovediac „základný“ okamžitý prieskum, družice s klasickým filmom, ktoré mali lepšie rozlíšenie zase na podrobnejšie zmapovanie takto dopredu vytypovaných cieľov.

Najstarším stále používaným typom prieskumnej družice je Jantar-4K2M Kobalt-M (11F695M). Ide o zavŕšenie dlhej vývojovej vetvy fotoprieskumných satelitov Jantar, ktorá má svoj počiatok ešte na začiatku 80-tych rokov. Film na vyvolanie je posielaný na zem v návratovej kapsuli. Presnejšie ide o tri samostatné filmy, dva umiestnené v samostatných návratových kanistroch, posledný sa vracia na zem na zem v kapsuli s tzv. špeciálnym vybavením(čo presne to je netuším). Prvý kus tohto typu (Kosmos-2410) štartoval v septembri 2004, zatiaľ posledný ôsmy (Kosmos-2480) – v máji 2012. Navrhovaná maximálna životnosť je 130 dní, parametre dráhy sú 370 km pre apogeum a 170 km pre perigeum. Je možné že ešte jeden-dva budú objednané a vyslané na obežnú dráhu, ale s pokrokom programu Persona (viď nižšie) pôjde zrejme o definitívny koniec programu. Nosičom bola raketa Sojuz-U.

Družica typu Kobalt-M:
Obrázek

„Dualizmus“ v používaní elektrooptických družíc a družíc s návratovými kapsulami na film sa podarilo odstrániť (čiastočne) na konci 90-tych rokov, pomocou dvoch satelitov typu typu Araks-N (11F664) z prelomu storočí. Išlo o typ digitálnym prenosom dát a s vysokou obežnou dráhou (apogeum 1836 km, perigeum 1500 km). Napriek tomu kvalita zasielaných snímok prekonala všetky očakávania (rozlíšenie údajne 2 metre)– pozemné stredisko nimi bolo zahltené, nakoľko nemalo kapacitu na spracovania tak veľkého množstva tak podrobných snímok takpovediac v reálnom čase. Naneštastie, ani jeden zo satelitov nenaplnil ani zďaleka očakávanú 4-ročnú životnosť. Prvý, Kosmos-2344, štartoval v júni 1997, fungoval podľa rôznych zdrojov 1 až 4 mesiace, potom mu zlyhali batérie a bol stratený. Druhý, s kódovým názvom Kosmos-2932, sa dostal na obežnú dráhu v júli 2002 a fungoval asi rok. Potom utrpel poškodenie (pravdepodobne po náraze s kusom odpadu), po ktorom došlo k jeho dekompresii a jeho prístrojové vybavenie vo vákuu prestalo fungovať. Odvtedy až do štartu prvej Persony sa Rusko muselo spoliehať výlučne na družice s návratovými kapsulami. Nosičom bol v oboch prípadoch Proton-K.

Družica typu Araks-N:
Obrázek

Najmodernejším typom fotoprieskumnej družice je teda Persona (14F137). Jedná sa o typ s elektronickým prenosom snímok na pozemné stanovište v reálnom čase, ide o nástupcu typov Jantar-4KS1 Terilen (11F694) a Jantar-4KS1M Neman (17F117 ) z 80-tych a 90-tych rokov. Existuje aj civilný variant Persony – družica diaľkového prieskumu zeme Resurs-P. Odhady presnosti sa líšia, hovoria o 30-50 cm, ale overiť sa to (u vojenských družíc) nedá. Plánovaná životnosť je 7 rokov. Prvý kus (Kosmos-2441) štartoval už v júli 2008 a úspešne sa dostal na orbitu. ale vo februári 2009 kvôli poruche stratil schopnosť prenášať obraz a teda plniť svoju funkciu. Druhý satelit tohto typu Kosmos-2486 štartoval v júni 2013 a podľa dostupných informácií funguje bez problémov. Apogeum dráhy je 732 km, perigeum 714 km. Plánuje sa ešte tretí kus, buď ešte do konca roku 2013 alebo v roku 2014. Nosičom je Sojuz-2-1B.

Ďalšie satelity tohto typu asi vyrobené nebudú, nakoľko využíval teleskop 17V321, pôvodne vyrobený pre program optického prieskumu z vysokej obežnej dráhy Safir z druhej polovice 80-tych rokov. A tie boli vyrobené len tri (podľa niektorých zdrojov ich ale používali aj satelity Araks-N), samotný program Safir neprežil rozpad ZSSR a bol definitívne zrušený na konci 90-tych rokov.

Družica typu Persona:
Obrázek

Ďalšia generácia družíc pre optický prieskum by mala byť teda predstavovaná typom Persona-2, spomína sa aj typ Araks-R. Ten by mal byť zrejme opäť určený na vysoké obežné dráhy, a teda poskytovať snímky väčšieho územia (45 stupňov na každú stranu) v horšom rozlíšení.

