Operácia Barras

Konflikty a války po roce 1945 - Izrael, Korea, Vietnam...
Odpovědět
tomas
vojín
vojín
Příspěvky: 19
Registrován: 8/9/2009, 19:24

Operácia Barras

Příspěvek od tomas »

Úvod
Občianska vojna v Sierra Leone z počiatku 21. storočia bola ďalším z nespočetného množstva konfliktov, ktoré zasiahli v posledných desaťročiach africký kontinent. Je nepísaným pravidlom, že ak dôjde k medzinárodnej intervencii (spravidla pod záštitou OSN) v niektorej z bývalých kolónií, rozhodujúcim aktérom je bývalá koloniálna ríša, ktorá toto územie spravovala do nadobudnutia samostatnosti. V prípade Sierra Leone to bola Veľká Británia. A práve v Sierra Leone čelili britské vojská prvej výzve v novom miléniu.
História operácie Barras sa začala písať 25. augusta 2000. Jedenásť príslušníkov Írskeho kráľovského regimentu pod vedením majora Alana Marshalla a vztyčný dôstojník armády Sierra Leone poručík Musa Bangura sa presúvali v trojici terénnych vozidiel Land Rover (prinajmenšom jedno vozidlo bolo vybavené streleckou vežou WMIK – Weapons Mount Installation Kit – určenou na uchytenie rôznych zbraní; v tomto prípade šlo o guľomety kalibru 12,7 mm), keď ich prepadli ozbrojenci z milícií známych ako West Side Boys (ďalej WSB). Podľa oficiálnych správ bola hliadka na ceste k jordánskemu postaveniu v meste Masiaka. Avšak hliadka zišla z hlavnej cesty, po ktorej bol presun plánovaný, a práve tento fakt sa stal hlavným zdrojom sporov. Podľa niektorých zdrojov si hliadka chcela skrátiť cestu, podľa iných jednoducho zablúdila. Samozrejme nemôžu chýbať názory, podľa ktorých šlo v skutočnosti o tajnú prieskumnú misiu. Faktom je, že hliadka sa ocitla hlboko v nepriateľskom území. Keď sa nachádzalo v jednej malej osade zrazu sa k nim prirútil nákladiak Bedfor s guľometom, a zaterasil im cestu. Zrazu boli v tesnej blízkosti hliadky desiatky ľudí, zväčša civilistov. Nemali ako uniknúť, a paľba do davu by mala za následok masaker. Hliadke nezostávalo nič než vzdať sa. To bol začiatok rukojemníckej drámy, ktorá mala trvať ďalších šestnásť dní.
Prípravy
Prvou reakciou na únos boli rokovania, ktoré viedol plukovník Simon Fordham z 1. práporu Kráľovského írskeho pluku. Veľmi rýchlo sa mu podarilo vyjednať prepustenie piatich (podľa niektorých zdrojov šiestich) rukojemníkov výmenou za dodávky liekov, zásob a satelitného telefónu. K výmene došlo 3. septembra (dohoda mala byť uzavretá 30. augusta). Avšak veliteľ skupiny West Side Boys, dvadsaťštyri ročný Foday Kallay, sa výmenou za zvyšných rukojemníkov dožadoval ďalších ústupkov, mimo iné prepustenia niektorých povstalcov (malo sa jednať o jedného z predákov WSB známeho ako generál Papa prezývaného Bombblast).
Zatiaľčo milície West Side Boys si užívali pozornosť ktorej sa im dostávali, britská armáda sa pripravovala na záchranu svojich druhov. Najprv musel byť vykonaný dôsledný prieskum terénu, v ktorom operácia mala prebiehať. Ten dostali na starosti špeciálne jednotky. Menovite šlo o legendárnu SAS (Special Air Service), a keďže cieľová oblasť sa nachádzala priamo na vodnom toku, vítanú pomoc poskytli špecialisti z SBS (Special Boat Service).
Samozrejmosťou bolo dôkladné zmapovanie okolitého terénu, no to nebolo všetko. Prieskumníci sa zamerali aj na dianie priamo v tábore. Bolo nutné stanoviť presnú polohu zajatcov, a rozloženie síl na oboch brehov rieky. Pomocou špeciálnej techniky boli odpočúvané rozhovory v tábore, a veľmi nápomocný bol aj satelitný telefón, ktorému sa WSB tak tešili.