Posledným typom elektro-optického satelitu je Bars-M (14F148). Vývoj jeho predchodcu Bars (17F112) bol zastavený v prospech modernejšej verzie. Údajne sa plánuje vyniesť na obežnú dráhu najmenej 4 družice tohto typu, prvú v roku 2014. Slúži na kartografické účely (tvorbu aktuálnych veľmi presných máp), v tejto role by mal nahradiť starší typ Jantar-1KFT Kometa, ktorý používal na doručovanie filmov na zem návratovej kapsule. Nosičom by mal byť Sojuz-2-1A.

Družice elektronického prieskumu

Sovietsky zväz používal veľké množstvo prieskumných satelitov tejto kategórie. Asi najznámejším bol program Celina, resp. Celina-D (slúžil na zachytávanie a analýzu elektronických signálov), ktorý bežal od prelomu 60-tych a 70-tych rokov 20. storočia až do roku 2007, keď štartoval jeho posledný zástupca Kosmos-2428. Ten je ešte stále na obežnej dráhe, ale dnes je už nefunkčný.

Druhým zástupcom tejto kategórie bol systém Legenda (17K114) určený na vyhľadávanie cieľov pre sovietske námorníctvo. Využíval satelity pre pasívny elektronický prieskum US-P a satelity US-A s radarom. Tie poháňal malý jadrový reaktor. Program bežal od polovice 60-tych rokov. Neskôr oba typy družíc nahradil modernizovaný typ US-PM. Posledný satelit tohto typu Kosmos-2421 štartoval v júni 2006, dnes už je tiež nefunkčný.

Oba systémy – Legenda aj Celina, by mal nahradiť nový, spoločný program pre všetky zložky OS RF pomenovaný Liana. Ten používa dva typy družíc - Lotos a Pion-NKS.

Satelit Lotos (14F145) predstavuje ideového nástupcu družíc Celina. Ide teda o systém rádiotechnického prieskumu. Prvý jeho zástupca Kosmos-2455, ešte predfinálnej verzii Lotos-S (14F138), sa dostal na obežnú dráhu v novembri 2009. Ďalší, už v konečnej podobe, by ho mal nasledovať v roku 2013 alebo 2014. Plánovaná životnosť je 5 rokov. Nosičom je Sojuz-2-1B.

Družica Lotos-S:
Obrázek

Pion-NKS (14F139) predstavuje námorný komponent systému Liana, nahradiť by mal ako satelity US-A, tak aj US-PM. Mal by teda niesť radar pre vyhľadávanie hladinových cieľov pre lode a ponorky VMF ako aj systém rádiotechnického prieskumu. Očakávaná životnosť je minimálne 4 roky, prvý by mal štartovať v roku 2013 alebo 2014. Nosičom je Sojuz-2-1B.

Družica typu Pion-NKS:
Obrázek

Kondor (14F133) je posledným známym zástupcom družíc elektronického prieskumu. Nesie radar kategórie SAR určený na vytváranie 3D záberov zemského povrchu. Šírka snímaného pásu zeme je do 10 km, rozlíšenie podľa módu 1-30 metrov. Zatiaľ je v používaní len jeden, a to Kosmos-2487. Štartoval v júni 2013, očakávaná životnosť je 5 rokov. Jeho obežná dráha je 505 km nad povrchom. Existuje aj komerčná verzia Kondor-E, jej prvý zástupca by mal štartovať v roku 2014. Ako nosič slúži systém Strela.

Družica typu Kondor-E:
Obrázek

Spojovacie družice

Nespochybniteľný význam pre moderné vedenie boja majú spojovacie družice. Bez spojenia niet velenia dnes platí viac než predtým. Ruske a predtým sovietske komunikačné družice fungujú v rámci tzv. Jednotného satelitného spojovacieho sytému. Najvýznamnejším zástupcom tohto typu, známym aj širšej verejnosti, je dnes už zrejme nepoužívaný typ Molnija, ktorý dal meno aj svojej obežnej dráhe (viď ďalej).