Medzitým dochádzalo k vytvoreniu ad hoc útočnej skupiny, ktorá mala vykonať samotný útok. Šlo zväčša o príslušníkov jednotiek, ktoré už v Sierra Leone pôsobili, takže mali predstavu o tom, aké prostredie ich čaká. Pozemná jednotka sa skladala zhruba zo 150 príslušníkov SAS a výsadkárov. Kľúčovím rozhodnutím bola zvolená metóda infiltrácie. V ponuke bolo viacero možností, no prakticky všetky mali svoje slabiny. Presun cez les bol kvôli hustej vegetácii a veľkosti jednotky zamietnutý. Taktiež možnosť vylodenia po rieke padla kvôli vysokému riziku odhalenia. Navyše, ak by došlo k vylodeniu v tesnej blízkosti tábora, útočná flotila by sa dostala do krížovej paľby z oboch brehov. Na druhej strane vylodenie vo väčšej vzdialenosti do tábora by prinieslo rovnaký problém ako pozemný presun - potrebu utajenia prítomnosti 150 mužov v prostredí, ktoré nepriateľ dôverne pozná.
Nakoniec teda bola zvolená taktika, ktorá je zrejme z hľadiska nárokov na vojaka najťažšia – vrtuľníkový výsadok. Rýchla a energická akcia presne zodpovedá duchu špeciálnych jednotiek. No i tak zostávala operácia výzvou. Nič sa nesmie pokaziť, načasovanie musí byť dokonalé, aby sa nestratila ani jedna drahocenná sekunda. Operácia Barras bolo o to zložitejšia, že sa skladala v podstate z dvoch útokov na dva tábory na opačných stranách rieky. Že si vojaci boli vedomí rizika do ktorého idú svedčí aj prezývka, ktorú od nich operácia dostala: operácia Certain Death – istá smrť.
Tesne pred útokom bolo nutné dať dokopy letku vrtuľníkov. Aj tu ale bolo nutné zachovať utajenie. Akýkoľvek náznak príprav záchrannej operácie by mohli u nevypočítateľných WSB viesť k masakru rukojemníkov. Foday Kallay sa totiž vyhrážal, že akonáhle začuje zvuk vrtuľníkov, dá rozkaz zabiť rukojemníkov. Vrtuľníky sa na základňu vo Freetowne (hlavné mesto Sierra Leone) dostavili na dvakrát. Prvú várku predstavovali vrtuľníky Lynx, ktoré mali poskytnúť útočným týmom palebnú podporu. Tie boli v tajnosti prevezené na palubách dopravných lietadiel Hercules. Transportné vrtuľníky Chinook prileteli zo základne na zemí Senegalu tesne pred začiatkom operácie.
Ciele operácie boli jasne zadefinované. Prvoradou úlohou bola záchrana rukojemníkov. Ďalej mali útočné jednotky zabezpečiť ukoristené vozidlá, zajať Kallayho, a vyčistiť oblasť od nepriateľských bojovníkov.
Zúčastnené jednotky
Ako už bolo spomenuté, prvou jednotkou, ktorá sa priamo zapojila do diania v cieľovej zóne bola prieskumná jednotka zložená z príslušníkov SAS a SBS. Ďalšie jednotky boli vysadené priamo počas útoku. Konkrétne šlo o príslušníkov D squadrony v počte 70 (podľa niektorých zdrojov 50) mužov, ktorí mali byť vysadení na dvoch pristávacích plochách v okolí zajateckého tábora. Výsadkári nasadili rotu A 1. práporu výsadkového pluku spolu s časťami roty podpory a veliteľskej roty. Výzbroj útočných tímov tvorili útočné pušky SA80, resp. M16A2, guľomety GPMG a mínomety kalibru 81 mm.
Útočná letka sa skladala dovedna zo šiestich strojov. Tri stroje Chinook HC2 poskytla 7. squadrona špeciálnych síl RAF (od apríla 2001 súčasť Joint Special Forces Aviation Wing). Ďalej sa jednalo o dvojicu (niektoré zdroje pravdepodobne chybne uvádzajú trojicu, keďže operácie sa zúčastnil aj jeden Mi-24) Lynx Mk7 zo stavov 667 Squadrony AAC (Army Air Corps). Tie boli v útrobách lietadiel prevezené na letisko Lungi, odkiaľ ihneď preleteli na palubu fregaty HMS Argyll. Na nej podstúpili údržbu, ktorá zahŕňala mimo iné aj výmenu motora. Následne sa presunuli na letisko neďaleko mesta Hatings, ktoré kontrolovala indická armáda. Posledným strojom bol Mi-24. Tieto stroje sa v Sierra Leone hojne využívali proti povstalcom z RUF (aj WSB vznikli odštiepením od RUF), pričom ich pilotovali žoldnieri, spravidla z JAR. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, pričom pilotom bol známy Neall Ellis, ktorý sa preslávil aj pri obrane Freetownu (mesto padlo do rúk povstalcom až po tom, ako bol Ellisov Mi-24 zostrelený). K nasadeným jednotkám je nutné ešte pripočítať trojicu príslušníkov RAF z Tactical Communications Wing.
Na druhej strane stáli milície WSB. Jej príslušníci boli považovaní za najväčších vyvrheľov v Sierra Leone. Preslávili sa holdovaním alkoholu (zvláštnej obľube sa u nich tešilo palmové víno) a rôznym drogám, od marihuany po heroín. Dohromady mali na svedomí okolo dvesto incidentov, pričom cudzie im neboli ani únosy príslušníkov OSN. To ale nebolo nič oproti únosom detí, ktoré následne nútili sledovať mučenie a vraždenia svojich rodičov, na čom sa neraz museli zúčastňovať. Veľká časť ich príjmov pochádzala z obchodu s diamantmi (ako to poznáme z niektorých známych filmov). Okrem toho sa často zapájali do šarvátok s inými milíciami (podľa niektorých zdrojov mali byť ukoristené Land Rovery použité pár dní pred operáciou Barras v boji s konkurenčnými milíciami, no túto informáciu sa mi nepodarilo potvrdiť z vierohodných zdrojov). Kvôli tomu, že členovia WSB boli väčšinu času “mimo“, a šlo v podstate o mládež bez bariér bolo ťažké predvídať ich chovanie v extrémnych a stresujúcich situáciách. Vedelo sa, že v boji sú agresívni, a myslia si, že rôzne amulety ich spravia neviditeľnými či nesmrteľnými. Podľa odhadov rozviedky sa v oblasti malo nachádzať okolo 200 príslušníkov WSB.
Útok
Na útok bolo nutné povolenie v Londýna. O ňom rozhodoval tzv. Cabinet Office Briefing Room (prezývaný KOBRA), a britský premiér (v tej dobe Tony Blair). Toto povolenie bolo vydané v nedeľu 10. Septembra 2000. Vojaci v Sierra Leone na nič ďalšie nečakali, a v ten istý deň o 06:16 vzlietli vrtuľníky. Skoré ranné hodiny boli pre útok zvolené zámerne. Vo všeobecnosti platí, že v v tejto dobe ľudské zmysly nepracujú “naplno“, a u spitých a zdrogovaných príslušníkov WSB to platilo dvojnásobne.
Dva vrtuľníky Chinook zamierili k osade Magbeni na juhu. Výsadkári na ich palubách mali so sebou okrem iného aj mínomety, ktoré mali poskytnúť útočným jednotkám palebnú podporu. Vrtuľník, ktorá zamieril na sever mal na palube príslušníkov SAS spolu s niekoľkými výsadkármi. Trojica bojových vrtuľníkov monitorovala situáciu,a v prípade potreby poskytovala palebnú podporu.
Útok začal 06:40. Kritické boli prvé okamihy, v ktorých sa bojovalo o životy zajatcov. Rozhodne nebolo možné sa spoliehať na to, že by sa k rukojemníkom dostali zavčas vojaci, ktorí prileteli vrtuľníkmi. Preto dostal prieskumný tím SAS a SBS, ktorý už bol na mieste niekľko dní, ešte jednu úlohu – zabiť každého, kto by sa k zajatcom priblížil. Pravda oťapení členovia WSB si spočiatku ani neuvedomovali čo sa deje, takže vysadenie prvej vlny prebehlo úspešne. No nie bez strát. WSB síce nepredstavovali pre SAS ani výsadkárov žiadnu konkurenciu, no rozhodne neutekali z boja, a spustili zbesilú paľbu na všetko okolo. Žiaľ, Brad Tinnion z SAS bol počas zlaňovania zasiahnutý, a aj napriek urýchlenej evakuácii spolu so zachránenými rukojemníkmi a zajatcami svojim zraneniam podľahol. Aj napriek ťažkej paľbe padlo niekoľko príslušníkov WSB do zajatia. Medzi nimi bol aj Kalley, ktorý ležal pod hromadou mŕtvych tiel. SAS rýchlo a s prehľadom získala kontrolu nad oblasťou, a zaujala obranné postavenia pre prípad ďalších bojov.
Do ťažkých bojov sa dostali aj výsadkári. Hneď ako vystúpili z vrtuľníkov sa ocitli po ramená v bažinách, čo značne komplikovalo ich pohyb. K tomu sa pridalo rýchle odhalenie príslušníkmi WSB a následná prestrelka. Výsadkári si ale z nepohodlia ťažkú hlavu nerobili. Omnoho viac sa báli, že blato bude mať vplyv na funkčnosť zbraní (najmä guľometov GPMG, ktoré mali miesto klasických zásobníkov nábojové pásy). Keď sa výsadkári konečne dostali na pevnú zem prileteli Lynxy a pokropili guľometné hniezda obrancov paľbou. Nasledovalo klasické čistenie oblasti. Šlo o štandardnú operáciu pre výsadkovú rotu, no útočné čaty sa opakovane dostávali pod silnú paľbu.