Základným typom modernej komunikačnej družice je jeho nástupca – Meridian (14F112). Sú umiestnené na tzv. Molnija-orbitách (nazvaných podľa ich predchodkýň) s perigeom 900 km a apogeom 39 000 km. Obehnú Zem približne za 12 hodín. Tak ako pôvodné družice Molnija (z ktorých podľa niektorých zdrojov funguje ešte posledná) slúžia na zabezpečenie civilnej aj vojenskej komunikácie predovšetkým na severnej pologuli, pokrývajú celé ruské územie, sever Európy a Ameriky aj Arktídu. Zrejme kvôli svojmu duálnemu vojensko-civilnému využitiu nemajú pridelené nič nehovoriace označenie typu Kosmos-xxxx, ale sú známe aj oficiálne pod svojím menom. Prvý Meridian sa dostal na obežnú dráhu v decembri 2006. V dobe písania tohto textu sú funkčné celkom 4 – prvý prestal fungovať po zrážke s vesmírnym odpadom a piaty sa nikdy nedostal na orbitu. Zatiaľ posledný šiesty vynesený je na nej od novembra 2012. Kompletná konfigurácia by zrejme mala byť tvorená dvoma štvoricami satelitov. Plánovaná životnosť je 7 rokov. Údajne majú niektoré komponenty spoločne s typom Uragan-M, koniec koncov majú spoločného tvorcu – NPO PM pomenovanú po M.F Rešetnevovi (dnes Otvorená akciová spoločnosť Informačné satelitné systémy) aj výrobcu, závod Poljot v Omsku. Nosičom je Sojuz-2-1A Fregat.

Družica typu Meridian:
Obrázek

Trochu inak fungujú komunikačné satelity Raduga-1M, známe aj ako Globus-1M. Takisto nemajú pokiaľ viem pridelené označenie v rámci programu Kosmos, ide o nástupcov starších komunikačných družíc Raduga-1 (Globus/17F15), resp. ešte starších Raduga (Gran, 11F638). Obiehajú Zem na geostacionárnej dráhe nad rovníkom vo výške 35 786 km. Zabezpečujú komunikáciu v pásmach L, C, X a Ka. Prvý zástupca najnovšej generácie štartoval v decembri 2009, napriek plánovanej 10 ročnej životnosti údajne v máji 2013 prestal fungovať. Momentálne by teda mali byť na orbite jeho dvaja mladší súrodenci, zatiaľ posledný od Novembra 2013. Nosičom je Proton-M.

Družica typu Raduga-1M:
Obrázek

Úloha komunikačných satelitov typu Rodnik-S (14F132), známych aj ako Strela-3M, je podobná kuriérovi. Obiehajú okolo zeme na obežnej dráhe (perigeum 1400 km, apogeum 1414 km) a zachytávajú vyslané správy. Keď sa dostanú do dosahu pozemnej prijímacej stanice, správu odošlú. Sieť satelitov Strela (Strela, Strela-2, Strela-3 až po najnovšiu generáciu) funguje od roku 1970. Plnú konfiguráciu systému Rodnik-S/Strela-3M by malo tvoriť 12 satelitov obiehajúcich zem v dvoch rovinách. Dodnes ich bolo vynesených celkom 9, prvý Kosmos-2416 štartoval v decembri 2005, zatiaľ posledná trojica v decembri 2013. Všetky by mali byť funkčné, i keď niektoré zdroje uvádzaju zlyhanie jedného, resp. až troch satelitov z januára 2013. Podľa iných však slúžia bez problémov. Rovnako ako posledný zástupca predchádzajúcej generácie Strela-3, Kosmos-2481, vynesený v júli 2012. Plánovaná životnosť družíc Rodnik-S je 5 až 7 rokov. Nosičom je Rokot-KM. Existuje aj civilná verzia, Gonec-M.

Družica typu Rodnik-S:
Obrázek

Garpun (14F136) predstavuje typ, ktorý na rozdiel od doteraz spomenutých neslúži na komunikáciu medzi dvoma (či viacerými) užívateľmi na zemi, ale na spojenie pozemných riadiacich stanovíšť s inými satelitmi. Konkrétne, s elektrooptickými prieskumnými družicami Persona a Bars-M, radarovými Kondor a družicami rádiotechnickej rozviedky Lotos a Pion-NKS. V tejto role ide fakticky o nástupcu typu Potok/Geizer (11F663). Prvý, Kosmos-2473, sa dostal na geostacionárnu obežnú dráhu septembri 2011. Druhý by mal štartovať v roku 2013 alebo 2014. Kompletná konfigurácia by mala pozostávať z celkom 3 satelitov tohto typu. Predpokladaná životnosť je až 15 rokov. Nosičom je Proton-M.

Družica typu Garpun:
Obrázek

Družice včasného varovania

S rozvojom balistických rakiet ako hlavných nosičov jadrových zbraní vznikla potreba ich včasnej detekcie. Okrem pozemných radarových staníc na tom podieľajú aj družice s infračervenými detektormi, obiehajúce Zem na eliptických orbitách typu Molnija a na geostacionárnej dráhe nad rovníkom.