Granát zasiahol aj veliaci tím, pričom zranil sedem ľudí. Medzi nimi bol aj major Lowe, ktorý utrpel viacnásobné poranenia nohy. Výsadkári museli zreorganizovať svoje velenie, a vrtuľník Chinook, ktorý práve vyzdvihol rukojemníkov, sa vrátil po zranených vojakov. Pristál priamo na hlavnej ceste, zranení boli urýchlene naložení, a vrtuľník sa vydal smerom na palubu logistického plavidla RFA Sir Percivale.
Hlavná časť bojov trvala asi dvadsať minút, a skončila okolo 07:00. Po nich si výsadkári vybudovali obranné pozície kvôli prípadnému protiútoku. No žiadne organizované útoky sa nekonali. O 08:00 už bola oblasť oficiálne pevne v rukách britských vojsk. Tie ale zostali na mieste bojov ďalších osem hodín. Čistili okolie a zháňali ďalšie užitočné informácie. Tie následne pomohli pri oslobodení ďalšíh zadržiavaných rukojemníkov, ktorým hrozilo mučenie a smrť. Zaujímavé, no neoverené, je tvrdenie jedného zo zajatcov, podľa ktorého získavali WSB muníciu aj prostredníctvom skorumpovaných jordánskych vojakov.
Záver
Na strane Británie si akcia vyžiadala jednu obeť. Zranenia utrpeli ďalší štyria príslušníci SAS, a ôsmi výsadkári. Zranenia jedného z vojakov boli označené za ťažké. Na strane WSB sa hovorí o zhruba 25 mŕtvych a 18 zadržaných. Medzi zadržanými bola aj hlava WSB Kallay. Keď sa pozrieme na deklarované ciele operácie a reálne výsledky môžeme povedať, že britská armáda zvládla svoju úlohu na 100%. Získanie ďalších užitočných informácií len korunovalo úspech.
Na záver by som ešte vyzdvihol niekoľko faktov, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovali výsledok operácie Barras. Vo všetkých prípadoch ide o dôkazy vysokej úrovni rôznych druhov vojsk britskej armády. Schopnosť prieskumnej jednotky pôsobiť v tesnej blízkosti nepriateľa a získať životne dôležité informácie boli prvou podmienkou, ktorá vôbec umožnila vykonať útok. Navyše, táto prieskumná jednotka bola schopná prispôsobiť sa dianiu, a v prvých okamihoch operácie zabezpečovala ochranu rukojemníkov do rozmiestnenia posíl. Vynaliezavosť sa prejavila aj vo využití satelitného telefónu za účelom získavania informácií. Úspech slávili aj vyjednávači, ktorí relatívne “lacno“ zachránili polovicu rukojemníkov výmenou za bežne dostupný materiál. Na druhej strane získavali cenný čas, aj keď vyjednávanie sa točilo okolo nezmyselných tém, ako bol výcvik WSB britskými inštruktormi.
Rýchle rozmiestnenie vysadených vojsk bolo jednak vecou vojenského drilu, ale aj nadštandardných výkonov posádok vrtuľníkov. Vojaci na zemi sa dokázali aj napriek strate jedného z členov prepadového tímu SAS a či velenia výsadkovej roty rýchlo prispôsobiť novej situácii, a pokračovať v plnení bojových úloh.
Okrem krátkodobých dôsledkov vo forme rozohnania WSB a získania informácií vedúcich k záchrane ďalších rukojemníkov mala operácia Barras aj dlhodobé následky. Poskytla totiž cenné skúsenosti pri budovaní komplexného systému špeciálnych jednotiek vo Veľkej Británii. Najmarkantnejším dôsledkom bolo potvrdenie myšlienky vzniku Specia Forces Support Group(SFSG), najmladšej špeciálnej jednotky v Británii. Ďalej sa prehlbovala spolupráca medzi rôznymi druhmi vojsk, ako sú výsadkári, špeciálne jednotky a letecké zložky. Ešte pred vznikom SFSG bolo založené už spomínané Joint Special Forces Aviation Wing. Tieto zmeny výrazne posilnili možnosti vritských špeciálnych jednotiek, ktoré tvoria prvú líniu v boji proti terorizmu.

Zoznam zajatcov:
• Major Alan Marshall
• Kapitán Flaherty
• CMS Head
• Seržant Smith
• Poručík Musa Bangura
• Desiatnik Sampson
• Desiatnik Ryan
• Desiatnik Mackenzie
• Ranger Gaunt
• Ranger McVeigh
• Ranger Rowell
• Ranger MaGuire
Zdroje:
STILWELL, Alexander 2009. Speciální síly v akci. 1. vyd. Praha: DEUS. ISBN: 978-80-87087-84-8
http://www.hmforces.co.uk/Join_The_Forc ... e---part-2
http://www.eliteukforces.info/special-a ... on-barras/
http://www.britains-smallwars.com/SAS/O ... arras.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Barras
http://www.guardian.co.uk/world/2000/se ... erraleone5
http://archives.cnn.com/2000/WORLD/euro ... ondon.sl/j
Uživatelský avatar
cover72
7. Major
7. Major
Příspěvky: 3160
Registrován: 12/6/2007, 20:09

Příspěvek od cover72 »

Zajímavé a pěkně napsané, děkuji. Vyvolal ve mě zájem ten Ellis, nemohl bys něco napsat o něm a jeho létání při obraně Freetownu?
tomas
vojín
vojín
Příspěvky: 19
Registrován: 8/9/2009, 19:24

Příspěvek od tomas »

tiež som nad tým rozmýšľal, pokúsim sa dať dokopy dosť podkladov na článok, za pár dní by to mohlo byť na svete
tomas
vojín
vojín
Příspěvky: 19
Registrován: 8/9/2009, 19:24

Příspěvek od tomas »

sľúbený krátky prehľad o Ellisovi je tu: http://www.palba.cz/viewtopic.php?t=4184&start=0
Odpovědět

Zpět na „Události a konflikty po roce 1945“