Družicový systém včasného varovania Oko je v prevádzke od začiatku 70-tych rokov. Využíva dva typy satelitov – na polárnych/eliptických obežných dráhach US-K a na geostacionárnej US-KMO (resp. predtým staršie US-KS). Jeho pozemný komponent tvoria dve riadiace stanovištia – Serpuchov-15 neďaleko mesta Kurilovo v Kalužskej oblasti a Pivaň-1 neďaleko Komsomoľska na Amure. Obe pozemné stanice podliehajú 820. hlavnému centru výstrahy pred raketovým útokom so sídlom v posádke Solnečnogorsk-7 v Moskovskej oblasti.

Serpuchov-15
Obrázek Obrázek

Pivaň-1:
Obrázek

Solnečnogorsk-7:
Obrázek

US-K (73D6) predstavuje typ satelitu umiestneného na vysokej eliptickej dráhe, i keď niektoré boli v rámci testovania umiestnené na geostacionárnu dráhu nad rovníkom. Prvý z nich, Kosmos-520, štartoval v septemri 1972. Posledný 86-ty, Kosmos-2468, v septembri 2010. Prvé kusy mali veľké problémy s životnosťou a niektoré nefungovali ani 100 dní. Takisto boli až do roku 1983 vybavené autodeštrukčným systémom, ktorý sa aktivoval v prípade, že sa prerušilo spojenie s pozemným riadiacim centrom. Celkom 11 satelitov bolo takto zničených. Momentálne by mali byť funkčné už len tri: Kosmos-2422 (od júla 2006), Kosmos-2446 (od decembra 2008) a Kosmos-2468 (od septembra 2010). Nosičom bola Molnija-M.

Družica typu US-K (US-KS boli prakticky totožné):
Obrázek


Apogeum dráhy je 39 700 km a perigeum 600 km. Zemeguľu tak obehnú za 718 minút (necelých 12 hodín), na pozorovanie kontinentálneho územia USA majú „výhľad“ asi 6 hodín. Na nepretržitý dohľad je teda bez geostacionárnych satelitov potrebných mať minimálne 4 funkčné družice na eliptickej dráhe. Systém však bol navrhnutý tak aby fungoval s deviatimi satelitmi, na celkom 9-tich obežných rovinách, posunutých navzájom o cca 40°. To malo umožniť pozorovať to isté územie súčasne viacerými satelitmi, čím by pokleslo riziko oslepenia systému priamym slnečným svetlom alebo jeho odrazom od oblakov. Takisto to malo zabrániť aby vypadnutie jedného satelitu spôsobilo medzeru v pokrytí.

Satelity na geostacionárnej dráhe znamenali výrazné rozšírenie možnosti systému – jednak satelit na pozícii 24°W (viď obrázok nižšie) mohlo kontrolovať to isté územie ako 9 resp. 4 satelity na eliptickej dráhe, druhak umiestnenie geostacionárnych satelitov im umožňovalo aj detekciu balistických rakiet inde ako na kontinentálnom území USA, napríklad zo strategických ponoriek v Atlantiku, Indickom oceáne alebo v Pacifiku.

Satelity US-KS (74CH6) doplňovali predchádzajúci typ na geostacionárnej dráhe od októbra 1975, keď štartoval prvý z nich, Kosmos-775. Posledný siedmy Kosmos-2345 sa na orbitu dostal v auguste 1997. Fungoval asi jeden a pol roka. Od typu US-K sa technicky odlišovali len minimálne. Nahradil ich zdokonalený typ US-KMO. Nosičom bol Proton-K.

US-KMO (71CH6) predstavuje druhú generáciu geostacionárnych družíc systému systému Oko. Vývoj začal koncov 70-tych rokov. Prvý z nich, Kosmos-2133 štartoval na geostacionárnu obežnú dráhu vo februári 1991. Zatiaľ (a zrejme definitívne) posledný a momentálne jediný funkčný, ôsmy Kosmos-2479, ho nasledoval v marci 2012. Predpokladaná životnosť je 5 až 7 rokov, ale viaceré fungovali len pár mesiacov. Nosičom bol Proton-K.
Družica typu US-KMO:
Obrázek

Obrázok nižšie ukazuje celkom 7 pozícií (pomenovaných Prognoz-1 až Prognoz-7) rezervovaných pre tieto satelity, Kosmos-2479 sa nachádzal pôvodne na pozícii označenej ako 80°E, sledoval teda zrejme predovšetkým balistické rakety vypúšťané z oblasti Indického oceána. V júli 2012 začal presun do pozície 166°E , ktorý ukončil v októbri toho istého roka. Odtiaľ by mal kontrolovať odpaly balistických rakiet primárne v oblasti Tichého oceána. Pozície 24°W, 12°E, 35°E, 80°E sú kontrolované z centra Serpuchov-15, 130°E, 166°E, 159°E z Pivaň-1.

Pozície geostacionárnych satelitov včasnej výstrahy US-KS, resp. US -KMO nad zemským rovníkom:
Obrázek

Systém Oko ako taký je však už zrejme značne zastaraný a pracuje sa na jeho nahradení systémom EKS (14K235) (Единая космическая система, jednotný kozmický systém). Ten by mal využívať družice Tundra (14F142). Autorom systému je korporácia Energija a prvotný projekt mal byť spracovaný niekedy v roku 2000. Osud systému komplikovali rôzne technologické zdržania, zmeny požiadaviek a nakoniec aj súdny spor medzi ruským MO a výrobcom, ktorý štát prehral. Prvý satelit bol údajne dokončený a odovzdaný zákazníkovi v roku 2009, avšak štart dodnes neprebehol. Žiadne ďalšie podrobnosti sa mi zistiť nepodarilo. Zdá sa mi však odôvodnené predpokladať, že pozemný komponent (Serpuchov-15 a Pivaň-1) bude ten istý.

Ostatné

Okrem týchto základných typov družíc používali OS ZSSR/RF ďalšie rôzne špecializované typy družíc – na testovanie rôznych technológií, „stíhače“ na ničenie nepriateľských družíc, cvičné ciele pre ne, družice detekciu jadrových explózií, "bojové stanice" a podobne. V súčasnosti sú v používaní dva typy satelitov ktoré sa mi nevošli do predchádzajúcich koloniek:

SKRL-756 – 28. decembra 2013 boli na obežnú dráhu vynesené dva kusy tohto satelitu. Ide o malé guľovité telesá, určené na kalibráciu pozemných radarov, prípadne aj optických systémov na detekciu vesmírnych objektov. Ich životnosť mi nie je známa, ale predpokladám niekoľko týždňov až mesiacov. Nosičom je Sojuz-2-1 Volga.

Obe družice typu SKRL-756 uchytné v nákladovom priestore nosiča (modré gule na bokoch):
Obrázek

Musson-2 (14F31) je typ na geodetický prieskum (meranie rozmerov Zeme, parametrov jej gravitačného poľa atď...), pravdepodobne má dvojaké civilno/vojenské využitie. Základné vybavenie tvorí radarový altimeter, laserové odrážače a prijímače GLONASS/GPS. Prvá družica tohto typu, Kosmos-2470, štartovala na kruhovú obežnú dráhu vo výške 1000 kilometrov nad povrchom Zeme vo februári 2011. Pre chybu nosiča ju ale nikdy nedosiahla a zanikla v atmosfére v júli 2013. Ruské MO plánuje start druhého satelitu na začiatku roku 2014 a tretieho na prelohe rokov 2014/2015. Nosičom je Rokot-KM.

Družica typu Musson-2:
Obrázek

Vzhľadom na charakter techniky, o ktorú sa jedná je dostupných informácií naozaj minimum, reálne fotografie napr. prakticky nie sú až na výnimky k dispozícii vôbec. Preto akékoľvek doplnenie či spresnenie v diskusii uvítam.

Zdrojmi mi boli tieto dva weby:
http://www.russianspaceweb.com/index.html
http://space.skyrocket.de/index.html
propagačné materiály výrobcov (ku komerčným variantom pochopiteľne)
niečo dala aj wikipédia
+ vlastné poznámky
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Uživatelský avatar
cover72
7. Major
7. Major
Příspěvky: 3160
Registrován: 12/6/2007, 20:09

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od cover72 »

Tedy, musím říci, že mne velmi překvapilo, jak krátkou životnost měla většina z těch satelitů. Muselo jít šíleně do peněz vyrábět a hlavně dopravovat na orbitu stále nové a nové, ne?

Jinak dobrý článek, díky.
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od Alchymista »

Určite, ale ani američania na tom neboli oveľa lepšie a aspoň spočiatku (60. roky) vypúšťali vojenské družice v značne väčších počtoch. Zájde na Space 40 (kosmo.cz) a pozri si obdobie 60. rokov - tie počty sú až "neskutočné"
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Hektor
7. Major
7. Major
Příspěvky: 1022
Registrován: 28/5/2008, 15:49

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od Hektor »

Tak som si to dielo prešiel a žasnem.
Aj keď ma prekvapilo že Rusko má "len" 47 funkčných družíc.
urč po
Lotos el priesk 1 potrebuje 2
Musson-2 geo pr potrebuje 2
US-K ič PRO pri 3
US-KMO ič PRO pri 1 potrebuje 9
Tundra ič PRO pri
Meridian komun 4 potrebuje 8
Raduga komun 2
Rodnik S komun kur 9 potrebuje 12
Uragan K navig 24 potrebuje 24
Jantar op priesk
Araks N op priesk
Persona op priesk 1 potrebuje 4
Pion NKS rad priesk
Kondor rad priesk 1
Garpun retran dru 1 potrebuje 3

Predovšetkým prieskumných družíc som čakal oveľa viac.

Ako je to s tými družicami na ničenie iných družíc a s bojovými stanicami (bolo niečo iné než Poljus?)

Na akejh obežnej dráhe lieta Garpun?
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od Julesak »

Priznám sa, neviem kde si vzal čísla v kategórii "potrebujú" - dúfam že som taký dojem nenazapríčinil ja..

Lotos, Pion-NKS, Kondor, Bars, Persona - tam sú hore momentálne po jednom kuse, resp. žiadny (Pion,Bars). Samozrejme - väčší počet dáva používateľovi väčšie možnosti sledovať väčšie územie/väčší počet cieľov. Ale funkčnosť to neovplyvnuje.

Musson takisto funkcia nezávisí od počtu,

US-K - na funkciu potrebuje 4 má 3
US-KMO - 7 miest rezerovaných doteraz používali len ony alebo ich predchodkyne US-KS, ale vzhľadom na parametre dráhy a umiestnnie pozícii si myslím že na 100%né pokrytie by stačili 3, max. 4 - 24°W, 80°E, 166°E, eventuálne 159°W.
Samotná pozícia 24°W na geostacionárnej dráhe pokryje to čo minimálne 4 resp. 9 US-K na eliptickej dráhe.
Tundra je ich nástupca.

Araks-N je už mŕtvy projekt.
Jantar-Kobalt takisto dosluhuje.

Raduga-1M 2 ks môže ešte doplniť 1 ks staršej genrácie Raduga (ak funguje čo neviem)

Meridian - takisto môžu byť doplnené staršou Molnijou (1 ks). Či 4 ks stačia na pokrytie sev. pologule neviem.

Rodnik - 9 ks môž byť doplnené staršími Strela-3 a hlavne civilnými Gonec-M.

Garpun - vzhľadom na počet prieskumných satelitov s ktorými má komunikovať asi zatiaľ stačí. Nachádza sa na geostacionárnej dráhe.

Žiadne "bojové" telesá myslím od konca studenej vojny na orbite pokiaľ viem nie sú. Existovalo viacero typov, ničili cieľ priamym nárazom.
Zo staníc myslím niektoré Saljuty niesli maketu kanónu.
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od Julesak »

Podarilo sa mi dohľadať informáciu, že kompletný systém Liana, resp. jeho kozmický komponent by mal pozostávať celkovo zo 4 satelitov 2 x Lotos (pasívny rádiotechnický prieskum) a 2 x Pion-NKS (aktívny radarový prieskum). čo by vzhľadom na životnosť 4, resp. 5 rokov znamenalo že behom 2 rokov by ho bolo možne skompletizovať. Už len mať čo ním navádzať...
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Uživatelský avatar
majan75
četař
četař
Příspěvky: 68
Registrován: 28/7/2012, 16:34

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od majan75 »

Ďalší satelit GLONASS bol úspešne vynesený na obežnú dráhu
http://slovak.ruvr.ru/news/2014_06_15/D ... rahu-7101/
Smrť jedného muža je tragédia. Smrť milióna mužov je štatistika. (Josif Vissarionovič Stalin)
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od Julesak »

Pár noviniek:
- v 7. septembra tohto roku štartoval na geostacionárnu obežnú dráhu (pozícia pravdepodobne 166° E, viď vyššie) satelit úplne nového typu, Olimp-K (Luč). Malo by ísť o družicu dvojakého využitia, slúžiacu jednak na elektronický prieskum (vzťah k ostatným programom podobného zamerania Lotos a Pion mi nie je známy) pre ministerstvo obrany, druhak na zabezpečenie vládnych spojov (prostredníctvom laseru?) v réžii FSB (k tomuto by sa údajne malo vzťahovať označenie Luč). Špekuluje sa aj o tom že jeho úlohou je zabezpečovať korekciu navigačných signálov pre systém GLONAS. Zaujímavé je že nemá pridelené označenie v rámci programu Kosmos. Kľoko a či vôbec nejaké ďalšie budú nasledovať, mi nie je známe.

V noci zo včera na dnes odštartoval z kozmodrómu Pleseck druhý satelit typu Uragan-K, presnejšie variant Uragan-K1. Rovnako ako jeho starší súrodenec je určený na testovanie nových technológií pre novú generáciu navigačných družíc. Prvý sériový Uragan-K2 by sa na obežnú dráhu mal dostať v roku 2016.
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od Julesak »

Julesak píše:V noci zo včera na dnes odštartoval z kozmodrómu Pleseck druhý satelit typu Uragan-K, presnejšie variant Uragan-K1. Rovnako ako jeho starší súrodenec je určený na testovanie nových technológií pre novú generáciu navigačných družíc. Prvý sériový Uragan-K2 by sa na obežnú dráhu mal dostať v roku 2016.
Ešte video:
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Beda
podpraporčík
podpraporčík
Příspěvky: 266
Registrován: 28/7/2012, 02:01

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od Beda »

cover72 píše:Tedy, musím říci, že mne velmi překvapilo, jak krátkou životnost měla většina z těch satelitů. Muselo jít šíleně do peněz vyrábět a hlavně dopravovat na orbitu stále nové a nové, ne?

Jinak dobrý článek, díky.
Zase ty druzice nestoji takovy ranec a pustili kdyz je potrebovali, nizka zivotnost znamena nizka draha a lepsi obrazky. Nekde se zacalo neco dit, tak pustili druzice s drahou jakou potrebovali. Takove druzice muzou vynaset jako privazek k jinym druzicim.

Nedavno radioamateri ve spolupraci s univerzitama vypustili najednou 33 satelitu.....
http://cs.wikipedia.org/wiki/CubeSat

Takhle vypada jednoduchy CubeSat pro komunikaci
http://ww2.amsat.org/?page_id=1015
145.800 MHz se vysila a na 436.800 MHz posloucham.
Ma to jen 250mW UHF transmitter.

Jen co se vejde do satelitu na jednu ruku.... Co potom musi dat do satelitu vazici metraky...

Pekny clanek, diky.
Beda
podpraporčík
podpraporčík
Příspěvky: 266
Registrován: 28/7/2012, 02:01

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od Beda »

Tady je mozno podle nazvu satelitu zjistit parametry.
http://www.lib.cas.cz/space.40/INDEX1.HTM
petrp
nadrotmistr
nadrotmistr
Příspěvky: 197
Registrován: 11/9/2014, 07:43

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od petrp »

cover72 píše:Tedy, musím říci, že mne velmi překvapilo, jak krátkou životnost měla většina z těch satelitů. Muselo jít šíleně do peněz vyrábět a hlavně dopravovat na orbitu stále nové a nové, ne?
Co se týče životnosti - podívej se třeba na AO-7 http://www.amsat.org/?page_id=1031, a to jde o amatérský satelit! Osobně si myslím, že životnost je mnohdy dána jejich účelem, splní misi a jdou do atmosféry...
Pravdou je, že cena za vypuštění je vysoká, proto se to řeší tak, že menší satelity (např. Cubesat) se vypouští jako sekundární zátěž, spolu s jejich velkými "bratry" - tj jako doplnění zátěže. Je to mnohem ekonomičtější. Mnoho materiálu je právě na stránkách Amsatu...
Uživatelský avatar
Alchymista
5. Plukovník
5. Plukovník
Příspěvky: 4883
Registrován: 25/2/2007, 04:00

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od Alchymista »

Beda - to by som netvrdil - väčšie družice (cez dve-tri tony) stoja rádovo stovky milionov dolárov. Veľmi zjednodušene možno počítať cca 50-150 milionov za tonu hmotnosti družice podľa originality riešenia - vedecké môžu byť samozrejme i drahšie.
Rakety sú oproti tomu naopak relatívne lacné - opäť veľmi zjednodušene možno počítať 5-8 milionov dolárov za tonu nosnosti u ruských rakiet (Sojuz a Proton), 10-20 milionov za tonu nosnosti u amerických rakiet (Atlas V a Delta IV), a cez 20 milionov pre Ariane V.

Čo sa týka Cubesatov - v súčasnosti sa cena družice veľkosti 1U a štartu hodnotí na typických 100-150 tisíc dolárov, pričom samotná stavba družice výjde na 5-20 tisíc dolárov (materiál + montáž + testy u staviteľov), celková cena štartu hodne kolíše i podľa toho, ako sa staviteľom Cubesatu podarí dohodnúť s prevádzkovateľom "hlavného nákladu" a prevádzkovateľom nosnej rakety, a cubesat musí prejsť všetkými testami prevádzkovateľa rakety ako "každá iná družica" - a treba to aj zaplatiť.
Celkom dôležitý je i fakt, že vypúšťacie zariadenie pre cubesaty P-POD je celkom presne špecifikované, a tiež sa počíta do užitočného nákladu a platí sa za to.

Základné rozmerové špecifikácie družíc Cubesat a P-Pod
http://cubesat.net/images/developers/cd ... _final.pdf
http://cubesat.net/images/LaunchProvide ... 1_rev1.pdf
ObrázekObrázek

Оптимисты изучают английский язык, пессимисты - китайский. А реалисты - автомат Калашникова
Beda
podpraporčík
podpraporčík
Příspěvky: 266
Registrován: 28/7/2012, 02:01

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od Beda »

petrp píše:
cover72 píše:Tedy, musím říci, že mne velmi překvapilo, jak krátkou životnost měla většina z těch satelitů. Muselo jít šíleně do peněz vyrábět a hlavně dopravovat na orbitu stále nové a nové, ne?
Co se týče životnosti - podívej se třeba na AO-7 http://www.amsat.org/?page_id=1031, a to jde o amatérský satelit! Osobně si myslím, že životnost je mnohdy dána jejich účelem, splní misi a jdou do atmosféry...
Pravdou je, že cena za vypuštění je vysoká, proto se to řeší tak, že menší satelity (např. Cubesat) se vypouští jako sekundární zátěž, spolu s jejich velkými "bratry" - tj jako doplnění zátěže. Je to mnohem ekonomičtější. Mnoho materiálu je právě na stránkách Amsatu...
AO-07 je vubec specielni kapitola. Radu roku fungoval, potom se odmlcel, rozloucili jsme se s nim. Odesel mu AKU, mel skrat.
bezel 11.15.1974 - 06.11.1981
potom uhnil zkrat a je opět aktivní od 21.06.2002, kdy má dostatek slunečního světla, odesel AKU tak funguje jen kdyz na ni sviti slunicko.
http://www.dk3wn.info/sat/afu/sat_ao7.shtml
pracuje s technologii elektroniky 40 let starou.....slunecni panely 40 let stare.

http://www.youtube.com/watch?v=8GM_zZd7aZE
ukazka spojeni pres VO-52
http://www.amsat.org/amsat-new/satellit ... hamsat.php
to je linearni satelit, prenasi sirku pasma Transponder Bandwidth: 60 kHz , sirka signalu SSB byva 2.4 kHz, tak najednou pres druzici muze pracovat nekolik stanic vedle sebe a nerusi se. Uz ma zivot za sebou.

Start by nikdo nezaplatil, tak se to vynasi jako privazek s jinou druzici...stopem...
http://oscar.dcarr.org/ tady je seznam funkcnich radioamaterskych druzic.

Rusove za SSSR vypousteli radioamaterke druzice RS
http://www.qsl.net/kd4cga/howtos.htm
Fungovali slusne SSB a CW.

Snad se dockame novych, jestli Putin pusti chlup. Velkoryse zorganizovali vysilani a diplomy k OH, k vyroci ukonceni WWII, vyroci Gagarina, Krenkela ( rozhodnou merou prispel k zacharaneni zivituhttp://ok1ike.c-a-v.com/soubory/raem.htm ) a tak vysilani podporujou, tak snad podpori zase druzice. V akci RAEM11 mam zalogovano
Found 108 QSO's for OK1DOZ
Total QSO's in all logs: 677483.

Pri OH v Soci se udelalo 2792727 spojeni....

Jak je to s placeni za start CubeSat nevim, staveji to univerzity, tak na to jiste maji sponzory, nejakou sbirku. Jednaji s tim kdo plati hlavni zatez a s tim kdo plati raketu.

potvrzeni spojeni pres tuhle kosticku
http://www.amsat.org/?page_id=1015
UR4LRH 04Oct2005
15:30 2m FM (SAT) UKRAINE Y 59
via SO-50, Alinco-DR430 +pream BFP67 +ant +6dBd 2-band TX-Yaesy FT10R
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od Julesak »

Včera, 25.12.2014 bol na obežnú dráhu vynesený satelit Kosmos-2502.

Malo by ísť od druhý satelit typu Lotos-S (14F138), teda asi ešte nie finálny produkt Lotos (14F145) -údaje sa rôznia.
Naposledy upravil(a) Julesak dne 1/3/2015, 14:09, celkem upraveno 1 x.
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od Julesak »

Včera štartoval na obežnú dráhu satelit Kosmos-2503. Ide o prvý kus typu Bars-M (14F148). Jeho úlohou je získavanie topografických snímok na prípravu máp.
Obrázek
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Hektor
7. Major
7. Major
Příspěvky: 1022
Registrován: 28/5/2008, 15:49

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od Hektor »

Prečo maju rovnake Kosmos číslo? Poslednè dva príspevky.
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od Julesak »

Najskôr moja chyba, alebo nejasnosť okolo presného značenia v dobe vynesenia prvého. Lotos by mal byť Kosmos-2502, Bars-M Kosmos-2503.
Ďakujem za upozornenie.
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Uživatelský avatar
Julesak
6. Podplukovník
6. Podplukovník
Příspěvky: 6387
Registrován: 7/8/2007, 18:26

Re: Ruské vojenské družicové zoskupenie

Příspěvek od Julesak »

Aby sa v tom jeden stratil... tu:

ho označujú (ten Bars-M z pred dvoch dní) za Kosmos-2502.
Obrázek

Nie je dôležité ako sa hlasovalo, ale ako sa to spočítalo.

Jediný režim ktorý uznávam je pitný.
Odpovědět

Zpět na „SSSR - Rusko“